Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-71-2023.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/71/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., pochádzajúcu z matky Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, Y. a otca I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X,. U. v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 17P/15/2023-87 zo dňa 19.4.2023, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú dcéru zo sumy 70-eur mesačne na sumu 140,-eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Košice II, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/337/2015-43 zo dňa 8.6.2016 tak, že zvyšuje výživné otca na mal. Y. R., nar. X.X.XXXX zo sumy 70,-eur mesačne na 120,-eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc od 1.3.2023 opakovane do budúcna.
III. Dlžné výživné voči mal. Y. za obdobie od 1.3.2023 do 30.4.2023 vo výške 190,-eur otca zaväzuje uhradiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.“
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a potenciálneho príjmu otca. Otec maloletej je nezamestnaný, pričom rovnako tomu bolo aj v čase posledného rozhodnutia súdu o určení výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/337/2015-43 zo dňa 8.6.2016. Takýto prístup otca
vyhodnotil ako ľahostajný a nezodpovedný, preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý je vyučený krajčír. Súd prvej inštancie vychádzal z minimálnej mzdy na rok 2023, ktorá je vo výške 700,-eur brutto. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol pretože určené výživné zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 11 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 1 CMP, § 111 CMP, § 120 CMP, § 217 Civilného sporového poriadku (Ďalej len „CSP“), § 121 CMP, § 62 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 75zákona o rodine, § 76, 77 zákona o rodine, 35 zákona o rodine.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania nerozhodoval, pretože takýto návrh v konaní nebol podaný.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní tým, že momentálne je vedený na Úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 75,-eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ho živí, nevlastní žiadny majetok. V januári 2023 sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody. Prácu si hľadá. Výživné určené súdom prvej inštancie je pre neho vysoké. Nie je v dobrom psychickom stave, navštevuje aj odbornú lekárku. Je bez financií, aj svojej matke dlžní peniaze. Žiada o odklad zvýšenie výživného, alebo o zníženie výživného. V prípade, ak sa zamestná bude uhrádzať súdom zvýšené výživné. Namietal aj vysoký paušál uvádzaný matkou na mobil a internet. Z uvedených dôvodov žiada o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že žiada o ponechanie výživného vo výške 120,-eur mesačne. K námietkam otca doplnila, že paušál vo výške 60,-eur mesačne zahŕňa paušál, internet, mágio televíziu, pevné siete, prenájom set - top boxu. Pôžičku, ktorú si zobrala vo výške 1000,-eur jej automaticky strhávajú z platu vo výške 50,-eur mesačne. Otec sa o maloletú dcéru od narodenia nezaujíma, na výživnom dlhuje sumu vo výške cca 7000,-eur. Doposiaľ na výživnom pre dcéru od jej narodenia uhradil sumu, ktorá neprevyšuje 1000,-eur. Musela žiadať o poberanie náhradného výživného. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu zanedbania povinnej výživy. Žiada, aby bola ponechaná sumy výživného vo výške 120,-eur mesačne, aj keď skutočné nálady na maloletú dcéru sú oveľa vyššie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie. V rámci odvolacieho konania rozhodoval o podanom odvolaní otca proti výroku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na maloletú dcéru na sumu 120,-eur mesačne. Odvolací súd odvolanie otca posúdil ako odvolanie proti výroku I. a aj proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené dlžné výživné. Ide o výrok, ktorý súvisí a nadväzuje na výrok I. napadnutého rozsudku.
14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného porovnal pomery na strane maloletého dieťaťa, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/337/2015-43 zo dňa 8.6.2016) navštevovala maloletá materskú školu, kde matka uhrádzal mesačne sumu 10,-eur z dôvodu poskytovanej dotácie. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola maloletá žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, kde matka uhrádza stravné, školský klub detí, basketbalový a tanečný krúžok, samozrejme výdavky na školské potreby, oblečenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, výlety a exkurzie organizované školou, životné poistenie.
15. Náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa navštevujúceho predškolské zariadenie vo veku štyroch rokov a dieťaťa v poslednom ročníku prvého stupňa základnej školy sú vyššie a to nielen z hľadiska stravy, ale aj nákladov súvisiacich so školskou dochádzkou - nákup oblečenia, pomôcok do školy, cestovné, účasť na rôznych súťažiach a školských výletoch. Za dôležitý výdavok je potrebné považovať aj športové a iné voľnočasové aktivity dieťaťa. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky náklady na výchovu a výživu maloletého, čo premietol do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Jednotlivé nálady na dieťa boli matkou riadne preukázané a v rámci pojednávania riadne odôvodnené. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou otca, že matkou uvádzané výdavky na paušál na mobil a internet sú vysoké. Matka tieto výdavky riadne zdôvodnila.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať na jednej strane z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na druhej strane z príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča, pričom je potrebné vyhodnotiť aj to, ktorý z rodičov a v akej miere vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Tak, ako už odvolací súd uvádzal vyššie vyživovacou povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia si vyživovacej povinnosti, pričom opierajúc sa aj o odborný materiál (vypracovaný I.. G. a I.. X.) vymedzujúci podiel osobnej starostlivosti podľa veku maloletého dieťaťa je tento pri veku dieťaťa do 12 rokov 75%. Otec sa na osobnej starostlivosti o maloletú dcéru od jej narodenia žiadnym spôsobom nepodieľa.
17. Otec maloletého v odvolaní namietal, že jeho príjmové a majetkové pomery nie sú dostatočné na uhrádzanie zvýšeného výživného vo výške 120,-eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa nepracuje, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z porovnania pomerov v čase posledného rozhodnutia súdom o výživnom v roku 2016 vyplýva, že v tomto smere k zmene pomerov na strane otca nedošlo. Aj v uvedenom období bol nezamestnaný. Otec nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu bránili zamestnať
sa a dosahovať aspoň príjem na úrovni minimálnej mzdy. Je nesporné, tak, ako to uvádzal aj súd prvej inštancie, že žiaden zákon neurčuje otcovi povinnosť pracovať, avšak vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je jeho zákonná povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 62 zákona o rodine. Odvolací súd sa tu pne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že to nemôže byť dôvodom na určenie resp. zvýšenie výživného v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, navyše za situácie, kedy sa otec ani žiadnym spôsobom nepodieľa osobne na starostlivosti o dieťa.
18. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak všetky tieto skutočnosti zhodnotil a určil výživné na maloleté dieťa vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom pri určení príjmu otca z ktorého vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z minimálnej mzdy na rok 2023 vo výške 700,-eur brutto, teda v čistom 568,97,-eur. Otec nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu bránili zamestnať sa, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 27P/337/2015 bolo preukázané, že je dlhodobo nezamestnaný a prácu si aktívne nehľadá (nepredložil o tom žiadne dôkazy v tomto ani v predošlom konaní).
19. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 10 - 14 rokov zodpovedá 15 - 19 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.
20. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého dieťa ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).