Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-107-2018.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/107/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: H.F. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., W.. A.. A.Á. XXXX/XX, adresa na doručovanie: G. H., K. XX, o zaplatenie 286,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 286,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 207,14 Eur od 24. 06. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 286,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 207,14 Eur od 24. 06. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 06. 2017 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 14. 09. 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol postupca žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 286,03 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 207,14 Eur, z riadneho úroku vo výške 64,60 Eur, z úroku z omeškania vo výške 14,29 Eur a z poplatkov vo výške 0 Eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky vykonal úhrady v sume 0 Eur. Dlžná suma vo výške 286,03 Eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 207,14 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 64,60 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 14,29 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 Eur. Žalobca si uplatňuje tiež zákonné úroky z omeškania počnúc dňom 24. 06. 2017, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30. 07. 2018 platobný rozkaz, sp. zn. 9Up/469/2018, na sumu 286,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 207,14 Eur od 24. 06. 2017 do zaplatenia.
4. Žalovanej sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona
o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 17. 09. 2018.
5. Okresný súd Trnava vydal dňa 12. 11. 2018 platobný rozkaz, č. k. 12Csp/107/2018-70, proti ktorému podala žalovaná odpor, preto súd uznesením, č. k. 12Csp/107/2018-77 zo dňa 28. 02. 2019, platobný rozkaz zrušil.
6. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že pôžičku nebrala, nebola ani nikomu ručiť, ani žalovanú Petru Danišovú, nar. 14. 03. 1986, nikdy nevidela. Ona ju falošne obvinila a zobrala pôžičku na jej doklady, ktoré nevie, ako získala.
7. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaná uvádza tvrdenia, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje. V odpore neuviedla žiadny opis rozhodujúcich skutočností, ani neoznačila dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia podporovali. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok. Žalovaná v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu, čerpala úver. Uzatvorenie zmluvy preukazuje vlastnoručný podpis žalovanej na zmluve, ako aj dodatku č. 1 k zmluve. Svoje záväzky zo zmluvy si žalovaná neplnila, pričom bola právnym predchodcom žalobcu vyzývaná na plnenie, čo preukazuje aj výzva zo dňa 22. 03. 2017. V neposlednom rade je dôkazom preukazujúcim čerpanie finančných prostriedkov žalovanou aj platobná história žalovanej.
8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu nevyjadrila.
9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15. 08. 2019 doplnil skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe.
10. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, vyjadrením žalovanej na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Dňa 14. 09. 2006 uzavrel pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver označený ako MINIúver do 10 minút, a to vo výške 1.128,59 Eur (34.000,- Sk), ktorý bol úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 18,40 % ročne. Súčasne bol dojednaný poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur (60,- Sk) mesačne. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala splácať v mesačných splátkach po 31,50 Eur (949,- Sk), ktoré boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20. 10. 2006 a konečná splatnosť úveru na 20. 08. 2011. Ročná percentuálna miera nákladov činila 24,19 %. Dodatkom č. 1 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX došlo medzi stranami k úprave výšky splátky, ktorá bola dohodnutá na sumu 22,83 Eur, a konečnej splatnosti úveru, a to na 20. 08. 2016. Podaním zo dňa 22. 03. 2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že z dôvodu jej omeškania so splácaním pohľadávky banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky a ku dňu 21. 03. 2017 predstavuje sumu 273,38 Eur a súčasne banka vyzvala žalovanú na úhradu tejto pohľadávky pod následkom postúpenia pohľadávky tretej osobe.
13. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 06. 2017. Žalobca zaslal dňa 20. 06. 2018 žalovanej pokus o zmier a súčasne ju vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 302,46 Eur najneskôr do 27. 06. 2018.
14. Z platobnej histórie žalovanej vyplýva, že žalovaná čerpala dna 14. 09. 2016 platobné prostriedky v celkovej výške 1.128,59 Eur a z poskytnutého úveru uhradila v období od 20. 10. 2006 do 20. 10. 2015 sumu v celkovej výške 3.287,21 Eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 921,45 Eur, na poplatky suma vo výške 941,98 Eur, na riadny úrok suma vo výške 1.407,21 Eur, na zmluvný úrok z omeškania suma vo výške 16,57 Eur. Istinu tak predstavujú poskytnuté peňažné prostriedky mínus úhrady žalovanej započítané na istiny (1.128,59 Eur - 921,45 Eur = 207,14 Eur). Poplatky v sume 941,98 Eur boli zaplatené v plnej výške. Neuhradený riadny úrok predstavuje sumu 64,60 Eur (predpísaný úrok 1.4781 Eur mínus zaplatený úrok 1.407,21 Eur), neuhradený zmluvný úrok z omeškania činí 4,17 Eur
(predpísaný zmluvný úrok z omeškania 20,74 Eur mínus zaplatený zmluvný úrok z omeškania 16,57 Eur). Neuhradený zákonný úrok z omeškania predstavuje ku dňu postúpenia sumu 10,12 Eur.
15. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vie, o aký úver sa jedná, tento úver si brala ešte v roku 2006 v Slovenskej sporiteľni, a. s., ale už na to zabudla, myslela si, že úver je splatený. Je na invalidnom dôchodku a má dve deti. Invalidný dôchodok poberá vo výške 152 Eur. Dlžnú sumu je ochotná zaplatiť, bude kontaktovať žalobcu, aby sa dohodli na splátkach.
16. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
19. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 2 písm. a) Zákon o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
21. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
23. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
24. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
25. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
26. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
27. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
28. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 24. 06. 2017 bola vo výške 0,00 %.
34. Uzavretú zmluvu o splátkovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
35. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie sumy vo výške 286,03 Eur. Táto suma
pozostáva z rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru (1.128,59 Eur) a plnení žalovanej na istinu (921,45 Eur), t. j. 207,14 Eur, ku ktorej sume žalobca pripočítal neuhradený riadny úrok vo výške 64,60 Eur, neuhradený zmluvný úrok z omeškania vo výške 4,17 Eur a neuhradený zákonný úrok z omeškania vo výške 10,12 Eur (207,14 Eur + 64,60 Eur + 4,17 Eur + 10,12 Eur = 286,03 Eur). Zároveň sa žalobca domáha i zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 207,14 Eur, t. j. len z rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru a plnení žalovanej na istinu, a to od nasledujúceho dňa po účinnosti postúpenia pohľadávok, pričom v čase postúpenia pohľadávky bol celý úver splatný.
36. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku v celom rozsahu a zároveň priznal i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po účinnosti postúpenia pohľadávok, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
42. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
43. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, avšak odvolanie podané žalovanou by nebolo právne účinné, nakoľko žalovaná sa odvolania výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.