Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-263-2014.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/263/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: R. U. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, XXX XX O. o zaplatenie 1024,08 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.024,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.024,08 od 27.06.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.024,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.024,08 € od 27.06.2009 do zaplatenia titulom nezaplatenia dlhu zo zmluvy vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra Banka, a.s., so sídlom Hodžovo nám.3, Bratislava, IČO: 00 686 930 poskytol žalovanej na základe Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 10.12.2007 úverový rámec vo výške 995,82 €. Žalovaná bola oprávnená čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného úverového rámca. Zároveň bola povinná uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú v zaslanom výpise najneskôr v deň uzávierky a najneskôr v deň splatnosti celého cyklu. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila v čase určenom v Zmluve, čím sa dostala do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovanej zaplatenie dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 1.024,08 € s príslušenstvom na základe príslušných zmluvných ustanovení. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaná svoj záväzok do dnešného dňa neuhradila ani len sčasti, voči žalobcovi je tak v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 1.024,08 € s príslušenstvom.
3. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. XXC/.XXX/XXXX-XX zo dňa 12.12.2014 žalobu zamietol a žalovanej ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov nepriznal.
4. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého zo zákona prihliadal na nemožnosť uplatneného práva vrátane
jeho premlčania. S poukazom na vyššie uvedené súd aplikoval toto zákonné ustanovenie a žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako podaný po márnom uplynutí premlčacej doby.
5. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. XXCo/.XXX/XXXX- XXX zo dňa 27.11.2018 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v priebehu odvolacieho konania vydal Ústavný súd SR nález sp.zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, ktorým rozhodol tak, že ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl.46 Ústavy SR. Preto odvolací súd konštatoval, že ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z. z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí už nie je právne účinné a nemožno na neho prihliadať. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda vec riadne prejednať, vykonať potrebné dokazovanie a rozhodnúť v merite veci.
6. Súd prvého stupňa, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne riadne prejednal. Na pojednávanie nariadené na 11.09.2019 sa strany sporu nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pričom vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, pričom predvolanie jej bolo doručované na adresu uvedenú v REGOB, na ktorej je však podľa oznámenia pošty neznáma.
7. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu (Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty č. 00-0000866573, zo dňa 10.12.2007, Výpisom z bankovej knihy zo dňa 28.03.2013, Výpoveďou Zmluvy zo dňa 22.06.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.08.2012, Prílohou k Zmluve o postúpení , Všeobecnými obchodnými podmienkami ) zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra banka, a.s. poskytol žalovanej na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty e.č. 00-0000866573 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 10.12.2007 úverový rámec vo výške 995,82 €. Žalovaná bola oprávnená čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného úverového rámca. Nakoľko žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy riadne a včas neplnila právny predchodca žalobcu predmetnú zmluvu dňa 22.06.2009 vypovedal. Zároveň sa žalovaná porušením povinností vyplývajúcich jej zo Zmluvy dostala do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovanej zaplatenie dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 1.024,08 € s príslušenstvom na základe príslušných zmluvných ustanovení. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaná svoj záväzok do dnešného dňa neuhradila ani len sčasti, voči žalobcovi je tak v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 1.024,08 € s príslušenstvom.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
12. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 524 ods. 1 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
19. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
20. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z.z., je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
21. Lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. ( § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.) Keďže predmetom záväzku právneho predchodcu žalobcu Tatra banka a.s. z úverovej zmluvy je poskytovanie úveru v súvislosti s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi stranami sporu uplatňoval aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
22. V danej veci je taktiež nepochybné, že žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stal, v súlade s ustanoveniami § 524 Občianskeho zákonníka, dňom 22.08.2012 veriteľom z pohľadávky voči žalovanej, a ako taký mal voči nej právo na zaplatenie istiny s príslušenstvom.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je nesporné, že k uzavretiu Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 10.12.2007. Taktiež bolo v konaní preukázané, že dňa 22.06.2009 došlo k výpovedi zmluvy, pričom výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia. V zmysle čl. IV bod 4.5.4 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s., sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú v zmysle článku VIII bod 8.1.2. Obchodných podmienok Tatra banky a.s. na okamžitú úhradu dlžnej sumy špecifikovanej v písomnej výpovedi v sume 1.026,37 € po doručení výpovede zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty k 26.06.2009.
24. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Keďže žalovaná sa so splnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 27.06.2009 t.j. nasledujúci deň od doručenia výpovede až do zaplatenia.
28. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci právo na plnú náhradu trov konania, keďže v konaní mal v plnom rozsahu úspech.
29. V zmysle ust. § 262 ods. 2 Csp, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.