Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: OHL ŽS, a.s., IČO: 46342796, Burešova 938/17, 602 00 Brno - Veveří, Česká republika, vo veci jej org. zložky: OHL ŽS, a.s. organizačná zložka, IČO: 35881879, Tuhovská 10722/29, 831 06 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Peter Kubina, advokát, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, JUDr. Daniel Lipšic, advokát, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, Advokátska kancelária Ješíková, s.r.o., Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: VÁHOSTAV - SK, a.s., IČO: 31356648, Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, zastúpeného: Advokát VASKÝ s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 1.915.163,52 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.915.163,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:

- zo sumy 1.532.475,28 eur od 01.09.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 126.822,84 eur od 08.09.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 255.865,40 eur od 09.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 1.915.163,52 eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o združení z 6.2.2012 (dodatku č. 2a z 18.12.2013). V žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 6. februára 2012 Zmluvu o združení, podľa ktorej založili združenie s názvom „Združenie Čebrať“. Toto združenie bolo založené, okrem iného, za účelom uzavretia a plnenia zmluvy o dielo na zhotovenie stavby „Diaľnica D1 Hubová

- Ivachnová“ pre verejného obstarávateľa Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Účastníci združenia (v postavení zhotoviteľa) uzatvorili dňa 7. novembra 2013 s NDS (v postavení objednávateľa) Zmluvu o dielo na predmet obstarávania „Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová“. Na základe Zmluvy o dielo sa účastníci združenia zaviazali poskytnúť NDS zábezpeku na vykonanie prác vo výške 10 % z akceptovanej zmluvnej hodnoty. Podľa Dodatku č. 2a k Zmluve o združení zo dňa 18. decembra 2013 sa účastníci združenia dohodli, že vystavenie zábezpeky na vykonanie prác zabezpečí žalobca (čl. III Dodatku č. 2a). Zároveň sa žalovaný zaviazal, že do 30. júna 2014 predloží žalobcovi protizáruku za zábezpeku na vykonanie prác. Pre prípad, že žalovaný nesplní svoju povinnosť predložiť protizáruku, sa účastníci združenia v Dodatku č. 2a dohodli na zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je dohodnutá vo výške dvojnásobku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na zábezpeku na vykonanie prác za celé združenie v zmysle článku VIII. ods. 1 za obdobie od 1. júla 2014 do doručenia protizáruky alebo do zániku zábezpeky na vykonanie prác za celé združenie. Žalobca zabezpečil bankovú záruku č. GTYI0166/13 na sumu 22.726.351,- €, ktorú vystavila dňa 17. decembra 2013 Všeobecná úverová banka, a.s., a

odovzdal ju NDS. Banková záruka je platná do 1. februára 2018. Žalovaný protizáruku za zábezpeku na vykonanie prác nepredložil žalobcovi do dnešného dňa. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu si žalobca ku dňu podania tohto návrhu uplatnil u žalovaného faktúrou č. 400170168 na sumu 1.532.475,28 €, splatnou dňa 31. augusta 2017; faktúrou č. 400170169 na sumu 126.822,84 €, splatnou dňa 7. septembra 2017 a faktúrou č. 400170175 na sumu 255.865,40 €, splatnou dňa 8. novembra 2017. Výšku zmluvnej pokuty podľa faktúr č. 400170168, 400170169 a 400170175 žalobca vyčíslil podľa bankových poplatkov, ktoré účtovala W. Ú. M., L..V.. za bankovú záruku v období od 17. októbra 2014 až do 16. septembra 2017. Mesačné bankové poplatky, ktoré žalobca zaplatil, vyplývajú z potvrdenia W. Ú. M., L..V.. zo dňa 7. septembra 2017. V jednotlivých mesačných poplatkoch vyčíslených W. Ú. M., L..V.. v EUR sú zanedbateľné rozdiely oproti vyčísleniu, ktoré je prílohou faktúry žalobcu. Tieto rozdiely vyplývajú z kurzových rozdielov, keďže bankové poplatky žalobca uhrádzal v CZK. Ak by sme ale vychádzali z vyčíslenia Všeobecnej úverovej banky, a.s., celkové náklady na bankovú záruku za obdobie od 17. októbra 2014 až do 16. septembra 2017 by boli mierne vyššie (v sume 957.726,27 € oproti vyčísleniu vo faktúrach žalobcu v sume 957.581,76 €). Nakoľko Zmluva o združení neobsahuje dohodu o sadzbe úrokov z omeškania, žalované úroky z omeškania sú vyčíslené v sadzbe podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia 13/1991 Zb. v platnom znení (viď v platnom znení). Dôvodom je, že žalobca aj žalovaný sú podnikateľmi a Zmluva o združení sa týka výkonu ich podnikateľskej činnosti.

2. Žalovaný v odpore uviedol, že jedným zo skutkových tvrdení, ktoré opomenul žalobca uviesť vo svojom návrhu je skutočnosť, že žalovaný prešiel procesom reštrukturalizácie. Aj ak by sa ukázal dodatok č. 2a k zmluve o združení ako právne bezvadný a platný, tak žalobcove právo vymáhať tieto svoje údajné nároky zaniklo podľa o konkurze a reštrukturalizácii. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.10.2014 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 192/2014 zo dňa 8.10.2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému. Následne, Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2014, sp. zn. - 926, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 203/2014 dňa 23.10.2014, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Uvedeným Uznesením súd zároveň vyzval veriteľov žalovaného, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie u reštrukturalizačnej správkyne. Žalobca si svoj nárok uplatnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu celkom zjavne neprihlásil do reštrukturalizačného konania, hoci tento údajný nárok mal už v tom čase už existovať. Nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. VIII ods. 1.3 Zmluvy o združení (údajný dodatok č. 2a) mal vzniknúť dňa 01.07.2014. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku, zaniklo právo žalobcu vymáhať tieto pohľadávky, keďže si ich riadne a včas neprihlásil do reštrukturalizácie. Účelom reštrukturalizácie je riešenie úpadku dlžníka postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. V reštrukturalizácii sa môžu posúdiť iba prihlásené pohľadávky, vrátane podmienených. Prihlasovanie pohľadávok (vrátane podmienených) slúži práve na to, aby sa tieto mohli posúdiť a na ich základe vypracovať reštrukturalizačný plán, ktorý obsahuje spôsob uspokojenia veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky. Prihlásené pohľadávky sa tiež zohľadnia pri analyzovaní možnosti ďalšieho pokračovania podniku. Pokiaľ pohľadávky neboli riadne prihlásené do reštrukturalizačného konania, nebolo možné ich pri vypracúvaní reštrukturalizačného plánu zohľadniť. Pokiaľ by takéto neprihlásené pohľadávky bolo možné vymáhať po skončení reštrukturalizačného konania, bolo by to v rozpore so základným účelom reštrukturalizácie a práve preto zákonodarca zaviedol ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii. Tvrdenie žalobcu uvádzané v listoch č. 2995/2017 z 22.8.2017 (príloha č. 14), č. 2995/2017 z 25.8.2017 (príloha č. 16) a č. 2994/2017 z 29.8.2017 (príloha č. 18) o tom, že napriek tomu, že v čase začatia reštrukturalizačného konania už nárok žalobcu na zmluvnú pokutu existoval, žalobca nemohol predpokladať, že žalovaný nesplní svoju povinnosť vystaviť bankovú záruku ani v roku 2017 a že v 10/2014 nebol v zmysle Dodatku č. 2a známy základ pre výpočet dohodnutej zmluvnej pokuty nie je možné akceptovať. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie svoje (iné) pohľadávky, vrátane podmienených a teda mal vedomosť o tom, že svoje pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, si je povinný prihlásiť do reštrukturalizačného konania prihláškou, hoci ich vznik môže byť viazaný na splnenie podmienky. Právo žalobcu vymáhať nároky uplatnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu zaniklo zverejnením

uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku, keďže si žalobca tieto nároky neprihlásil do reštrukturalizácie. Dodatočné vymáhanie nárokov neuplatnených v reštrukturalizačnom konaní je celkom zjavným obchádzaním o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej uviedol, že výška zmluvnej pokuty je celkom zjavne neprimeraná k hodnote potenciálnej škody, ktorú by mohlo porušenie povinností žalovaného žalobcovi spôsobiť. V danom čase je výška škody, ktorú toto porušenie žalobcovi spôsobilo, rovná nule. Zhrnul, že Nárok žalobcu uplatnený v konaní považuje za neoprávnený: platnosť dodatku č. 2a k zmluve o združení je pochybná a žalovaný ho neuznáva; žalobca neprihlásil ním tvrdený nárok do reštrukturalizácie, hoci ten v tom čase už mal (podľa dodatku č. 2a) existovať; zmluvná pokuta je neprimerane vysoká; žalobca a žalovaný sa dohodli na termíne plnenia, (údajne) zabezpečeného záväzku, pričom tento termín ešte nenastal. Žalovaný mal a má záujem zložiť bankovú záruku v sume zodpovedajúcej jeho podielu na združení. V predchádzajúcom období sa vyskytovali okolnosti, ktoré žalovanému neumožňovali zloženie bankovej zábezpeky v potrebnej výške. Najprv to bola reštrukturalizácia a neskôr obštrukcie žalobcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o dielo s objednávateľom stavby Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová o nevyhnutnej zmene trasovania a o predĺžení lehoty výstavby.

3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol na základe Dodatku č. 2a. Tento dodatok je jediný relevantný pre posúdenie žalovaného nároku. Dodatky č. 3 a 4 sa vecne netýkali ani povinnosti žalovaného predložiť protizáruku ani nároku na zmluvnú pokutu. Dodatok č. 5 zo dňa 30.11.2017 sa síce týkal úpravy povinnosti žalovaného predložiť záruku za vykonanie prác, tak, že stanovil novú hodnotu bankovej záruky (10 % zo 40 % podielu žalovaného na tzv. akceptovanej zmluvnej hodnote) a novú lehotu na jej predloženie (do 31.3.2018). Avšak Dodatok č. 5 nemal žiadny vplyv na vznik, trvanie alebo výšku žalovaného nároku, ktorý je žalovaný povinný uhradiť v súlade s Dodatkom č. 2a. Pre posúdenie dopadu Dodatku č. 5 na existenciu žalovaného nároku je potrebné vychádzať z obsahu Dodatku č. 5. Žalovaný nárok vznikol v období od 17.10.2014 do 16.9.2017. Dodatok č. 5 bol uzavretý až po 16.9.2017, t.j. po vzniku žalovaného nároku. Z obsahu Dodatku č. 5 nevyplýva, že ruší nároky, ktoré vznikli z porušenia zmluvnej povinnosti pred uzavretím Dodatku č. 5. Dodatok č. 5 nepôsobí spätne, nadobudol účinnosť až dňom 1.12.2017 (viď čl. IV bod 2 Dodatku č. 5). Nárok na zmluvnú pokutu za obdobie do účinnosti Dodatku č. 5, t.j. do dňa 1.12.2017, nie je preto dotknutý samotným Dodatkom č. 5. To, že žalovaného argumentácia je nesprávna, je možné veľmi jednoducho pochopiť porovnaním (analógiou legis) s : „Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.“ Zmluva sa síce odstúpením od zmluvy ruší. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikol do momentu (účinného) odstúpenia od zmluvy, však trvá ďalej. Rovnako, aj v situácii, kedy dôjde k zmene záväzku dohodou, je v prvom rade dôležité určiť, kedy nastávajú právne účinky zmeny. Tie nároky, ktoré vznikli pred účinkami samotnej zmeny záväzku (napr. nároky z porušenia záväzku), trvajú ďalej bez zmeny. Zánik týchto nárokov, ktoré vznikli pred účinkami zmeny záväzku, by musel nepochybne vyplývať z dohody o zmene záväzku. Toto vyplýva už zo základov súkromného záväzkového práva. Z Dodatku č. 5 nemožno vyvodiť, a to ani explicitne ani implicitne, že zanikli nároky z porušenia povinnosti predložiť protizáruku, ktoré vznikli do účinnosti Dodatku č. 5. Žalovaný vecne neodôvodnil, prečo by mal byť Dodatok č. 2a neplatný. Neuviedol k tomu vlastný opis, ako podľa neho došlo k uzavretiu Dodatku č. 2a. Žalovaný sa obmedzil na všeobecné tvrdenia o tom, že číslovanie Dodatku č. 2a a jeho uzavretie 2 dni po podpise Dodatku č. 2 sa vymyká bežnej praxi a že ho Dodatok č. 2a údajne značne znevýhodňuje. Toto ale nie je riadnym opisom skutkových okolností uzavretia Dodatku č. 2a. Takýto postup je v rozpore s , podľa ktorého toto konanie bude pokračovať. Už táto skutočnosť - že žalovaný neuviedol vlastné vecné tvrdenia, ktoré by účinným spôsobom vyvracali naše tvrdenia o podpise Dodatku č. 2a - znamená, že Dodatok č. 2a je nutné považovať za platne uzavretý dňom 18.12.2013. Listinným dôkazom - Dodatkom č. 2a žalobca preukázal, že k jeho podpisu došlo dňa 18.12.2013. Nie je jeho povinnosťou ďalej preukazovať, že Dodatok č. 2a bol podpísaný dňa 18.12.2013. Toto by bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán. V konaní má predsa každá strana sporu dôkazné bremeno vo vzťahu k vlastným tvrdeniam. Dňa 29.11.2013 bol uzavretý Dodatok č. 1. Dňa 16.12.2013 bol uzatvorený Dodatok č. 2. Dňa 18.12.2013 bol uzatvorený Dodatok č. 2a. Všetky tri dodatky boli teda uzavreté v krátkom čase, len v priebehu 3 týždňov. Ani medzi Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 nie je veľký časový odstup. Dodatok č. 2, ktorý bol najrozsiahlejším z nich, bol, podobne ako Dodatok č. 2a podpísaný v mene žalovaného tými istými osobami - p. Z. ako predsedom predstavenstva a p. M. ako členom predstavenstva. Existencia Dodatku č. 2a je okrem iného uvedená aj v čl. II Dodatku č. 3 zo dňa 15.10.2015. Dodatok č. 2a vecne nadväzuje na zmeny vykonané v Dodatku č. 2, konkrétne na čl. VIII o poskytnutí záruky na plnenie zmluvných záväzkov. Dodatok č. 2 stanovil, že žalobca má nárok zadržať 10 % z podielu žalovaného na každej jednotlivej fakturovanej čiastke bez DPH voči NDS, a to až do splnenia povinnosti žalovaného

predložiť protizáruku za zábezpeku na vykonanie prác. Dodatok č. 2a znížil zádržné na 5 % z podielu žalovaného. Zo zníženia zádržného z 10 % na 5 % je zrejmé, že Dodatok č. 2a bol (prinajmenšom v tejto časti) na prospech žalovaného. Preto námietka žalovaného o tom, že Dodatok č. 2a (ako celok) značne znevýhodňuje žalovaného oproti Dodatku č. 2, je neopodstatnená. Naopak Dodatok č. 2a zvýšil príjmy žalovaného, a tým zlepšil jeho platobnú schopnosť. Výhodnosť zníženia zádržného pre žalovaného dokumentuje aj postup žalovaného, keď žalovaný uplatňuje vo svojich faktúrach zádržné 5 % už od prvej faktúry v roku 2014 (namiesto 10 % zádržného dohodnutého v Dodatku č. 2). Žalovaný sa od počiatku správal v súlade s postupmi dohodnutými v Dodatku č. 2a, ktoré boli pre neho výhodné, no keď má plniť aj ostatné svoje povinnosti, platnosť Dodatku č. 2a spochybňuje. Toto jednoznačne svedčí o účelovosti námietky žalovaného na margo platnosti Dodatku č. 2a. Záver žalovaného, že zaniklo právo vymáhať žalovaný nárok, je nesprávny, pretože je založený na nesprávnom predpoklade, že žalobca bol povinný prihlásiť svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) platí: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.“ Podľa platí: „Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ Podľa platí: „Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozlišuje medzi pojmami (i) „nárok“, ktorým právna teória rozumie súdne vymáhateľnú pohľadávku (t.j. splatnú pohľadávku), a (ii) „pohľadávka“, ktorou v súlade s v platnom znení (ďalej len „“) rozumie právo na plnenie (t.j. ešte nesplatnú pohľadávku). V rámci reštrukturalizačného konania teda musia byť prihlásené nasledovné pohľadávky: (i) pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania bez ohľadu na to, kedy nastane ich splatnosť ( ); a (ii) špecifické podmienené pohľadávky špecifických kategórii veriteľov (pohľadávky ručiteľov, spoludlžníkov a iných osôb, ktoré vzniknú, resp. môžu vzniknúť, po začatí reštrukturalizačného konania, ale viažu sa k záväzku dlžníka, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania) ( , druhá veta). Prednostné pohľadávky ( , prvá veta) ani iné pohľadávky sa v rámci reštrukturalizačného konania neuplatňujú prihláškou. Pre posúdenie toho, či sa mala prihlásiť žalovaná pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné určiť okamih vzniku našej pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pre vznik pohľadávky na zmluvnú pokutu podľa Dodatku č. 2a musia byť splnené dve skutočnosti, a to: (i) existencia porušenia povinnosti žalovaného (ako právne nevyhnutný základ pre uplatnenie nárokov na zmluvnú pokutu), pričom táto podmienka bola prvýkrát splnená dňom 1.7.2014; a (ii) vynaloženie nákladov na existujúcu zábezpeku zo strany žalobcu (ako nevyhnutný predpoklad pre možnosť uplatniť si voči žalovanému konkrétnu pohľadávku na zmluvnú pokutu, resp. konkrétny nárok); pričom táto podmienka je splnená vždy, keď sa vynaložia náklady na zábezpeku (v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ktorá bankovú záruku vystavila). Bez splnenia oboch týchto podmienok sa nedá právne relevantným spôsobom domáhať pohľadávky zo zmluvnej pokuty. Druhá podmienka vzniku nároku [vynaloženie nákladov na zábezpeku, viď odsek 51(ii) vyššie] bola prvýkrát splnená až po začatí reštrukturalizačného konania - a to dňom 16.11.2014, kedy banka žalobcovi zaúčtovala poplatok za obdobie od 17.10.2014 do 16.11.2014. Námietka žalovaného by znamenala, že náš nárok na vymáhanie zmluvnej pokuty by zanikol ešte predtým, než sa mohol individualizovať konkrétnou výškou. Takýto záver je neprípustný. V reštrukturalizačnom konaní nemusel žalobca uplatniť prihláškou (časti) pohľadávky na zmluvnú pokutu za obdobie po začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému, keďže:

(i) v reštrukturalizačnom konaní sa neprihlasujú budúce pohľadávky ani (vo všeobecnosti) podmienené pohľadávky, ale len pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania; (ii) v čase prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní sme objektívne nevedeli určiť výšku týchto častí pohľadávky, ktoré záviseli od (x) doby trvania porušenia povinnosti žalovaného a (y) výšky vynaložených nákladov na zábezpeku Združenia; (iii) v čase prihlasovania pohľadávok sme objektívne ani nemohli predvídať, dokedy bude trvať porušenie povinnosti žalovaného predložiť protizáruku; (iv) bez určenia sumy prihlasovanej pohľadávky nie je možné pohľadávku platne prihlásiť a na takto podanú prihlášku by sa neprihliadalo (viď poučenie vyplnenia formuláru prihlášky určeného vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov). V odpore žalovaný ďalej poukázal na to, že je v rozpore s účelom reštrukturalizačného konania, ak by sa pohľadávka mohla vymáhať po skončení reštrukturalizačného konania, hoci nebola prihlásená. Žalobca je názoru, že prihlásenie pohľadávky na zmluvnú pokutu v reštrukturalizačnom konaní z jeho strany by - naopak - mohlo byť v rozpore s účelom reštrukturalizačného konania. Tým, že by v čase jej prihlásenia nebolo možné určiť, dokedy bude trvať porušenie žalovaného predložiť protizáruku a v akej výške mu vzniknú náklady na zábezpeku Združenia, nebolo by možné takúto pohľadávku riadne posúdiť. Ako by sa vôbec určila miera uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii, pokiaľ by žalobca prihlásil svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu bez určenia jej konkrétnej výšky? Aké by bolo to pomerné uspokojenie veriteľov, ku ktorému smeruje reštrukturalizácia? V tomto konaní si žalobca neuplatnil voči žalovanému žiadnu pohľadávku, ktorá by vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a ktorú by si musel či mohol uplatňovať prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Z toho dôvodu nebol dôvod, aby sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádzalo, že žalovaný bol v reštrukturalizácii. Táto okolnosť je pre žalovaný nárok nepodstatná a len odkláňa pozornosť od tých skutočností, ktoré sú naozaj podstatnými. Zmluvná pokuta zabezpečuje povinnosť žalovaného predložiť protizáruku za zábezpeku za vykonanie prác v rozsahu 10% z 30% podielu žalovaného na cene podľa Zmluvy o dielo. Žalovaný teda mal predložiť protizáruku v sume 6.817.905,30 EUR. Vychádza sa pritom z výšky zábezpeky za vykonanie prác 22.726.351,- EUR, ktorú vystavila Všeobecná úverová banka, a.s. v prospech NDS (táto suma predstavuje 10% z akceptovanej zmluvnej ceny podľa Zmluvy o dielo). Pokiaľ žalovaný nevystavil protizáruku v sume 6.817.905,30 EUR, ktorý zodpovedá jeho podielu na zákazke, presúva tým riziká žalovaného z neplnenia jeho časti zákazky na žalobcu. Pokiaľ by NDS čerpala z bankovej záruky Všeobecnej úverovej banky, a.s., za čerpanú sumu by v celom rozsahu zodpovedal voči banke žalobca, a to aj v prípade, že by za takú situáciu zodpovedal žalovaný. A práve toto riziko malo byť kryté protizárukou. Osobitne je potrebné zohľadniť to, že žalovaný bol pôvodne povinný vystaviť bankovú záruku za svoj podiel vo výške 10 % od 17.12.2013 (viď Dodatok č. 2). Dodatkom č. 2a získal žalovaný dodatočnú lehotu na vystavenie bankovej záruky za svoj podiel do 30.6.2014, a znížilo sa mu zádržné len na 5 % namiesto 10 % z jeho podielu na fakturovanej čiastke. To znamená, že žalovaný Dodatkom č. 2a v skutočnosti získal navyše 5 % z každej fakturovanej čiastky a dodatočnú lehotu 6 mesiacov. Preto dohoda o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti predložiť protizáruku bola primeraná tej výhode, ktorú žalovaný získal podpisom Dodatku č. 2a. Podstatnou okolnosťou ďalej je to, že výška zmluvnej pokuty je priamo závislá od doby trvania omeškania (viď Dodatok č. 2a). Pokiaľ sa výška zmluvnej pokuty zdá žalovanému neprimerane vysoká, je to len dôsledok jeho neprimerane dlhého neplnenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta nemôže byť neprimeraná len kvôli tomu, že žalovaný meškal zo svojej viny s predložením protizáruky 1173 dní (od 1.7.2014 do 16.9.2017, čo je koniec obdobia, za ktoré žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu v tomto konaní). Narastanie zmluvnej pokuty v závislosti od doby trvania omeškania je primerané, pretože takýto mechanizmus je v súlade s funkciami zmluvnej pokuty (najmä s cieľom motivovať žalovaného, aby riadne a čo najskôr splnil svoju povinnosť). Žalobca musel znášať zvýšené riziko v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti žalovaného. V roku 2013 žalovaný prestal platiť svojich subdodávateľov, kvôli čomu jeden z jeho veriteľov podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Napokon žalovaný vstúpil do reštrukturalizačného konania. Za takej situácie bolo primerané, že mal žalobca záujem zabezpečiť svoje postavenie zmluvnou pokutou, a to práve vo výške dojednanej v Dodatku č. 2a.

4. Žalovaný vo vyjadrení z 6.4.2018 sa pridŕžal svojich tvrdení uvedených v odpore. Žalovaný má za to, že žalobca, v čase lehoty na prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie mohol, bez akýchkoľvek ťažkostí, zistiť výšku zmluvnej pokuty a teda prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizácie. Dĺžka omeškania žalovaného bola objektívne vyčísliteľná, rovnako ako suma poplatku za vystavenie bankovej záruky (1,25% p.a. zo sumy záruky). V čase plynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie žalobca poznal alebo musel poznať všetky veličiny pre presný výpočet zmluvnej pokuty

k danému času. Žalobca nemôže tvrdiť, že nepoznal sumu poplatku, ktorý platí banke za vystavenie bankovej záruky. Dohoda o poplatku za vystavenie bankovej záruky je esenciálnou súčasťou každého vystavenia bankovej záruky. Žalobcovi nebránilo nič, aby si svoj nárok v čase prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizácie presne vyčíslil a uplatnil prihláškou. Je nepochybné, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tak žalobca bol v čase, kedy plynula lehota na prihlasovanie pohľadávok veriteľom žalovaného a teda mal byť uspokojený spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Toto zodpovedá aj účelu reštrukturalizácie, kedy podľa § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii , kde sú vyjadrené základné zásady: „Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka (...) postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Konanie žalobcu, kedy si neprihlásil svoj nárok do reštrukturalizácie, hoci si ho prihlásiť mal a mohol, čím zamedzil jeho zahrnutiu do reštrukturalizačného plánu a domáha sa jeho zaplatenia po skončení reštrukturalizácie je celkom zjavným obchádzaním základných zásad reštrukturalizácie. Žalovaný považuje za dôležité poznamenať, že momentálne plní reštrukturalizačný plán. Prípadná úhrada nároku žalovaného uplatneného v tomto konaní by mohla ohroziť plnenie reštrukturalizačných splátok. Vzhľadom k spornosti žalovaného nároku a najmä jeho zániku podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii by úhradou žalovaného nároku žalovaným došlo k poškodeniu veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky (na rozdiel od žalobcu) riadne prihlásili do reštrukturalizácie, resp. by došlo k uprednostneniu žalobcu pred ostatnými veriteľmi. Pokiaľ sa jedná o posúdenie neprimeranosti zmluvnej pokuty, žalovaný trvá na tom, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná. Zároveň žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovi nebola spôsobená žiadna škoda, ani strata na príjmoch a ani akákoľvek iná ujma z toho dôvodu, že žalovaný sa nepodieľa na vystavenej bankovej záruke. Je dôležité tiež brať na zreteľ na tú skutočnosť, že žalobca si vydobyl voči žalovanému značnú obchodnú výhodu len vďaka tomu, že žalovaný nebol schopný zabezpečiť bankovú záruku v potrebnej výške. Žalobca vďaka tomu získal postavenie vedúceho člena združenia, jeho podiel na združení stúpol z 45% na 70% a získal väčšinu v rade združenia. Žalobca teda maximálnym spôsobom vyťažil z toho, že jeho príslušnosť k silnej medzinárodnej skupine a jej disponibilné zdroje mu umožňujú zabezpečiť vystavenie bankovej záruky. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je potom potrebné posudzovať aj v tomto kontexte.

5. Žalobca vo vyjadrení z 22.5.2018 uviedol, že nemohol v čase začatia reštrukturalizácie vyčísliť zmluvnú pokutu. Konkrétna výška poplatku za vystavenie bankovej záruky bola závislá od sadzobníka banky, ktorý má banka právo meniť aj počas trvania bankovej záruky. Počas trvania omeškania žalovaného s vystavením protizáruky banka menila tento sadzobník viackrát: od 17. decembra 2013 nám banka účtovala sadzbu 1,25%, od 17. októbra 2016 sadzbu 1,65% a od 17. júna 2017 účtovala sadzbu 2,20%. Zmeny sadzby poplatku v čase prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizácie nemohol žalobca stanoviť. Ani počet dní omeškania žalovaného s predložením protizáruky nemohol žalobca v čase prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizácie predpokladať. Právo na zmluvnú pokutu, ktorá je dohodnutá sadzbou v závislosti od doby omeškania, je právom, ktoré je závislé od omeškania, resp. porušenia povinnosti dlžníka plniť včas. Právo na takúto zmluvnú pokutu vzniká samostatne za každý deň omeškania (t.j. nie jednorazovo v prvý deň omeškania s plnením zabezpečenej povinnosti). To má dopad aj na premlčanie. Zmluvná pokuta dohodnutá sadzbou v závislosti od doby omeškania sa premlčuje postupne a samostatne za každý deň omeškania (t.j. nepremlčuje sa ako celok). Zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá percentom za každý deň omeškania, vzniká každým dňom počas trvania omeškania. Každý deň je totiž novým porušením zabezpečenej povinnosti. Navyše, v tomto prípade pristupuje ako ďalšia podmienka vzniku pohľadávky na zmluvnú pokutu aj vynaloženie nákladov na existujúcu zábezpeku v prospech NDS. Každý deň počas trvania omeškania je nutné stanoviť novú výšku zmluvnej pokuty v závislosti od aktuálnej sadzby poplatku VÚB, a.s. za vystavenie bankovej záruky. Preto nemôže obstáť názor žalovaného, že právo na zmluvnú pokutu za žalované obdobie (po začatí reštrukturalizačného konania) je povinne prihlasovanou pohľadávkou v reštrukturalizácii v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii.

6. Svedok X. Š., zamestnanec VÚB v Prahe na funkcii vedúceho firemného bankovníctva, na pojednávaní dňa 08.04.2019 uviedol, že v danom prípade ide o dlhodobý vzťah medzi bankou a klientom založený rámcovou zmluvou, na základe ktorej mohol klient čerpať úverové prostriedky. Banka mohla počas spolupráce s klientom upraviť podmienky, keďže sa jedná o zmluvu nezáväznú. V prípade ak klient navrhovanú zmenu banky neakceptuje, banka môže jednostranne odmietnuť poskytnutie nových produktov. V čase vystavenia bankovej záruky sa nedá predvídať ako sa bude výška záručnej provízie meniť a či sa bude meniť. V tomto konkrétnom prípade išlo o dlhé obdobie od vystavenia bankovej záruky až po prvú zmenu jej ceny a teda nebolo možné predvídať čo sa stane. Každý klient teda aj žalobca

vedel v ktoromkoľvek momente koľko platí, avšak nikdy nemôže vedieť, koľko bude platiť neskôr po uplynutí určitého času. Môže platiť viac, alebo môže platiť menej podľa toho ako banka vyhodnotí jeho finančnú situáciu. 7. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.03.2016 predstavuje 0,00 %.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi subjektmi konania sú v zásade sporné dve otázky: či nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zanikol ukončením reštrukturalizačného konania (po potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka

- žalovaného) a či je výška zmluvnej pokuty primeraná. V danom prípade súd má za to, že žalovaná pohľadávka nezanikla ukončením reštrukturalizačného konania v dôsledku jej neprihlásenia do reštrukturalizácie, pričom sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu. Predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty podľa faktúry č. 400170168 v sume 1.532.475,28 eur, č. 400170169 v sume 126.822,84 eur a č. 400170175 v sume 255.865,40 eur, ktorú žalobca vyčíslil podľa bankových poplatkov účtovaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. za bankovú záruku v období od 17.10.2014 do 16.9.2017. Podľa Dodatku č. 2a k Zmluve o združení zo dňa 18.12.2013 sa účastníci

združenia dohodli, že vystavenie zábezpeky na vykonanie prác zabezpečí žalobca (čl. III Dodatku č. 2a). Zároveň sa žalovaný zaviazal, že do 30.6.2014 predloží žalobcovi protizáruku za zábezpeku na vykonanie prác. Pre prípad, že žalovaný nesplní svoju povinnosť predložiť protizáruku, sa účastníci združenia v Dodatku č. 2a dohodli na zmluvnej pokute vo výške dvojnásobku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na zábezpeku na vykonanie prác za celé združenie v zmysle článku VIII. ods. 1 za obdobie od 1.7.2014 do doručenia protizáruky alebo do zániku zábezpeky na vykonanie prác za celé združenie. Žalobca zabezpečil bankovú záruku na sumu 22.726.351,- eur, ktorú vystavila VÚB dňa 17.12.2013 a odovzdal ju NDS (platná bola do 1.2.2018). Žalovaný však protizáruku za zábezpeku na vykonanie prác žalobcovi nepredložil, pričom v dôsledku porušenia tejto povinnosti žalovaného vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v predmetnej výške, ktorej výpočet nebol medzi subjektmi konania sporný. Zároveň vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne podľa nariadenia vlády SR č. , a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr.

9. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 120 ods. 1 až 3) vyplýva, že do reštrukturalizačného konania sa prihlasujú jednak pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a jednak podmienené pohľadávky špecifických kategórii veriteľov (pohľadávky ručiteľov, spoludlžníkov a iných osôb, ktoré vzniknú, resp. môžu vzniknúť po začatí reštrukturalizačného konania, ale viažu sa k záväzku dlžníka, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania). Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednak porušením právnej povinnosti žalovaného (dňa 1.7.2014), keď v zmysle dodatku č. 2a k zmluve o združení do 30.6.2014 nepredložil protizáruku na zábezpeku na vykonanie prác podľa zmluvy o dielo na výstavbu predmetnej diaľnice a jednak po vynaložení nákladov na existujúcu zábezpeku zo strany žalobcu (čo je nevyhnutný predpoklad pre uplatnenie konkrétnej pohľadávky na zmluvnú pokutu podľa jej definície v bode 1.3 článku III dodatku č. 2a). Druhá podmienka vzniku nároku na zmluvnú pokutu - vynaloženie nákladov na zábezpeku, bola splnená až po začatí reštrukturalizačného konania žalovaného, a to dňa 16.11.2014, kedy banka (VÚB) žalobcovi zaúčtovala poplatok za obdobie od 17.10.2014 do 16.11.2014. Žalobca preto nebol schopný prihlásiť svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty do reštrukturalizácie žalovaného, nakoľko v čase prihlasovania pohľadávok ešte objektívne nevedel určiť výšku tých častí pohľadávky, ktoré záviseli od doby trvania porušenia povinnosti žalovaného a od výšky vynaložených nákladov na zábezpeku združenia. Bez určenia sumy prihlasovanej pohľadávky vlastne ani nie je možné platne prihlásiť takúto pohľadávku. Konkrétna výška poplatku za vystavenie bankovej záruky bola pritom závislá od sadzobníka banky, ktorý má banka právo meniť aj počas trvania bankovej záruky. Počas trvania omeškania žalovaného s vystavením protizáruky banka menila tento sadzobník viackrát, pričom zmeny sadzby poplatku v čase prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizácie nemohol žalobca stanoviť. Rovnako ani počet dní omeškania žalovaného s predložením protizáruky nemohol žalobca v čase prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizácie predpokladať. Právo na zmluvnú pokutu vzniká samostatne za každý deň omeškania (t.j. nie jednorazovo v prvý deň omeškania s plnením zabezpečenej povinnosti). Každý deň je totiž novým porušením zabezpečenej povinnosti, kedy je potrebné stanoviť novú výšku zmluvnej pokuty v závislosti od aktuálnej sadzby poplatku VÚB za vystavenie bankovej záruky. Uvedené podporuje aj výpoveď svedka (zamestnanca banky) na pojednávaní, podľa ktorého banka mohla počas spolupráce s klientom upraviť podmienky, keďže sa jedná o zmluvu nezáväznú. V prípade ak klient navrhovanú zmenu banky neakceptuje, banka môže jednostranne odmietnuť poskytnutie nových produktov. V čase vystavenia bankovej záruky sa nedá predvídať, ako sa bude výška záručnej provízie meniť a či sa bude meniť. V tomto konkrétnom prípade išlo o dlhé obdobie od vystavenia bankovej záruky až po prvú zmenu jej ceny a teda nebolo možné predvídať, čo sa stane. Každý klient, teda aj žalobca vedel v ktoromkoľvek momente koľko platí, avšak nikdy nemôže vedieť, koľko bude platiť neskôr po uplynutí určitého času. Môže platiť viac, alebo môže platiť menej podľa toho ako banka vyhodnotí jeho finančnú situáciu. V danom prípade preto nemôže obstáť názor žalovaného, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za žalované obdobie (po začatí reštrukturalizačného konania) je povinne prihlasovanou pohľadávkou v reštrukturalizácii a že táto zanikla ukončením reštrukturalizačného konania. V konaní bolo dostatočne preukázané, že predmetná pohľadávka žalobcu nepochybne vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému.

10. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a že by jej výšku mal súd moderáciou znížiť. Žalovaný bol pôvodne povinný vystaviť bankovú záruku za svoj podiel vo výške 10 % od 17.12.2013 (v zmysle dodatku č. 2). Dodatkom č. 2a získal žalovaný dodatočnú lehotu na vystavenie bankovej záruky za svoj podiel do 30.6.2014, a znížilo sa mu zádržné

na 5 % namiesto 10 % z jeho podielu na fakturovanej čiastke. Preto súd nenadobudol presvedčenie, že dohoda o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti predložiť protizáruku by bola neprimeraná výhode, ktorú žalovaný získal podpisom dodatku č. 2a. Výška zmluvnej pokuty bola riadne dojednaná v predmetnom dodatku a ak sa jej výška zdala žalovanému neprimeraná, mal možnosť vyrokovať si výhodnejšie podmienky zmluvy, prípadne mal možnosť zmluvu v navrhovanom znení neuzatvoriť. Okrem toho mal žalovaný myslieť aj na to, že výška zmluvnej pokuty môže rapídne narásť v dôsledku neprimerane dlhého neplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného (žalovaný meškal zo svojej viny s predložením protizáruky 1173 dní - obdobie od 1.7.2014 do 16.9.2017). Žalobca musel okrem toho znášať zvýšené riziko v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti žalovaného, ktorá viedla v konečnom dôsledku až do reštrukturalizačného konania. Za takej situácie bolo preto aj podľa názoru súdu primerané, že mal žalobca záujem zabezpečiť svoje postavenie zmluvnou pokutou, a to práve vo výške dojednanej v predmetnom dodatku.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.