Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1S-9-2013.pdf
PDF · 161.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: I.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Q., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, AK Vajnorská č. 20, 83103 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Staromestská 6, Bratislava, za účasti: 1. UBM Koliba, s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava, 2. Hlavné mesto SR Bratislava, odd. majetko-pravne, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, 3. INEST, s.r.o., Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, 4. Wennor, a.s., Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, 5. Slovenský pozemkový fond, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, 6. I.. L. B.. M. XX, XXX XX Q., 7. L.. T. Y., C. XXXX/X, XXX XX S., 8. Dr. T. Y., A. 8, XXX XX Q., 9. V. Y., P. Y. XXX, XXX XX Q., XX. L. Y., P. Y. XXX, XXX XX Q., XX. L. P., B. č. XX, XXX XX W.. XX. I.. L. B., P. XX, XXX XX Q., XX. I.. J. B., P. XX, XXX XX Q., XX. I.. L. Q.. č.d. XXX. XXX XX C., XX. I.. D. Q., č.d. XXX, XXX XX C., XX. I.. L. F., D. l XB, XXX XX Q., XX L.. R. F., D. XXB, XXX XX Q., XX. D.. T. U., B. XX, XX l XX Q., XX. T.. A. M., D. XX, S., XX. I.. I. W., J. P. D. 7, L. K., 21. Monaco SOUNDTECH, s.r.o., Nejedlého 27, 841 02 Bratislava, 22. Pod Vachmajstrom, s.r.o., Nevädzová 6/E, 821 01 Bratislava, 23. U.. I.. I. A., P. 2, XXX XX Q., XX. I.. J. A., P. 2, XXX XX Q., XX. L.. D. B., Q. XX, XXX XX Q., XX. T. B., W. 9, XXX XX Q. 2, XX. E. B., W. 9, XXX XX Q. 2, 28. GEON a.s., Horská 1l/C, 831 52 Bratislava, 29. R-Project, s.r.o. - Ing. Richard Urban, Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012, ako aj rozhodnutie starostu obce Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, špeciálneho stavebného úradu č. VAL-1055/2011-ZS zo dňa 26.06.2012 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutie
1. Žalovaný rozhodnutím č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012 ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie účastníka konania Ing. Stanislava L. (žalobca) proti rozhodnutiu starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ako špeciálneho stavebného úradu č. VaI-1055/2011-ZS/SP zo dňa 26.6.2012, ktorým bola povolená stavba objektu SO 04 Komunikácie ako súčasť stavby „Obytný
súbor KOLIBA HILL RESIDENCES“ na pozemkoch par. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX k.ú. F. v Bratislave, ktorej stavebníkom je UBM KOLIBA, s.r.o., Plynárenská 1, 821 01 Bratislava
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že samotné napadnutie rozhodnutia o umiestnení stavby žalobou na súde, nezakladá automaticky dôvod, že vydané územné rozhodnutie je neplatné, ako sa mylne domnieval odvolateľ. Rovnako ani podaný protest prokurátora proti všeobecnému záväznému nariadeniu nerobí rozhodnutie o umiestnení stavby nezákonným. Rozhodnutie o umiestnení stavby vydané spolu so stavebným povolením na pozemno- stavebné objekty č. ÚKaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010 vydal príslušný všeobecný stavebný úrad, ktorý bol oprávnený na konanie. Krajský stavebný úrad na základe podaného odvolania, rozhodnutie č. ÚKaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010 zmenil a to v podmienke č. 4 na str.9 citovaného rozhodnutia, v ktorej stanovil stavebníkovi podmienky na začatie realizácie stavby objektov bytových domov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2011. Toto právoplatné rozhodnutie bolo podkladom overenia podmienok určených územným rozhodnutím a zastavovacích podmienok podľa územného plánu zóny pre vydanie súhlasu v zmysle § 120 ods. 2 zákona Stavebného zákona, ktorý je nevyhnutný pre konanie špeciálneho stavebného úradu. Mestská časť Bratislava Nové mesto ako príslušný všeobecný stavebný úrad na vydanie takéhoto súhlasu pre konanie špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie vydala listom č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18.5.2012 záväzné stanovisko pre objekt stavby SO 04 Komunikácie v ktorom vyjadrila, že predložená projektová dokumentácia objektu rieši nad rámec podmienok umiestnenia celej stavby navrhovanú prepojovaciu verejnú komunikáciu medzi ulicami Pod Vachmajstrom a Na Rozhliadke aj na pozemkoch pare. č... Ďalej v záväznom stanovisku uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že úprava projektovej dokumentácie objektu je v súlade s podmienkami pre umiestnenie predmetnej líniovej stavby - objektu, ktoré podrobne rieši územný plán zóny, v súlade s § 39a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje. Na základe tohto stanoviska začal stavebné konanie špeciálny stavebný úrad príslušný pre vydanie stavebného povolenia na výstavbu objektu.
3. Nie v kompetencii žalovaného posudzovať zákonnosť a opodstatnenosť podaných námietok v územnom konaní, z toho dôvodu nie je kompetentný ani oprávnený sa k ním vyjadrovať. Rovnako námietku, kde odvolateľ namietal, že stavba objektu nebola umiestnená a že nebol účastníkom takéhoto konania, odvolací orgán vzhľadom na vydané záväzné stanovisko č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18.5.2012, ktorým bol udelený súhlas pre konanie špeciálnym stavebným úradom, považoval za neopodstatnené. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí alebo zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. Pokiaľ išlo o námietku, kde bolo poukázané na opomenutie „spoluvlastníkov“ už čiastočne vybudovanej časti komunikácie v prvej časti pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Vinohrady, ktorý je v zmysle LV č. XXXX vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy, odvolací orgán bol toho názoru, že vlastníctvo k tejto časti komunikácie, ktorú odvolateľ nazýval „súkromná komunikácia“ bolo preukázané vo vzťahu k spoločnosti GEON, s.r.o, Šafárikovo nám.4, 811 02 Bratislava, transformovanej na GEON a.s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava ako stavebníka tejto časti komunikácie. Predmetná časť komunikácie je podľa podkladových materiálov predložených v spisovej dokumentácií k odvolaniu, v režime predčasného užívania, čo v zmysle stavebného zákona predstavuje osobitný inštitút, ktorým môže stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka povoliť užívanie stavby ešte pred jej úplným ukončením. Zmluva, ktorú predložil odvolateľ, uzatvorená medzi spoločnosťou GEON ako stavebníkom tejto stavby a odvolateľom ako budúcim spoluvlastníkom nezakladá automaticky vlastnícke právo. Predložená zmluva je podkladom pre získanie vlastníctva v zmysle stanovených podmienok v tejto zmluve, v častiach stavby a po jej ukončení a následným vkladom do Správy katastra nehnuteľností. Vklad k rozostavanej stavbe v Správe katastra nehnuteľností v čase konania nebol evidovaný. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, odvolateľovi bolo priznané právo účastníka stavebného konania z dôvodu vlastníctva inej priľahlej nehnuteľnosti k stavbe objektu a teda mohol v konaní hájiť všetky svoje práva. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že aj spoločnosti GEON, zmluvnému partnerovi odvolateľa, ktorá je stavebníkom priľahlej stavy komunikácie, bolo priznané právo účastníka konania, teda mohla v konaní chrániť prípadné možné záujmy budúcich vlastníkov rozostavanej časti komunikácie.
4. S námietkami, ktoré uplatnil odvolateľ v stavebnom konaní sa špeciálny stavebný úrad v konaní zaoberal a dôvody nevyhovenia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Splnil teda zákonom stanovenú povinnosť rozhodnúť o námietkach účastníkov konania. Vysporiadať sa s námietkami účastníkov konania, resp. rozhodnúť o ich námietkach v zmysle požiadavky zákona totiž neznamená, ako to mal zrejme na mysli odvolateľ, že sa námietkam vždy vyhovie, resp. že sa vždy rozhodne o podaných námietkach len v jeho prospech. Cestný zákon nepozná pojem „súkromná komunikácia“. Podľa §1 ods. 2 Cestného zákona sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Pokiaľ mal odvolateľ na mysli, že ide o účelovú komunikáciu, cestný zákon nerieši pripájanie účelovej komunikácie na účelovú. Pripájanie pozemných komunikácií je riešené v § 3b ods. l Cestného zákona, podľa ktorého o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Podľa § 3b ods. 3 Cestného zákona ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácii a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
5. Zo stavebného povolenia doloženého v spisovom materiály č. VaI-278/2005-ZDU/SP zo dna 23.5.2005, právoplatné 17.6.2005, ktorým bola povolená predmetná časť komunikácie, je zrejmé, že odvolateľom označená komunikácia ako „súkromná“ - bola povolená ako verejná komunikácia, keďže nešlo o stavbu v uzavretom areáli alebo objekte tak, ako to má na mysli cestný zákon, podľa ktorého sú účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch neverejné. Takéto obmedzenie, ktoré by považovalo povoľovanú komunikáciu za neverejnú, by muselo byť podľa názoru odvolacieho orgánu uvedené aj v stavebnom povolení. K tomuto názoru dospel žalovaný aj na základe vyjadrenia všeobecného stavebného úradu, ktorý v záväznom stanovisku k stavebnému konaniu a vydaniu povolenia na stavbu objektu, ktorý je predmetom odvolania uviedol, že umiestnenie líniovej stavby podrobne rieši územný plán zóny. Rovnako Hlavné mesto SR Bratislava v záväznom stanovisku k stavbe objektu uvádzalo, že v rámci dopravného napojenia objektov dôjde k dobudovaniu úseku komunikácie medzi ulicami Pod Vachmajstrom a Na Rozhliadke, čím bude prepojená Strážna a Jeséniova ulica. Z uvedeného bolo zrejmé, že s komunikáciou ako celkom, aj keď budovanou po častiach, sa uvažuje ako s komunikáciou pre obslúženie celého územia tzn. verejnou komunikáciou ako celku.
II. námietky žalobcu
6. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje. Vydal totiž rozhodnutie o povolení stavby v stavebnom konaní bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného orgánu o umiestnení časti Objektu na pozemku pare. č . XXXX/X, k.ú. F. podľa ust. § 39a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona za zisteného skutkového stavu, že územný plán zóny Koliba - Stráže podrobne nerieši umiestnenie Objektu (napr. neuvádza výškové umiestnenie komunikácií), že v záväznej časti územného plánu zóny Koliba - Stráže nie je uvedené, že rozhodnutie o umiestnení stavby v zóne sa nevyžaduje. Ďalej zo znenia záväznej časti územného plánu zóny Koliba
- Stráže vyplýva, že územný plán zóny predpokladá konania o umiestňovaní a povoľovaní stavieb v zóne, čo je dôkaz opaku tvrdenia žalovaného, že rozhodnutie o umiestnení Objektu sa nevyžaduje. Žalovaný z úradnej povinnosti pozná znenie ust. § 39a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona podľa ktorého: „rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené“ a platné znenie záväznej časti Územného plánu zóny Koliba - Stráže a musel si byť vedomý vyššie uvedených skutočností. Správny orgán prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu nesprávne tvrdiac, že žalobca si vraj mal námietky uplatniť v konaní o umiestňovaní Objektu. Žalovaný tiež neaplikoval na zistený skutkový stav ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s ust. § 126 OZ a § 139 ods. 3 OZ. T. j. že Objekt funkčne aj konštrukčne súvisí s cestnou komunikáciou a prevádzkou na nej, že Objekt sa pripája na cestnú komunikáciu, že Objekt je de facto významným
predĺžením cestnej komunikácie, že v budúcnosti majú Objekt a cestná komunikácia spolu slúžiť ako jedna verejná komunikácia, že Objekt významne ovplyvní využitie cestnej komunikácie na účel, ktorému je určená tak, že Cestná komunikácia, ktorá je určená na súkromné užívanie spoluvlastníkmi cestnej komunikácie sa stane po realizácii Objektu komunikáciou, ktorá je určená na verejné užívanie, žalovaný neaplikoval ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s ust. § 126 OZ a § 139 ods. 3 OZ a nevyzval stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil o súhlas vlastníka cestnej komunikácie s podstatnou zmenou - pripojením Objektu na cestnú komunikáciu a o súhlas vlastníka cestnej komunikácie s podstatnou zmenou - so zmenou účelu užívania cestnej komunikácie na verejné užívanie, prípadne aby žiadosť uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a neupozornil ho, že inak stavebné konanie zastaví. Žalovaný rovnako neaplikoval na zistený skutkový stav ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona. T. j. že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2009-10/203- HAM zo dňa 3.6.2010 bola umiestnená iná stavba, ako je Objekt, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia žalovaného, že neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia č. ÚKaSP-2009- 10/203-HAM zo dňa 3.6.2009, nakoľko napadnutým rozhodnutím bola povolená výstavba Objektu na pozemku pare. č. XXXX/X, k.ú. F. v rozpore s územným rozhodnutím č. ÚKaSP-2009- 10/203-HAM zo dňa 3.6.2009, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o umiestnení Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F., žalovaný neaplikoval ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona a nevyzval stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil o rozhodnutie o umiestnení Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F., prípadne aby žiadosť uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a neupozornil ho, že inak stavebné konanie zastaví. Žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav ust. § 46 Správneho poriadku, ust. § 62 ods. 4 Stavebného zákona, ust. § 3 ods. 1 OZ, ust. § 126 OZ, ust. § 128 ods. 2 OZ, ust. § 108 a nasl. Stavebného zákona, ust. Článku 20 Ústavy SR, ust. Článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950.
7. Žalovaný nevydal rozhodnutie, ktoré bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu, obsahovalo predpísané náležitosti. Žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav ust. § 137 Stavebného zákona. Na zistený skutkový stav, že žalobca podal námietku proti vydaniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 137 Stavebného zákona, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by umožnila vydať napadnuté rozhodnutie len v podstatne inej miere a forme, týkajúcej sa nezákonnosti a neplatnosti územného plánu Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2, týkajúcu sa nezákonnosti a neplatnosti rozhodnutia o umiestnení časti Objektu č. ÚKaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010 a že s touto námietkou sa žalobca obrátil na príslušný orgán, žalovaný neaplikoval ust. § 137 ods. 2 Stavebného zákona a konanie neprerušil. Žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. T.j. že žalobca podal námietku proti vydaniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 137 Stavebného zákona, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by umožnila vydať napadnuté rozhodnutie len v podstatne inej miere a forme, týkajúcu sa nezákonnosti a neplatnosti územného plánu Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2, týkajúcu sa nezákonnosti a neplatnosti rozhodnutia o umiestnení časti Objektu č. ÚKaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010 a že s touto námietkou sa žalobca obrátil na príslušný orgán, žalovaný neaplikoval ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a konanie neprerušil, žalovaný o tejto námietke de facto sám rozhodol tým, že mal za spoľahlivo a presne zistené, že Územný plán zóny Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2 je platný, účinný, platne schválený. Žalovaný nebol oprávnený o námietke žalobcu sám rozhodnúť, žalovaný bol povinný konanie prerušiť a umožniť žalobcovi, aby sa domáhal zákonom stanoveným postupom svojho práva na príslušnom orgáne.
8. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, pretože: 1. zistenie žalovaného správneho orgánu prvého stupňa, že vraj uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania je v rozpore so obsahom spisov, pretože žalovaný mal preukázané priloženou dokumentáciou a Dohodou, že Objekt sa má pripojiť na cestnú komunikáciu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Vinohrady a po kolaudácii má Objekt spolu s cestnou komunikáciou slúžiť ako verejná komunikácia, pričom ani na pripojenie Objektu na cestnú komunikáciu, ani na zmenu účelu využitia cestnej komunikácie zo súčasného súkromného užívania spoluvlastníkmi cestnej komunikácie na budúce verejné užívanie žalobca ako spoluvlastník cestnej komunikácie nedal súhlas a nebol o súhlas ani požiadaný, žalobca s takýmito zmenami podstaty cestnej komunikácie nesúhlasil. Žalovaný mal preukázané ohrozenie a trvalé obmedzenie vlastníckeho práva spoluvlastníkov cestnej komunikácie podstatnou zmenou cestnej komunikácie, dôjde k faktickému vyvlastneniu cestnej komunikácie, ktorá sa po kolaudácii Objektu stane verejnou. Obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle trvalého vylúčenia vlastníka z výkonu niektorej zložky vlastníckeho práva bez opory v zákone, bez preukázania verejného
záujmu a bez náhrady je neprípustné. Takýmto zistením skutkového stavu žalovaný porušil aj ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. 2. Zistenie žalovaného, že vraj na vydanie stavebného povolenia pre stavbu Objektu nie je potrebné predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení Objektu, je v rozpore s obsahom spisov, pretože žalovaný má znením ust. § 39a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona a obsahom záväznej časti územného plánu zóny Koliba - Stráže preukázané, že na vydanie stavebného povolenia pre Objekt sa vyžaduje rozhodnutie o umiestnení Objektu v celom rozsahu, sa vyžaduje rozhodnutie o umiestnení Objektu na pozemku parc.č. XXXX/X, k.ú. F.. Územný plán zóny Koliba - Stráže neobsahuje výškové umiestnenie stavby na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F. a teda podrobne neurčuje umiestnenie stavby na pozemku parc. č. XXXX/X., k.ú. F. a podrobne nerieši podmienky na umiestnenie Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Vinohrady., záväzná časť územného plánu zóny Koliba - Stráže neuvádza, že rozhodnutie o umiestnení stavby v zóne sa nevyžaduje, záväzná časť územného plánu zóny Koliba - Stráže predpokladá rozhodovania o umiestnení stavby v zóne. Takýmto zistením skutkového stavu žalovaný porušil aj ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. 3. Zistenie žalovaného, že vraj vlastníkom a stavebníkom cestnej komunikácie je GEON, a.s. je v rozpore s obsahom spisov, pretože žalovaný má Dohodou preukázané nadobudnutie žalobcovho vlastníckeho práva k cestnej komunikácii a nadobudnutie žalobcovho práva stavebníka k cestnej komunikácii. Takýmto zistením skutkového stavu žalovaný porušil aj ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. 4. Zistenie žalovaného, že vraj cestná komunikácia, označená žalobcom ako súkromná, bola povolená ako verejná komunikácia, že nešlo o stavbu v uzavretom areáli je v rozpore s obsahom spisov, pretože žalovaný má Dohodou preukázané vlastnícke právo a právo stavebníka vo vzťahu k súkromným osobám (aj k žalobcovi), žalovaný správny orgán prvého stupňa má úradnú vedomosť o uzavretosti Areálu, v ktorom sa nachádza cestná komunikácia z ohliadky miesta vo svojom konaní č. VaI-887/2006-BB/KR. Žalovaný správny orgán prvého stupňa má svojim vlastným rozhodnutím č. VaI-887/2006-BB/KR zo dňa 09.11.2006 preukázané povolenie užívania cestnej komunikácie v prospech súkromných osôb. Súkromné užívanie cestnej komunikácie nespochybnil žiaden z účastníkov konania. Takýmto zistením skutkového stavu žalovaný porušil aj ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. 5. Zistenie žalovaného, že vraj územný plán zóny Koliba -Stráže, zmeny a doplnky 2 nie je neplatný je v rozpore s obsahom spisov, pretože územným plánom Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2 protestom prokurátora Okresnej prokuratúry v Bratislave III pod sp. zn. Pd 109/10-7 zo dňa 9.5.2011 bolo preukázané, že územný plán zóny Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2 je nezákonný a je neplatný. Takýmto zistením skutkového stavu žalovaný porušil aj ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
9. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnute rozhodnutie ie nedostačujúce na posúdenie veci, pretože v spise chýba: 1.zistenie žalovaného, že na vydanie napadnutého rozhodnutia je potrebný súhlas spoluvlastníkov cestnej komunikácie s pripojením Objektu na cestnú komunikáciu, súhlas spoluvlastníkov cestnej komunikácie so zmenu účelu, ktorému je určená cestná komunikácia z neverejnej vnútroareálovej účelovej komunikácie na verejnú komunikáciu, súhlas spoluvlastníkov cestnej komunikácie so zmenou jej podstaty, rozhodnutie o umiestnení Objektu na pozemku parc.č. XXXX/X, k.ú. F., obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, 2. súhlas spoluvlastníkov cestnej komunikácie s pripojením Objektu na cestnú komunikáciu, 3. súhlas spoluvlastníkov cestnej komunikácie so zmenu účelu, ktorému je určená cestná komunikácia z neverejnej vnútroareálovej účelovej komunikácie na verejnú komunikáciu, 4. súhlas spoluvlastníkov cestnej komunikácie so zmenou jej podstaty, rozhodnutie o umiestnení Objektu na pozemku parc.č. XXXX/X, k.ú. F., obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III.
10. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vraj vlastnícke právo a právo stavebníka k stavbe cestnej komunikácie bolo preukázané vo vzťahu k spoločnosti GEON, s.r.o. a nie vo vzťahu k žalobcovi, pričom žalovaný neuviedol na základe akých dôkazov a akou úvahou k takémuto právnemu záveru dospel, žalovaný sa zmätočne a nepreskúmateľne vysporiadal s preukázaním žalobcovho vlastníckeho práva a žalobcovho práva stavebníka k cestnej komunikácii na základe dôkazu
- Dohody, žalovaný tým porušil ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdil, že vraj na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je potrebné predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F.. Takéto tvrdenie nemá oporu v zákone ani v príslušnom územnom pláne zóny, v ktorom ani nie sú podrobne určené podmienky umiestnenia Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F., ani sa v jeho záväznej časti neuvádza, že rozhodnutie o umiestnení Objektu sa nevyžaduje, takéto
odôvodnenie je zmätočné, zmätočným a nepreskúmateľným odôvodnením žalovaný porušil ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
11. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdil, že vraj Cestná komunikácia, povolená stavebným povolením č. VaI-278/2005-ZDU/SP zo dňa 23.5.2005 je určená na verejné užívanie. Takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu, je v rozpore s existenciou uzavretého Areálu, o ktorej má žalovaný správny orgán prvého stupňa úradnú vedomosť, je v rozpore so skutočným súkromným účelom užívania cestnej komunikácie, o ktorom má žalovaný správny orgán prvého stupňa úradnú vedomosť - sám povolil užívanie cestnej komunikácie súkromnej osobe v rozhodnutí č. VaI-887/2006- BB/KR, uvedené odôvodnenie tvrdenia žalovaným je zmätočné a nepreskúmateľné, zmätočným a nepreskúmateľným odôvodnením žalovaný porušil ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdil, že vraj „námietku uvedenú v 6.) bode odvolania, v ktorej odvolateľ namieta, že sa špeciálny stavebný úrad nevysporiadal s jeho námietkami podanými proti vydania stavebného povolenia objektu, odvolací orgán nepovažuje za dôvodnú. “ a toto tvrdenie riadne, zákonne nezdôvodnil, len všeobecne, znova bez zákonného zdôvodnenia uviedol, že vraj „Odvolací orgán má za preukázané, že s námietkami, ktoré uplatnil odvolateľ v stavebnom konaní sa špeciálny stavebný úrad v konaní zaoberal a dôvody nevyhovenia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.". Absencia zákonného odôvodnenia rozhodnutia robí rozhodnutie nepreskúmateľným a nezákonným. Nepreskúmateľným odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaný porušil ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdil, že Dohoda „nezakladá automaticky vlastnícke právo“, že Dohoda ,.je podkladom pre získanie vlastníctva v zmysle stanovených podmienok v tejto zmluve, v častiach stavby a po jej ukončení a následným vkladom do Správy katastra nehnuteľností. pričom tvrdenie riadne nezdôvodnil, takéto tvrdenie je v rozpore s katastrálnym zákonom a praxou, nakoľko stavba cestného telesa pozemnej komunikácie nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu, nakoľko vznik vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe je jasne a zrozumiteľne uvedený v čl. IV Vlastníctvo a kolaudácia Diela bod 4.1 Dohody: „Spoluvlastníctvo k Dielu, v každom štádiu jeho rozpracovanosti, prechádza z Geonu na Záujemcu postupne vždy momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k rozpracovanému Dielu Geonom, a to v takom spoluvlastníckom podiele, v akom je pomer Podielu ceny diela k celkovej cene Diela. “ a žalovaný mal vedomosť o tom, že cestná komunikácia je vybudovaná a dokončená, teda k nej žalobca a ostatní Záujemci nadobudli spoluvlastnícke práva v príslušných podieloch. Nepreskúmateľným odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaný porušil ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
III. Zhrnutie argumentov žalovaného
12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že obsah žaloby sa v značnej miere zaoberá postupom iného správneho orgánu a vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby, tzn. územným rozhodnutím s dokladom -záväzným stanoviskom, ktorým bol vydaný súhlas ku konaniu špeciálne úradu v zmysle § 120 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré (predchádzali vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne vydaniu rozhodnutia žalovaného. K tejto časti žaloby sa žalovaný podľa svojho názoru nemohol vyjadriť, nakoľko išlo o záväzné stanovisko správneho orgánu, ku ktorému žalovaný nemá kompetencie a v danej veci nekonal. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nemali dôvod spochybňovať správnosť vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby, ani vydaného záväzného stanoviska, ktoré boli vydané pre účely konania špeciálneho stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia. Podľa § 120 ods. 2 Stavebného zákona, môžu špeciálne stavebné úrady povoliť stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí alebo zastavacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. Ďalšie dôvody žalobcu uvedené v žalobe, považoval za neopodstatnené. Žalovaný zotrval na znení odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. K objasneniu dôvodov, ktoré viedli žalovaného k vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia doplnil, že v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a §22 ods. l účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa § 22 ods.
3 sa účelové komunikácie členia na verejné a neverejné, testové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
13. Keďže žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie o vyhlásení vybudovanej komunikácie v jeho spoluvlastníctve na ktorú sa napája komunikácia - za súkromnú, išlo podľa názoru žalovaného o komunikáciu verejnú. Taktiež samotné oplotenie pozemku v spoluvlastníctve žalovaného nemožno v zmysle cestného zákona považovať za uzavretý priestor. Podľa komentára vykonávacej vyhlášky k cestnému zákonu č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon za uzavretý priestor sa pre účely neverejnosti komunikácie považujú továrenské dvory, vnútrozávodné komunikácie, letiskové a vojenské priestory, komunikácie v takýchto uzavretých priestoroch sú neverejné. Komunikácie sú v zmysle cestného zákona komunikáciami verejnými a ani vlastník či správca ich nemôže sám vyhlásiť za neverejné. Pokiaľ ide o súhlas k napojeniu jednotlivých komunikácií, cestný zákon neupravuje pripájanie účelových komunikácií na účelové, ale pripájanie na cesty alebo miestne komunikácie. Podľa § 3b ods. 1 Cestného zákona o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Podľa § 3b ods. 3 Cestného zákona ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní dotknutého orgánu, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane komunikácie záväzným stanoviskom. Na vydanie záväzného stanoviska sa triá všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods.2) Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Podľa názoru žalovaného, spoluvlastnícky podiel na komunikácií alebo pozemku žalobcu vplyv na verejnosť ktorejkoľvek komunikácie a verejnosť komunikácie nebráni žalobcovi, aby sa domáhal usporiadania vzťahov pre budúce užívanie a správcovstvo oboch komunikácií. Vybudovaná komunikácia, ktorú žalobca považuje za „súkromnú“ je v zmysle staveného zákona na základe žiadosti stavebníka GEON, s.r.o. v režime predčasného užívania, ktorý je osobitný inštitút, ktorým stavebný úrad môže povoliť predčasné užívanie stavby, alebo jej časti, ak je bezpečná a spôsobilá na predčasné užívanie, ktoré nebude mať vplyv na jej riadne dokončenie a je uzavretá dohoda medzi stavebníkom a zhotoviteľom.
IV. Konanie pred správnym súdom
14. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/9/2013-59 zo dňa 03.04.2014 žalobu zamietol. Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 6Sžo/47/2014 zo dňa 26.08.2015 rozsudok č. k. 1S/9/2013-59 zo dňa 03.04.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V uznesení NS SR rámcovo uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal v podstate len s niektorými námietkami žaloby, nevenujúc pozornosť najmä námietke, že vydaniu napadnutého rozhodnutia malo predchádzať rozhodnutie o umiestnení stavby, kedy právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu vznesenú v ostatných námietkach týkajúcich sa rozsahu ochrany jeho vlastníctva resp. spoluvlastníctva k cestnej komunikácii, ako aj námietku týkajúcu sa nedostatku odôvodnenosti rozhodnutia žalovaného nechal bez akéhokoľvek povšimnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k. 1S/9/2013-107 zo dňa 03.12.2015 žalobu opätovne zamietol. Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 2Sžo/28/2016 zo dňa 26.04.2018 rozsudok č. k. 1S/9/2013-107 z 03.12.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v uznesení predovšetkým konštatoval, že výroku rozhodnutia nekorešpondovalo žiadne relevantné a zrozumiteľné odôvodnenie, reflektujúce žalobné námietky a teda krajský súd pochybil, keď žalobu zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, ktoré boli v žalobe uvedené.
V. Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 36 ods. 1, zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len Stavebný zákon), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne
pojednávanie spojené spravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
16. Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
17. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20190501> a ostatné existujúce podklady podľa § 7a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20190501>; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
18. Podľa § 37 ods. 2 a ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
19. Podľa § 38 Stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
20. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
21. Podľa § 39a Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
22. Podľa § 39a ods. 3 písm. a/ Stavebného zákona, Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené.
23. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
24. Podľa § 108 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a f/ Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie f) výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.
25. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
26. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) Plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest a miestnych komunikácií pre cestnú nemotorovú dopravu vo vlastníctve samosprávneho kraja zabezpečuje samosprávny kraj podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest a miestnych komunikácií vo vlastníctve obcí zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Prípravu a výstavbu prejazdných úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej colnice (ďalej len „colný priestor“) zabezpečujú colné orgány v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na schvaľovanie podľa tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
27.Podľa § 3b ods. 1 Cestného zákona, o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán.
28. Podľa § 3b ods. 2 Cestného zákona, je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách.
29. Podľa § 3b ods. 3 Cestného zákona, ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
30. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 3 Cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
31. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe žiadosti stavebníka UBM Koliba, s.r.o., Plynárenská 1, 821 01 Bratislava, starosta Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ako príslušný špeciálny stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie č. VaI-1055/2011-ZS/SP zo dňa 26.6.2012, ktorým povolil stavbu objektu SO 04 komunikácie ako súčasť stavby „Obytný súbor Koliba Hill Residences“ na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. F. Bratislava. Proti citovanému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie účastník konania I.. P. L. (žalobca). Žalovaný rozhodnutím č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012 ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie účastníka konania Ing. P. L. (žalobca) proti rozhodnutiu starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ako špeciálneho stavebného úradu č. VaI-1055/2011-ZS/SP zo dňa 26.6.2012
33. Územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a podmienky na projektovú prípravu stavby. Podmienky na umiestnenie stavby musia byť vymedzené priamo vo výroku rozhodnutia a vyznačené v grafickej prílohe, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Stavebný úrad pri ich určovaní vychádza zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré spolupôsobili v územnom konaní, a z oprávnených námietok účastníkov. Podmienky na umiestnenie stavby sú pritom výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby. Osobitne sú vymedzené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (napr. na likvidáciu alebo zmiernenie exhalátov, hluku, tepla, otrasov, pre nakladanie s odpadmi). Podstatné je, že konajúci súd sa stotožnil s námietkou žalobcu týkajúcej sa absencie rozhodnutia o umiestnení stavby na dotknutom pozemku parc. č. XXXX/X k ú. F.. Rozhodnutie o umiestnení Objektu „KOLIBA HILL RESIDENCES“ č. ÚKaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 03.06.2010 sa týkalo podľa LV č. XXXX k. ú. Vinohrady pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere 5.114 m2 a teda evidentne podrobne neriešilo umiestnenie Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X. Uvedený nedostatok neodstránilo ani druhostupňové rozhodnutie KSÚ v Bratislave č. A/2011/690- /HLO zo dňa 14.04.2011. Následne však prvostupňové rozhodnutie starostu obce Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, špeciálneho stavebného úradu č. VAL-1055/2011-ZS zo dňa 26.06.2012 subsumovalo vo výrokovej časti aj pozemok parc. č. XXXX/X k. ú. F.. Neobstojí preto argument žalovaného, že spolu s prvostupňovým správnym orgánom nemali dôvod spochybňovať správnosť vydaného právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby, ani záväzného stanoviska, ktoré bolo vydané pre účely konania špeciálneho stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia. Z územného plánu predmetnej zóny, resp. zo záväzných častí nevyplýva (VZN MČ Bratislava - Nové Mesto č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996 doplnený VZN MČ Bratislava - Nové Mesto č. 6/2000 zo dňa 13.06.2000 a VZN č. 1/2008 zo dňa 16.04.2008), že by podrobne riešil podmienky na umiestnenie Objektu. Nešlo teda o prípad, kedy sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje podľa § 39a ods. 3 Stavebného zákona a Krajský súd musel konštatovať nezákonnosť v administratívnom konaní.
34. Za v rozpore so zákonom považoval súd aj postup pri vydaní záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18.05.2012, ktorým bol daný súhlas ku konaniu špeciálneho stavebného úradu - kedy správny orgán nepostupoval v súlade s ustanovením § 39a ods. 3 písm. a), § 120 ods. 2 Stavebného zákona a vychádzal zo stanoviska, že rozhodnutie o umiestnení Objektu ohľadne pozemku parc. č. XXXX/X zákon nevyžaduje. U. záväzné stanovisko nahradilo stanovisko MČ Bratislava - Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku č. 2009-10/299-HAM-vrai zo dňa 07.06.2010. Správny súd podotýka, že zákon jednoznačne ustanovuje, že dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal s tým, že vymedzuje dve výnimky a to: a/ ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo b/ k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal (§ 140b ods. 2 Stavebného zákona). V záväznom stanovisku Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18.05.2012 nie je možné ani jeden zo zákonných dôvodov dohľadať. Neobstojí pritom argumentácia žalovaného, že nemal dôvod spochybňovať vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby, ani vydaného stanoviska, ktoré bolo vydané na účely konania špeciálneho stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia.
35. Medzi stranami sporu vystala ako sporná otázka charakteru komunikácie, ktorej je žalobca spoluvlastníkom t. j. stavby „Technická infraštruktúra zóny Koliba - Stráže II. etapa“ objekt SO 11 Komunikácie, pre ktorú vydala Mestská časť Bratislava - Nové Mesto dňa 23.05.2005 stavebné povolenie pod č. VaI-278/2005-ZDU/SP. Rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať z právneho a skutkového stavu veci v čase vydania rozhodnutia, preto v danom spore je dôležitá skutočnosť, že ohľadne pozemku parc. č. XXXX/X neprebehlo riadne konanie o umiestnení stavby a zároveň je rozdiel, či v čase vydania rozhodnutia išlo o miestnu komunikáciu alebo účelovú komunikáciu. Predmetná účelová komunikácia (žalobcom označená ako súkromná) bola daná do predčasného užívania žalobcovi a ostatným spoluvlastníkom rozhodnutím starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 09.11.2006 pod č. VaI-887/2006-BB/KR. Je teda evidentné, že pozemok, na ktorom je komunikácia postavená, je v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, nie obce. Označená komunikácia nebola zaradená do siete miestnych komunikácií a ide o účelovú komunikáciu. Z fotodokumentácie založenej v administratívnom spise vyplýva, že ide o oplotený a uzavretý areál, kedy umiestňovanou prepojovacou komunikáciou sa nedopĺňa sieť miestnych komunikácií. Nakoľko nejde o miestnu komunikáciu, ale o účelovú komunikáciu vo vlastníctve žalobcu a ďalších dotknutých subjektov, súhlas vlastníkov na trvalé pripojenie navrhovanej stavby sa vyžadoval. Aj tu bez presvedčivého zdôvodnenia dospel žalovaný k záveru, že vlastníkom komunikácie je spoločnosť GEON, s.r.o., pritom mu bola predložená námietka žalobcu ako aj Dohoda o právach a povinnostiach pri vybudovaní infraštruktúry v Zóne Koliba - Stráže, II. etapa č. DOVI -09 zo dňa 05.10.2005 a teda postupoval pri overovaní skutkového stavu nedôsledne. Ďalej za podstatnú a dôvodnú námietku súd považoval aj neaplikovanie ust. § 137 Stavebného zákona zo strany žalovaného, pretože pri rozhodovaní o pripojení existujúcej účelovej komunikácie a navrhovanej prepojovacej komunikácie je nevyhnutné akceptovať a zohľadniť právny stav účelovej komunikácie (§ 137 P. zákona), kedy v konaniach podľa stavebného zákona sa vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu. Sú to predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Stavebný úrad sa vždy pri ich uplatňovaní v konaní musí pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi. Pokiaľ k dohode nedôjde, odkáže účastníkov konania na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší. Žalobca dôvodne namietal, že výkon práva stavebníka na základe napadnutých rozhodnutí by mal za následok zásahu do výkonu jeho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na označenej komunikácii (§ 126 Občianskeho zákonníka, čl. 20 Ústavy SR), t.j. že obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle trvalého vylúčenia vlastníka z výkonu niektorej zložky vlastníckeho práva bez opory v zákone, bez preukázania verejného záujmu a bez náhrady - je neprípustné. Podľa § 108 ods. 3 Stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, ale v prípade, ak nie je splnená podmienka vlastníctva pozemku navrhovateľom na vydanie územného rozhodnutia, stavebný úrad musí a mal už v územnom konaní skúmať, či na navrhovaný účel možno dotknutý pozemok vyvlastniť (ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť § 38 Stavebného zákona).
36. Žalovaný sa dôsledne neriadil ani ustanovením § 60 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia
podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil (absentujúce rozhodnutie o umiestnení Objektu na pozemok parc. č. XXXX/X), prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Tu je nevyhnutné zdôrazniť, že žiadosť o stavebné povolenie musí obsahovať základné náležitosti vymedzené v § 58 <aspi://module='ASPI'&link='453/2000%20Z.z.%252358'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Stavebného zákona a v § 8 <aspi://module='ASPI'&link='453/2000%20Z.z. %25238'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='453/2000%20Z.z.%25239'&ucin-k- dni='30.12.9999'> vyhlášky č. 453/2000 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='453/2000%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Ak žiadosť o stavebné povolenie tieto náležitosti neobsahovala, stavebný úrad nemohol pokračovať v konaní a podľa § 29 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Správneho poriadku mal rozhodnutím konanie prerušiť. V takom prípade by prestali plynúť lehoty na vybavenie podľa správneho poriadku. Stavebný úrad mal vyzvať stavebníka na doplnenie žiadosti, pritom bol povinný presne špecifikovať nevyhnutné doklady. Už bolo pritom konštatované, že žalobca dôvodne namietal absenciu rozhodnutia o umiestnení Objektu na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Vinohrad.y, čo žalovaný pri procedurálnom vôbec postupe nereflektoval. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, vychádzal pri rozhodovaní vo veci z nesprávneho právneho posúdenia a z týchto dôvodov je jeho rozhodnutie nezákonné. Došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (neaplikovanie ust. § 137 Stavebného zákona), ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia s tým, že postupom orgánu verejnej správy došlo odňatiu možnosti riadne konať pred správnym orgánom. Žalobca tiež dôvodne namietal, že v rozhodnutiach absentovali relevantné dôvody, čo spôsobilo ich nepreskúmateľnosť, preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ d/g/ SSP a napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Zároveň ani ďalším účastníkom trovy nevznikli a nebola ani splnená podmienka podľa § 169 SSP. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).