Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-13Pc/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky A. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B. XX, a matky navrhovateľky C. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Č. P., Y. G. U., C.I. XXXX, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť povinnej z vyživovacej povinnosti C. V., nar. XX.XX.XXXX k oprávnenej z vyživovacej povinnosti A. V., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 130 eur, ktoré výživné sa zaväzuje povinná z vyživovacej povinnosti poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti, s účinnosťou od 01.09.2019.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -14 zo dňa 14.01.2016.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2019, domáhala zvýšenia výživného od matky zo sumy 100 EUR na sumu 200 EUR mesačne, ktoré výživné by matka mala poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo svojom návrhu uviedla, že je študentkou druhého ročníka denného štúdia Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce E. F. Z. E., odbor ošetrovateľstvo. Jej rodičia sú rozvedení od jej šiestich rokov a odvtedy žije v domácnosti so svojím otcom. Matka mala vyživovaciu povinnosť voči nej do jej osemnástich rokov, nakoľko v roku 2017 ukončila strednú školu s maturitou a následne si podala prihlášku na vysokú školu, kde nebola prijatá, a preto bola evidovaná na úrade práce a vykonávala brigádnickú činnosť na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2018 si navrhovateľka opätovne podala prihlášku na vysokú školu, prijali ju a doteraz na nej študuje. Prvý ročník jej matka nič neprispievala ani po prísľuboch z jej strany. Keďže štúdiom na vysokej škole sa navrhovateľka pripravuje na svoje budúce povolanie, nemá žiadny trvalý príjem a nevlastní ani žiadny iný majetok, vyživovacia povinnosť matky trvá až do doby, pokiaľ sa nebude schopná sama živiť. Mesačné výdavky navrhovateľky sú vo výške 228 eur (ubytovanie 56 eur, obedy 52 eur, raňajky a večere 100 eur, hygienické potreby 20 eur) spolu s ročnými výdavkami na zdravotnícke oblečenie vo výške 160 eur, študijné materiály 150 eur a jednorazovým kurzom plavčíka v sume 140 eur. Otec navrhovateľky jej stále pokrýva všetky vyššie uvedené náklady, avšak na oblečenie, hobby, spoločenské aktivity a lekárske ošetrenia to nestačí. Nakoľko má navrhovateľka denné štúdium spojené s praxou, privyrobiť si brigádou môže len v mesiaci august. Počas školského roka si taktiež privyrábala cez víkendy, čo bolo časovo náročné. K návrhu navrhovateľka pripojila nasledovné listinné dôkazy: Rodný list navrhovateľky, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 18.06.2019.

2. Matka navrhovateľky sa vyjadrila k návrhu na zvýšenie výživného podaním zo dňa 19.08.2019, v ktorom uviedla, že s návrhom dcéry nesúhlasí. Od 01.08.2013 pracovala vo firme W., vo výrobe. Ku dňu 31.07.2019 ukončila pracovný pomer z finančných dôvodov, nakoľko jej plat bol stanovený podľa výroby (zákaziek), tzv. úkolová mzda. Po roku zamestnania vo firme W. jej bola skrátená pracovná doba z 8 hodín na 6 hodín, čo bolo pre ňu finančne náročné. Má ešte maloletého syna, ktorý má 12 rokov, na ktorého má taktiež stanovenú vyživovaciu povinnosť 1 000 Kč a platí mu obedy. V predchádzajúcom zamestnaní dostávala len veľmi nízku mzdu (v júni 2019 bol príjem matky vo výške 8 482 Kč), čo bolo dôvodom na podanie výpovede. V súčasnej dobe je matka navrhovateľky evidovaná na Úrade práce a hľadá si nové zamestnanie. Býva v podnájme, kde platba za bývanie je vo výške 13 700 Kč, žije s priateľom a nájom platia na polovicu, nakoľko jej priateľ je v insolvencii. K vyjadreniu matka navrhovateľky pripojila nasledovné listinné dôkazy: Dohoda o zrušení pracovného pomeru, Zmena pracovnej zmluvy na skrátený pracovný úväzok platná od 01.04.2014, Preukaz uchádzača o zamestnanie, Výplatná páska za jún 2019, január 2018, Doklad o zaplatení obedov zo dňa 09.05.2019, Doklad o zaplatení výživného zo dňa 18.07.2019, Protokol o skončení dokazovania v zahájenom správnom konaní vo veci podpory v nezamestnanosti, Zmluva o nájme bytu, Zmluva o podnájme družstevného bytu, Zmluva o prenájme garáže, Rozhodnutie o priznaní podpory v nezamestnanosti. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky navrhovateľky a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zistil nasledovný skutočný stav veci: 4. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, - 14 zo dňa 14.01.2016 rozhodol súd okrem iného o povinnosti matky navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 49,79 eur na sumu 100 eur mesačne od 01.12.2015 vždy k 20. dňu v mesiaci vopred k rukám otca maloletej. 5. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.06.2019 je zrejmé, že navrhovateľka navštevuje Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce E. F. Z. E. a v akademickom roku 2018/2019 bola študentkou 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia študijného programu Ošetrovateľstvo so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. 6. Zo zmeny pracovnej zmluvy na skrátený pracovný úväzok zo dňa 01.04.2014 je zrejmé, že obe strany sa dohodli na skrátení pracovného úväzku a to na 5 dní a 30 hodín týždenne. 7. Z pracovnej zmluvy na dobu neurčitú platnej od 01.08.2013 je zrejmé, že matka navrhovateľky uzavrela pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so spôsobom odmeňovania prostredníctvom úkolovej mzdy. 8. Z dohody o zrušení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2019 je zrejmé, že matka navrhovateľky pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2013 ukončila na vlastnú žiadosť. 9. Z preukazu uchádzača o zamestnanie je zrejmé, že matka navrhovateľky je evidovaná na Úrade práce Č. P., Krajská pobočka Z. U. ako uchádzačka o zamestnanie od 01.08.2019. 10. Z výplatnej pásky za jún 2019 je zrejmé, že čistá mzda matky bola vo výške 8 482 Kč a za január 2018 bola vo výške 3 703 Kč. 11. Z dokladu o zaplatení obedov zo dňa 09.05.2019 vyplýva, že matka navrhovateľky platila obedy vo výške 530 Kč a z dokladu o zaplatení výživného zo dňa 18.07.2019 vyplýva, že platila výživné vo výške 1 000 Kč. 12. Z protokolu o skončení dokazovania v zahájenom správnom konaní vo veci podpory v nezamestnanosti vyplýva, že matka žiadala o podporu v nezamestnanosti a predložila všetky doklady potrebné na vydanie rozhodnutia o podpore v nezamestnanosti. 13. Z rozhodnutia o priznaní podpory v nezamestnanosti má súd za preukázané, že matke navrhovateľky ako uchádzačke o zamestnanie bola priznaná podpora v nezamestnanosti na dobu 5 mesiacov vo výške 4 217 Kč mesačne od 01. septembra 2019. 14. Zo zmluvy o nájme bytu vyplýva, že B. M. ako nájomca uzatvoril nájomnú zmluvu a je povinný platiť nájom vo výške 12 200 Kč vrátane služieb, ako sú záloha na dodávku vody 180 Kč, tepla 1 400 Kč, elektriky 700 Kč a plynu 500 Kč. V nájomnom nie je zahrnutý internet, poistenie domácnosti, káblová televízia a komunálny odpad. Tento nájom bol uzatvorený na dobu určitú, a to od 01.05.2019 do 30.04.2020. 15. Zo zmluvy o podnájme družstevného bytu je zrejmé, že matka navrhovateľky uzatvorila zmluvu na dobu určitú do 31.07.2019. 16. Zo zmluvy o prenájme garáže vyplýva, že matka navrhovateľky mala prenajatú garáž na dobu určitú od 15.11.2017 do 14.11.2018 za sumu 1 200 Kč mesačne. 17. Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že momentálne žije so svojím otcom, ktorý ju živí, platí nájom, energie aj jej zdravotnú starostlivosť. Matka jej neprispieva nič a ani sa s ňou nekontaktuje. Zároveň uviedla, že od septembra 2018 nastúpila na bakalárske štúdium na vysokú školu v E., čím

sa jej zmenila finančná situácia tak, že jej vznikli výdavky na štúdium t.j. obedy cca. 50 eur mesačne, ubytovanie 57 eur mesačne, cestovná cca. 62 eur mesačne, študijné materiály a pomôcky 310 eur ročne. Navrhovateľka uviedla, že by súhlasila aj s tým, aby sa výživné zvýšilo aspoň na 130 EUR mesačne. 18. Matka navrhovateľky na pojednávaní vypovedala, že si myslí, že dcéra nespáva u otca ale u svojho priateľa. Ďalej uviedla, že momentálne nepracuje nikde, pracovala 6 rokov vo firme, kde zarábala 8400 KČ mesačne. Z tohto zamestnania dala sama výpoveď kvôli nízkej mzde a kvôli tomu, že musela ísť na operáciu a pol roka bola doma. Ďalej uviedla, že momentálne býva s priateľom v prenajatom byte, kde platia 12 200 KČ mesačne. Keďže je nezamestnaná, tak celý nájom platí jej priateľ. Jej priateľ ju momentálne kompletne živí aj šatí. Čo sa týka pracovných možností, tak uviedla, že asi za mesiac t. j. od októbra 2019 bude mať možno zamestnanie vo firme K. ako robotníčka vo výrobe, kde bude zarábať cca. 15 000 KČ mesačne t. j. 600 EUR. Okrem navrhovateľky má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému M., kde platí 1000 KČ mesačne a s ktorým sa pravidelne stretáva. 19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 25. Podľa zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh. 26. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka preukázala, že jej pomery oproti predchádzajúcemu rozsudku sa zmenili v tom zmysle, že začala navštevovať vysokú školu a to konkrétne bakalárske štúdium v odbore ošetrovateľstvo. S nástupom na vysokú školu navrhovateľke logicky vznikli aj zvýšené finančné výdavky na školu vo výške cca. 180 eur mesačne. 28. Za nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť nemožno podľa názoru súdu automaticky považovať len samotnú skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, prípadne že dieťa je už (vzhľadom na dosiahnutie určitého stupňa vzdelania) schopné nejakej zárobkovej činnosti. Zákon (Zákon o rodine) tu uprednostňuje záujem oprávnenej osoby (dieťaťa) v tom zmysle, že ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už aj ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, tak povinnosť rodičov vyživovať takéto dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť rodičov takéhoto dieťaťa bude trvať do ukončenia jednej vysokej školy; t.j. pokiaľ by už dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania (ukončilo vysokoškolské štúdium), je nutné na neho hľadieť ako na dieťa pripravené živiť sa ďalej vlastnými silami. Preto aj v prípade navrhovateľky, rozhodnutie pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu odôvodňuje právo navrhovateľky na vyživovaciu povinnosť od obidvoch rodičov. 29. Čo sa týka požiadavky zvýšenia výživného z pôvodných 100 EUR na 130 EUR, prípadne 200 EUR mal súd za preukázané, že toto zvýšenie je v záujme navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa povinnej z vyživovacej povinnosti a táto požiadavka je aj v súlade so zmenou pomerov na jej strane. Navrhovateľka v konaní jasne preukázala, že sa jej nástupom na vysokú školu zmenili finančné pomery tak, že sa jej zvýšili výdavky a zároveň preukázala, že nastúpila na denné bakalárske štúdium a teda nie je schopná si tieto výdavky zabezpečovať sama prostredníctvom brigádnickej činnosti. Ďalej mal súd za to, že tieto zvýšené výdavky nie je možné požadovať od otca navrhovateľky, keďže ten jej kompletne platí ubytovanie, energie a zdravotnú starostlivosť.

30. Súd nesúhlasil s námietkami matky navrhovateľky ako povinnej z vyživovacej povinnosti, že nie je schopná platiť zvýšené výživné kvôli nezamestnanosti a ďalšej vyživovacej povinnosti. Súd mal z výpovede matky ako aj z listinných dôkazov preukázané, že samotná matka ukončila pracovnú činnosť dohodou o zrušení pracovného pomeru na vlastnú žiadosť a že žiadnu brigádu momentálne nemá a teda sama sa rozhodla, že bude poberať dávku v nezamestnanosti. Túto výpoveď matka odôvodnila nízkou mzdou, pričom v konaní bolo preukázané, že matka zarábala 8482 KČ a po ukončení pracovného pomeru jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 4217 KČ t. j. na základe vlastného uváženia sa vzdala 50% príjmu, pričom toto rozhodnutie nebolo založené na zdravotnej otázke. Súd naviac podotýka, že matka svoj problém s nízkou mzdou dlhodobo neriešila ani keď ešte bola v pracovnom pomere, keďže úväzok mala znížený ako sama tvrdí po roku od nastúpenia do pracovného pomeru t. j. od roku 2014. Vzhľadom na to, že sama matka vypovedala, že od 01.10.2019 sa jej naskytne možnosť pracovať vo firme K., kde jej potenciálny príjem bude 15 000 KČ súd je toho názoru, že keby si matka hľadala lepšiu prácu skôr, tak by nemusela riešiť problémy s platením výživného. Táto pracovná ponuka podľa názoru súdu len dokazuje, že keby matka mala ozajstný záujem nájsť si lepšie platenú prácu, tak by ju využila oveľa skôr a nemusela by byť evidovaná na úrade práce. 31. Zároveň súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Nezvyšovanie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktorému sa preukázateľne zvýšili výdavky by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodičia plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by nezvyšovanie preukázateľne potrebného výživného u zmeny pomerov u dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. V tomto prípade súd mal za to, že matka v konaní nepreukázala také okolnosti, ktoré by zvýšenie výživného neodôvodňovali. Matka si bola vedomá, že má dve vyživovacie povinnosti a napriek tomu nespravila všetko preto, aby ich zabezpečila riadne a včas. Oproti tomu navrhovateľka jasne preukázala, že sa jej zmenili pomery, a to podstatne a závažne tak, aby jej bolo priznané zvýšené výživné. 32. Ohľadne výšky požadovaného zvýšenia výživného bol súd toho názoru, že je potrebné pri tejto výške prihliadnuť aj na fakt, že momentálne je matka navrhovateľky nezamestnaná a zároveň má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému dieťaťu, čo v konečnom dôsledku uznala aj sama navrhovateľka. Preto súd rozhodol tak, že výšku výživného zvýšil z pôvodných 100 EUR na 130 EUR a zvyšok návrhu zamietol. 33. Vzhľadom na fakt, že súd návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel, tak tým zmenil aj rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -14 zo dňa 14.01.2016.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa t. j. stanovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).