Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/186/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a. s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: V. V.Á., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, a v 2. rade: X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, adresa na doručovanie: F., M.Í. XX, o zaplatenie 526,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie proti žalovanej v 1. rade z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 526,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 526,50 Eur od 05. 04. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 19. 10. 2018, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24. 11. 2018, domáhal zaplatenia istiny vo výške 526,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 526,50 Eur od 05. 04. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 16. 07. 2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. M., na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným bezhotovostný úver v sume 1.200 Eur. Úver žalobca poskytol žalovaným bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu uvedené žalovanými v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Žalovaní neplnili svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žaloba preto v predžalobnej upomienke zo dňa 02. 03. 2016 upozornil žalovaných na možnosť uplatnenia práva podľa , t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 06. 05. 2016 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 04. 04. 2016. Žalovaní uhradili žalobcovi celkovo 673,50 Eur. Žalobca si uplatňuje len nárok na priznanie sumy 526,50 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru bez poplatkov a úrokov, t. j. sumu 1.200 Eur a čiastkou vo výške 673,50 Eur, ktorá bola uhradená žalovanými (1.200 Eur - 673,50 Eur = 526,50 Eur) a zákonný úrok z omeškania.

3. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. -17 zo dňa 17. 01. 2019, proti ktorému žalovaná v 1. rade podala odpor, preto súd uznesením, č. k. -22 zo dňa 28. 02. 2019, platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaná v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 02. 2019, doručenom súdu dňa 22. 02. 2019, uviedla, že nevie, že by si pôžičku brala.

5. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovanej v 1. rade proti platobnému rozkazu uviedol, že samotná žalovaná v 1. rade predložila žalobcovi podklady potrebné k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Taktiež žalovaná v 1. rade uzatvorila dňa 23. 03. 2017 dohodu o splácaní záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Teda je zrejmé, že tvrdenie žalovanej v 1. rade nekorešponduje so skutočným stavom. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca pripojil k vyjadreniu dohodu o splácaní záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj podklady k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, predložené žalobcovi žalovanou v 1. rade, a to výpisy z účtu VÚB, a. s., za obdobie 4/2015, 5/2015 a 6/2015 a pracovnú zmluvu žalovanej v 1. rade so zamestnávateľom PROGAST, spol. s r. o.

6. Žalovaná v 1. rade k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že pôžička bola určená žalovanému v 2. rade, bývalému manželovi, s ktorým sa rozviedla 12. 12. 2018, sp. zn. . Dostala sa do osobného bankrotu (uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. ).

7. Žalovaný v 2. rade sa nevyjadril.

8. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. zo dňa 14. 05. 2019, zverejneného v obchodnom vestníku dňa 20. 05. 2019, bol vyhlásený na majetok dlžníka - žalovanej v 1. rade konkurz a súčasne došlo k oddlženiu dlžníka - žalovanej v 1. rade tak, že dlžníka - žalovanú v 1. rade zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

10. Prihliadnuc na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 14. 05. 2019, bol na majetok žalovanej v 1. rade vyhlásený konkurz, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a konanie bez zbytočného odkladu zastavil.

11. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, vyjadreniami žalovaných na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Strany sporu uzatvorili dňa 16. 07. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. M., na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.200 Eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 20 % z istiny vo výške 240 Eur, servisný poplatok vo výške 108 Eur. Celková dlžná čiastka na úhradu predstavuje 1.548 Eur, RPMN vo výške 50,22 %, priemerná RPMN vo výške 37,67 %.

14. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.548 Eur v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 6 Eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 153 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní uhradili spolu len 673,50 Eur, čiastka požadovaná žalobcom tak činí sumu 526,50 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru bez poplatkov a úveru vo výške 1.200 Eur a plnením žalovaných na zmluvu vo výške 673,50 Eur (1.200 - 673,50 = 526,50).

15. Žalovaní boli predžalobnou upomienkou zo dňa 02. 03. 2016 vyzvaní na vrátenie dlžnej sumy vo výške 306 Eur do 5 dní od obdržania upomienky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 06. 05.

2016 žalobca uvádza, že dlh k 04. 04. 2016 je vo výške 1.087,50 Eur a tento je potrebné uhradiť v lehote do 5 dní od doručenia oznámenia.

16. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že úver si zobrali v čase, keď potrebovali peniaze. Úver aj splácala, potom sa so žalovaným v 2. rade rozviedli. Bola vyše roka chorá a je na invalidnom dôchodku, potom už úver nemala z čoho splácať. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Trnava, č. k. -12 zo dňa 14. 05. 2019, právoplatný dňa 21. 05. 2019, podľa ktorého bol na jej majetok vyhlásený konkurz.

17. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že úver treba splatiť a tento aj splatí.

18. Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 05. 04. 2016 bola vo výške 0,00 %.

30. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným ako fyzickým osobám, ktoré nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu a , pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu vylučovali.

31. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, keď žalobca sa domáha len zaplatenia rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru bez poplatkov a úrokov vo výške 1.200 Eur a plnení žalovaných na zmluvu vo výške 673,50 Eur. Uvedený rozdiel predstavuje sumu, ktorú sú žalovaní zo zmluvy o úvere povinní uhradiť, a to je suma 526,50 Eur (1.200 - 673,50). Preto súd nároku uplatneného z uvedenej zmluvy vyhovel a zároveň priznal i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pričom žalovaní žiadne skutkové tvrdenia nerozporovali.

32. Nakoľko súd vo výroku I. tohto rozsudku konanie proti žalovanej v 1. rade z dôvodov uvedených v bode 8., 9. a 10. odôvodnenia tohto rozsudku zastavil, povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom uložil žalovanému v 2. rade tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

33. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd potom plne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III. rozsudku nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením .

38. Súd navyše uvádza, že zastavenie konania proti žalovanej v 1. rade nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, pretože žalobca podal žalobu na tunajší súd skôr, ako bol súdom vyhlásený konkurz na majetok žalovanej v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, avšak odvolanie podané žalovanými v 1. a 2. rade by nebolo právne účinné, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade sa odvolania výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení

rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.