Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v právnej veci navrhovateľky: S. W., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX W., zastúpená JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Slovenská 5, 085 01 Bardejov, a povinných z vyživovacej povinnosti - otca: Š. W., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX W. a matky: X. M., nar. XX.X.XXXX, Y.. X. XX, XXX XX W., o úpravu vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Konanie v časti o návrhu na uloženie povinnosti prispievať na výživu navrhovateľke zo strany otca v sume 150,- Eur mesačne a zo strany matky v sume 50,- Eur mesačne z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -59 z 18.11.2016 vo výroku schválenej rodičovskej dohody o povinnosti otca prispievať na výživu navrhovateľky mení tak, že otec sa zaväzuje prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 250,- Eur mesačne a to k jej rukám, vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Matka sa zaväzuje prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 60,- Eur mesačne, a to k jej rukám, vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným 7.6.2019 domáhala vo vzťahu k matke uloženia povinnosti prispievať jej na výživu v sume 150,- Eur mesačne a vo vzťahu k otcovi zmeny vyživovacej povinnosti, ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. -59 z 18.11.2016 na sumu 400,- Eur.

2. Návrh odôvodnila tým, že 31.5.2019 dovŕšila vek dospelosti, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti matky a jej manžela a začala bývať v 3-izbovom byte svojho otca, ktorý sa celoročne zdržiava z pracovných dôvodov v Rakúsku. Uvádzala, že je študentkou Súkromného gymnázia v Bardejove, ul. Nám. Arm. Gen. L. Svobodu 16, jej nevyhnutné mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na stravu v sume 250,- Eur, hygienu 15,- Eur, čistiace prostriedky 15,- Eur, ošatenie 70,- až 80,- Eur, telefón 10,- Eur, internet 20,- Eur, školné 25,- Eur, trávenie voľného času 25,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, zdravotnú starostlivosť 10,- Eur, starostlivosť o psa 10,- Eur a výdavky súvisiace s bývaním v sume 100,- Eur. Tvrdila, že jednorazové náklady na absolvovanie vodičského kurzu predstavovali sumu 650,- Eur, že otec má príjem okolo 1.900,- Eur mesačne a výdavky na výživné jej sestry v sume 100,- Eur a že aj matka má príjem zo zamestnania v OTP Banke a.s., o ktorom nemá vedomosť a tiež vyživovaciu povinnosť k mal. dcére E. pochádzajúcej z jej súčasného manželstva.

3. Návrh bol otcovi doručený do vlastných rúk 10.7.2019. K návrhu sa vyjadril podaním z 19.7.2019, v ktorom poskytol prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a tiež podaním z 19.8.2019, v ktorom súhlasil s obsahom podaného návrhu.

4. Matke bol návrh doručený do vlastných rúk 9.7.2019. K návrhu sa vyjadrila podaním z 19.7.2019, v ktorom nesúhlasila s uložením povinnosti prispievať na výživu dcére sumou 150,- Eur mesačne. Tvrdila, že navrhovateľka sa dva mesiace pred dosiahnutím 18-eho roku veku rozhodla odsťahovať do bytu svojho otca, hoci ona s týmto konaním nesúhlasila, pretože bola v tom čase za konanie navrhovateľky zodpovedná. Namietala, že náklady na byt, v ktorom navrhovateľka toho času býva, uhrádza jej otec. Pokiaľ bývala predtým u nej, poskytovala navrhovateľke ubytovanie, stravu, hygienické potreby aj školské pomôcky. Uvádzala tiež, že od 1.6.2019 je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy na dobu jedného roka a nie je v jej možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky takou vysokou sumou, keďže má ešte dve nezaopatrené deti. V prípade určenia výživného v žiadanej sume mala za to, že jej dcéra bude mať vyšší príjem ako je jej mesačný plat, z ktorého musí živiť tri deti. Poukázala tiež na skutočnosť, že výdavky na vodičský kurz navrhovateľke uhradil z vlastnej vôle jej otec nad rámec jej úspor a tiež na nepomer návrhu, keďže otec doteraz prispieval na výživu navrhovateľky sumu 150,- Eur mesačne pri príjme 2.000,- Eur a od nej navrhovateľka požaduje rovnakú sumu pri príjme cca 600,- Eur mesačne. Uvádzala, že hodnota výchovy sa nemeria na peniaze, ale na každodennú starostlivosť, starostlivosť pri chorobe, nočnom vstávaní, vážnych zdravotných problémoch ako napr. zápal močových ciest, či pri rodičovských združeniach v škole a starostlivosti o psychickú a fyzickú stránku dieťaťa, čo nemožno prepočítať na peniaze. Poukazovala na svoje výdavky na nájomné, ktoré činí 350,- Eur mesačne, mesačné výdavky na druhú dcéru S. W. (hygienické potreby 30,- Eur, lieky v čase choroby 30,- Eur, obedy v školskej jedálni v sume 30,- Eur, výchovno-vzdelávacie pomôcky 10,- Eur, ošatenie 15,- Eur), ako aj mesačné výdavky na tretiu dcéru E. vo veku 19 mesiacov (materské jasle 280,- Eur plienky 30,- Eur, hygienické potreby 25,- Eur, strava a lieky v čase choroby 30,- Eur, oblečenie 30,- Eur). Na základe toho prejavila ochotu prispievať navrhovateľke na výživu sumou 31,203 Eur mesačne k jej rukám vždy 15. dňa v mesiaci.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.9.2019, na ktorom konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním z 19.8.2019 a zároveň nežiadal jeho odročenie. Na tomto pojednávaní navrhovateľka súčasne vzala návrh na úpravu vyživovacej povinnosti voči otcovi späť v rozsahu sumy 150,- Eur a voči matke v rozsahu sumy 50,- Eur a ďalej sa domáhala už len zmeny vyživovacej povinnosti vo vzťahu k otcovi na sumu 250,- Eur mesačne a úpravy vyživovacej povinnosti vo vzťahu k matke na sumu 100,- Eur mesačne. Matka so späťvzatím návrhu v časti 50,- Eur súhlasila.

6. Na nariadenom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie rodným listom navrhovateľky zo 4.12.2013, potvrdením o pobyte navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, výpismi z účtu X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX otca, výpismi zo živnostenského registra na otca, odpoveďami na lustráciu v Sociálnej poisťovni na matku a otca navrhovateľky, potvrdením matky o dávkach v nezamestnanosti zo 16.7.2019 za obdobie od 1.1.2019 do 30.6.2019, výplatnými páskami matky za mesiace 6/2019, 7/2019, 8/2019, potvrdením o hrubej a čistej mzde manžela matky z 15.7.2019, rozhodnutím Mesta Bardejov č. XXXXXXXXXX o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2019, dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve z 25.6.2019, potvrdením o príjme otca z 18.7.2019 v nemeckom jazyku, odpoveďou na dožiadanie súdu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov z 23.8.2019, pracovnou zmluvou z 23.5.2019, dôkazom o poskytovaní sociálnej služby pre dieťaťa do troch rokov z 1.9.2019, potvrdením o výdavku na stravu sestry navrhovateľky v sume 50,- Eur, obsahom spisu sp. zn. a v ňom vydaného rozsudku č.k. -59 z 18.11.2016 ako aj ostatným obsahom spisu, pričom bol zistený tento skutkový stav.

7. Z predloženého rodného listu zo 4.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka nadobudla plnoletosť 31.5.2019 a že je dcérou oboch v konaní označených rodičov. Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove č. k. -59 z 18.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.12.2016, bola schválená rodičovská dohoda na čas po rozvode manželov, ktorou bola navrhovateľka ako aj jej sestra S. zverená do osobnej starostlivosti matky, a otec zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky v sume 150,- Eur a na výživu dcéry S. sumou 100,- Eur mesačne k rukám matky. V konaní nebolo sporné, že v čase vydania rozsudku bola navrhovateľka študentkou 4. ročníka Súkromného gymnázia, Nám. arm. gen. L. Svobodu, Bardejov,

školné ktorého činí 25,- Eur mesačne, že býva v samostatnom byte jej otca, do ktorého sa presťahovala krátko pred podaním návrhu na súd o úpravu vyživovacej povinnosti.

8. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že účet G. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je účtom jej otca, z ktorého ako bolo preukázané, uhrádzal platby za služby spojené s užívaním bytu (č.l. 5 a 49), ako aj za vodičský kurz navrhovateľky (č.l. 6), výživné, vreckové a poistné pre navrhovateľku a jej sestru (č.l. 52-58) ako aj splátky za poskytnutý bankový úver (č.l. 50-51). Relevantne spochybnená nebola ani výška príjmu otca navrhovateľky v sume okolo 1.975,- Eur čistého mesačne (uvedené vyplýva z potvrdenia od jeho zamestnávateľa pod č.l. 62). Matka navrhovateľky preukázala, že jej príjem je za posledné 3 mesiace v priemere 647,- Eur mesačne (č.l. 43, 88), ktorý má základ v pracovnom pomere dohodnutom na dobu určitú do 31.5.2020 so skúšobnou dobou 3 mesiace, ktorá v čase rozhodnutia súdu uplynula (č.l. 85), ďalej že žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého priemerný mesačný príjem je okolo 526,- Eur mesačne, že výdavky na bývanie v prenajatom byte činia 350,- Eur mesačne (č.l. 46) že za poskytovanie sociálnej služby v jasliach pre dcéru E. je povinná uhrádzať mesačne sumu 300,- Eur (č.l. 89) - pritom nebolo sporné, že na tento výdavok je jej poskytovaná dávka od štátu na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života, ďalej že za mesiac september 2019 v školskej jedálni ZŠ pod Vinbargom zaplatila za stravu pre maloletú S. za mesiac september 2019 sumu 50,- Eur a že je stále poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,34 Eur mesačne. Vo veci sa vzhľadom na obsah prednesov účastníkov ukázalo tiež nesporné, že matka navrhovateľky sa osobnou starostlivosťou podieľa na výchove dvoch ďalších maloletých detí a otec navrhovateľky jej na výživu jednej z nich prispieva ešte sumou 100,- Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo rovnako preukázané, že dosiaľ úhradu za služby spojené s užívaním bytu, do ktorého sa navrhovateľka odsťahovala uhrádza jej otec, ktorému byt patrí.

9. Podľa a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa , , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

13. Podľa až 3 , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa (ďalej len „“) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

15. Podľa § 29 ods. 1 až 3 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a

je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

16. V zmysle ustálenej súdnej praxe, k zmene právoplatných rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len v prípade zmeny pomerov, pričom táto zmena musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú inú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Táto podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovni rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery [vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie vyživovacie povinnosti, nové manželstvá), dosiahnuté vzdelanie, respektíve odbornú kvalifikáciu ako aj získané pracovné zručnosti a objektívnu možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej činnosti, objektívne možnosti získať ďalší príjem napríklad dispozíciou s vlastným majetkom, ak je možné takúto dispozíciu od osoby povinnej výživou spravodlivo požadovať)] a doterajšiu celkovú životnú úroveň každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. To všetko za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.

17. S ohľadom na zákonné podmienky pre priznanie výživného vyplývajúce z v časti vety pred bodkočiarkou, súd uvádza, že dobrými mravmi sa rozumejú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

18. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane navrhovateľky ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov spočívajúcej v jej osamostatnení a založení vlastnej domácnosti, ktorú vedie v byte patriacom jej otcovi. Z tohto dôvodu začala navrhovateľka samostatne hospodáriť, hoci vlastný príjem pre neukončenie prípravy na budúce povolanie (štúdium na strednej škole) nemá a nemožno ho ani v značnom rozsahu očakávať, hoci vyvíjanie istej iniciatívy pri jeho prípadnom získavaní navrhovateľkou, napr. na základe dohody o brigádnickej práci študentov je aj s ohľadom na jej rozhodnutie sa odsťahovať od matky a nadobudnutie plnoletosti s týmto osamostatnením dôvodným. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľka s týmto osamostatnením sa nemá taký rozsah výdavkov aké pôvodne v návrhu prezentovala, otec naďalej uhrádza výdavky spojené s užívaním bytu, v ktorom navrhovateľka býva (ide totiž o jeho byt a preto je on zaviazaný aj na platenie týchto úhrad) a navrhovateľka ani nevynaložila náklady spojené s absolvovaním vodičského kurzu. Uvádzala len, že

od septembra 2019 si sama začala platiť školné 25,- Eur mesačne. V konaní neboli navrhovateľkou tvrdené ani preukazované zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť ani na špeciálne pomôcky pre prípravu na budúci výkon povolania, športovú či záujmovú činnosť a iný osobný rozvoj.

19. S prihliadnutím na súhlasné stanovisko otca, ktorý poskytovanie vyššieho výživného navrhovateľke akceptoval, ako aj na výšku jeho príjmov a rozsah preukázaných výdavkov a tým odôvodnené možnosti poskytovania vyššieho príspevku na výživu, súd s prihliadnutím na preukázaný charakter zmeny pomerov na strane oprávnenej osoby akceptoval v priebehu konania upravený návrh na zmenu rozsahu tejto vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- Eur na sumu 250,- Eur. Uvedené zvýšenie je v prospech navrhovateľky ako jeho dcéry, nevedie k zvýšeniu jej životnej úrovne značne nad životnú úroveň otca ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a preto dohodnutý rozsah príspevku na jej výživu súd preniesol do druhej výrokovej vety tohto rozsudku, ktorou súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. -59 z 18.11.2016 vo výroku schválenej rodičovskej dohody o povinnosti otca prispievať na výživu navrhovateľky.

20. Vo vzťahu k návrhu na úpravu príspevku na výživu poskytovaného matkou rozhodnutím súdu je dôvodný záver, že jej pomery sú značne iné ako pomery otca, predovšetkým čo do výšky jej príjmov, ktoré aj po sčítaní s príjmom jej manžela dosahujú nižšiu úroveň. Rovnako je potrebné situáciu matky hodnotiť aj čo do výšky výdavkov, v jej domácnosti žijú 4 osoby, z toho dve maloleté deti odkázané svojou výživou na matku a jej manžela, pričom iba na jedno z nich prispieva otec navrhovateľky výživným v sume 100,- Eur. S ohľadom na zmenu pomerov v tom smere, že matka navrhovateľke prestala poskytovať osobnú starostlivosť, bývanie či stravovanie v spoločnej domácnosti, vznikla aj u matky povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky finančným spôsobom, avšak vzhľadom na jej životnú úroveň a pomer príjmov a výdavkov v nepochybne menšom rozsahu ako od otca. Pri tejto výške úpravy vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke súd zároveň zohľadnil korektív dobrých mravov, t.j. nepísaných pravidiel slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, v súvislosti s ktorým sa javilo dôvodným zohľadniť v konaní nerozporované tvrdenia, že v čase pred odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti nemali navrhovateľka a jej matka spolu zásadný konflikt odôvodňujúci potrebu jej odsťahovania sa z domácnosti vedenej matkou, v ktorej dlhodobo žila a že v prostredí, v ktorom dovtedy žila mala vytvorené primerané podmienky pre svoj život a osobný rozvoj minimálne do skončenia štúdia na strednej škole. Uloženie povinnosti platiť vyššiu sumu výživného pre matku navrhovateľky nad rozsah stanovený treťou výrokovou vetou tohto rozsudku by nepochybne, aj vzhľadom na preukázanie obsahu a podstaty zmeny pomerov na strane navrhovateľky, viedlo k vzniku neprimerane vyššej životnej úrovne navrhovateľky oproti životnej úrovni jej matky a umožnenie vzniku neodôvodnene nadštandardného finančného zabezpečenia navrhovateľky na úkor matky a osôb na ňu odkázaných svojou výživou, ktorý súd nemôže svojím rozhodnutím aprobovať. Súd má za to, že ani právo na samostatné vedenie domácnosti plnoletým dieťaťom nezávisle od svojich rodičov nemôže viesť k neproporcionálnemu zásahu do životných pomerov jeho rodičov. Nie len maloleté dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpekt, ale je povinné aj spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu ( ). Z uvedeného dôvodu bol návrh na úpravu vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke v rozsahu 40,- Eur (rozdiel medzi žiadanou sumou 100,- Eur a priznanou sumou 60,- Eur) zamietnutý, tak ako to vyplýva zo štvrtej vety výroku tohto rozsudku.

21. Vzhľadom na späťvzatie pôvodného návrhu na zvýšenie výživného voči otcovi na sumu 400,- Eur mesačne v časti nad sumu 250,- Eur mesačne ako aj návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke v sume 150,- Eur v časti nad sumu 100,- Eur, súd konanie v týchto častiach zastavil podľa § 29 C.m.p. Matka so späťvzatím návrhu voči nej súhlasila a z postoja otca v konaní nevyplývajú žiadne vážne dôvody, pre ktoré by s učineným čiastočným späťvzatím návrhu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke nemal súhlasiť.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.