Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-115-2017.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4882/46, Bratislava, IČO: 35 974 141, zastúpený JUDr. Luciou Jurčovou, advokátkou, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Smetanu XXXX/XX, S., o zaplatenie 1.520,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.520,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.520,95 Eur od 12.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica z upomínacieho konania dňa 13.12.2017, domáhal zaplatenia sumy1.520,95 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy vo výške 1.520,95 Eur od 12.12.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu - Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) v zmysle § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) a príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-XX-XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy o úvere poskytol pôvodný veriteľ žalovanej za podmienok definovaných v článku I Zmluvy o úvere finančné prostriedky vo výške 2.000,- Eur. Žalovaná sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 45,78 Eur so splatnosťou k 9. dňu príslušného mesiaca. Žalovaná úver čerpala 11.01.2013. Prvá splátka bola splatná dňa 09.02.2013. V zmysle článku I Zmluvy o úvere žalobca za spracovanie žiadosti o úver účtuje spracovateľský poplatok vo výške 2% z výšky úveru, minimálne však 30,- Eur, maximálne 300,- Eur. Pôvodný veriteľ si svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere spočívajúcu v poskytnutí úveru splnil, čo preukazuje História transakcií na úvere. S poukazom na Históriu transakcií je zrejmé, že žalovaná uhradila 17 splátok v celkovej sume 1.037,89 Eur, z toho na istinu bolo započítaných 341,71 Eur, na úrok 527,08 Eur a na poplatky 165,- Eur, na sankčné úroky 4,10 Eur. Do omeškania sa žalovaná dostala splátkou splatnou dňa 09.05.2013, ktorá nebola uhradená. Žalobca eviduje poslednú úhradu žalovanej zo dňa 19.09.2014 vo výške 189,46 Eur. Nakoľko žalovaná podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržiavala, dostala sa do omeškania. Po zohľadnení zrealizovaných úhrad započítaných na istinu predstavuje dlžná istina sumu 1.658,29 Eur (2.000 - 341,71). nakoľko zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil pôvodný veriteľ v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb., dňa 06.12.2014 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 08.12.2014 bola žalovaná vyzvaná na úhradu pohľadávky žalobcu bezodkladne po doručení oznámenia. V zmysle článku IV. bod 4.5.4 VOP banky pri doručovaní písomnosti poštou v tuzemsku sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca voči žalovanej evidoval dlžnú istinu vo výške 1.658,29 Eur. Vzhľadom na ustanovenie § 101 a § 103 OZ si žalobca neuplatňuje nárok z premlčaných splátok splatných 09.05.2014 vo výške 45,78 Eur, 09.07.2014 vo výške 45,78 Eur a 09.08.2014 vo výške 45,78 Eur, spolu vo výške 137,34 Eur (45,78 x 3). nárok žalobcu predstavuje sumu 1.520,95 Eur (1.658,29 - 137,34). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.06.2015, nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa Tatra banka, a.s. na CREDITEXPRESS s.r.o., o čom bola žalovaná oboznámená. Žalovaná napriek snahe žalobcu o mimosúdne urovnanie, svoju povinnosť nesplnila. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. domáha aj priznania úroku z omeškania z nesplatenej istiny pohľadávky a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.520,95 Eur od 12.12.2014 do zaplatenia.
2. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa neodstavila ani jedna zo strán sporu. Právny zástupca žalobcu svoju ako aj žalobcovu neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. Na podanej žalobe v jej nespornej časti zotrval. Žalovaná sa napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie neodstavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s podanou žalobou, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením fyzickej osoby č.: 0X-XXXXXXXXX5 zo dňa 11.01.2013, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.01.2013, Záznamom o sprostredkovaní zo dňa 11.01.2013, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Predžalobnou upomienkou zo dňa 13.07.2017, kópiou obálky, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 08.12.2014, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky zo dňa 24.06.015, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.06.2015 a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Tatra banka, a.s.) uzatvorila so žalovanou dňa 11.01.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 0X-XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov v sume 45,78 Eur, splatných vždy k 9. dňu príslušného mesiaca. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 17,90%, RPMN 23,87%, priemerná RPMN 19,37%, končená splatnosť do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Žalovaná si ale svoj zmluvný záväzok riadne a včas neplnila s plnením splátok sa dostala do omeškania. Právny predchodca žalobcu preto dňa 06.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú listom zo dňa 08.12.2014 vyzval na jednorazovú úhradu. Celkový dlh žalovanej predstavoval sumu 1.759,01 Eur, z toho istinu 1.658,29 Eur. Následne právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 17.06.2015 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka žalovaná v tomto súdenom konaní. Právny predchodca žalobcu postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom zo dňa 24.06.2015. Žalovaná uvedenú sumu žalobcovi napriek predžalobnej výzve podľa nesporného tvrdenia žalobcu neuhradila. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 1.520,95 Eur, ktorá pozostáva z nepremlčaných splátok (1.658,28 - 137,34). Medzi stranami sporu neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia.
6. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 11.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ ZoSÚ, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaná nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver
uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy súd zistil, že táto obsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 11.01.2013 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím Zmluvy č. XX- XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,78 Eur vždy k 9. dňu v mesiaci. Žalovaná si svoje povinnosti neplnila a splátky právnemu predchodcovi žalobcu neplatila riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 06.12.2014, pričom výška dlžnej sumy predstavovala 1.759,01 Eur (z toho istina 1.658,29 Eur). Aktívnu legitimáciu žalobcu má súd za preukázanú, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.06.2015, ktorou postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku žalovanej žalobcovi a zároveň oznámením zo dňa 24.06.2015 upovedomil žalovanú o postúpení jej pohľadávky na žalobcu. Žalobca listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa 13.07.2017 vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 1.520,95 Eur, ktorá pozostáva z nepremlčaných splátok (1.658,29 Eur - 137,34 Eur).
23. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď si žalovaná svoje povinnosti ako dlžník vyplývajúce zo zmluvy nesplnila, súd jej v zmysle citovaných ustanovení zákona uložil povinnosť na zaplatenie sumy 1.520,95 Eur predstavujúcej zostatok istiny poskytnutého úveru, po odpočítaní troch splátok vo výške 45,78 Eur (3 x 45,78 = 137,34), ktoré si žalobca neuplatňuje titulom premlčania.
24. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.12.2104 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na uhradenie dlžnej sumy po mimoriadnom zosplatnení úveru) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne a súd mu ho priznal v ním požadovanej výške, nakoľko súd nemôže priznať viac, ako žalobca sám žiada.
25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v celom rozsahu žaloby úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).