Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-101-2016.pdf
PDF · 136.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/101/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobcu: D., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným v rade 1/ U. v rade 2/ U., obaja žalovaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, o zdržanie sa zásahov do vlastníctva žalobcu, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných, aby uviedli studňu do pôvodného stavu, vyviezli nasypaný materiál a hlinu a studňu vyčistili, zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.10.2016 sa žalobca domáhal výroku, ktorým by súd žalovaným v rade 1/ a 2/ zakázal poškodzovať studňu na parcele O.; žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uviesť studňu do pôvodného stavu, vyviesť nasypaný materiál a hlinu a studňu vyčistiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je spoluvlastníkom parcely B.. Veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 1/8. Žalobca je aj podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. číslo XXX, ktorý sa nachádza na parcele č. XXXX, kat. územie Staškov, zapísaný na LV č. XXXX.. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/2-ica. Spoluvlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. 429 nadobudol žalobca na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.06.2003 spísanej formou notárskej zápisnice. Okrem prevodu spoluvlastníckeho práva k domu, stodole a maštali, bol predmetom tejto zmluvy aj prevod spoluvlastníckeho práva k studni v podiele 1/2-ica. Studňu v roku 1954 spolu s domom vybudovala matka žalobcu Q.. Studňa bola podľa polohopisného plánu č. 29/2016 zo dňa 13.05.2016 zameraná na parcele I. V technickej správe, ktorá je súčasťou polohopisného plánu č. 29/2016 zo dňa 13.05.2016, sa uvádza, že časť pozemku, na ktorom sa nachádza studňa sa identifikoval na EKN stav evidovaný na Okresnom úrade Čadca, katastrálny odbor, na parcele B., teda na parcele, ku ktorej má spoluvlastnícke právo aj žalobca. Vyššie špecifikovaná studňa slúži ako jediný zdroj pitnej vody pre rodinný dom súp. číslo 429, ktorý žalobca v súčasnosti užíva. Dňa 30.07.2015 (v žalobe bol chybne uvedený dátum 30.07.2016) žalovaní v rade 1/ a 2/ túto studňu spolovice zasypali. Ani jednému zo žalovaných nesvedčí vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k žiadnej z vyššie špecifikovaných nehnuteľností a nemajú ani nijaký právny vzťah k predmetnej studni. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa už v minulosti, predtým ako zasypali studňu, ktorá je v spoluvlastníctve žalobcu, vyhrážali, že pristúpia k vykopaniu ryhy s veľkosťou 5 metrov za tým účelom, aby žalobca nemal zabezpečený prístup k pitnej vode. Vlastnícke právo je právom absolútnym,
a teda pôsobí erga omnes. Keďže sa jedná o absolútne právo, je každý povinný zdržať sa rušenia oprávneného subjektu vo výkone jeho práva k predmetu vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva. Konanie žalovaných odôvodňuje podanie negatórnej žaloby, nakoľko sa žalovaní v rade 1/ a 2/ dopustili vážneho zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Keďže žalobca je len jedným zo spoluvlastníkov, poukázal v otázke aktívnej legitimácie na komentáre k právnym predpisom a tiež na ustálenú judikatúru. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu a tento zásah naďalej trvá, domáha sa žalobca jednak toho, aby sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zdržali akéhokoľvek konania, ktorým by rušili žalobcu pri výkone jeho práva a tiež, aby boli povinní uviesť studňu do pôvodného stavu. Neoprávnenosť zásahu žalovaných v rade 1/ a 2/ je daná tým, že žalovaní nemali nijaký právny titul, ktorý by ich oprávňoval k vykonaniu tohto zásahu, t. j. k zasypaniu vyššie špecifikovanej studne, ktorej spoluvlastníkom je žalobca, a ktorá je zároveň jediným zdrojom pitnej vody pre rodinný dom. Konanie žalovaných zanechalo na predmete vlastníckeho práva žalobcu nepriaznivé následky a doposiaľ nedošlo k náprave tohto protiprávneho stavu. Neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu tak naďalej trvá.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 02.12.2016, v ktorom uviedli, že nie sú vlastníkmi parcely, na ktorej sa predmetná studňa nachádza a k tejto studni nemajú žiadne dispozičné ani vlastnícke právo. Zo strany žalobcu ide iba o ďalší pokus ich zdiskreditovať a šikanovať, pretože už na nich podal i brat žalobcu, Ján Plecho, trestné oznámenie na políciu. Studňa je podľa ich názoru na hranici pozemkov I. (ktorého spoluvlastníkom je aj žalovaný v rade 2/), pričom rozporujú polohopisný plán Miroslava Ripela, pretože podľa ich názoru, sa tento nezakladá na pravde, odjakživa bola táto studňa na hranici týchto pozemkov. Ďalšie tvrdenia žalovaných, smerovali ku dňu 30.07.2016, kedy malo dôjsť k zasypaniu polovice studne (dátum, kedy malo dôjsť k zasypaniu studne, bol ozrejmený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.06.2019). Poukázali na skutočnosť, že nie je daná pasívna vecná legitimácia, keďže z ich strany nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práv žalobcu ani do práv ďalších podielových spoluvlastníkov a nemohlo dôjsť ani k ohrozeniu výkonu spoluvlastníckeho práva žalobcu. Žaloba, ktorá je podaná zo strany žalobcu, je iba ďalšou zo schválností a zlých susedských vzťahov, ktoré sa v predmetnej oblasti vyskytujú, pričom ide o úplne scestné a vymyslené tvrdenia, ktoré nemajú žiadne racio. Predmetná studňa nie je vôbec zasypaná. Studňa je podľa ich úvahy plne funkčná a bez akýchkoľvek závad, pretože po tom, ako im bola doručená žaloba, boli túto studňu pozrieť, aby vôbec vedeli, o čo sa jedná a majú k tomu aj fotodokumentáciu, že táto studňa nie je zasypaná. Na základe vyššie uvedeného žiadajú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
4. Žalobca sa k podaniu žalovaných vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.03.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že síce žalovaní rozporujú polohopisný plán Miroslava Ripela, ale z vyjadrenia žalovaných vôbec nevyplýva, prečo sa títo domnievajú, že ním vyhotovený polohopisný plán sa nezakladá na pravde. Žalovaní len účelovo popreli skutkové tvrdenia žalobcu, nie je zrejmé, z čoho vychádza ich tvrdenia, že predmetná studňa sa má čiastočne nachádzať na pozemku v spoluvlastníctve žalovaného v rade 2/, t. j. na parcele XXXX.. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že dňa 31.07.2015 podal Ján Plecho, nar. 28.02.1964, ktorý je spolu so žalobcom podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. číslo 429, trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že žalobcu navštívila Oľga Čagalová (manželka žalovaného v rade 1/), ktorá mu povedala, že predmetná studňa sa nachádza na pozemku v jej vlastníctve a vo vlastníctve žalovaných, a že studňu zasype. Z uznesenia OR PZ obvodné oddelenie PZ, odbor poriadkovej polície zo dňa 31.08.2015, sp. zn. ČVS: ORP-881/TU-CA-2015 zároveň vyplýva, že žalovaný v rade 2/ v tomto konaní uviedol, že dňa 30.07.2015 nechali žalovaní na parcele I.robiť terénne úpravy, ktorá podľa polohopisného plánu číslo 29/2016 vypracovaného Miroslavom Ripelom, priamo susedí s parcelou č. 6248/2, na ktorej sa nachádza predmetná studňa. Žalovaný v rade 2/ ďalej uviedol, že tieto terénne úpravy boli robené bagrom a počas toho, ako vyrovnávali pozemok sa časť zeminy zosunula na poklop uvedenej studne. Tvrdenia žalovaných sú len účelovou obranou, nakoľko z vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že k zasypaniu studne konaním žalovaných došlo.
5. Žalovaní vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.05.2017 uviedli, že rozporujú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, pretože pasívna vecná legitimácia tu nie je daná. Čo sa týka studne, popierajú skutočnosť, že by došlo ich konaním k jej zasypaniu do polovice tak, ako uvádza žalobca. V čase, kedy došlo k výkopovým prácam, došlo k spadnutiu časti zeminy (v objeme niekoľkých lopát) na poklop studne, avšak nie do studne, keďže táto je zakrytá. Taktiež poukázali na výpoveď brata žalobcu, a to U., ktorý uviedol vo svojej výpovedi pre Okresným úradom Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy,
že v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 31.07.2015 uviedol, že má podozrenie zo spáchania trestného činu neznámym páchateľom, ktorý v dobe od začiatku mesiaca júl 2015 do 20.00 hod. dňa 30.07.2015 zasypal do polovice hlinou studňu, ktorá mu slúžila ako jediný zdroj pitnej vody. Je zaujímavé, že ešte dňa 21.01.2016 brat žalobcu nevedel, kto zasypal predmetnú studňu, a takmer o rok neskôr, podal brat U. žalobu, v ktorej tvrdí, že predmetnú studňu zasypali oni - žalovaní. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že manželka žalovaného v rade 1/ Oľga Čagalová mu mala povedať, že predmetná studňa sa nachádza na pozemku v jej vlastníctve a vo vlastníctve žalovaných, a že studňu zasype, tak tieto tvrdenia sú absolútne irelevantné, ničím nepodložené a dokonca vymyslené. Majú za to, že týmto tvrdením uvedeným na strane 3 dokonca žalobca určitým spôsobom napáda okruh účastníkov, ktorý stanovil svojím žalobným návrhom.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov U. a listinnými dôkazmi, a to najmä: uznesenie OR PZ sp. zn. ČVS: ORP-881/TU-CA-2015 zo dňa 31.08.2015, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 31.07.2015, zápisnica o výsluchu osoby zo dňa 31.08.2015, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 31.07.2015, rozhodnutie Okresného úradu Čadca zo dňa 21.01.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 a 11.09.2019 uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, na prednesoch, ktoré boli v písomnej forme doručené súdu. Žalobca je spoluvlastníkom studne v spoluvlastníckom podiele 1/2, ktoré spoluvlastnícke právo získal titulom darovacej zmluvy Q. vyplýva, že je spoluvlastníkom parcele B.torá podľa polohopisného plánu, ktorý vypracoval Ing. Ripel, je totožná s parcelou I. na ktorej je vystavaná predmetná studňa. Bolo nepochybne preukázané a vyplýva to aj z výpovede oboch žalovaných, že dňa 30.07.2015 žalovaní v 1/ a 2/ rade, na susednom pozemku robili úpravu svojho pozemku, v rámci tej úpravy zahrnuli hlinou predmetnú studňu. To, že na studňu žalobcu bola nasypaná hlina, vyplýva aj z výpovede svedka Q., ktorý bol priamo prítomný na mieste a volal v tom čase žalobcovi a volal aj políciu a rovnako aj z výpovede U. ďalšieho brata žalobcu, ktorému volal žalobca, že jeho brat mu oznámil, že došlo k nasypaniu hliny na jeho studňu a následne na ten deň sa bol pozrieť na predmetnú studňu a zistil, že bola studňa zasypaná, potom spoločne so žalobcom odstránili hlinu z veka studne a následne studňu otvorili a videli, že bola nasypaná hlina do predmetnej studne a studňa znečistená. Vzhľadom na to, že poklop na tejto studni v tom čase nebol dostatočne tesný, hlinu, ktorú tam nahrnuli a medzere medzi poklopom a skružou studne, vnikla do studne a znečistila studňu. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že to nebol jediný prípad, kedy žalovaní poškodzovali studňu žalobcu. Títo neustále pri kosení trávy úmyselne hádžu trávu na poklop predmetnej studne, ktorá samozrejme pri dažďoch sa môže dostať do studne, alebo jeden krát sa stalo, že naliali do studne nejakú znečisťujúcu látku, ktorá studňu žalobcu znehodnotila. Žalobca svoj nárok opiera o ustanovenie § 126 Obč. zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Negatórnu žalobu proti škodcovi, teda tretej osobe, môže podať aj len jeden z podielových spoluvlastníkov, teda žalobca je aktívne legitimovanou osobou na to, aby chránil svoje vlastnícke prípadne spoluvlastnícke práva k predmetnej studni, pričom studňa je jediným zdrojom pitnej vody k jeho rodinnému domu. Žalobca preukázal vlastnícke právo ako aj rušivý zásah žalovaných, čo vyplýva aj priamo z ich výpovede, prípade z listinného dôkazu v rámci trestného oznámenia, kde z uznesenia polície bolo preukázané, že došlo k trestnej činnosti, pričom priamo na mieste sa obaja žalovaní priznali, že nasypali hlinu na studňu žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalobca za to, že jeho nárok týkajúci sa výroku č. I, ktorým by súd uložil žalovaným zákaz poškodzovať studňu na parcele O. v kat. území Staškov, je dôvodný. Pokiaľ ide o druhý výrok žaloby, vzhľadom na dĺžku trvania súdneho konania, nemohol čakať žalobca až do právoplatného skončenia súdneho konania, bol nútený uviesť si studňu sám do pôvodného stavu, nasypaný materiál vyviezol, hlinu a podobne, vyčistil studňu. Preto na ostatnom pojednávaní zobral žalobca v časti výroku II. svoju žalobu späť. Keďže žalobu podal žalobca dôvodne, navrhuje žalobca, aby súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú po právoplatnom skončení konania špecifikuje súdu.
8. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 a dňa 11.09.2019 uviedol, že s podanom žalobou nesúhlasia a považujú ju za nedôvodnú. V zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 31.7.2015 U.viedol, že má podozrenie zo spáchania trestného činu neznámym páchateľom, ktorý zasypal do polovice hlinou studňu. Je teda zaujímavé, že rok po podaní tohto oznámenia podá žalobca žalobu, kde už vlastne žaluje žalovaných, pričom rok predtým nevedeli, kto zasypal túto studňu. Je pravda, že boli vykonané stavebné úpravy, resp. terénne úpravy robené bagrom, avšak aj z predložených fotiek je zrejmé, že v podstate došlo k čiastočnému zasypaniu poklopu. Teda nie je pravda tvrdenie, že by
došlo k zasypaniu hlinou polovice studne. Žaloba bola podaná rok aj 3 mesiace po údajnom znečistení studne, ktorá mala byť do polovice zasypaná v zmysle žaloby. Žalobca uviedol, že keďže ide o jediný zdroj pitnej vody, nemohol žalobca čakať a musel dať studňu vyčistiť. Akú vodu potom používal žalobca rok aj 3 mesiac odo dňa znečistenia do podania žalobného návrhu, keď až na minulom pojednávaní bola zobratá žaloba čiastočne späť z dôvodu vyčistenia studne. Z výpovede U. vyplýva, že v studni bola hlina, ale pri čistení studne sa nezúčastnil a nevedel teda, aké množstvo hliny sa tam vlastne nachádzalo. Pokiaľ sám žalobca uznal, že studňa zle tesnila, mohlo ísť o nejakú ľahkovážnosť osoby, ktorá túto studňu užívala tým, že zle tesnila. Napadli tiež pasívnu vecnú legitimáciu, pretože hlina nebola nasypaná žalovanými, avšak pri prácach bagristu sa odsypalo na poklop studne pár lopát hliny. Práce vykonávala najatá firma, ktorá predmetné základy bagrovala, bola to ich zodpovednosť. Poukázal na starú rímsku zásadu aqua solo cedit, ktorá na Slovensku neplatí, a teda voda nie je súčasťou pozemku. Podľa článku 4 odsek 1 ústavy nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve SR. Čiže studňa ako taká nemôže byť predmetom vlastníckeho práva, čiže ani žalobca nie je vlastníkom predmetnej studne a vody, ktorá sa v tejto studni nachádza, je to prírodný zdroj, čiže nie je tu podľa nich daná ani aktívna vecná legitimácia. Žalobca sa opiera o ustanovenie § 126 ods. 1 OZ: „vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje“, gramatický výklad jednoznačne hovorí, že musí ísť o opakujúce sa sústavné plnenie, nemôže ísť o jednorazové plnenie, ale zasahuje - čiže opakovane, sústavne niekto zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka a týmto ho obmedzuje na výkone jeho vlastníckeho práva. V tomto prípade išlo o nešťastnú náhodu, kde pri bagrovaní základov na plot, došlo k odsýpaniu časti hliny a iba z dôvodu ľahkovážnosti žalobcu, ktorý jediný svoj zdroj pitnej vody riadnym spôsobom nezabezpečil. Podľa ch názoru k znečisteniu nedošlo, lebo voda bola priezračná a naďalej ju žalobca využíval. Predsa žalobu podal až rok a 3 mesiace po tom, čo došlo k samotnému skutku. Nie je daný ani naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, lebo nedošlo k bezprostredne hroziacej ujme a zásahu do vlastníckeho práva a už vôbec nie k opakujúcemu sa zásahu, ktorý by znemožňoval užívanie predmetnej vody zo strany žalobcu. Žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiadajú ju v celom rozsahu zamietnuť a s prihliadnutím aj na späťvzatie žaloby, pretože musí by nesporné, že ak je to jediný zdroj vody už v čase spísania žaloby musela byť začistená, pričom podľa ich názoru ani nebolo čo čistiť, tak v tomto smere majú za to, že je daný neúspech aj v rozsahu zastavenia na strane žalobcu a žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, čo do výroku I. a zastaviť do čo výroku II. a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 uviedol, že vo štvrtok mu volal brat Q., že žalovaní robia úpravy na pozemku, a že studňa je zasypaná. V sobotu, keď sa vrátil z práce, spolu s bratom U. išli pozrieť na túto studňu a táto bola zasypaná. Hlinu, ktorá bola na poklope dal nabok, až následne otváral poklop. Nadvihli poklop a zistili, že voda je žltá, znečistená, na povrchu bolo niečo mastné a bola tam hlina. Až následne po podaní žaloby vyčistil aj okolie studne, aj studňu. Žalovaní sa mu viackrát vyhrážali, že studňu zasypú. Pani E. uviedla, že táto studňa patrí k ich záhrade, že majú geometrický plán. Vzhľadom na tieto tvrdenia E. si zavolal pána H., ktorý mu vytvoril geometrický polohopis, aby bolo jasné, kde sa studňa nachádza. Studňa zle tesnila, aj cez úzke medzery sa tam hlina mohla dostať. Aktuálne už studňu zdvihol, je o pol metra vyššie, aj tesnenie je urobené lepšie. Keďže žalovaní bagrovali svoj pozemok, preto nevie o tom, že by mohol znečistenie spôsobiť niekto iný. Jeho brat podával trestné oznámenie na neznámeho páchateľa preto, lebo na polícii bratovi povedali, že pokiaľ nemá žiadny dôkaz, dajú to ako neznámeho páchateľa. Studňa stavebné povolenie nemá, táto je vykopaná od 1954 roku.
10. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 uviedol, že je pravda, že robili na susednom pozemku terénne úpravy, mali tento svoj pozemok vykolíkovaný a počas toho, ako im robili tieto terénne úpravy, sa zosypala časť hliny a táto dopadla aj na studňu, ktorá je položená nižšie. Je pod medzou. Avšak poklop váži asi 100 kg, preto pochybuje o tom, že by sa hlina mohla dostať pod tento poklop, museli by byť veľké dažde, aby sa tá hlina dostala do studne. Poukázal na to, že ak by bola studňa z polovice zasypaná, nemohli by z nej čerpať vodu. Žalobcovi sa nevyhrážal. Hlinu z poklopu neodstránili, pretože už boli volaní policajti, ale boli by hlinu inak odstránili. Na miesto bola volaná aj polícia, snažili sa to riešiť dohovorom s tým, že aby sa tá hlina z toho poklopu odstránila. Túto už nestihli odstrániť, odstránil si ju potom žalobca. Hlinu zo studne neodstránili hneď vtedy, pretože pokračovali v ďalších terénnych prácach, tieto potrebovali dokončiť. Zároveň si mysleli, že studňa je na ich pozemku, pretože mali tento pozemok vykolíkovaný. Hlinu na poklop studne nenasypali úmyselne, táto sa tam zosunula počas terénnych prác.
11. Žalovaný v rade 2/ na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 poukázal na výpoveď svojho otca (žalovaného v rade 1/). Schválne nikdy nič neurobili, nezasypali to, jednoducho sa to stalo počas tých terénnych úprav. Ďalej uviedol, že sa nikdy žalobcovi nevyhrážal. Počas terénnych úprav tam boli prítomní oni ako žalovaní, Q., následne prišla polícia a pán Kubinec zo stavebného úradu, ktorý uviedol, že táto studňa je postavená na čierno a nech sa do toho radšej žalobca nerýpe. Hlina sa do studne podľa neho nemohla dostať, museli by byť veľké dažde, aby sa hlina do studne dostala. Oni, keďže potrebovali pokračovať v terénnych prácach, túto hlinu z toho poklopu neodstránili, nechali ju tam.
12. Svedok U.o (brat žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 uviedol, že žalobca mu volal, že sused zasypal studňu, následne on prišiel na druhý deň domov a bol podať trestné oznámenie, potom spolu so žalobcom studňu vyčistili. Osobne prítomný pri tom, ako došlo k zasypaniu studne nebol. Na poklope bolo pomerne dosť hliny, čo už vníma tak, že nemohlo ísť o náhodu. Pretože ak by išlo o náhodu, že sa zosunie nejaká časť hliny, bolo by jej tam menej. Tejto hliny bolo pomerne dosť, poklop bol spolovice zasypaný. V sobotu so žalobcom išli túto studňu pozrieť. Najprv odhádzali hlinu z poklopu, následne studňu otvorili a v studni bola hlina. Po otvorení studne bolo vidno, že voda bola špinavá, nevedno, čo bolo v tej hline, od čoho sa táto voda znečistila. Hlina bola aj v studni. Žalovaní sa im vyhrážali, že im studňu vezmú. Koľko hliny bolo v studni na nejaký počet lopát, to nevedel uviesť, pretože už pri čistení samotnej studne nebol, toto čistil už jeho brat žalobca. Hlina bola po okolí studne, keď studňu otvorili, tak hlinu vidno nebolo, ale voda bola kalná, takže bola znečistená od tej hliny, ktorá sa dostala do studne.
13. Svedok Q. (brat žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 uviedol, že robil okolo svojho domu, videl, že sa bagruje na susednom pozemku, preto sa tam bol pozrieť. Žalovaní stáli opoďalej, preto komunikoval s pani Oľgou Čagalovou. Zdalo sa mu, že s tým bagrom idú príliš nízko, pretože hranica bola kedysi vyššie, resp. ich pozemok sa mi zdal, že bol vyššie, na čo mu pani E. povedala, že oni to majú vytýčené, majú to vykolíkované. On toto nespochybňoval, ďalej sa do toho nestaral. Videl, že studňa bola na povrchu zasypaná. Pani E. upozornil, že zasypávajú veko studne, a že sa nízko podali s tou medzou. Keď zistil, že došlo k zasypaniu tohto poklopu studne, volal bratovi (žalobcovi) do práce, že čo sa tam deje, pretože pri týchto bagrovacích alebo terénnych prácach došlo aj k poškodeniu tují. Volal aj políciu, ale nie kvôli tomu, že došlo k nasypaniu hliny na poklop, ale volal ju kvôli tomu, že v rámci týchto bagrovacích prác došlo aj k poškodeniu tují. Kvôli studni políciu nevolal, pretože, ako už uviedol, pani C. mu povedala, že to majú vytýčené a on toto nespochybňoval. Žalovaní sa viackrát vyhrážali tým, že zasypú studňu. Pri otváraní studne už nebol prítomný.
14. Z výpisu z listu vlastníctva č. 7587 (č. l. 6) súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v O., trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX, v podiele X/X-ina. . 15. Podľa listu vlastníctva č. XXXX (č. l. X), kat. úz. Staškov, je žalobca spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXXX, a to v podiele X/X-ica. . Predmetný rodinný dom nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.06.2003, spísanej formou notárskej zápisnice (N 144/03, NZ 44270/03). Predmetom darovania bola aj studňa (č. l. 10).
16. Z polohopisného plánu č. 29/2016 vypracovaného Miroslavom Ripelom (č. l. 11 -15) mal súd preukázané, že predmetná studňa sa nachádza na parcele I. 17. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, obvodné oddelenie PZ Turzovka, ČVS: ORP-881/TU-CA-2015 zo dňa 31.08.2015 (č.l. 80-83) vyplýva, že vec oznámenia Jána Plecha, podaného na oddelení OO PZ Turzovka dňa 31.07.2015, z ktorého sa javilo podozrenie z prečinu poškodzovania cudzej veci v súbehu s prečinom všeobecného ohrozenia, ktorého sa mali dopustiť žalovaní tým, že dňa 30.07.2015 zasypali do polovice studňu, ktorá sa nachádza v E. a slúži ako jediný zdroj pitnej vody pre rodinný dom C.torú mali takto znehodnotiť, odovzdáva na Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy Čadca, nakoľko konanie žalovaných naplnilo skutkovú podstatu priestupku podľa občianskeho spolunažívania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalovaní v rámci prešetrovania tohto skutku uviedli, že na ich pozemku, ktorý sa nachádza nad studňou, vykonávali terénne úpravy. Pozemok sa bagrom zrovnal a nachystal na osadenie plota. Počas týchto prác sa trocha hliny zosunulo na poklop studne. Do studne nič nenasypali. Len časť poklopu bola zasypaná, a to neúmyselne. Žalobca v rámci jeho výpovede dňa 31.08.2015 okrem iného uviedol, že žalovaní bagrovali na pozemku nad studňou a studňu zasypali. Poklop na studni bol zasypaný. Na poklope sa nachádzala hlina. Uvedenú skutočnosť riešil aj so starostom a pracovníkom stavebného dozoru. Obaja boli priamo na mieste a pri ohliadke bol prítomný aj žalovaný X/ a Oľga Čagalová.. Počas toho vyzval žalovaného
2/, aby si z poklopu odstránili uvedenú hlinu. S bratom mali totiž strach, že keď zaprší, do studne sa dostane hlina a vodu v studni kontaminuje. C. sľúbili, že hlinu z poklopu odstránia, avšak do dnešného dňa tak neurobili. Im išlo práve o tu hlinu, aby studňu neznehodnotila.
18. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 31.07.2015 (č. l. 84) vyplýva, že trestné oznámenie podal dňa 31.07.2015 JV., ktorý uviedol, že má podozrenie zo spáchania trestného činu neznámym páchateľom, ktorý v dobe od začiatku mesiaca júl 2015 do 20.00 hod. dňa 30.07.2015 zasypal do polovice studňu, ktorá mu slúži ako jediný zdroj pitnej vody. Pravdepodobne 11.07.2015 v sobotu sa mu žalovaný 1/ vyhrážal, že príde o studňu a že sa z nej už nenapije, preto má podozrenie, že môže byť studňa niečím znehodnotená a má strach vodu používať, lebo mohol do nej niekto niečo naliať. V prípade dažďových zrážok má obavy, že natečie bahno alebo znečistená povrchová voda do ich studne. Nemôže polícii umožniť odobratie vzorky pitnej vody, nakoľko je studňa do polovice zasypaná. Žiada, aby bola zemina majiteľom susedného pozemku odstránená zo studne, aby mal prístup do studne a následné odobratie vzorky vody, či nebola táto pitná voda kontaminovaná nejakou zdraviu škodlivou látkou.
19. Z rozhodnutia Okresného úradu Čadca zo dňa 21.01.2016 (č. l. 93-95) vyplýva, že konanie o priestupku proti žalovanému v rade 1/ aj žalovanému v rade 2/ bolo zastavené.
20. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
22. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Žalobca pred otvorením prvého pojednávania prostredníctvom právneho zástupcu zobral žalobu v časti II. výroku, ktorým žiadal od žalovaných uviesť studňu do pôvodného stavu, vyviezť nasypaný materiál a hlinu a studňu vyčistiť, späť. Žalobca tým uplatnil svoje dispozičné právo, ktoré súd rešpektoval a podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
26. Predmetom konania v prejednávanej veci bola žaloba na ochranu vlastníckeho práva v zmysle ust. §126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobca domáhal ochrany vlastníckeho práva k studni proti tvrdeným neoprávneným zásahom zo strany žalovaných, spočívajúcich v zasypaní studne do polovice. Svoj nárok skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaní nemali nijaký právny titul, ktorý by ich oprávňoval k zásahu - k zasypaniu studne, ktorá je jediným zdrojom pitnej vody pre rodinný dom žalobcu. Uvedeným konaním zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, ich konanie zanechalo na predmete vlastníckeho práva žalobcu nepriaznivé následky.
27. Pre úspešnosť žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (negatórnej zapieracej žaloby), je podmienkou preukázať vlastnícke právo (podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), alebo oprávnenú držbu (§ 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ďalej skutočnosť, že zásahy do vlastníckeho alebo iného práva existujú, sú preukázané, že tieto zásahy sú neoprávnené, že zásahy ku dňu rozhodovania súdu trvajú alebo hrozia, hrozí ich opakovanie.
28. Pokiaľ ide o prvú podmienku, žalobca súdu preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva. Žalobca je podielovým spoluvlastník parcely B.. Studňa, ktorá mala byť poškodená čiastočným zasypaním, bola podľa polohopisného plánu č. 29/2016 zo dňa
13.0.2016, vypracovaného Miroslavom Ripelom, zameraná na parcele I.. Časť pozemku, na ktorom sa nachádza studňa, sa identifikoval na parcele EO. Uvedené vyplýva z technickej správy, ktorá je súčasťou polohopisného plánu č. 29/2016 zo dňa 13.0.2016. Žalovaní síce rozporovali tento polohopisný plán, kde podľa ich názoru je studňa na hranici pozemku I. (ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalovaný 2/), avšak nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by spochybnili predmetný polohopisný plán.
29. Negatórnu žalobu proti tretej osobe môže podať i len jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ktorej ochranu ide (R 58/1957). Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo svojich písomných podaniach nerozporovali ani žalovaní. Až na pojednávaní konanom dňa 11.09.2019 v rámci záverečného prednesu prišiel právny zástupca žalovaných s tvrdením, že nie je daná ani aktívna vecná legitimácia, a to s poukazom na skutočnosť, že studňa ako taká nemôže byť predmetom vlastníckeho práva, a teda ani žalobca nie je vlastníkom predmetnej studne a vody, ktorá sa v studni nachádza (s poukazom na čl. 4 ústavy). Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca uplatňuje ochranu svojho vlastníckeho práva k studni, čo je stavba. V studni sa prirodzene nachádza voda.
30. V danom prípade je súd toho názoru, že studňa je samostatnou vecou (stavbou v zmysle občianskeho práva) a predmetom právnych vzťahov, nakoľko je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne podzemná konštrukcia ohraničujúca smerom dovnútra priestor, ktorý má byť spravidla sčasti zaplnený vodou a sčasti slúžiť jej čerpaniu. Predmetná studňa je vytvorená z betónových skruží a súd ju považuje za samostatnú stavbu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je vystavaná s povolením alebo bez neho. Studňa bola vybudovaná ešte v roku 1954, pričom súd v rámci predmetu tohto sporu nepovažoval za nevyhnutné zisťovať právne predpisy, ktoré platili v tej dobe a podrobne zisťovať, či je studňa postavená legálne alebo nie. Súd vychádzal z jej užitočnosti, t.j. že slúži potrebám ľudí, čo nespochybnila ani jedna zo strán sporu, rovnako nebola spochybnená existencia predmetnej studne. Vlastnícke právo žalobcu k studni bolo rovnako preukázané.
31. Pokiaľ sa týka námietok žalovaných vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V prípade žaloby o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva je pasívne legitimovaná akákoľvek osoba, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva iného. V danom prípade žalobca za žalovaných označil tých, o ktorých sa dôvodne domnieva, že neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Je už otázkou dokazovania, či takýto neoprávnený zásah bude preukázaný a či sa ho dopustili práve žalovaní.
32. Pokiaľ právny zástupca žalovaných uviedol, že nie je na veci daný naliehavý právny záujem, tu správne poukázal právny zástupca žalobcu, že negatórna (zapieracia) žaloba je svojou podstatou žalobou na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. V danom prípade sa preto neskúma naliehavý právny záujem.
33. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde už síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Nie je preto vylúčené úspešné uplatnenie negatórnej žaloby i po jednotlivom čine, ktorý nezanechal následky, pretože nemožno vylúčiť, že by žalobcovi nehrozilo opakovanie takéhoto činu (R 65/1972).
34. Predmet sporu je vymedzený pomocou dvoch znakov: pomocou požadovaných účinkov súdneho rozhodnutia vyjadrených žalobným petitom a pomocou skutkového základu (rozhodujúce skutkové tvrdenia, základ nároku).
35. Rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu spočívajú v tvrdení, že žalovaní zasypali studňu do polovice, t.j. že nasypali hlinu do predmetnej studne. Z vykonaného dokazovania takéto tvrdenia neboli preukázané.
36. V danom prípade sa studňa nachádza na pozemku, ktorý susedí s pozemkom žalovaných. Z výpovede strán sporu ako aj svedkov, ale aj z predložených fotografií (najmä z fotografie č. 1) mal súd preukázané, že medzi pozemkom žalovaných a pozemkom, na ktorom sa nachádza studňa, existuje určite prevýšenie, t.j. pozemok žalovaných je vyššie položený ako pozemok, na ktorom je studňa.
Počas terénnych úprav na pozemku žalovaných, ktoré boli vykonávané bagrom, došlo k zosunutia časti hliny na poklop studne, čo nepopierajú ani žalovaní. K týmto terénnym úpravám došlo dňa 30.07.2015 (štvrtok). Z výpovede svedka Q. (brat žalobcu) mal súd preukázané, že tento videl, ako sa bagruje na susednom pozemku, rovnako videl, že studňa bola na povrchu zasypaná. Uvedené oznámil svojmu bratovi (žalobcovi), ktorý bol v tom čase v práci. Pri otváraní studne nebol. Na druhý deň, t.j. 31.07.2015 (piatok), bol U. (druhý brat žalobcu) podať trestné oznámenie. Na poklope studne bolo podľa neho pomerne dosť hliny, čo podľa jeho názoru už nemožno považovať za náhodu. V sobotu (01.08.2015) sa boli svedok JV. spolu so žalobcom pozrieť na studňu. Najskôr odstránili hlinu z poklopu studne, potom studňu otvorili. Po otvorení studne bola podľa nich v studni hlina, voda bola špinavá. K uvedenému doložili aj fotografie. Koľko hliny bolo v studni nevedel uviesť, pretože pri čistení studne už nebol. Na fotografii č. 2 vidno, ako bola studňa zvonku zasypaná, hlina bola čiastočne na poklope a aj z boku studne. Fotografia č. 3 zachytáva studňu po jej otvorení, kde na povrchu vody vidno isté nečistoty. Podľa názoru súdu tieto mohli napadať do studne aj pri jej otvorení, a to z veka/poklopu studne, ktoré síce už bolo podľa vyjadrenia žalobcu od hliny očistené, ale bežne sa stáva pri otváraní studní, že sa nejaké nečistoty do studne dostanú. Voda mohla byť prípadne znečistená aj inak, napr. ako sa to uvádza v zápisnici o trestnom oznámení (č. l. 84), kedy JV. v rámci oznámenia o podozrení z trestného činu uviedol, že „Pravdepodobne 11.07.2015 v sobotu sa mu žalovaný 1/ vyhrážal, že príde o studňu a že sa z nej už nenapije, preto má podozrenie, že môže byť studňa niečím znehodnotená a má strach vodu používať, lebo mohol do nej niekto niečo naliať. Uvedené však zostalo len v rovine tvrdení, nebol robený rozbor vody, ktorý by preukázal, že voda bola znehodnotená, ani čím a hlavne kým.
37. Fotografia č. 3 zachytáva aj skružu studne pod hladinou vody, nemožno však jednoznačne tvrdiť, že vidno hlinu v studni. Súd síce pripúšťa možnosť, že nejaká hlina mohla vniknúť do studne (keďže podľa žalobcu veko a skruža studne dobre netesnili), avšak hlina má tú vlastnosť, že po čase upchá diery, cez ktoré vniká. Iná by bola situácia, keby bola studňa zvrchu zasypaná napr. pieskom, ktorý sa spravidla aj cez malú škáru sype stále ďalej, takže v takomto prípade by sa dalo uvažovať o zasypaní studne do polovice. Navyše hlina, ktorá sa dostane do vody sa časom usadí, takže voda býva zakalená zo začiatku, následne po jej usadení sa na dne je voda opäť číra. Ak malo dôjsť k zasypaniu studne vo štvrtok, v sobotu (keď bola studňa otváraná) by už musela byť hlina sadnutá na dne a voda by z tohto dôvodu nebola znečistená.
38. Súd je toho názoru, že nebolo preukázané zasypanie studne do polovice, tak ako tvrdí žalobca aj s poukazom na výpoveď samotného žalobcu v rámci prešetrovania trestného oznámenia (viď č. l. 86), ktorý vo svojej výpovedi dňa 31.08.2015 uviedol, že „……poklop na studni je čiastočne zasypaný. Na poklope sa nachádzala hlina. Vyzval C. aby si z poklopu odstránili uvedenú hlinu. S bratom mali totiž strach, že keď zaprší do studne sa dostane hlina a vodu v studni kontaminuje. C. sľúbili, že hlinu z poklopu odstránia, avšak do dnešného dňa tak neurobili“. Pokiaľ sám žalobca vo svojom vyjadrení urobenom zhruba mesiac po tom, ako malo dôjsť k zasypaniu studne, nehovorí na polícii nič o zasypaní studne a spomína len hlinu na poklope studne, pričom vyjadruje obavy, že ak zaprší, hlina sa dostane do studne (netvrdí, že hlina v studni už je) a ešte aj v takom kontexte, akoby sa tá hlina na poklope stále nachádzala („sľúbili, že hlinu z poklopu odstránia, avšak do dnešného dňa tak neurobili“), potom to súd len utvrdzuje v tom, že k zasypaniu studne do polovice naozaj nedošlo a navodzuje to aj pochybnosti o tom, kedy bola hlina z poklopu studne odstránená.
39. Súd tiež prihliadol k logickým argumentom právneho zástupcu žalovaných, ohľadom času uplynutého od údajného zasypania studne (dňa 30.07.2015) k podaniu žaloby (dňa 07.10.2016), kedy ak bola studňa jediný zdroj pitnej vody pre žalobcov rodinný dom, potom ani súdu nie je zrejme, ako žalobca fungoval bez vody viac ako 1 rok, keď k vyčisteniu studne malo dôjsť až po podaní žaloby. Ak by bola studňa spolovice zasypaná tak, ako tvrdí žalobca, nečakal by s podaním žaloby až rok od tvrdeného zásahu a vzniknutý situáciu by riešil neodkladne.
40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo preukázané, že by ku dňu rozhodovania súdu v prejednávanej veci neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaných trvali, resp. by reálne hrozilo ich opakovanie. Odo dňa 30.07.2015 do podania žaloby a ani po podaní žaloby nedošlo k žiadnemu ďalšiemu zásahu. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k zasypaniu studne do polovice, tak ako tvrdí žalobca. V konaní bolo preukázané len čiastočne nasypanie hliny na poklop studne, k čomu však skutkové tvrdenia žalobcu nesmerovali a čo ani samotní žalovaní nepopierali. Súd preto v tomto konaní ani nepovažoval za
potrebné podrobne sa zaoberať otázku, kto spôsobil nasypanie hliny na poklop studne (či priamo žalobcovia, alebo nimi objednaná firma, ktorá vykonávala terénne úpravy na ich pozemku).
41. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Nakoľko boli žalovaní v konaní úspešní v plnom rozsahu (keďže súd žalobu zamietol a logicky aj v časti späťvzatia žaloby, keďže súd konštatoval, že nebolo preukázané zasypanie studne do polovice, a teda nebolo potrebné uvádzať studňu do pôvodného stavu), priznal súd žalovaným v rade 1/ a 2/ voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.