Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Maxin´s People Slovakia s. r. o., so sídlom Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, IČO: 50 657 160, zastúpený: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IBB-56-66-2.1/P- B25-2018/6446 zo dňa 14. decembra 2018 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 9. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vykonal dňa 04.10.2018 inšpekciu práce u kontrolovaného subjektu - zamestnávateľa: Maxin´s People Slovakia s. r. o., Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, pracovisko Neuman Aluminium Services Slovakia, s. r. o.. Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica v dňoch 08.10., 23.10., 04.12., 07.12., 10.12. a 14.12.2018, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 14.12.2018 Protokol č. IBB-56-66-2.1/P-B25-2018/6446 (ďalej len „Protokol“). Z protokolu vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že dňa 04.10.2018 o 9:40 hod. na kontrolovanom pracovisku vykonával prácu ako zamestnanec E. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom J., ktorý v čase kontroly nelegálneho zamestnávania mal so zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 15.08.2018 na dobu určitú do 14.08.2019, zamestnávateľ mu vyplácal mzdu, viedol evidenciu jeho pracovného času, ale nebol prihlásený zamestnávateľom do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Prihlásenie zamestnanca E.a Y.a do registra poistencov bolo zamestnávateľom vykonané dňa 14.08.2018 s dátumom vzniku poistenia 15.08.2018. Dňa 25.09.2018 zamestnávateľ svojho zamestnanca E.a Y.a odhlásil z registra poistencov a sporiteľov so spätným dátumom zániku poistenia 06.09.2018. Na základe zistení konštatoval nedostatky spočívajúce v porušení ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v súvislosti s povinnosťou zamestnávateľa v zmysle . o sociálnom poistení. V súvislosti so zistenými nedostatkami inšpektorát práce v súlade s ustanovením o inšpekcii práce nariadil žalobcovi dňom prevzatia Protokolu postupovať v zmysle platných právnych predpisov. Zároveň, v súlade s ustanovením uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení týchto opatrení v lehote do 15 dní od prevzatia Protokolu. Protokol

o výsledku inšpekcie práce bol prerokovaný s konateľom žalobcu PhDr. U. H. na Inšpektoráte práce v Banskej Bystrici dňa 14.12.2018. Žalobca sa k Protokolu vyjadril podaním doručeným žalovanému dňa 28.12.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so záverom, že zamestnávanie zamestnanca E.a Y.a je nelegálne zamestnávanie, natoľko v čase kontroly mal riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 14.08.2018, pracovný pomer v čase kontroly trval a zamestnanec v deň kontroly dňa 04.10.2018 bol riadne prihlásený, pričom pracovný pomer s ich spoločnosťou skončil až 10.10.2018, keď od 11.10.2018 nastúpil pracovať pre druhú spoločnosť Maxin´s quality services, s. r. o. Na základe uvedeného žiadal v Protokole vypustiť v novozistených nedostatkoch konštatovanie o nelegálnom zamestnávaní a taktiež vypustiť v nariaďovacej časti uložené Opatrenia.

2. Žalovaný vyhodnotil vyjadrenie žalobcu k Protokolu a vydal k Protokolu Dodatok č. 1 zo dňa 09.01.2019, z ktorého vyplýva, že inšpektor práce nezmenil obsah Protokolu zo dňa 14.12.2018 a ponechal ho v pôvodnom stave. Uviedol, že inšpektori práce pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania zisťujú v zmysle , či kontrolovaná osoba je najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prihlásená v registri poistencov v Sociálnej poisťovni a ak nie je, musia konštatovať, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu. Na zmeny, ktoré vykonal zamestnávateľ v registri poistencov Sociálnej poisťovne po dátume a čase kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania inšpektori práce už neprihliadajú. Z výpisu z elektronického informačného systému Sociálnej poisťovne „EZU“ (Elektronický zber údajov) zo dňa 04.10.2018, ako aj z Registračného listu FO - odhláška zamestnanca, prijatá dňa 25.09.2018 mal žalovaný jednoznačne preukázané, že E. Y. bol odhlásený z databázy poistencov ku dňu 06.09.2018 a v čase výkonu inšpekcie práce dňa 04.10.2018 (o 9:40 hod.), ani v čase vygenerovania výpisu dňa 04.10.2018 (o 14:06 hod.), prihlásený nebol.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti opatreniu žalovaného, ktorým je Protokol vrátane jeho dodatku z 09.01.2019 správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia. Zároveň, žiadal priznať náhradu trov konania.

4. Podľa žalobcu Protokol vychádza zo zistenia skutkového stavu veci nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a následného nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom pre jeho zrušenie v zmysle a (ďalej len „“).

5. Žalobca vytýkal žalovanému, že nezohľadnil všetky skutkové okolnosti, všetky úkony žalobcu ako aj spoločnosti Maxin´s quality services, s. r. o., v dôsledku čoho vyvodil nesprávne závery. Žalovaný vychádzal z výpisu EZU získaného ku dňu 04.10.2018, podľa ktorého ustálil, že žalobca odhlásil zamestnanca odhláškou zo dňa 25.09.2018. Žalovaný mal vedomosť o tom, že v rozhodnom čase bol zamestnanec prihlásený na spoločnosť Maxin´s quality services, s. r. o., čo dokazuje výzva na predloženie dokumentácie zo dňa 17.10.2018, adresovaná tejto spoločnosti. Až na základe doplňujúcich informácií zaslal žalovaný dňa 26.11.2018 výzvu žalobcovi. V tom čase už bolo ustálené, že zamestnávateľom E.a Y.a bol žalobca nepretržite až do 10.10.2018 a od 11.10.2018 sa zamestnávateľom tohto zamestnanca stala spoločnosť Maxin´s quality services, s. r. o.

6. Žalobca namietal, že ak žalovaný posudzoval rozhodné skutočnosti výhradne ku dňu 04.10.2018, nemohol potom z dôvodu existujúceho prihlásenia spoločnosťou Maxin´s quality services, s. r. o. učiť žalobcu za subjekt, ktorý mal mať pracovnoprávny vzťah a povinnosť prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov, pretože splneniu tejto povinnosti by bránilo už existujúce prihlásenie na iný subjekt. Podľa žalobcu je tiež spornou otázkou, voči ktorému subjektu žalovaný začal výkon inšpekcie práce, pretože pôvodne zaslal výzvu na predloženie dokumentácie spoločnosti Maxin´s quality services, s. r. o. a až následne zaslal výzvu tiež žalobcovi a pracoval už len s verziou, že kontrolovaným subjektom je žalobca, voči ktorému vypracoval aj protokol.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa . Nesúhlasil so žiadnou zo žalobných námietok, s tvrdením, že žalobca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a že je spornou skutočnosťou, voči ktorému subjektu žalovaný začal výkon inšpekcie práce.

8. Zdôraznil, že inšpektori v zmysle pri výkone inšpekcie kontrolujú, či zamestnanec je najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prihlásený v registri poistencov Sociálnej poisťovne a ak nie je, je nutné konštatovať, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu.

9. K namietnutej otázke, voči ktorému zamestnávateľovi začal výkon inšpekcie práce, žalovaný uviedol, že výkon inšpekcie práce začal s oboma uvedenými subjektami a s oboma bol aj riadne ukončený, o čom žalobca musí vedieť. Dňa 12.12.2018 preukázateľne prevzal zástupca organizácie Maxin´s quality services, s. r. o. záznam o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06.12.2018, ktorý sa týkal výkonu inšpekcie práce v tejto organizácii a dňa 14.12.2018 bol s konateľom organizácie Maxin´s People Slovakia s. r. o. PhDr. U. H. na Inšpektoráte práce v Banskej Bystrici prerokovaný Protokol zo dňa 14.12.2018 z výkonu inšpekcie v tejto organizácii. Organizácii Maxin´s People Slovakia s. r. o. bolo umožnené vyjadriť sa k Protokolu a na základe vyjadrenia bol k nemu vypracovaný dodatok, ktorý žalobca preukázateľne prevzal. Tým došlo k ukončeniu výkonu inšpekcie práce u žalobcu.

10. K tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu, že žalovaný síce použil správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a že skutkový stav nevychádza z dostatočných podkladov, žalovaný uviedol, že je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu, ktorá neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov. Ak žalobca namieta nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými listinnými dôkazmi, žalovaný poznamenal, že dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej úpravy žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať.

11. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný počas výkonu inšpekcie práce vedel o spojitosti zamestnanca so spoločnosťou Maxin´s quality services, s. r. o., o čom svedčí prvá výzva na predloženie dokladov zo dňa 17.10.2018 adresovaná tejto spoločnosti. Podľa žalobcu, aj keď by žalovaný posudzoval nelegálne zamestnávanie výhradne ku dňu 04.10.2018, neberúc do úvahy následné skutočnosti a úkony, stále by musel dospieť k záveru, že uvedený zamestnanec E. Y. bol prihlásený v Sociálnej poisťovni na iný subjekt, ktorý ho v tomto čase zamestnával, a preto sa žalobca nemohol dopustiť zákazu nelegálneho zamestnávania. Tvrdil, že zamestnanec E. Y., či už ku dňu začatia kontroly alebo za celé obdobie vo vzájomných súvislostiach bol nepretržite prihlásený v Sociálnej poisťovni, či už na spoločnosť Maxin´s quality services, s. r. o. alebo na žalobcu.

12. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

13. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa . Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu, ktorému predvolanie bolo riadne doručené vrátane upovedomenia súdu o tom, že sa nevyhovelo jeho žiadosti o zmenu termínu pojednávania.

14. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na tom, že výkon inšpekcie práce bol vykonaný v súlade so zákonom. Za zákonné označila aj opatrenie žalovaného - protokol vrátane jeho dodatku, keď závery v ňom uvedené sú správne. K skutkovým okolnostiam poukázala na to, že inšpektori práce začali výkon inšpekcie na pracovisku Neuman Aluminium Services Slovakia, s. r. o. v Žarnovici, ich povinnosťou bolo zistiť všetkých zamestnancov na tomto pracovisku, potom sa posudzovalo ktorej obchodnej spoločnosti sú zamestnanci, pretože pán Erik Maxin je konateľom viacerých spoločností. Po spísaní zamestnancov zistených na pracovisku inšpektormi, zamestnanci sa vyjadrili kto je ich zamestnávateľom. Konkrétne pán E. Y. uviedol, že je zamestnancom spoločnosti Maxin´s quality services, s. r. o. Následne konateľ pán Maxin predkladal doklady - pracovné zmluvy a ďalšie, z ktorých inšpektorom vyplynulo, že E. Y. je zamestnancom spoločnosti Maxin´s People Slovakia s. r. o. a táto spoločnosť bola povinná mať ho prihláseného v systéme Sociálnej poisťovne. Niet pochýb o tom, že dňa 04.10.2018 nebol E. Y. prihlásený v systéme Sociálnej poisťovne jeho zamestnávateľom a všetky ďalšie úkony žalobcu považuje žalovaný za účelové.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa a preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného - Protokol v spojení s dodatkom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu rozsudkom zamietol podľa .

16. Podľa o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

17. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce; inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

18. Podľa § 7 ods. 12 Zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce.

19. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce; na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

20. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce; v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

21. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce; protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

22. Podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce; v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

23. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce; inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

24. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce; protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

25. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce; na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

26. Podľa ; nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

27. Podľa ; právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

28. Podľa o sociálnom poistení; zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa , na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa , zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v , a .

29. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je protokol o výsledku inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle vydaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica č. IBB-56-66-2.1/P-B25-2018/6446 zo dňa 14.12.2018, ako aj jeho Dodatok č. 1 zo dňa 09.01.2019, ktorý je súčasťou protokolu v zmysle

30. Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou SR; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

31. V súlade s patrí do právomoci správneho súdu preskúmavanie zákonností rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy, pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania ( ).

32. Výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Ide teda o zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, aj keď sa nejedná priamo o sankciu. Súdny prieskum opatrení nastupuje tam, kde žalobca tvrdí, že opatrením orgánu verejnej správy bol dotknutý, ukrátený na svojich právach. Protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia správneho konania o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 Zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa už vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce) narozdiel od samotného výkonu inšpekcie práce. Preto Protokol, s výnimkou uložených opatrení, má vo vzťahu k následnému rozhodnutiu o sankciách predbežnú povahu, teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu opatrení, t. j. v rozsahu, ktorým sa môže priamo dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení, voči ktorým, však žaloba v podstate nesmeruje.

33. Žalobca v žalobe tvrdil, že Protokol žalovaného vychádza zo zistenia skutkového stavu veci nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a následného nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ žalovaný v Protokole konštatuje, že žalobca sa mal dopustiť porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v nadväznosti na čo žalobcovi uložil ďalšie opatrenia a povinnosti.

34. Správny súd poukazuje na to, že vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Keďže prijatými opatreniami môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov, musí byť splnená požiadavka zistenia skutkového stavu v rozsahu odôvodňujúcom postup pre vyvodenie opatrení. Protokol ako predmet súdneho prieskumu musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli uložené opatrenia. Správny súd zastáva názor, že preskúmavaný Protokol vrátane jeho dodatku takúto požiadavku spĺňa.

35. Protokol nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Nevťahuje sa naň požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale náležitosti protokolu sú upravené osobitne v ustanovení Z uvedenej právnej úpravy, obsahu a náležitosti Protokolu vyplýva, že táto právna úprava neobsahuje ako povinnú náležitosť uvedenie, z akých dôkazov, aké skutočnosti orgán verejnej správy zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Preto správny súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti napadnutého protokolu v tom zmysle, či došlo k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ktorý žalobca označil za nedostačujúci na riadne posúdenie veci.

36. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje ( ) a žalovanému nevyplýva z platnej právnej úpravy povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať.

37. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú objektívne zistenia, že zamestnanec E. Y. mal uzavretý pracovný pomer so žalobcom na dobu určitú do 14.08.2019, a to základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.08.2018. Podkladom pre záver inšpekcie práce bola tiež Evidencia pracovného času zamestnanca E.a Y.a za obdobie od augusta do októbra 2018, výplatné pásky za obdobie august až október 2018 a mzdový list za rok 2018. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca zamestnával dňa 04.10.2018 zamestnanca E.a Y.a. Napriek tomu nebol v deň vykonávania inšpekcie práce dňa 04.10.2018 tento zamestnanec prihlásený zamestnávateľom v registri poistencov Sociálnej poisťovne. Skutočnosti obsiahnuté v Protokole zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu v zmysle § 14 ods. 1 zákona o Inšpekcii práce.

38. V zmysle využil žalobca právo vyjadriť sa k Protokolu, ktoré bolo posúdené inšpektorom práce a tento svoje stanovisko k nemu uviedol v Dodatku č. 1 zo dňa 09.01.2019 k protokolu. Protokol ponechal žalovaný nezmenený, keď dospel k záveru, že vyjadrenie žalobcu k Protokolu neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre zmenu Protokolu,

nezistil dôvod ani na opätovné prerokovanie Dodatku k Protokolu. Žalovaný správne neprihliadol na úkony vykonané žalobcom po dátume a čase kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

39. Výsledkom postupu žalovaného bolo uloženie opatrenia v súvislosti so zisteným nedostatkom, keď nariadil žalobcovi postupovať v zmysle platných právnych predpisov a zároveň mu uložil prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Správny súd má za to, že uložené opatrenia svojou povahou nezasiahli nezákonným spôsobom do práv a povinností žalobcu. Uložením opatrenia sa sleduje nastolenie zákonného stavu, má viesť k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Správny súd má za to, že uloženými opatreniami došlo k naplneniu tohto cieľa. Uložené opatrenia boli namieste, zodpovedajú v Protokole uvedeným zisteným nedostatkom.

40. Z Protokolu a jeho Dodatku je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenie a z akých skutkových zistení vychádzal. Pokiaľ žalobca namietal nepostačujúci zistený skutkový stav, k tomuto správny súd uvádza, že ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečovať, pretože dokazovanie bude viesť až v eventuálnom správnom konaní o správnom delikte. K uvedenému správny súd tiež poukazuje na to, že Protokol je len jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci, vyhodnotiť vykonané dokazovanie, výsledkom ktorého bude vydanie rozhodnutia s náležitosťami vyžadovanými Správnym poriadkom. Správny súd nemôže túto činnosť orgánu verejnej správy nahrádzať, už vôbec nie v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu, v ktorom by prejudikoval záver o správnom delikte. Účelom tohto konania je posúdiť zákonnosť opatrenia - Protokolu, a to v zúženom rozsahu, v časti, v ktorej žalobca mohol byť ukrátený na svojich právach, t. j. vyvodenými opatreniami. Ani orgán verejnej správy v tomto štádiu konania nemôže jednoznačne uzavrieť, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu bez vykonania riadneho dokazovania, k čomu dôjde až v eventuálnom správnom konaní.

41. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že opatrenie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, prijaté opatrenia zodpovedajú zisteniam inšpekcie práce, pričom nepredstavujú nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorému bolo uložené postupovať v súlade so zákonom, to znamená postupovať tak, aby všetci jeho zamestnanci, ktorých zamestnáva, s ktorými má uzavretý pracovnoprávny vzťah boli riadne prihlásení v systéme Sociálnej poisťovne, aby sa nestalo, že by niektorý prihlásený nebol.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie zamietol.

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že žalobca, ktorý v konaní nebol úspešný, nemá právo na náhradu trov konania.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.