Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-1-2018.pdf
PDF · 110.57 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v spore žalobcov: 1. D.. G. C., bytom G. 1, A., 2. T. C., bytom G. 1, A., proti žalovanému: V. A., bytom Z., v konaní o zrušenie zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2018, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 11.06.2018 a s podaním doručeným súdu dňa 31.07.2018 sa domáhali vyslovenia, že nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom V. a nájomcom P. V. z 01.01.2014 je neplatná a žalovaný V. A. je povinný do 8-mich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia uviesť prenajatú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Zároveň žiadali náhradu trov konania.
2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia i žalovaný sú vedení na E. ako vlastníci. Na liste vlastníctva sú vedené 4 byty, nebytové priestory vrátane záhrady, ktorej sa tento spor týka, sú v podielovom spoluvlastníctve štyroch majiteľov bytov. Takto je to definované v kúpnej zmluve. Žalovaný ako jeden z majiteľov bytov bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov dal svoju časť záhrady do nájmu istému pánovi P. V.. Urobil s ním zmluvu o nájme pozemku, záhrady, ktorú antidatoval na 01.01.2014 a túto zmluvu vhodil žalobcovi do poštovej schránky až 07.09.2017. Z. P. V. túto nehnuteľnosť vrátane prechodu a prístupu užíva a ostatným vlastníkov bytov sa len vysmieva. Ďalej žalobcovia uviedli, že podnikateľ V. A. prehlasuje, že je vlastníkom dvoch trojizbových bytov na prízemí dvora a záhrady. On je však iba spoluvlastníkom bytov, a to v 1. Preto žalovaný nemá právo prenajímať záhradu, jej časť, lebo právo prináleží spoluvlastníkom alebo spoločenstvu vlastníkov. Keďže sa dopúšťa závažných pochybení a koná ako vlastník na úkor spoluvlastníkov, preto žalobcovia žiadali súd, aby zakázal nájomcovi vstup do dvora a záhrady a vypratal odtiaľ psiu búdu a veľkorozmerné dosky. Žalobca tiež uviedol, že nájomca P. V. sa k žalobcovi správa agresívne.
3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení doložili list zo dňa 28.11.2017 adresovaný žalovanému a výpis z LV č. XXXXX, kat. úz. Q. mesto, zmluvu o nájme pozemku - záhrady zo dňa X.X.XXXX, znalecký posudok č. XXX/XXXX vyhotovený D.. T. X., znalkyňou zo dňa 18.09.2013, informatívnu kópiu z mapy vytvorenú cez katastrálny portál, kúpnu zmluvu o predaji bytov do osobného vlastníctva č. 91/110-98004/92 zo dňa 30.04.1992.
4. Žaloba spolu s prílohami, s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, ako aj s poučením bola žalovanému doručená dňa 07.01.2019. Podanie doručené súdu dňa 31.07.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 20.02.2019. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Súd v danej veci nariadil termín pojednávania na deň 11.09.2019. Pojednávania sa zúčastnil žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, písomnými podaniami a vyjadreniami sporových strán a zistil tento skutkový stav:
7. Podľa výpisu z LV č. XXXXX okres A. I, obec Košice - Q., kat. úz. Q. mesto, sú na tomto liste vlastníctva vedené nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX vo výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 4445 vo výmere 643 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. 263, postavená na parcele č. 4444, druh stavby - bytový dom, G. 1. X. LV sú v bytovom dome zriadené byty 1, 2, 3 a 4. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú vedení ako vlastníci bytu č. 4, v podiele 1/1, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckého podielu pozemku vo výške 1, a to na základe kúpnej zmluvy RIV - XXX/XX-XXX/XX. Žalovaný je vedený ako vlastník bytu č. 2 na 1. poschodí, v podiele 1/1, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckého podiel k pozemku vo výške podielu 1/4., a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu Darovacej zmluvy V-6191/11 zo dňa 12.08.2011.
8. Dňa 01.01.2014 uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ s P. V. ako nájomcom zmluvu o nájme pozemku
- záhrady, podľa ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom nájmu je vyznačená časť pozemku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, parcela č. XXXX, ako aj skleník, funkčná vodovodná pumpa na účely pestovania, ako aj neobmedzený prístup k predmetnému pozemku, prechodu a prístupu do užívania nájomcovi. Podľa zmluvy nájomca prevzal priestor do užívania dňom vzniku nájomného vzťahu. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú, počnúc dňom 01.01.2014. Zmluvné strany sa dohodli na bezodplatnom nájomnom za celý horeuvedený priestor, t. j. pozemok, skleník a vodovodnú pumpu, teda bez úhrady za plnenie.
9. Zmluva o nájme pozemku zo dňa 01.01.2014 je opatrená podpisom D. B., s poznámkou súhlasím, bez uvedenia dátumu s tým, že podľa vyššie uvedeného LV je D. B. jedným z vlastníkov bytov predmetného bytového domu a spoluvlastníkov pozemku.
10. Žalobcovia doložili znalecký posudok č. 197/2013 vyhotovený znalcom D.. T. X., a to vo veci stanovenia podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. 4444 a 4445 na bytovom dome súpisné číslo XXX, na ulici G. č. 1, kat. úz. Q. mesto, a to za účelom zápisu podielov do katastra nehnuteľnosti. X. znaleckého posudku v bytovom dome sa nachádzajú rovnaké 4 byty a nebytové priestory, byt č. 1 na 1. poschodí, byt č. 2 na 1. poschodí, byt. č. 3 na prízemí a byt č. 4 na prízemí, všetky s podlahovou plochou bytu podľa kúpnej zmluvy vo výmere 94,47 m2. V závere znalec konštatoval, že zapísané byty na LV sú rovnakej výmery a nachádzajú sa v bytovom dome so štyrmi bytovými jednotkami s tým, že podiel je možné zapísať dvoma spôsobmi, ako podiel plochy jedného bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov alebo ako podiel vyjadrený v desatinnom tvare. Pre zápis do katastra nehnuteľnosti k bytom č. 1, 2, 3, 4 patrí rovnaký podiel 9447/37788 alebo 25/100.
11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žaloval pána A. z toho dôvodu, že majú spoločenstvo vlastníkov a on bez toho, žeby nejako prejednal so spoluvlastníkmi spoločných dielov, lebo tam sa jedná o jeden byt, ktorý vlastní pán A., jeden byt vlastní žalobca s manželkou, potom V., ale oni zomreli, ale on jednal bez toho, žeby jednal s ostatnými spoluvlastníkmi, uzatvára zmluvy. Nakoľko žalobca naňho viackrát tlačil, že V. to takto tu nemôžeš pustiť cudzieho človeka do záhrady, aj so psom chodí tam, keď my tam robíme, on si tam robí čo chce, kedykoľvek príde, atď. Žalobca ho viackrát upozorňoval. Po necelých troch rokoch dosiahol, aby pán V. s tým nájomcom, ktorý tam chodí robiť do skleníka, aby sa uzatvorila nejaká zmluva. No tak viackrát to opakoval, až nakoniec žalobca našiel v schránke hodenú napísanú zmluvu, pre žalobcu je to zdrap papiera, ktorý nemá ani hlavu, ani pätu a bez vedomia spoluobyvateľov, niekto hodil zmluvu do schránky, antidatoval to s trojročnou lehotou dozadu. Lebo tri roky žalobca tlačil, aby sa to uzatvorilo nejako. Ja nemám proti tomuto, aby tu chodil do záhrady. On chodil aj so psom, on sa tam správal ako doma, my sme tam boli ako cudzí. Žalobca žalobou chcel dosiahnuť toľko, aby mu súd zaplatil súdny poplatok, ktorý musel súdu zaplatiť vo výške 99,50 EUR a aby táto zmluva, že je
to zdrap papiera, ktorý mu nebol zaslaný poštou, nebolo mu oznámené, že taká zmluva sa uzatvorila, nebol privolaný vôbec k uzatvoreniu tejto zmluvy, len oni dvaja ju napísali a tak nešťastne ju napísali, že si žalobca dovolí tvrdiť, že laici by to napísali lepšie, ako oni. Žalobca na záver uviedol, že vlastne chcel zistiť, že či je v poriadku takýto postup, ktorý zvolil žalovaný pri uzatváraní takýchto dohôd, ak sú tu viacerí spoluvlastníci.
12. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú a nedôvodnú. Žalobný návrh trpí viacerými vadami. Nie je z neho zjavný petit čoho sa domáha, teraz na pojednávaní vlastne zistil, že sa domáha, aby súd zaplatil súdny poplatok. Žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu so súhlasom 3/4 spoluvlastníkov, čiže ostatných. Nijako nie je obmedzené jeho spoluvlastnícke právo na užívanie, či už pozemku, nájomná zmluva platí od roku 2014. Je to v podstate formálny dokument, nijako ho to nezaväzuje, neobmedzuje, a preto navrhujem, aby vzhľadom aj na neurčitosť petitu, vzhľadom aj na nedôvodnosť petitu súd žalobu ako celok zamietol.
13. Žalobca ako spoluvlastník nehnuteľnosti (záhrady) sa žalobou voči žalovanému domáhal
- určenia neplatnosti „nájomnej“ zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti s treťou osobou, ktorou prenechal do užívania tejto tretej osoby predmetnú nehnuteľnosť, pričom k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo bez vedomia, súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Žalobca sa domáhal aj
- uloženia povinnosti žalovanému aby predmetnú nehnuteľnosť uviedol do pôvodného stavu.
14. podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Právna úprava CSP (Civilný súdny poriadok) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Ustanovení § 137 Csp v písmenách c) a d) sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d). Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. (Napr. ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba nevyplýva z osobitného právneho predpisu)). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje.
16. Súd, poukazujúc na vyššie uvedené má za to, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, v tomto prípade, nie je v zmysle ust. § 137 pís. d) Csp prípustná, súd preto žalobu voči žalovanému o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, zamietol.
17. Súd sa ďalej zaoberal žalobcovým nárokom na uloženie povinnosti žalovanému aby predmetnú nehnuteľnosť „uviedol do pôvodného stavu“ a to v súvislosti s tým, že žalobca namietal neplatnosti „nájomnej“ zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti s treťou osobou, ktorou prenechal do užívania tejto tretej osoby predmetnú nehnuteľnosť, pričom k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo bez vedomia, súhlasu ostatných spoluvlastníkov
18. Uzavretie „nájomnej“ zmluvy medzi žalovaným ako spoluvlastníkom nehnuteľnosti a medzi treťou osobou, ktorou žalovaný prenechal „vyznačenú časť pozemku, skleník, funkčnú vodovodnú pumpu ako aj neobmedzený prístup na pozemok“ na užívanie tejto tretej osobe na dobu neurčitú a bez povinnosti úhrad, nebolo medzi stranami sporu sporné.
19. Súd si tu dovolí podotknúť, že napriek tomu, že stranami sporu predložená zmluva je označená ako nájomná zmluva, sa podľa obsahu javí ako zmluva o výpožičke (§ 659 Občiansky zákonník) a to poukazujúc na jej bezodplatnosť. Občiansky zákonník (ďalej aj ako OZ) pozná zmluvy, ktorými prenecháva vlastník vec do užívania tretej osobe a ktoré umožňujú užívanie tejto veci treťou osobou odlišnou od vlastníka. Medzi tieto zmluvy patrí zmluva o nájme, zmluva o pôžičke, zmluva o výpožičke... Zmluva o nájme je v OZ vymedzená ako zmluva, ktorou prenecháva prenajímateľ za odplatu vec nájomcovi, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky. Z hľadiska vymedzenia nájmu je možné z právnej úpravy vyvodiť nasledovné pojmové znaky: prenechanie práva užívať individuálne určenú vec alebo z nej brať úžitky, dočasnosť a odplatnosť. Zmluva o výpožičke je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva vec vypožičiavateľovi na dočasné bezplatné užívanie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke je dohoda o a) prenechaní veci na užívanie, b) určení doby užívania, c) bezodplatnosti užívania. Zmluvu o výpožičke treba odlišovať od nájomnej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je odplatnosť.
20. Žalovaný nepoprel ani žalobcom tvrdené okolnosti, ktoré mali uzavretiu tejto zmluvy - predchádzať - uzavretie zmluvy bez súhlasu/vedomia ostatných (minimálne žalobcov) spoluvlastníkov. Medzi stranami sporu nebola sporná ani skutočnosť, že nehnuteľnosť v spoluvlastníctve strán sporu reálne užíva tretia osoba označená v predloženej nájomnej zmluve ako nájomca.
21. Podľa ust. § 136 ods. 1, 2 OZ, (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
22. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
23. Podľa ust. § 139 ods. 1, 2, 3 OZ, (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
24. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
25. Súd má za to, že žalovaný nemohol v rozpore s § 139 ods. 2 OZ o takomto hospodárení so spoločnou vecou - sám a bez vedomia ostatných resp. niektorých spoluvlastníkov, rozhodnúť - pričom možno konštatovať, že nájom nehnuteľnosti a určenie, kto bude nájomcom, je hospodárením so spoločnou vecou. Súhlas len niektorých zo spoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívali tretie osoby, nezakladá týmto tretím osobám oprávnené užívanie spoločnej veci týmito. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn 1 Cdo 69/2006 ) Pokiaľ nebola niektorému spoluvlastníkovi daná príležitosť vyjadriť sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, súdna prax dospela k záveru, že pôjde o neplatný právny úkon. Každému aj menšinovému vlastníkovi musí byť umožnené vyjadriť sa - vysloviť svoj súhlas resp. nesúhlas so zamýšľaným úkonom ostatných (väčšinových) spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou. Bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu nemožno z rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť či opomenúť žiadneho zo spoluvlastníkov. Proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nemôže byť záležitosťou len niektorého spoluvlastníka, na procese procese prijímania rozhodnutia sa musia zúčastniť všetci spoluvlastníci. V prípade, ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, rozhodovať sa bude podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v tomto prípade chýbal platný právny úkon („nájomná“ zmluva), a tak nemohlo dôjsť k účinkom podľa § 139 ods. 1 OZ a užívanie pozemku treťou
osobou („nájomcom“) predstavuje neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcov k tomuto pozemku (§ 126 osa. 1 OZ).
27. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ).
28. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
29. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
30. Žalobca sa domáhal od žalovaného „navrátenia veci - pozemku do pôvodného stavu“. Súd tento žalobný nárok posudzoval podľa obsahu aj v súvislosti so žalobcovou žiadosťou/návrhom uvedeným v podaní doručenom súdu dňa 11.06.2018 „aby nájomcovi zakázal vstup do dvora a záhrady a vypratal odtiaľ psačiu búdu a veľkorozmerné dosky“.
31. Jedným z prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva sú v zmysle ust. 126 ods. 1 OZ vlastnícke žaloby a to žaloba o vydanie veci a zapieracia žaloba (žaloba o zdržanie sa zásahov). Žaloba na vydanie veci smeruje k vydaniu veci oprávnenému vlastníkovi za predpokladu, že ju niekto neoprávnene bez právneho dôvodu zadržiava. Zapieracia žaloba spočíva v tom, že sa ňou vlastník domáha ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva svojim konaním neoprávnene zasahuje.
32. Neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k veci - pozemku môže spočívať i v tom, že na pozemku sú umiestnené hnuteľné veci iného, pričom sa ich umiestnenie neopiera o právny dôvod, napr. zmluvu a pod. V takomto prípade sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku žalobou na vypratanie proti vlastníkovi hnuteľných vecí.
33. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa § 126 OZ a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 2Cdo 80/02)
Vecná legitimácia
34. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
35. Aktívnu legitimáciu (oprávnenie podať žalobu na súde) má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva vyplývajúceho mu z ust. § 123 Občianskeho zákonníka. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>
36. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej ako aj zapieracej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou a zapieracou žalobou musia byť teda splnené predpoklady: -Preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu - aktívna legitimácia (legitimácia na podanie žaloby) patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí však trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. -Preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, ktorá ju zadržiava u seba neoprávnene pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia - vindikačná žaloba)
alebo - preukázanie, že tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu (pasívna legitimácia - zapieracia žaloba) Vo vzťahu ku všetkým predpokladom úspešného domáhania sa ochrany poskytovanej vindikačnou a zapieracou žalobou, bremeno dokazovania zaťažuje žalobcu.
37. Súd posúdil, že žalobcovi ako spoluvlastníkovi svedčí v tomto spore vecná legitimácia (§ 126 ods. 1 OZ). Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb) i vindikačnej žaloby.
38. Vo vzťahu k žalobnému nároku, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáhal - navrátenia veci do pôvodného stavu (resp. vypratania a zákazu vstupu „nájomcu“-neoprávneného užívateľa), má súd však za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný.
39. Ochranu vlastníckeho práva (či už žalobou o vydanie, vypratanie veci alebo žalobou na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu) je možne na súde uplatniť voči tretej osobe (nie vlastníkovi), ktorá vec patriacu žalobcovi - vlastníkovi neoprávnene zadržiava, užíva, v ktorej vlastníctve sú hnuteľné veci (psia búda, dosky) neoprávnene umiestnené na pozemku žalobcu - vlastníka alebo inak svojím konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a nie voči spoluvlastníkovi predmetného pozemku.
40. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k žalobnému nároku o „uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu“ (vypratanie hnuteľných vecí nájomcu, zákaz vstupu nájomcu na pozemok) súd žalobu zamietol.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
44. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 257 CSP. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov k priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/5/2006). V predmetnej veci súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa nielen v samotnej povahe tohto sporu, ale súd prihliadal aj na to, z akých dôvodov bol podaný tento návrh. V konaní ani nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný skutočne v rozpore s ust. § 139 OZ upravujúcom hospodárenie spoluvlastníkov so spoločnou vecou, obišiel žalovaného ako spoluvlastníka pri rozhodovaní o prenechaní ich spoločnej nehnuteľnosti do užívania tretej osoby, pričom následne konaním tretej osoby sa cítili žalobcovia pri užívaní svojej nehnuteľností obmedzovaní, a tento stav mal trvať viac rokov (od roku 2014). Súd prihliadol aj na vyšší vek žalobcov, kedy je vhodné od ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, vzhľadom na vyšší vek spoluvlastníkov - žalobcov a ich potreby s tým súvisiace, očakávať viac rešpektujúce a zhovievavé správanie.
45. Pri rozhodovaní o trovách konania súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP a ide o výnimočný prípad, v ktorom pri zohľadnení okolností danej veci, bolo použitie citovaného ustanovenia namieste.
46. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle ust. § 257 CSP žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.