Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Er-318-2012.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Subarea
2Er/318/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská č. 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: JUDr. Ing. Renáta Vorobeľová so sídlom kancelárieLipová 1, Jumenné 066 01, IČO: 37 368 940, správca dlžníka: G. C., nar. X.X.XXXX, F. XXXX/XXX, XXX XX X. S., o vymoženie 326,07 eur takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné nám. 15, 08501 Bardejov vo výške 47,87 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 18. 6. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-3110327712-GC04/12 zo dňa 10. 5. 2012 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Stará Ľubovňa. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 326,07 eur a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 22. 6. 2012 poverenie pod číslom 5710 * 026531.
3. Dňa 22. 3. 2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2OdK/130/2019 zo dňa 5. 3. 2019 vyhlásený konkurz. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 49/2019 dňa 11. 3. 2019. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 52,56 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
10. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
11. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
12. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
13. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
14. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
15. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
16. Jedným z účinkov oddlženia platobne neschopnej fyzickej osoby formou vyhlásenia konkurzu na jej majetok je, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 167f ods. 1, ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákaz začatia a vedenia exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania na majetok podliehajúci konkurzu a povinnosť príslušného orgánu rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
17. V predmetom exekučnom konaní je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka povinného vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t. j. pred 12. 3. 2019, čo je dátum, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinného), a teda je možné uspokojiť ju len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetom konaní bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a vymáhaná pohľadávka povinného vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom od 31. 3. 2017 rozhodol o zastavení exekúcie.
19. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
22. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému.
23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
27. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP a v súlade s § 14 v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 47,87 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur
2./ náhrada hotových výdavkov § 22 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017
- poštovné.........................................................................................................................4,80 eur
- poštovné (budúce výdavky)...........................................................................................1,70 eur
- súčinnosť (MV).............................................................................................................0,20 eur
3./ 20 % DPH ..................................................................................................................7,98 eur
Trovy exekúcie celkom: 47,87 eur
28. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj náklady na kancelársky materiál (papier, farba, spinky, spisový obal atď.) spolu vo výške 3,32 eur + 20 % DPH, ktoré mu však súd nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác v súvislosti s exekučnom činnosťou sú jednoznačne potrebné aj vyššie uvedené náhrady, pričom ide o zákonnú administratívnu povinnosť exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
29. Z uplatnenej náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za služby elektronických komunikácii v sume 0,30 eur + 20 % DPH, nakoľko z predloženého exekučného spisu a vyhotoveného vyúčtovania súd nemal preukázané a konkretizované, akým spôsobom súdny exekútor dospel k vyčísleniu uvedenej sumy hotových výdavkov vo vzťahu ku predmetnému konaniu, pretože priznať možno len náhradu skutočne vynaložených hotových výdavkov, ktoré boli vynaložené v konkrétnej výške v príčinnej súvislosti s konkrétnym exekučným konaním. V žiadnom prípade však uvedené výdavky nemožno nahrádzať v paušálnej výške bez preukázania ich vynaloženia v konkrétnej výške v súvislosti s konkrétnym exekučným konaním. Navyše, komunikáciu prostredníctvom dátovej schránky je podobne ako v predchádzajúcom bode prevádzkovou činnosťou exekútorského úradu, za ktorých úhradu nemožno prenášať na účastníkov konania.
30. Do špecifikácie trov exekúcie súdny exekútor započítal aj náklady na hotové výdavky (poštovné) v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní trov exekúcie. Hoci sa v danom prípade jedná o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú až v budúcnosti, má na ich úhradu nárok, pretože tieto vzniknú v súvislosti s exekučným konaním a budú vynaložené na jeho ukončenie v spojení s povinnosťami, ktoré súdnemu exekútorovi ukladá priamo Exekučný poriadok.
31. Zo sumy 5,09 eur, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval za vynaložené poštovné, mu bolo súdom priznaná iba časť vo výške 4,80 eur tak, ako to vyplýva z priložených doručeniek v ex. spise. Prevyšujúca časť tejto sumy nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná ani vydokladovaná, súdnemu exekútorovi preto prináleží iba odmena za riadne vykázané doručovanie.
32. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
33. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
34. Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného bol na úhradu exekučných trov zaviazaný oprávnený tak, ako je to uvedené v poslednom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III.. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.