Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/73/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia): HEITEC Slovensko, spol. s r.o., IČO: 34 138 064, so sídlom Trenčianska Turná 2811, zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -34 zo dňa 3. apríla 2024 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému (vo výroku I.) povinnosť natrvalo vymazať elektronické dokumenty (informácie) žalobcu týkajúce sa personálnej či obchodnej agendy žalobcu, (vo výroku II.) povinnosť zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v zverejňovaní a šírení dokumentov, či informácií spojených s obchodnou spoločnosťou žalobcu, ktoré sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti, či zamestnancov (personálnej agendy), okrem prípadu, ak by takéto správanie bolo výslovne zákonom dovolené (vo verejnom záujme). Ďalej (vo výroku III.) poučil žalovaného, že môže na súd podať proti žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia) žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného týmto uznesením a (vo výroku IV.) priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

1.1 Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia , , , , , , , , (ďalej len „“) a , , , konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah, pretože žalovaný je osobou, ktorá o žalobcovi rozširuje tvrdenia, ktoré sa javia ako nepravdivé a pôsobia difamujúco. Analýzou skutkových okolností a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, mal súd za osvedčené, že žalovaný zo svojej mailovej adresy zasielal mailové správy tretej osobe – väčšinovému vlastníkovi žalobcu a členom jeho vrcholového manažmentu s cieľom navodenia dojmu, že žalobca koná protiprávne, keď porušuje právne predpisy o ochrane citlivých informácií o spoločnosti a o zamestnancoch, resp. dochádza uňho k úniku týchto informácii a dokumentov. Okrem toho sa snažil navodiť dojem, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa sprístupňuje citlivé informácie o spoločnosti a jej zamestnancoch aj konkurenčným alebo iným spoločnostiam.

1.2 Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal, že bývalá manželka žalovaného v čase od 1.9.2020 do 30.4.2023 pracovala pre žalobcu v pozícii personalistky, a teda mala ku všetkým týmto

údajom prístup. Bývalá manželka žalovaného sa pre žalobcu vyjadrila, že predmetné údaje mala v minulosti doma, avšak nikdy ich nesprístupnila žalovanému. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. -102 zo dňa 18.12.2023 bolo preukázané, že žalovaný bol obvinený z prečinu nebezpečného prenasledovania, kde je poškodená jeho bývalá manželka a v súvislosti s týmto trestným stíhaním bol dňa 18.11.2023 vzatý do väzby, z ktorej bol na základe citovaného uznesenia zo dňa 18.12.2023 prepustený. Súvislosť medzi nezhodami žalovaného s bývalou manželkou a žalobcom, resp. jeho konateľom vyplýva aj z obsahu mailu, ktorý zaslal žalovaný do spoločnosti žalobcu dňa 4.3.2024. (Pozn. odvol. súdu: Súd prvej inštancie mal pravdepodobne na mysli e-mail zo 4.3.2024 zaslaný predstaviteľom spoločnosti HEITEC AG so sídlom v Nemecku, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že A. zneužil zamestnankyňu pre dáta pre spoločnosť D. E. a údaje spoločnosti HEITEC boli odoslané aj spoločnosti Daejung a ďalším spoločnostiam.) Súd prvej inštancie tak mal za osvedčené, že žalovaný sa v snahe uškodiť bývalej manželke, príp. ďalšej osobe, dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, a to v očiach jeho väčšinového spoluvlastníka a členov jeho vrcholového manažmentu.

1.3 Súd prvej inštancie mal za to, že samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto neodkladné opatrenie nariadil bez toho, aby súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že v danej veci uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje vec samu, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pričom aplikoval ustanovenia a . V danej veci bol plne úspešný žalobca, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu.

2. Na uvedené uznesenie reagoval žalovaný v zákonnej odvolacej lehote podaním, ktoré označil ako vyjadrenie. Navrhol v ňom, aby okresný súd predložené neodkladné opatrenie v plnej miere zamietol. Uviedol, že po zistení, že na jeho USB kľúči sa nachádzajú údaje spoločnosti Heitec Slovensko, v dobrej viere vyhľadal na oficiálnej stránke spoločnosti emailové adresy na uvedenú spoločnosť a na tieto adresy zaslal informáciu, že ich citlivé údaje by mohli byť zneužité, pričom priložil dokumenty, ktoré našiel. Išlo o kontaktovanie spoločnosti, ktorej údaje patria a nikomu inému o tom nič nepovedal a ani neposkytol údaje. Nakoľko sa mu nikto neozval, oslovil Úrad na ochranu osobných údajov. Taktiež písal bez podpisu z obavy, aby nebolo toto zneužité voči jeho osobe. Napriek tomu, že sa snažil kontaktovať priamo spoločnosť, ktorej patria údaje, bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Aj cez políciu ich vyzval, aby ho priamo kontaktovali za účelom odovzdania predmetných dokumentov. Namiesto toho mu prišla výzva od právneho zastúpenia o súčinnosti pri odovzdaní dokumentov. Nakoľko v uvedenej výzve chýbalo splnomocnenie a obával sa, že by mohlo dôjsť k úniku informácií neoprávnenej osobe, zatiaľ dokumenty nevydal. Žalovaný zdôraznil, že nie je žiadna zákonná lehota voči fyzickej osobe, do akej doby je potrebné odpovedať.

2.1 Žalovaný doplnil, že v poslednom e-maile uviedol, že má nepotvrdené informácie o možnom použití dokumentov a že možný únik dokumentov si môžu overiť v e-mailoch odoslaných z ich domény. Súčasťou bola fotografia z PC jeho syna, kde boli údaje otvorené už 3.5.2023. Nejde tu teda o jeho exmanželku, ale o to, že údaje boli spracovávané mimo zariadení spoločnosti Heitec. Ak by sa mu niekto ozval na jeho emaily, nemuselo sa to riešiť prostredníctvom súdu. Napokon žalovaný vyjadril obavy, že konateľ spoločnosti (zrejme žalobcu – pozn. odvol. súdu) má osobný záujem mu uškodiť. Keď polícia skonštatovala, že nedošlo k porušeniu zákona, kontaktovali ho úmyselne bez splnomocnenia právnym zástupcom. Preto podľa žalovaného nemohlo prísť k poškodeniu dobrého mena ani obavám zo strany zamestnancov a nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné.

3. Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný podal podanie s tým istým textom, avšak už označené ako odvolanie proti nariadeniu neodkladného opatrenia sp. zn. -34 zo dňa 3.4.2024. V závere ešte doplnil, že sa odvoláva voči povinnosti vymazať údaje, nakoľko sú ako dôkaz o možnom úniku osobných údajov, ktoré podáva na Úrad na ochranu osobných údajov a odvoláva sa aj voči náhrade trov konania: nájde na svojom kľúči osobné údaje spoločnosti Heitec a má za to zaplatiť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z obsahu odvolania nevyplýva ani jeden z odvolacích dôvodov. Ide len o stanovisko strany, resp. jej uhol pohľadu na vec, ktorý vyznieva v mnohých ohľadoch ako nelogické „výhovorky“. Hoci súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby doplnil náležitosti odvolania, žalovaný v zásade len zmenil názov svojho podania, jeho obsah však

zostal nezmenený. Podľa žalobcu presvedčenie žalovaného, že dokumenty predstavujú dôkaz o úniku informácií neobstojí, nakoľko žalovaný nie je kompetentným orgánom na to, aby sa zaoberal únikom informácií, nie je daný zákonný dôvod na zadržiavanie takýchto údajov (toto právo mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani zo žiadneho právneho úkonu, či rozhodnutia kompetentného orgánu). To znamená, že tieto údaje (dokumenty) zadržiava neoprávnene a niet zákonného dôvodu takýto stav tolerovať. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že žalovaný zo svojej mailovej adresy zasielal predmetné mailové správy tretej osobe – väčšinovému spoločníkovi žalobcu a členom jeho vrcholového manažmentu s cieľom navodenia dojmu, že žalobca koná protiprávne, keď porušuje právne predpisy o ochrane citlivých informácií o spoločnosti a o zamestnancoch.

4.1 Žalobca zdôraznil, že žalovaný svojím odvolaním nespochybnil, že zasielal spoločníkovi žalobcu mailové správy, z ktorých vyplýva, že žalobca zodpovedá za bezpečnostné incidenty z hľadiska úniku informácií a dokumentov patriacich žalobcovi, pričom žalovaný neupustil od svojho konania napriek výzve žalobcu doručenej žalovanému dňa 1.3.2024 a vo svojom konaní pokračoval, keď dňa 4.3.2024 poslal ďalší mail, v ktorom priamo obvinil konateľa žalobcu z rozširovania citlivých informácií ďalším spoločnostiam. Teda žalovaný podľa žalobcu nespochybnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným ani skutočnosť, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (neodkladné opatrenie zabráni žalovanému v šírení citlivých dokumentov a informácií a v šírení nepravdivých difamujúcich informácií). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd podanie žalovaného odmietol, nakoľko neobsahuje náležitosti odvolania, prípadne aby uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil.

5. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný zopakoval, že po prevzatí svojich osobných vecí na USB kľúči našiel dokumenty patriace spoločnosti HEITEC. Jeho exmanželka, ktorá pracovala v spoločnosti Heitec, uložila dokumenty na nesprávny USB kľúč. V čase, keď kontaktoval spoločnosť Heitec, už v nej nepracovala, teda údaje nemali byť na tom kľúči. Spoločnosť namiesto toho, aby ho kontaktovala, podala naňho trestné oznámenie. Dve trestné oznámenia, ktoré naňho podali, boli zamietnuté. Dokumenty dodnes neposkytol ani polícii, ani inému subjektu a ani úradu na dohľad nad osobnými údajmi, čo svedčí o tom, že spoločnosti nemá záujem poškodiť. Chce len odovzdať údaje spoločnosti, ktorej patria. Právny zástupca žalobcu klame, keď tvrdí, že v liste, ktorý bol žalovanému zaslaný, bolo splnomocnenie. Podľa žalovaného je už zjavné, že to má spojitosť s jeho exmanželkou, ktorej neúspech v rozvodovom konaní vyústil do pomsty cez jej milenca A. A. (ide o konateľa žalobcu – pozn. odvol. súdu). Napokon žalovaný zdôraznil, že dátum narodenia, ktorý uviedol žalobca, nie je jeho, ale je to dátum narodenia jeho exmanželky.

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení zopakoval, že odvolacie námietky žalovaného a ani obsah jeho vyjadrenie nie sú spôsobilé spochybniť dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Je zrejmé, že žalovaný ho nerešpektuje, hoci doručením nadobudlo vykonateľnosť, teda bol povinný realizovať súdom uloženú povinnosť. Žalovaný tvrdí, že chce odovzdať údaje spoločnosti, čo však doposiaľ neurobil a ani nevykonal v tomto smere žiaden úkon smerujúci k odovzdaniu. Podľa žalobcu je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že trestná vec je ukončená zamietnutím trestného oznámenia. Dozorujúci prokurátor zrušil uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia a vo veci sa ďalej koná. Tvrdenie, že bývalá manželka žalovaného voči nemu údajne vykonáva pomstu cez svojho milenca A. A., konateľa žalobcu, nielenže nemá súvis s prejednávanou vecou, ale má osočujúci a nepravdivý charakter bez vecnej a primeranej kritiky, ktorá má základ v pravdivosti.

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zopakoval, že žalobcovi nejde o ochranu osobných údajov, ale len o napadnutie jeho osoby. Od roku 2001 podniká v oblasti IT a týmto konaním chcú poškodiť dobré meno jeho spoločnosti. Žalobca bol už niekoľko krát vyzvaný na prevzatie dokumentov, avšak žiadnym spôsobom žalovaného nekontaktoval. Žalovaný má za to, že dostatočne dokázal, že údaje neboli z jeho strany nikomu tretiemu poskytnuté, a preto sú obvinenia nedôvodné a nemohlo prísť k poškodeniu dobrého mena ani obavám zo strany zamestnancov.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa .

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v , . To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a musí tiež osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

14. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom je rýchla, i keď v tomto prípade dočasná úprava právnych pomerov strán konania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Postačuje, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o bezodkladnej potrebe (dočasnej) úpravy pomerov strán. Týmito skutočnosťami v danom prípade sú skutkové okolnosti vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín, ktoré nespochybnil ani žalovaný v odvolaní, a to že žalovaný zaslal e-mailové správy s osobnými údajmi zamestnancov žalobcu (meno a priezvisko, pracovná pozícia, dátum nástupu, výška platu) spoločnosti HEITEC AG so sídlom v Erlangene, Nemecko, a členom jej vrcholového manažmentu. Aj keď ide o väčšinového vlastníka žalobcu, je to právnická osoba odlišná od žalobcu. Bolo teda potrebné dať za pravdu žalobcovi v tom, že žalovaný zaslal predmetné osobné údaje tretej osobe. Následne bolo potrebné preskúmať, či zaslanie osobných údajov a e-mailov tejto tretej osobe bolo primerané cieľu, ktorý uvádza žalovaný, ktorým malo byť zabezpečenie ochrany predmetných osobných údajov.

15. Tvrdenie žalobcu, že na webovej stránke žalobcu našiel len e-mailové adresy, na ktoré posielal predmetné e-maily, neobstojí. Zo samotných e-mailov predložených žalobcom, zasielaných z adresy žalovaného (F.; pričom žalovaný nepoprel, že e-maily z tejto adresy písal on) vyplýva, že minimálne jeden e-mail zaslal žalovaný aj na adresu G., teda na adresu, ktorá patrí priamo žalobcovi (nie jeho nemeckému väčšinovému vlastníkovi) a ktorá je (popri kontaktoch na manažérov žalobcu) uvedená na úvodnej webovej stránke žalobcu. Minimálne táto e-mailová adresa žalobcu musela byť teda žalovanému známa. Aj keby súd neprihliadal na to, že žalovaný ako bývalý manžel zamestnankyne žalobcu mohol poznať aj iné kontakty na predstaviteľov žalobcu, je zrejmé, že mal možnosť kontaktovať žalobcu buď e-mailom na adresách uvedených na webovej stránke žalobcu, alebo písomne na adrese, ktorá je tiež na tejto stránke uvedená. Preto nemožno zaslanie predmetných osobných údajov žalobcu nemeckej materskej spoločnosti považovať za primerané.

16. Neprimeranosť konania žalovaného však možno vidieť aj v obsahu e-mailov, ktoré žalovaný tejto nemeckej spoločnosti zaslal, najmä e-mailu zo 4.3.2024, v ktorom uvádzal, že „podľa nepotvrdených informácií“ A. (konateľ žalobcu) „zneužil zamestnankyňu nielen pre potešenie, ale aj pre dáta pre spoločnosť Kuka Slovakia“ a že údaje „boli odoslané aj spoločnosti Daejung a ďalším spoločnostiam“. Takýto e-mail nemožno v žiadnom prípade považovať za prejav skutočnej snahy chrániť osobné údaje žalobcu a jeho zamestnancov. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný sa tu snažil navodiť dojem, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa sprístupňuje citlivé informácie o spoločnosti a jej zamestnancoch aj konkurenčným alebo iným spoločnostiam, pričom nemal túto informáciu overenú. Z repliky žalovaného na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho, odkiaľ a ako sa dostali údaje od žalobcu na jeho USB kľúč, keď uviedol, že jeho exmanželka, ktorá pracovala v spoločnosti Heitec, uložila dokumenty na nesprávny USB kľúč. Vedel teda, že nešlo o

úmyselné sprístupnenie týchto údajov konkurencii alebo iným spoločnostiam. Nemožno preto hovoriť o primeraných krokoch žalovaného na ochranu citlivých údajov o žalobcovi a jeho zamestnancoch.

17. Žalovaný sa bránil aj tvrdením, že predmetné údaje nemôže natrvalo vymazať, lebo by mohli slúžiť ako dôkaz v konaní pred Úradom na ochranu osobných údajov. Odvolací súd k tomu uvádza, že takýto argument by mohol obstáť vtedy, ak by žalovaný podal relevantný podnet Úradu na ochranu osobných údajov. Z tvrdení samotného žalovaného a ním predložených listín však vyplýva, že žalovaný sa síce na tento úrad obrátil, avšak s anonymným podnetom, pričom úrad mu odpovedal v tom zmysle, že návrh na začatie konania podľa zákona o ochrane osobných údajov musí obsahovať meno a priezvisko navrhovateľa a odkázal ho na informácie o podnete uvedené na webovom sídle úradu. Je teda zrejmé, že úrad sa týmto anonymným podnetom žalovaného nezaoberal a iný podnet v zmysle usmernenia úradu žalovaný už nepodal (ako sám uviedol v odvolacej replike, dokumenty neposkytol ani polícii, ani úradu na dohľad nad osobnými údajmi). Keďže nie je osvedčené, že by Úrad na ochranu osobných údajov, polícia alebo iný orgán viedol akékoľvek konanie týkajúce sa predmetných údajov, považoval odvolací súd uloženú povinnosť žalovaného vymazať tieto údaje za správnu.

18. Napokon pokiaľ žalovaný tvrdil, že dátum narodenia, ktorý uviedol žalobca, nie je jeho, ale je to dátum narodenia jeho exmanželky, nebolo zrejmé, ktorý (kde žalobcom uvedený) dátum narodenia nie je správny. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že dátum narodenia žalovaného, ako ho uviedol žalobca na prvej strane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a ako ho prevzal súd prvej inštancie do záhlavia napadnutého uznesenia) je správny. V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol aj dátum narodenia bývalej manželky žalovaného, avšak tento dátum je jasne označený ako dátum jej narodenia, nie dátum narodenia žalovaného.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, keďže žalovaný nemá oprávnenie mať u seba a nakladať s predmetnými citlivými údajmi, teda bola naplnená aj zásada proporcionality. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

20. Odvolací súd sa tiež stotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobcu a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie teda bolo rozhodnutím vo veci samej („konzumuje“ vec samu), nebude po ňom nasledovať ďalšie súdne konanie, preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov tohto konania. K trovám konania žalovaný uviedol, že „nájde na svojom kľúči osobné údaje spoločnosti Heitec a má za to zaplatiť“. Odvolací súd k tomu uvádza, že predmetom konania nebolo samotné „nájdenie“ osobných údajov na USB kľúči, ale ich neoprávnené sprístupnenie tretej osobe, sprevádzané difamačným e-mailom, navodzujúcim dojem, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa sprístupňuje tieto údaje konkurencii alebo iným spoločnostiam, pričom žiadne takéto konanie žalobcu nebolo osvedčené. Keďže žalobca bol vo veci samej (v konaní o uvedenom predmete) plne úspešný, súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia a a správne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Preto odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

21. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami , a priznal proti neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).