Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/512/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4882/46, Bratislava, IČO: 35 974 141, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., 2/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, t. č. B. 62, o zaplatenie 2.684,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.684,72 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že uzavrel dňa 27.03.2015 Zmluvu o postúpení pohľadávok, postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca bol postupníkom. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 17.02.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov a služieb žalovaným 1/ a 2/ za odplatu. Dňa 09.09.2015 žalobca žalovaných 1/ a 2/ vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 3.847,41 Eur. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Na základe uvedených skutočností si žalobca uplatňuje istinu vo výške 2.684,72 Eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne z dlžnej sumy 2.684,72 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27.01.2016 uviedol, že splatnosť predmetného úveru nastala dňa 20.01.2013 a zákonný úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia, t. j. od 21.01.2013.

4. Žalovaný v 1/ sa k žalobe nevyjadril, žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s predmetnou pohľadávkou nesúhlasí a vzniesla námietku premlčania. Ďalej uviedla, že jej vymáhanie je bez právneho dôvodu a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa neodstavila ani jedna zo strán sporu, pričom ani jedna zo strán sporu svoju neprítomnosť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto v zmysle pojednával v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s podanou žalobou, Zmluvou o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.02.2003, Lisom zo dňa 09.09.2015 - Posledný pokus

o zmier a výpisom z účtu žalovaných a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.02.2003 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka poskytla žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom splátkový úver vo výške 4.979,09 Eur (150.000,- Sk) s úrokovou sadzbou vo výške 9,80 % ročne. ´účelom úveru bola modernizácia domu. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v splátkach od 20.03.2003 do 20.01.2013 vo výške 67,38 Eur (2.030,- Sk) / mesačne k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2013. Žalobca listom zo dňa 09.09.2015 označeným ako posledný pokus o zmier vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.

8. Podľa a (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa až 4 v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa 524 ods. 1 a 2 v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Zo skutkových zistení mal súd preukázané a v konaní nebolo sporné, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní 1ú a 2/ ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej medzi nimi vznikol záväzkový vzťah, obsahom ktorého bol záväzok Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnúť žalovaným úver v dojednanej výške a záväzok žalovaných tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 20.01.2013. Žalovaní svoju povinnosť porušili. Podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, žalobca svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej dňa 27.03.2015 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou A. Slovensko s.r.o. ako postupníkom. Predmetnú zmluvu žalobca s podanou žalobou nepredložil a nereagoval ani na následnú výzvu súdu.

14. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď v danej veci ide o úverovú zmluvu uzavretú podľa a nasl. , vzťahujú sa na ňu ustanovenia a nasl. ako lex specialis, ktorý má prednosť pred .

15. Súd sa ale v konaní najskôr zaoberal vecnou legitimáciu sporových strán. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.

16. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2015 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou ( ), na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Ak dôjde k prevodu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy v dôsledku postúpenia pohľadávky pred jej uplatnením v konaní pred súdom, je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby postupník (okrem prípadu podľa ). Prílohou takejto žaloby však nevyhnutne musí byť aj samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je z hľadiska hmotného práva spôsobilá preukázať postupníkove subjektívne právo pohľadávku vymáhať. K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ustanoveniach až 530 dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom.

17. Žalobca v konaní Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2015 nepredložil. Na splnenie uvedenej povinnosti ho súd zároveň aj vyzval, žalobca ale na výzvu nereagoval a ani v dodatočnej lehote predmetnú zmluvu, od existencie ktorej odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v spore, nepredložil. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepredložil súdu žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že by o postúpení pohľadávky žalovaných 1/ a 2/ upovedomil. K preukázaniu vecnej aktívnej legitimácie žalobcu by postačovalo predloženie konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej platnosť by súd následne prejudiciálne posúdil. Žalobca nepredložil súdu ani zmluvu o postúpení pohľadávok, a ani prílohy obsahujúce identifikáciu postupovaných pohľadávok a ich nominálnej hodnoty. Súd ďalej dodáva, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok ( ). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Táto zásada určuje, že procesnú dôvodnosť za zistenie skutkového stavu majú sporové strany a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to sporové strany, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

18. Po zhodnotení vykonaného dokazovania, keďže žalobca nepreukázal súdu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a medzi postúpenými pohľadávkami je aj pohľadávka žalovaných, dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore dostatočne nepreukázal, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

19. Súd sa nezaoberal tvrdeniami žalovanej 2/ vo vyjadrení k žalobe, nakoľko žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a sa ďalšími tvrdeniami vo veci samej sa už nezaoberal.

20. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

24. Podľa Čl.17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a , a žalovaným, ktorí boli v konaní plne úspešní nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a konštatovaní úspechu žalovaných v konaní vychádzal zo skutočnosti, že žaloba žalobcu bola zamietnutá, čo znamená úspech žalovaných v konaní. Žalovaní 1/ a 2/ by teda mali nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko ale žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal. Súd postupoval v súlade s základných princípov , t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, keď bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().