Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-106-2023.pdf
PDF · 112.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/106/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Romana Hargaša a Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v Myjave, trvale bytom C. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 24.1.2024 prejednal odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (pôvodne Okresného súdu Bánovce nad Bebravou) zo dňa 26.10.2023, sp. zn. 25T/18/2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza (pôvodne Okresného súdu Bánovce nad Bebravou) zo dňa 26.10.2023, sp. zn. 25T/18/2023, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 07.05.2023 v čase okolo 12:50 hod. po predchádzajúcom verbálnom konflikte s poškodenou v tom čase svojou manželkou D. B. pred rodinným domom č. XX v obci Omastiná vošiel za poškodenou do uvedeného rodinného domu, kde jej vzal kabelku s kľúčmi od auta a povedal jej, že nikam nepôjde, a keď ho poškodená rukou chytila za hlavu, dal poškodenej najmenej dve facky do oblasti tváre a sotil ju na gauč, kde ju ďalej opakovane udieral rukou do oblasti hlavy, na čo poškodená vybehla z rodinného domu a naložila deti do auta a keď sa vrátila do rodinného domu po kľúč od auta, zavrel za ňou dvere, strčil do poškodenej, pričom jej nadával a dal jej presne nezistený počet faciek, po čom poškodenú sotil smerom k oknu, vzal do ruky nôž a s nožom v ruke sa poškodenej vyhrážal slovami, „že ju radšej zabije, ako by mala odísť“, po čom odniesol nôž do kuchyne, vrátil sa k poškodenej a túto hodil o zem, kde ju ďalej fyzicky napádal a ako sa poškodená pozbierala a odchádzala z rodinného domu preč, tejto povedal, že teraz už môže ísť kam chce, ktoré konanie u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom poškodená pri útoku utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre bez prejavov vegetatívnej symptomatológie s krvnými výronmi hlavne oblasti ľavej strany tváre okolo očnicovej oblasti až spánkov v oblasti dolnej čeľuste, tržné zmliaždenú ranu ľavej ušnice asi 2 cm dlhú, tržné zmliaždenú ranu hornej pery úst, zasahujúcu do dutiny ústnej asi 2 cm dlhú, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej hrudnej steny s krvnými výronmi bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramena s krvnými výronmi a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti oboch kolien s krvnými výronmi, v dôsledku ktorých zranení bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe svojho života po dobu 7 až 14 dní, a to pri prijímaní a spracovaní potravy v ústach, fyzických aktivitách a náročnej manuálnej práci.
Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor a obžalovaný osobne, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu, podali v zákonnej lehote proti nemu písomne odvolanie proti výrokom o treste.
Prokurátor v úvode písomných dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:
„S výrokom o vine rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/18/2023 zo dňa 26.10.2023 sa v plnom rozsahu stotožňujem a nemám ani žiadne námietky voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Výrok o treste označeného rozsudku však považujem za neprimerane mierny, nespôsobilý naplniť tak výchovný účel trestu u obžalovaného, ako ani účel individuálnej, či generálnej prevencie.
Súd pri určení výšky trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), písm. I), písm. n) Trestného zákona. Zároveň zistil obžalovaného priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona. Súd pri určovaní konkrétnej výšky trestu konštatoval aj zohľadnenie recidívy u obžalovaného, vplyv alkoholu a jeho negatívnu povesť v mieste bydliska, ale tiež skutočnosť, že sa ospravedlnil poškodenej, je kladne hodnotený z výkonu väzby a chce sa vrátiť do zamestnania a plniť si vyživovaciu povinnosť.
Zastávam právny názor, že v tomto konkrétnom prípade bola uloženým úhrnným trestom nedostatočne zohľadnená skutočnosť, že v prípade obžalovaného A. B. sa jedná priam o modelovú špeciálnu recidívu, a to nielen vtom smere, že sa obžalovaný opätovne dopustil nebezpečného vyhrážania na blízkej osobe, teda v kvalifikovanej skutkovej podstate, avšak táto špeciálna recidíva je o to závažnejšia, že aj okolnosti spáchania aktuálne stíhaného skutku sú mimoriadne podobné skutku, za ktorý bol už v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 5T/17/2014.
Komparáciou skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 5T/17/2014 a rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/18/2023 je zrejmé, že rovnako ako v predchádzajúcom prípade sa zo strany obžalovaného jednalo o nebezpečné vyhrážanie sa (minimálne v jednom bode), pod vplyvom alkoholu, pri ktorom (minimálne v jednom bode) verbálne vyhrážky vtedajšej manželke obžalovaného E. B. boli sprevádzané aj brachiálnym fyzickým útokom voči jej telesnej integrite a vznikom zranení u poškodenej, ktoré však neboli natoľko závažné, aby jeho konanie voči poškodenej E. B. naplnilo aj skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví.
Z uvedeného možno vyvodiť, že nielen predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody neviedol k žiadnej korekcii správania obžalovaného, kedy sa tento opätovne dopustil totožnej násilnej trestnej činnosti, a to opätovne voči - v čase skutku svojej ďalšej manželke D. B., a to dokonca ešte závažnejším spôsobom, nakoľko fyzické útoky obžalovaného v aktuálnom prípade vyústili aj do ťažšieho následku v podobe ublíženia na zdraví poškodenej, než tomu bolo v prípade jeho predošlého odsúdenia, ale ani uložené a absolvované protialkoholické liečenie ambulantnou formou nemalo dlhodobý pozitívny účinok na obžalovaného, kedy sa tento aj aktuálne stíhaného skutku dopustil pod značným vplyvom alkoholu, pričom aj vzhľadom na správu obce Omastiná, výpoveď samotného A. B. a ďalšie zabezpečené dôkazy nemožno usudzovať, že sa jednalo o ojedinelý konzum alkoholu obvineným, ale práve naopak, o systematické a pravidelné zneužívanie alkoholu, a to navyše v kombinácii so psychiatrickými liekmi ako je Xanax.
Opätovne dávam do pozornosti, že zo správy obce Omastiná vyplynuli nielen poznatky o zneužívaní alkoholu obžalovaným, ale aj závažné poznatky o jeho výbušnej povahe a agresivite, a to aj vo vzťahu k
ostatným obyvateľom obce. Z uvedenej správy podľa môjho názoru úplne postačí len odcitovať: „...má veľmi zlú povesť...občania sa ho boja...je veľmi výbušná povaha...po požití alkoholu je neudržateľný, každá maličkosť mu vadí na občanoch pri čom sa vyhráža bitkou...je veľmi konfliktná osoba".
Napriek súhrnu vyššie uvedených, podľa môjho názoru závažných skutočností a poznatkov o osobe obžalovaného, bol obžalovanému ukladaný úhrnný trest odňatia slobody prakticky na úplnej dolnej hranici trestnej sadzby, keďže mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov a úplná dolná hranica trestnej sadzby je v tomto prípade 12 mesiacov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že uložený trest je pre obžalovaného neprimerane mierny a nedokáže dôsledne naplniť výchovný, ani preventívny účel trestu, a preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/18/2023-286 zo dňa 26.10.2023 vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. i), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v strede upraveného zákonného rozpätia trestnej sadzby, s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie súčasne navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne zamietol odvolanie obžalovaného A. B. a jeho obhajcu JUDr. Martina Žaťka postupom podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.“
Obhajca obžalovaného v úvode písomného odôvodnenia odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:
„1. Podľa názoru obhajoby bolo možné vzhľadom na prijatie vyhlásenia Obžalovaného v zmysle ust. § 257 ods. psím. b) aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s ust. § 39 ods. 4 Trestného zákona v znení Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017. V danom prípade je potrebné podľa nášho názoru vychádzať zo samotného účelu a zmyslu tzv. odklonov (dohoda o vine a treste). Zmyslom je zabezpečiť, čo možno najhospodárnejšie vyšetrovanie, v ktorom obvinený/obžalovaný spolupracuje s OČTK a súdmi, čím jednak uľahčí prácu OČTK a súdom a jednak ušetrí prostriedky na vedenie celého trestného procesu, pričom tomu sa zrkadlí možnosť aplikovať mimoriadne zníženie trestu. Z postoja Obžalovaného, v ktorom sa opakovane listami ospravedlnil poškodenej, je odhodlaný sa liečiť zo svojej závislosti na alkohole, riadne sa vrátiť do zamestnania a platiť si vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom (ktoré si vždy svedomito plnil) je možné, predpokladané a spravodlivé aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. d) v spojitosti s ust. § 39 ods. 4 Trestného zákona a uložený trest mimoriadne znížiť pod spodnú hranicu.
2. V zmysle Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017: „Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
3. Obžalovaný sa k spáchaným skutkom priznal a svoje činy úprimne oľutoval a ľutuje. Sme presvedčení, že by mal byť súdom zohľadnený postoj Obžalovaného v podobe mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú zákonom stanovenú hranicu.
4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame, aby Krajský súd Trenčín po prejednaní odvolania v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil Výrok o treste Rozsudku z dôvodu, že uložený trest je za daných okolností neprimeraný a podľa ust. § 322 ods. 3 Trestného
poriadku uložil Obžalovanému z dôvodov uvedených v odvolaní primeraný trest vo výmere pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“
Ďalším podaním zo dňa 29.12.2023 obhajca obžalovaného odôvodnenie odvolania doplnil nasledovne :
„S výrokom Rozsudku o vine sa Obžalovaný stotožňuje, keďže si uvedomuje závažnosť svojho konania a je pripravený si odpykať primeraný trest, pričom robí všetko pre odstránenie alebo zmiernenie následkov svojho konania (dobrovoľne uhradil škodu; aktívne komunikuje s poškodenou, ktorej sa viackrát ospravedlnil; zaujíma sa o deti;). Obžalovaný je názoru, že čo sa týka výroku o treste, za daných okolností, so zohľadnením poľahčujúcich okolností a so zohľadnením Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 je mu možné uložiť aj kratší trest ako 13 mesiacov nepodmienečne. Práve kratší trest umožní aj s odkazom na restoratívnu justíciu (resp. jej deklarované ciele), čo najskôr odčiniť spoločnosti spôsobené negatívne následky, a to inter alia tým, že sa Obžalovaný zamestná (Obžalovaný bol vždy zamestnaný a riadne si plnil všetky zákonné odvodové povinnosti a z uvedeného uhľa pohľadu bol pre spoločnosť prínosom, pričom pri výkone trestu odňatia slobody bude pre spoločnosť naopak záťažou).
Už 13 mesačný trest odňatia slobody spĺňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Oproti prvostupňovému konaniu došlo naviac k zmene okolností, a to postoja poškodenej – D. B., nar. XX.XX.XXXX, F. G. H. XXXX/X, XXX XX B. I. B. (ďalej ako „Poškodená“), čo je zásadná okolnosť. Obhajcovi bola doručená písomnosť, ktorej autorom je Poškodená (ktorá túto písomnosť vlastnoručne podpísala) a ktorej obsah deklaruje jej postoj ako Poškodenej keď uvádza, že Obžalovaný s ňou aktívne (telefonicky, listami) komunikuje, je presvedčená, že u Obžalovaného došlo k náprave už počas výkonu väzby, je slušný a zaujíma sa o ňu aj o deti. Rovnako je Poškodená presvedčená, že Obžalovaný úprimne ľutuje svojho konania a dokonca uvádza, že prosí odvolací súd, aby jej postoj zohľadnil v prebiehajúcom odvolacom konaní.
Postoj Poškodenej je zásadný aj vo vzťahu do budúcna pre vzťah páchateľa a poškodeného z pohľadu cieľov restoratívnej justície, ktorým by sa mala rozhodovacia činnosť súdov riadiť. K samotným cieľom restoratívnej justície odkazujeme na materiály uvedené na web stránke1 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré inter alia uvádza: „Základným „cieľom“ restoratívnej justície a navrhovanej zmeny v Trestnom zákone je, aby jednotlivé programy „restoratívnosti“ mohli pružne reagovať na potreby aplikačnej praxe tak, aby boli dostupné v každom štádiu trestného konania bez ohľadu na závažnosť spáchaného skutku. Ide o poskytnutie služby občanom, ktorí sú v procesnom postavení poškodeného (obeti), resp. v pozícii páchateľa trestného činu. Medzi čiastkové ciele možno zaradiť aj pozitívny dopad v prípade prečinov, kde sa očakáva, že prostredníctvom mediácie v trestných veciach sa zvýši počet prípadov, ktoré budú ukončené v priebehu prípravného konania (dohoda, konsenzus – zmier). Ak ide o zločiny, tu sa vytvára nový priestor, kde poškodený a páchateľ môžu prejsť restoratívnym – ozdravným procesom (na základe ich slobodného rozhodnutia). Cieľom takto nastaveného systému je riešiť životnú situáciu, ktorá vznikla v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom tak, aby facilitatívne (mediačné) procesy neboli limitované len „náhradou škody“, ale aby reagovali aj na otázky zamerané na budúcnosť. Očakáva sa, že restoratívne programy, tak ako v zahraničí, aj na Slovensku dokážu posilniť proces reintegrácie páchateľa do spoločnosti, ktorý súčasne preberá zodpovednosť za spáchaný trestný čin vo vzťahu k obeti a komunite.“
Čo sa týka základných argumentov Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, ktorá považuje naopak uložený trest za nedostatočný, ide v zásade o i) špeciálnu recidívu s odkazom na Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5T/17/2014, ii) požívanie alkoholu a iii) negatívnu povesť v mieste bydliska.
K argumentu i) špeciálna recidíva – uvádzame, že právoplatné odsúdenie z roku 2014 a výkon trestu odňatia slobody, normy trestného práva zohľadňujú pri zaradení odsúdeného do konkrétneho stupňa stráženia (stredný stupeň). Odsúdenie z minulosti (2014) bez ohľadu na skutkovú vetu, druh trestnej činnosti a pod. môže mať len následky predpokladané zákonom a nemôže automaticky znamenať nemožnosť aplikovať ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu ak sú splnené zákonné podmienky pre takéto zníženie. Opačným postupom by došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd Obžalovaného.
K argumentu ii) požívanie alkoholu – uvádzame, že predmetná skutočnosť je vyhodnotená znalcom s príslušnými závermi, t.j. konštatovaním závislosti na alkohole. Tieto závery riadne a zákonne zohľadnil prvostupňový súd v Rozsudku, pričom jeho reflexiou je uložené ochranné opatrenie – protialkoholické liečenie ústavnou formou. To znamená, že uvedený argument nemôže byť reflektovaný samostatne ako dôvod na uloženie vyššieho trestu.
K argumentu iii) negatívna povesť v mieste bydliska – Obžalovaný pred svojím pobytom v obci Omastiná býval viac ako 12 rokov v obci Biskupice, kde za celý tento čas nebol žiadnym spôsobom priestupkovo riešený, ani nebola na neho podaná žiadna sťažnosť od spoluobčanov. Výsledok negatívnej správy obce Omastiná je spôsobený subjektívnym osobným konfliktom starostky obce (ktorá je zároveň zamestnaná ako obsluha v miestnom pohostinstve) a Obžalovaného, ktorý vyústil do spáchania priestupku voči obsluhe pohostinstva (k dnešnému dňu starostke), ktorej vulgárne Obžalovaný nadával. Takéto konanie je protispoločenské a nevhodné, čoho výsledok je právoplatné rozhodnutie o priestupku. Deklaruje to však motiváciu starostky obce Omastiná dať o Obžalovanom negatívnu správu, ktorá však nevychádza z objektívnych skutočností, keďže ani v obci Omastiná na Obžalovaného neboli oficiálne (písomne, ústne) podané žiadne sťažnosti spoluobčanov ani nič obdobné, t.j. ide o subjektívny, negatívnym osobným vzťahom motivovaný názor konkrétnej osoby. Rovnako dávame do pozornosti odvolacieho súdu, že „konflikt“ s obsluhou pohostinstva (ktorá sa zhodou okolnosti následne stala starostkou obce) je prvostupňovým súdom v Rozsudku už zohľadnené. Obžalovaný formálne spĺňal kritéria na mimoriadne zníženie trestu a aj na základe vyššie uvedených skutočností, k mimoriadnemu zníženiu trestu (pod dolnú hranicu trestnej sadzby) nedošlo a bol uložený trest odňatia slobody nad spodnú hranicu trestnej sadzby.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame, aby Krajský súd Trenčín po prejednaní odvolania v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku výrok Rozsudku o treste zrušil a podľa ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o výške trestu vo výmere pod spodnú hranicu trestnej sadzby.“
Odvolanie pri rozsudku okresného súdu odôvodnil osobne aj samotný obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný poukázal na spoluprácu s OČTK a na jeho priznanie k spáchanej trestnej činnosti. Zdôraznil, že poškodená prijala jeho ospravedlnenie a bola ho vo výkone väzby navštíviť. Výkon väzby sa negatívne prejavil na jeho zdraví. Má prisľúbenú prácu vo firme, v ktorej dlhodobo pracoval. Počas výkonu väzby má jeho rodina finančné problémy a nezvláda splácať hypotéku. Z týchto dôvodov požiadal, aby súd rozhodol o dostatočnom treste.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť jeho odvolaniu a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla vyhovieť ich odvolaniu a odvolanie prokurátora navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, z obsahu dôvodov odvolania vyplýva, že v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku
Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku. Následne okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaniami prokurátora a obžalovaného napadnutý výrok o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému.
Z podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného a ich dôvodov vyplýva, že obe odvolania namietali neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. Zatiaľ čo prokurátor namietal neprimeranú miernosť uloženého trestu, obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody. S uvedenými odvolacími námietkami sa odvolací súd nestotožnil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že okresný súd pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k, l), n) Tr. zákona (obžalovaný sa pričinil o odstránenie negatívnych následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti ) nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 písm. h) a m) Tr. zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený) uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody nad dolnú hranicu zákonom upravenej (zníženej) trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 2 rokov a 4 mesiace za prísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (prečin ublíženia na zdraví podľa§ 156 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Tr. zákona). Pri ukladaní trestu odňatia slobody okresný súd zohľadňoval predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a závažnosť konania obžalovaného, na ktorého bolo v minulosti neúspešne pôsobené výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okresný súd z uvedeného vyvodil záver o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Po preskúmaní správnosti a zákonnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov o treste sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania proti blízkej osobe na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Zo zistení okresného súdu tak vyplýva, že v minulosti vykonaný trest odňatia slobody neviedol k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona a neodradil ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, u ktorého zistená špeciálna recidíva značne zvyšuje mieru závažnosti jeho konania. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a dosiahnutia nápravy u obžalovaného v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd na rozdiel od argumentácie odvolateľov v dôvodoch ich odvolaní pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu odňatia slobody obžalovanému v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal na všetky správne zistené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného svedčiace tak v prospech, ako aj v prospech obžalovaného, ktoré majú oporu vo výsledkoch dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku (a nie však podľa predstáv odvolateľov) poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky argumenty odvolateľov v dôvodoch ich odvolaní a odôvodňuje právny záver o zákonnosti ako aj primeranosti uloženého trestu.
Pokiaľ ide o námietku obhajoby o možnosti aplikovania ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona vzhľadom na priznanie obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti prípadu, predovšetkým spôsob spáchania stíhaného skutku, a pomery obžalovaného, hlavne jeho doterajší spôsob života, ktorý svedčí o špeciálnej recidíve obžalovaného, vylučujú bezpochyby nielen aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, ale aj aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona ako také. Odvolací súd preto v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o výmere trestu nezistil žiadne pochybenie, ak okresný súd neuplatnil uvedené zákonné ustanovenia Trestného zákona, pretože ich použitie by odporovalo účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zákona, predovšetkým represívnej funkcii trestu, vrátane požiadavky výchovného pôsobenia trestu.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami prokurátora o neprimeranej miernosti uloženého trestu. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní o výmere trestu správne zohľadnil nielen okolnosti v neprospech obžalovaného, na ktoré poukázal prokurátor vo svojom odvolaní, ale rovnako správne prihliadal i na okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného, a ktoré obe okolnosti sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nad rámec správnych úvah okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý sa dopustil stíhaného konania s väčším časom odstupom od ostatného odsúdenia, nesvedčí o tom, že by sa jednalo o tak kriminálne narušenú osobu, na ktorú by bolo nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere navrhovanej v dôvodoch odvolania prokurátora. Tiež nemožno opomenúť, že medzičasom došlo k vzájomnému zmiereniu sa medzi obžalovaným a poškodenou. S poukazom na uvedené skutočnosti a prevahu poľahčujúcich okolností, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a z hľadiska ochrany spoločnosti a potreby nápravy obžalovaného spĺňa účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s dôvodnosťou podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.