Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-264-2018.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/264/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov : matky, neb. Q. F., zomr. XX.XX.XXXX a otca X. O., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom C. cesta XXXX/XX, B. B., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry K. a za účasti navrhovateľov: 1/ P. F., rod. L., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G. XXX/XX, L. nad V. a 2/ E. F., trvale bytom G. XXX/XX, L. nad V., obaja v konaní zastúpení P.. I. E., advokátkou so sídlom B. XXX/XX, L. nad V., o návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletý A. O., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov navrhovateľky 1/ - starej matky P. F., rod. L., trvale bytom L. nad V., G. XXX/XX a navrhovateľa 2/ - starého otca E. F., trvale bytom L. nad V., G. XXX/XX, ktorí sa budú o maloletého osobne starať a ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 80,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľom 1/ a 2/ sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je otec dieťaťa povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ vo výške 318,60 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP), písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
3. Účastníci tohto konania boli všetci prítomní vyhlásenia rozsudku a vzdali sa odvolania proti nemu. Z tohto dôvodu súd použil hore citované zákonné ustanovenie.
4. Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ ako starých rodičov na zverenie maloletého A. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu vo výške 150,- Eur mesačne. Otec s návrhom na zverenie maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/ súhlasil, nesúhlasil však s výškou výživného, ktorú žiadal určiť vo výške 80,- Eur mesačne.
5. Podľa § 44 ods. 1 až 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 45 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
7. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
8. Podľa § 45 ods. 7 a 8 Zákona o rodine, Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
9. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
13. Maloletý A. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do XX.XX.XXXX, kedy matka maloletého zomrela a otec sa spolu s maloletým A. presťahovali k navrhovateľom 1/ a 2/, t. j. starým rodičom dieťaťa z matkinej strany. Otec sa 07/2017 z domácnosti navrhovateľov 1/ a 2/ po nezhodách odsťahoval, pričom maloletý A. zostal bývať u navrhovateľov 1/ a 2/. Otec dieťaťa rešpektuje vzniknutý skutkový stav, ktorý od jeho odchodu z domácnosti navrhovateľov 1/ a 2/ naďalej pretrváva a napriek tomu, že sa spočiatku k návrhu vyjadril, že so zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/ nesúhlasí, po oboznámení sa s názorom maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce byť zverený do starostlivosti navrhovateľom 1/ a 2/, napokon otec so zverením maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasil.
14. Maloletý A. má v súčasnosti XX a pol roka a je žiakom 3. ročníka strednej odbornej školy. Je zdravý, má výdavky primerané jeho veku. Maloletý sa vyjadril, že chce byť zverený do starostlivosti navrhovateľom 1/ a 2/ ako starým rodičom a zostať u nich bývať. Navrhovatelia 1/ a 2/ spĺňajú osobné, osobnostné, morálne a zdravotné predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého. So zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/ súhlasil otec dieťaťa, kolízny opatrovník aj prokurátor Okresnej prokuratúry K.. 15. Otec dieťaťa býva v rodinnom dome, ktorí patrí jeho rodičom. Otec prispieva svojim rodičom na domácnosť sumou 150,- Eur mesačne. Pracuje ako živnostník v oblasti stavebných prác a takto podľa jeho vyjadrenia zarobí 450,- až 500,- Eur mesačne, pričom otec uviedol, že v zimných mesiacoch nemal žiadny príjem, v letných mesiacoch mal príjem vyšší a spriemeroval to na 500,- Eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2018 predstavoval príjem otca zo živnosti 5.650,- Eur a výdavky 3.390,- Eur. Jeho čiastkový základ dane predstavoval 2.260,- Eur. Otec žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
16. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
17. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
20. Navrhovatelia 1/ a 2/ požadovali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s odôvodnením, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže otec svojim postojom spôsobil podanie návrhu. Cit. ustanovenie § 55 CMP umožňuje súdu priznať náhradu trov konania, pokiaľ je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Maloletý A. býva u navrhovateľov 1/ a 2/ už viac ako dva roky so súhlasom otca, ktorý však na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieval. Z vykonaného odkazovania vyplýva, že otec občas maloletému zaslal peniaze, pokiaľ maloletý o ne otca požiadal, navrhovateľom 1/ a 2/, ktorí sa o maloletého A. starajú viac ako dva roky, však neprispieval žiadnou sumou, a to až do vydania neodkladného opatrenia tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 02.01.2019, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 40,- Eur mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K.. Medzi otcom a navrhovateľmi 1/ a 2/ pritom nebola starostlivosť o maloletého sporná, otec dieťaťa dva roky rešpektoval vzniknutý stav, kedy maloletého po jeho odchode z domácnosti navrhovateľov 1/ a 2/ ponechal v ich starostlivosti a napriek tomu, že sa spočiatku k návrhu vyjadril, že so zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/ nesúhlasí, po oboznámení sa s názorom maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce byť zverený do starostlivosti navrhovateľom 1/ a 2/, otec napokon so zverením do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasil. Na základe uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že pokiaľ otec rešpektuje vzniknutý stav a vyjadrený názor dieťaťa, musí si byť zároveň vedomý svojej povinnosti prispievať na jeho výživu, čo je zákonnou povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktorej sa nemôže rodič sám zbaviť, čo napokon viedlo navrhovateľov 1/ a 2/ k podaniu návrhu a je preto spravodlivé nahradiť im vzniknuté trovy konania z dôvodu ich právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
21. Právna zástupkyňa si vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 318,60 Eur za 3 úkony právnej služby vo výške 217,10 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 56,44 Eur. Ďalej si uplatnila hotové výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s cestou na pojednávanie, a to vo výške 9,40 Eur ako náhrada za pohonné hmoty, ďalej vo výške 3,- Eurá za parkovné a vo výške 32,66 Eur za náhradu za stratu času stráveného cestovaním z miesta výkonu činnosti do sídla súdu a naspäť. Takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto súd zaviazal otca dieťaťa zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ prostredníctvom ich právnej zástupkyne sumu 318,60 Eur z titulu náhrady trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné, nakoľko sa ho účastníci vzdali.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.