Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-125-2009.pdf
PDF · 138.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/125/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaných Y. Q., nar. XX. X. XXXX v Poprade, trvale bytom L., R. XXX/X, okr. Poprad a H. V., nar. XX. X. XXXX v Kežmarku, trvale bytom V., K.. L. XXXX/X, okr. Kežmarok spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Kežmarku, pod č. Pv 818/07-34 zo dňa 3.8.2009, podanej na tunajší súd dňa 10.8.2009, pre skutok právne kvalifikovaný u obž. Y. Q. ako trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) a u obž. H. V. ako pomoc k trestnému činu poisťovacieho podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) k § 250c ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) , ktorý mali spáchať tak, že
na presne nezistenom mieste počas roku 2002 v nezistenej dobe do dňa 14. 11. 2002 na podnet obž. H. V. tento s T.. C. V. z dôvodu získania finančných prostriedkov z poistného plnenia poisťovňou, naplánovali fingovanú krádež kolies z motorového vozidla zn. VW EČ: PP-609 AS, so súhlasom držiteľa vozidla obž. Y. Q., kde majiteľom vozidla bola spoločnosť CAC Leasing Slovakia a.s. Bratislava, pričom oznámenie krádeže na polícii naplánovali na dobu výkonu realizačnej služby býv. práp. T. S. na OO PZ Kežmarok a po následnej dohode T.. C. V. s bývalým T.. T. S. o uskutočnení uvedenej fingovanej krádeže, keď dňa 15. 11. 2002 v čase medzi 00.30 až 02.00 hod. v Kežmarku, na ul. Y.. N. Č.. X na parkovisku vedľa reštaurácie ,,Zlatý Bažant,, nezistené osoby demontovali všetky kolesá z uvedeného vozidla bez jeho poškodenia, pričom následne obž. Y. Q. túto fingovanú krádež oznámil polícii, kde sa na miesto dostavil býv. práp. T. S., ako člen hliadky OO PZ Kežmarok a tento aj napriek tomu, že vedel, že sa jedná o fingovanú krádež, z dôvodu výšky škody privolal k realizácii prípadu výjazdovú skupinu OR PZ Kežmarok, čím býv. práp. T. S. a T.. C. V. umožnili týmto svojim konaním obv. Y. Q. získať neoprávnený prospech a to uplatnením si poistného plnenia v sume 138.286,- Sk (4.590,25 Eur), ktoré mu boli poukázané poisťovňou Kooperativa, a.s. , Bratislava, dňa 5. 2. 2003, ako plnenie poistnej udalosti v súvislosti s krádežou kolies, čím takto spôsobili poisťovni Kooperativa, a.s. Bratislava škodu v sume 4.590,25 EUR (138.286,- Sk), pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441 s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok doručila Okresnému súdu Kežmarok dňa 10.08.2009 obžalobu pod sp. zn. Pv 818/07-34 podanú na obžalovaných Y. Q. a H. V. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala, v prípade obžalovaného Y. Q. ako trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v prípade obžalovaného H. V. ako pomoc k trestnému činu poisťovacieho podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k § 250c ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mali obžalovaní dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
V súlade s Dodatkom č. 1 Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2017 došlo k zmene osoby samosudcu. Obžalovaný Y. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2018 a obžalovaný H. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2018 v súlade s ustanovením § 277 ods. 5 Trestného poriadku súhlasili so zmenou samosudcu bez potreby vykonania hlavného pojednávania odznova. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením výpovedí obžalovaných a svedkov, ktoré boli vykonané pred pôvodným samosudcom a ktoré boli zároveň vykonané zákonným spôsobom. Výpovede svedkov C. V., Y. U., Y.W. S., V. Y., N. V. a R.. R. J. podané na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.06.2015 a výpoveď svedka K.. H. J. podanú na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.07.2015 nemohol prečítať a použiť ich tak ako dôkaz v prejednávanej trestnej veci, pretože absentuje zákonné poučenie týchto svedkov v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktoré nie je zachytené v zápisniciach z týchto hlavných pojednávaní, čo spôsobuje nezákonnosť takto získaných dôkazov a ich následnú nepoužiteľnosť v ďalšom priebehu konania pred súdom po zmene v osobe samosudcu. Súd teda oboznámil obsah len tých výpovedí, ktoré boli vykonané v doterajšom priebehu konania zákonným spôsobom a zvyšné dôkazy spočívajúce vo výpovediach svedkov, listinných dôkazov a pripojeného spisu vykonal nanovo alebo po prvý krát.
Obžalovaní Y. Q. a H. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2019 a dňa 12.09.2019 zotrvali na svojich vyhláseniach v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a to že sú nevinní zo spáchania žalovaného skutku a tiež na svojich doterajších výpovediach.
Obžalovaný Y. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.02.2010 vypovedal, že toho, čo sa mu kladie za vinu, sa nedopustil. Potvrdil, že na jeho motorovom vozidle došlo niekedy v roku 2002 ku krádeži kolies. Motorové vozidlo zaparkoval na parkovisku pred reštauráciou Zlatý Bažant, kde chvíľu s kamarátom K. posedel a okolo pol jednej v noci išli spolu taxíkom do podniku Babalu. Keď sa z tohto podniku asi 02.00 hod. vrátili taxíkom na parkovisko, zistil, že na jeho vozidle došlo k odcudzeniu všetkých štyroch kolies. Následne na to privolal políciu, tá privolala kriminálku, ktorá to všetko spísala a pofotila. Do podniku Babalu išiel taxíkom preto, lebo ten nemá dobrú povesť a nechcel, aby sa ľudia dozvedeli, že tam chodí. On bol iba prenajímateľom vozidla, majiteľom bola leasingová spoločnosť CaC Leasing. Krádež nahlásil poisťovni a bolo mu poskytnuté poistné plnenie. S obžalovaným V. sa poznal ale o krádeži sa rozprávali iba okrajovo. Osobu menom T. S. pozná iba z počutia a aj to iba v súvislosti s prejednávanou vecou. O C. V. nikdy nepočul.
Obžalovaný Y. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 vypovedal skutkovo zhodne, ako vo svojej predchádzajúcej výpovedi.
Obžalovaný H. V. na tomto hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.02.2010 vo svojej výpovedi uviedol, že skutku sa nedopustil a so žiadnou krádežou kolies nemá nič spoločné. O krádeži kolies sa dozvedel len z vyšetrovania a neskôr aj od obžalovaného Q., ktorý mu o tom rozprával. O krádeži s nikým nehovoril a to ani s policajtami. T. S. pozná z videnia a z počutia ako policajta s pochybnou povesťou. Nikdy sa s ním osobne nestretol a ani s ním žiadnym spôsobom nekomunikoval. C. V. pozná iba z videnia.
Obžalovaný H. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 vypovedať odmietol.
Svedok V. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2010 uviedol, že ako príslušník policajného zboru vykonával ohliadku vozidla, na ktorom boli odcudzené kolesá ale ohliadku hodnotil ako štandardnú, na jej priebeh si nepamätá, nemá žiadnu vedomosť o svedkovi T. S.. Ako uviedol, stála služba sedí na obvodnom oddelení, prijíma telefonáty a vysiela realizačnú hliadku, ktorá na mieste preverí, čo sa stalo. Vyšetrovanie následne preberá vyšetrovateľ.
Svedok Y. U., príslušník policajného zboru na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vyslaný na miesto činu, kde došlo ku krádeži všetkých kolies na motorovom vozidle zn. Passat. Na mieste bola poškodená osoba, ktorú neskôr spoznal ako obžalovaného Q.. Následne prišiel vyšetrovateľ. Nevie, kto ho na miesto vyslal s tým, že oni stopy nezaisťovali. Ohliadku miesta činu vykonával vyšetrovateľ. Nepamätá si, či bol svedok S. na mieste činu. Jeho na miesto vyslala stála služba a nevie, kto vyslal vyšetrovateľa. Neskôr zo starých plánov služieb zistil, že službu vykonával s S..
Svedok Y. S. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2002 pracoval na OO PZ v Kežmarku ako starší inšpektor a stálou službou bol ako pomocná hliadka vyslaný na miesto činu, kde už bola realizačná hliadka. Pokiaľ si pamätá, malo sa jednať o krádež kolies. Motorové vozidlo videli ale sa k nemu nepribližovali.
Svedok C. V. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku krádeži kolies sa vyjadriť nevie. Obžalovaného V. pozná len z titulu toho, že obaja sú Kežmarčania a nemajú žiadne priateľské vzťahy. Obžalovaného Q. nepozná. O samotnej krádeži kolies sa dozvedel, keď bol väzobne stíhaný v inej trestnej veci a v roku 2004 ho navštívili policajti A. s J. z ÚBOK, kedy pred neho hodili obálku, kde bola krádež kolies a bolo mu povedané, že ak sa prizná aj k ostatným veciam, táto krádež sa riešiť nebude a keď sa neprizná k ostatným veciam, bude stíhaný aj za túto údajnú krádež kolies. Toto svedok odmietol. V uvedený deň nemal službu a ani nebol na mieste činu. V čase skutku pracoval ako vodič kuriér a podľa vyjadrení T. S. ho mal osloviť prostredníctvom obžalovaného V., aby zabezpečil neriešenie prípadu krádeže kolies a to v čase, keď bude mať službu na OO PZ T. S.. Ako svedok uviedol, vzhľadom na krádež kolies by bolo aj pre menej skúseného policajta zrejmé, že vec bude vyšetrovať vyšetrovateľ a nie príslušník obvodného oddelenia. Potom sa dozvedel, že za to mal cez T. S. dostať od obžalovaného V. 1.000,- Sk. Ako sa s odstupom času dozvedel, celá vec bola nahraná lebo svedok A. mal „spadené“ na V. a S. bol dobrý nástroj, ako to zosnovať, nakoľko vystupoval ako chránený svedok v inej trestnej veci a potreboval sa vykúpiť zo svojich prehreškov. Ako svedok uviedol, nikdy s nikým nič nedohadoval a od nikoho neprijal žiadnu finančnú hotovosť. S T. S. boli kolegovia ale ich vzťah neskôr ochladol lebo S. začal popíjať a potom vstúpil do programu ochrany svedkov. Svedok opísal aj skutočnosť, pre ktoré mala byť táto trestná vec na neho nahraná a opísal jedno stretnutie so svedkami J. a A. v čase, keď bol vo väzbe v Leopoldove. V tej istej veci bol svedok oslobodený lebo bola spochybnená výpoveď svedka S..
Súd tiež oboznámil obsah výpovede svedka K.. H. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2010, v rámci ktorej uviedol, že ako vyšetrovateľ vykonával realizačnú službu a bol operačným strediskom vyslaný na parkovisko pred reštauráciou Zlatý Bažant, kde malo dôjsť ku krádeži kolies z motorového vozidla zn. VW Passat. Po príchode na miesto po pol noci bola vykonaná ohliadka miesta činu s fotodokumentáciou s tým, že motorové vozidlo bolo postavené na lešenárskych stojkách a bolo bez všetkých kolies. Pokiaľ si dobre pamätá, bola zaistená aj daktyloskopická stopa. Nasledovali výsluchy dvoch osôb, jedného v pozícii svedka - poškodeného, druhého v pozícii svedka a bol vypracovaný plán ďalšieho postupu. Pretože sa nepodarilo zistiť páchateľa, trestné stíhanie bolo prerušené. Ako vyšetrovateľ tam bol sám, okrem neho tam bol jeho kolega Y., pričom na prítomnosť T. S. na mieste činu si nepamätá. Okrem nich boli na mieste prítomní aj títo dvaja svedkovia, ktorých neskôr vypočul. Ohliadku miesta činu vykonával on.
Svedok N. V. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že bol ako taxikár privolaný k podniku Babalu, kde mal odviesť dvoch mladých chlapcov a to na parkovisko k reštaurácii Bažant. Po príchode na parkovisko zbadal stáť osobné motorové vozidlo zn. Passat alebo SuperB, ktorému chýbali všetky 4 kolesá a bolo postavené na klátikoch. Chlapci vyzerali naštvaní, zaplatili mu, z taxíka vystúpili a on z miesta odišiel bez toho, aby z auta vystúpil.
So súhlasom strán trestného konania súd prečítal výpovede splnomocnených zástupcov poškodených subjektov z prípravného konania a to J. I. a Y.. M. U..
J. I., splnomocnená zástupkyňa poškodenej spoločnosti CaC Leasing Slovakia, a.s. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 18.01.2007 uviedla, že spoločnosť je vlastníkom motorového vozidla zn. VW Passat, čiernej farby, ktorej nájomcom je obžalovaný Y. Q.. Ku krádeži kolies sa vyjadriť nevie, pretože nie je v žiadnych záznamoch spoločnosti, nakoľko ju obžalovaný Q. leasingovej spoločnosti nehlásil. O krádeži kolies sa dozvedeli od poisťovne Kooperatíva, ktorej tento obžalovaný krádež kolies nahlásil. Najskôr bolo poistné plnenie zo strany poisťovne zamietnuté ale neskôr bolo poisťovňou vyplatené poistné plnenie obžalovanému Q. vo výške 138.286,- Sk a to v súvislosti s krádežou kolies. K predčasnému ukončeniu leasingu došlo dňa 30.11.2003, kde obžalovanému vznikol preplatok, ktorý mu leasingová spoločnosť uhradila. Im žiadna škoda v súvislosti s krádežou kolies nevznikla a preto si ju ani neuplatňujú. Táto zástupkyňa poškodeného vypovedala obsahovo rovnako v prípravnom konaní aj dňa 28.02.2008.
Splnomocnenec poškodeného Kooperatíva poisťovňa, a.s. Y.. M. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 19.01.2007 uviedol, že dňa 17.05.2002 uzavrela poisťovňa prostredníctvom poisťovacieho makléra poistnú zmluvu s poistníkom CaC Leasing, a.s., ktorej poisteným bol obžalovaný Y. Q. a ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla VW Passat. Dňa 15.11.2002 nahlásil obžalovaný Y. Q. poistnú udalosť spočívajúcu v odcudzení 4 ks kolies. Uvedená poistná udalosť bola prešetrovaná, bola vyžiadaná správa z polície, vykonala sa ohliadka motorového vozidla a boli zabezpečené písomné podklady. Zároveň bola predložená faktúra o nákupe nových kolies. Na základe uvedeného šetrenia poisťovňa najskôr kontaktovala CaC Leasing, ktorá najskôr nesúhlasila s preplatením poistnej udalosti obžalovanému Q. z dôvodu neuhradených záväzkov ale dňa 18.12.2002 im bol zo strany leasingovej spoločnosti doručený súhlas s vinkuláciou poistného plnenia v prospech poisteného. Dňa 05.02.2003 bol obžalovanému Y. Q. vyplatené poistné plnenie vo výške 138.285,80 Sk. Poistná zmluva zanikla neskorším odcudzením motorového vozidla. Počas platnosti poistnej zmluvy došlo k vyplateniu viacerých poistných plnení obžalovanému Q. vo výške cca 1,3 milióna Sk. Preto si poisťovňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej vyplatenému poistnému plneniu. Tento splnomocnený zástupca poškodenej poisťovne vypovedal v prípravnom konaní rovnako aj pri svojom výsluchu dňa 28.02.2008.
Svedok pplk. R.. R. J., riaditeľ expozitúry Východ Národnej protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru SR vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 po zbavení mlčanlivosti príslušníka policajného zboru uviedol, že v tom čase vyšetroval inú trestnú činnosť, v rámci ktorej T. S. v pozícii chráneného svedka uviedol skutočnosti týkajúce sa inej trestnej činnosti, vrátane poisťovacieho podvodu. Vtedy T. S. uviedol, že mal so svedkom V. službu a vtedy dostali objednávku na krádež kolies, za čo mali dostať odmenu. Vec postúpil pravdepodobne na OR PZ Poprad a ďalej sa ňou nezaoberal. Vo vzťahu k svedkovi C. V., ktorý bol v tom čase vo väzbe za inú trestnú činnosť žiadne úkony vo vzťahu k prejednávanej veci nevykonával. Vypočúval ho 5 až 7 krát ale nie v súvislosti s vedenou trestnou vecou. Svedok pripustil, že pri niektorých úkonoch bol pri výsluchu prítomný aj jeho kolega F. A..
Svedok T.. R.. F. A., riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru SR vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 po zbavení mlčanlivosti príslušníka policajného zboru uviedol, že v tom čase pôsobil ako policajt ÚBOK Východ v pozícii staršieho referenta a v rámci svojej služobnej činnosti pracoval na objasnení trestného činu vraždy, kde ako svedok vystupoval T. S. pôsobiaci ako policajt v Kežmarku. T. S. po poučení začal rozprávať o inej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, vrátane poisťovacieho podvodu a to tak, že tam mal byť zainteresovaný ešte jeden policajt a to C. V. a počas služby jedného z nich malo dôjsť po dohode s týmito policajtmi k odcudzeniu drahých kolies na motorovom vozidle obžalovaného Q.. Potvrdil, že spolu so svedkom J. boli za svedkom V. vo vyšetrovacej väzbe a predmetom bol aj výsluch svedka V. v tejto ale aj iných trestných veciach.
Odbor ochranných služieb Prezídia Policajného zboru SR súdu písomne dňa 31.05.2019 oznámil, že vo vzťahu k svedkovi T. S. boli od roku 2003 vykonávané ochranné opatrenia podľa zákona č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. U menovaného došlo dňa 03.12.2012 v zmysle § 16 ods. 1 vyššie uvedeného zákona k odstúpeniu od ochrannej dohody a program ochrany bol ukončený. V súčasnej dobe sa podľa ich informácií T. S. dlhodobo zdržiava v zahraničí a útvar nemá vedomosť o tom, kde sa v súčasnej dobe nachádza. Svedkovi T. S. sa nepodarilo doručiť zásielku obsahujúcu predvolanie na hlavné pojednávanie na adresu jeho trvalého bydliska uvedenú v registri obyvateľov, pričom podľa správy polície, ktorá doručovanie zásielky realizovala, sa tento svedok v mieste trvalého bydliska nezdržiava. Preto súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 podľa ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 19.10.2006, pretože svedok sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste.
V tejto svojej výpovedi svedok T. S. uviedol, že v roku 2002 bol zaradený na OO PZ v Kežmarku ako starší referent. C. V. pozná dlhú dobu, takmer od detstva. Niekedy v jesenných mesiacoch roku 2002 mu C. V. povedal, že obžalovaný H. V., ktorého volajú „. R. má nejakých kamarátov z Popradu, ktorí chcú domontovať všetky kolesá na nejakom aute a nahlásiť to ako krádež. Chcú to urobiť v Kežmarku a on má povedať, kedy bude mať nočnú službu ako hliadka a teda aj realizátor. Nepýtal sa, preto čo chcú urobiť ale každému muselo byť podľa svedka jasné, že to chcú urobiť kvôli získaniu finančných prostriedkov od poisťovne. Keď sa svedok pýtal C. V., prečo to chcú urobiť v Kežmarku, keď sú to Popradčania, svedok V. mu povedal, aby sa o to nestaral. Nakoľko mal rozpis služieb na týždeň alebo dva týždne dopredu, povedal C. V., kedy má nočnú službu. V. mu nepovedal, čo od neho očakáva alebo čo má robiť pri krádeži kolies. Za nejaký čas, keď mal nočnú službu s V. Y.N., boli vysielačkou vyslaní na miesto činu, kde malo dôjsť ku krádeži kolies z motorového vozidla na parkovisku pred reštauráciou Zlatý Bažant. Svedok hneď vedel, že to bude prípad, ktorý spomínal svedok V., lebo vo svojej praxi policajta sa nestretol s tým, že by niekto odmontoval všetky štyri kolesá. Keď prišli na miesto, boli tam traja muži vo veku 18 až 23 rokov, s ktorých jeden sa predstavil ako poškodený majiteľ vozidla, ktorý škodu nevedel odhadnúť ale predbežne bola tak vysoká, že oni ako realizátori neboli príslušní na konanie a vzhľadom na vysokú škodu bol príslušný vyšetrovateľ. Nevie či on alebo kolega uvedenú skutočnosť oznámili stálej službe alebo na operačné stredisko OR PZ Kežmarok s tým, že ku krádeži je potrebné vyslať výjazdovú skupinu OR PZ s vyšetrovateľom. Na značku auta si nespomína ale bolo to drahšie auto. Auto nebolo poškodené a bolo položené na nejakých podperách. Nevie či kolega alebo on poznamenal, že kolesá boli ukradnuté veľmi šetrne. Svedok s kolegom ostali na mieste až do príchodu výjazdovej skupiny s vyšetrovateľom, pričom vyšetrovateľ po príchode na miesto činu vykonal ohliadku miesta činu. Oni ako hliadka boli na mieste, kým vyšetrovateľ neskončil s vykonávaním úkonov a potom ďalej vykonávali hliadkovú službu. Asi týždeň alebo dva na to sa stretol v reštaurácii Zlatý Bažant s obžalovaným V., ktorý mu dal 2.000,- Sk a povedal mu, že to je za to auto ale bližšie to nekonkretizoval. Tiež mu povedal, že 1.000,- Sk je pre neho a 1.000,- Sk má dať C. V.. Pokiaľ si dobre pamätá, ešte v ten deň prišiel do zmienenej reštaurácie C. V., ktorému svedok dal 1.000,- Sk a povedal mu, že je to od obžalovaného V. za to auto. V. peniaze zobral, potešil sa ale nijako to nekomentoval. Svedok tieto peniaze minul pre svoju potrebu.
Obžalovaný H. V. k tejto výpovedi svedka uviedol, že je to všetko výmysel.
Súd tiež oboznámil obsah spisu bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2T 44/2007, na ktorý bola dňa 21.12.2007 podaná vojenským prokurátorom obžaloba na C. V. pre skutok, ktorý je totožný so skutkom v prejednávanej trestnej veci a ktorý vojenský prokurátor právne kvalifikoval ako návod k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250c ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z obsahu hlavných pojednávaní vyplýva, že súd vykonal dokazovanie výsluchom totožných svedkov, ako v prejednávanej veci, vrátane výsluchu svedka T. S., pričom z obsahu ich výpovedí vyplynuli rovnaké skutkové tvrdenia ako v prejednávanej trestnej veci. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.11.2009 súd uznal C. V. za vinného zo žalovaného skutku pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Na podklade odvolania obžalovaného C. V., Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 21.09.2010 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.02.2011 po doplnení dokazovania obžalovaného C. V. spod obžaloby prokurátora oslobodil, a to z dôvodu uvedeného v ustanovení § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25.10.2011 odvolanie, ktoré podal proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Prešov vojenský prokurátor, zamietol, pretože nie je dôvodné. Odvolací súd opätovne poukázal na nelogičnosť výpovede svedka S., ktorá je jediným usvedčujúcim dôkazom. Svedok S., ako člen hliadky nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť vyšetrenie alebo objasnenie tejto krádeže, jeho činnosť spočívala iba v dostavení sa na miesto činu a upovedomení príslušnej výjazdovej skupiny. Túto povinnosť mal ktorýkoľvek príslušník PZ a nebolo potrebné žiadnym spôsobom oslovovať svedka S.. Navyše svedok V. potvrdil, že skôr poznal S. ako V.. Preto, ak by bola krádež skutočne fingovaná, V. by oslovil najskôr priamo S. a nie V.. Tiež je podľa odvolacieho súdu nelogické, prečo by V. odovzdával peniaze najprv S. a ten ich mal dávať V. a prečo ich nedal priamo V.. Výpovede obžalovaných Q. a V. sa javia ako logickejšie a pravdivejšie.
Zo zápisníc o výsluchu svedkov R. J. a F. A. v rámci konania pod ČVS: UIS-197/IOV-V-2006 vyplynuli rovnaké skutočnosti, o ktorých títo svedkovi vypovedali aj na hlavnom pojednávaní, kde obaja potvrdili výsluch svedka V. v iných veciach, vrátane prejednávanej trestnej veci ale obaja popreli, že by svedkovi V. ukazovali nejaký spis. Z uznesenia ČVS: OUJP-420/2002 zo dňa 15.11.2002 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 založeného na skutkovom základe, ktorým je krádež kolies, ku ktorému malo dôjsť dňa 15.11.2002 pred reštauráciou Zlatý Bažant, pričom toto trestné stíhanie bolo začaté voči neznámemu páchateľovi. V rámci neho bol vypočutý obžalovaný Y. Q. v pozícii svedka - poškodeného, ktorý vypovedal k okolnosti krádeže kolies po skutkovej stránke zhodne, ako na hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci. Svedok C. K. uviedol, že auto nechali uzamknuté pred reštauráciou Zlatý Bažant a spolu s obžalovaným Q. sa taxíkom odviezli do erotického salónu, z ktorého keď sa priviezli taxíkom naspäť, auto bolo postavené na podperách a kolesá boli preč. Potom obžalovaný Q. volal políciu. Svedok N. V.Y. vypovedal, že dvoch mladých mužov viezol v noci zo dňa 14.11.2002 na 15.11.2002 taxíkom do erotického salónu Babalu a po polnoci pre nich aj prišiel. Hovorili, že auto majú zaparkované pred reštauráciou. Keď ich viezol naspäť, on aj títo dvaja muži si všimli, že na aute chýbajú všetky štyri kolesá a tí muži začali nadávať, že im ukradli kolesá, pričom jeden z nich hovoril, že mal na aute elektróny. Zákazníci vystúpili a on išiel ďalej. Z vyčíslenia škody spoločnosťou DOVE s.r.o. vyplýva, že hodnota všetkých štyroch pneumatík aj z diskami bola 160.400,- Sk. V rámci uvedeného vyšetrovania bola vykonaná ohliadka miesta činu spolu s fotodokumentáciou s tým, že motorové vozidlo stálo na parkovisku na lešenárskych trubkách. Z odborného vyjadrenia KaEÚPZ vyplýva, že daktyloskopická stopa, ktorá bola zaistená, nie je vhodná na skúmanie. Vyšetrovateľom bol vypracovaný plán postupu ale vykonanými preverovaniami a vyťažovaním osôb, o ktorých bol spísaný záznam, sa nepodarilo zistiť páchateľa. Vyhodnotením vyšetrovania dospel vyšetrovateľ PZ Y.. K.. J. k záveru, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti vedúce k vykonaniu trestného stíhania voči konkrétnej osobe a preto bolo trestné stíhanie z tohto dôvodu uznesením zo dňa 14.01.2003 prerušené.
Súd tiež oboznámil obsah spisového materiálu Úradu inšpekčnej služby PZ č.p: UIS-153-19/IOU- KP-2006 zabezpečeného v prípravnom konaní. Z výpisu úradného záznamu vyplýva, že C. V., v tom čase zaradený ako vodič kuriér na OR PZ Kežmarok, požiadal T. S., aby počas jeho stálej služby zinscenovali krádež 4 ks diskov z ľahkej zliatiny s pneumatikami z motorového vozidla patriaceho obžalovanému Y. Q., ktorý je kamarát obžalovaného H. V., pričom svedok V. sľúbil S. za uvedené odplatu. Svedok V. mal prevziať od obžalovaného V. sumu 10.000,- Sk, z ktorých 3.000,- Sk mal odovzdať svedkovi S.. V priebehu vyšetrovania boli zabezpečované údaje o obžalovaných a svedkoch V. a S., ďalej informácie týkajúce sa motorového vozidla VW Passat. Taktiež boli vyťažovaní obžalovaní Q. a V., ktorý odmietli svoj podiel na trestnej činnosti a popreli kontakty so svedkami V. a S.. Rovnako pri vyťažovaní informácií svedok V. poprel, že by svedka S. kontaktoval s touto ponukou a o žiadnej krádeži diskov a pneumatík nemá vedomosť. Svedok T. S. pri vyťažovaní informácií uviedol rovnaké skutočnosti, aké vo svojej výpovedi v prípravnom konaní v prejednávanej trestnej veci. Z plánu služieb vyplýva, že svedok T. S. mal v noci z 14.11.2002 na 15.11.2002 službu. Súd tiež oboznámil uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 19.10.2006 voči svedkovi C. V. pre skutok postavený na rovnakých skutkových základoch ako v prejednávanej trestnej veci. Súčasťou tohto konania boli aj materiály k poistnej udalosti, pričom Kooperatíva poisťovňa, a.s. uhradila titulom krádeže diskov a kolies obžalovanému Q. sumu 138.285,80 Sk, pričom k uvedenej úhrade došlo na základe poistnej zmluvy č. 5312860719 uzavretej s obžalovaným Q. a po prešetrení poistnej udalosti s kladným posúdením likvidátora k výplate poistného plnenia.
Obžalovaní Q. a V. sú z miesta bydliska hodnotení všeobecnými informáciami evidenčného charakteru bez zistených poznatkov o protispoločenskej činnosti. Ani jeden z nich nebol pred spáchaním prejednávaného skutku priestupkovo postihnutý. Z aktuálnych odpisov registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný Y. Q. bol rozhodnutím Okresného súdu Poprad z 06.11.2003 odsúdený, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Pretože sa tento obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný H. V. bol doposiaľ dvakrát odsúdený, v prípade odsúdenia Okresným súdom Kežmarok z 16.04.2002 mu bolo súdom upustené od potrestania, a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený a v prípade odsúdenia Okresným súdom Poprad z 31.01.2012 mu bol uložený peňažný trest vo výške 500,- Eur, ktorý zaplatil dňa 15.02.2013 a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za postačujúce na zistenie všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne posúdenie skutkových okolností prejednávanej trestnej veci a následné rozhodnutie. Všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce pritom súd hodnotil samostatne avšak zároveň v ich vzájomnej súvislosti a dospel k nasledujúcim záverom.
Obžalovaní Y. Q. a H. V. svoju vinu popierali nielen vo svojich výpovediach v prípravnom konaní ale aj vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, pričom svedok C. V., ktorý mal byť sprostredkovateľom pri zabezpečovaní vyšetrovania tejto fingovanej krádeže prostredníctvom svedka S. tiež svoju vinu na uvedenom skutku poprel s tým, že sa jedná iba o výmysel svedka S.. V priebehu dokazovania, a tu súd zdôrazňuje, že v zmysle § 2 ods. 19 Trestného poriadku môže prihliadať iba na tie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, sa jediným usvedčujúcim dôkazom stala výpoveď svedka T. S. z prípravného konania zo dňa 19.10.2006, ktorý bol vykonaný prečítaním obsahu tejto výpovede na hlavnom pojednávaní. Ostatné dôkazy spočívajúce vo svedeckých výpovediach svedkov U., S., Y., J., V.Y., J. E. A., ako aj vykonanie dokazovania oboznámením obsahu vyšetrovacích spisov č.p: UIS-153-19/IOU-KP-2006, ČVS: UIS-197/IOV-V-2006 a ČVS: OUJP-420/2002 len priamo potvrdzujú, že ku krádeži kolies došlo, čo napokon nespochybnil ani obžalovaný Q., ďalej že táto krádež bola predmetom vyšetrovania a trestného stíhania vedeného voči neznámemu páchateľovi a z dôvodu, že toho sa nepodarilo zistiť, bolo trestné stíhanie prerušené. Svedkovia J. a A. len sprostredkovali tvrdenia svedka S. a z listín týkajúcich sa poistenia vyplýva, že poisťovňa Kooperatíva, a.s. nezistila žiadne dôvody na odmietnutie poistného plnenia a po prešetrení poistnej udalosti poskytla poistné plnenie zodpovedajúce hodnote diskov z ľahkých zliatín a pneumatík, ktoré boli v počte štyroch kusov odcudzené z motorového vozidla, ktoré mal na základe leasingovej zmluvy so spoločnosťou CaC Leasing Slovakia, a.s. v prenájme obžalovaný Y. Q.. Žiadna z týchto svedeckých výpovedí alebo obsah vyšetrovacích spisov či už priamo alebo nepriamo nepotvrdzujú pravdivosť svedeckej výpovede svedka T. S. a ani účasť obžalovaných na žalovanom skutku.
Pretože výpoveď svedka S. má usvedčujúci charakter a zároveň je jediným dôkazom, je podľa názoru súdu nevyhnutné, aby sa dôsledne zaoberal obsahom tejto výpovede ako aj jej použiteľnosťou ako dôkazu v prejednávanej trestnej veci. Výpoveď svedka T. S. je teda potrebné hodnotiť v dvoch rovinách, a to v rovine procesnej a v rovine hmotného obsahu výpovede.
Z procesného hľadiska je nutné uviesť, že táto výpoveď svedka T. S. bola realizovaná v čase začatia trestného stíhania v tejto trestnej veci, ku ktorému došlo uznesením vyšetrovateľa dňa 19.10.2006 spolu so vznesením obvinenia svedkovi V. pre skutok, ktorý je totožný so skutkom v prejednávanej trestnej veci a pre ktorý sa na základe obžaloby vojenského prokurátora viedlo konanie na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov, resp. neskôr na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2T 44/2007. Ide teda o dôkaz vykonaný po začatí trestného stíhania a aj keď bol výsluch realizovaný pred vznesením obvinenia obžalovaným Q. a V., ku ktorému došlo uznesením vyšetrovateľa dňa 16.08.2007, je dôkazom zákonným, pretože bol zabezpečený počas trestného stíhania a svedok bol riadne poučený v zmysle ustanovení Trestného poriadku spôsobom zodpovedajúcim jeho procesnému postaveniu svedka. Preto súd tento dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonal prečítaním obsahu výpovede svedka T. S. z prípravného konania. Na strane druhej musí súd prisvedčiť argumentácii obhajcov obžalovaných spočívajúcej v tom, že ani obžalovaní a ani oni nemohli za situácie, že výpoveď svedka S. bola na hlavnom pojednávaní iba prečítaná, klásť svedkovi otázky, čím bolo tak v prípravnom konaní, kedy v čase výpovede svedka nemali obžalovaní postavenie obvinených ako aj na hlavnom pojednávaní, kde bola táto výpoveď iba prečítaná, znemožnené účinné právo na obhajobu a „rovnosť zbraní“, ktorá je súčasťou zásady kontradiktórnosti, ktorou sa riadi trestné konanie. Tu súd poukazuje na stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté pod sp. zn. Tpj 63/2009 zo dňa 07.12.2009 na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci", ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2010. V tomto stanovisku najvyšší súd uviedol, že: „Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.“ Nemožnosť obžalovaných, resp. ich obhajcov aktívne sa zúčastniť výpovede svedka S. aspoň jeden krát v priebehu konania (článok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru) nebráni čítaniu tejto výpovede na hlavnom pojednávaní, pretože v čase výsluchu tohto svedka nebolo možné predpokladať, že nastane stav, že bude nutné jeho výpoveď prečítať z dôvodu uvedeného v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku a to, že svedok je v cudzine na neznámom mieste. Upretie práv obhajoby, ktorému došlo uvedeným spôsobom vykonania dôkazu na hlavnom pojednávaní má za následok, že uznanie viny obžalovaných nemôže byť výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené na tejto svedeckej výpovedi. „Čítanie výpovede svedka, ktorý nikdy nebol vypočutý kontradiktórne, samo o sebe nemusí znamenať porušenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak odsúdenie nie je výlučne a ani v rozhodujúcej miere založené na tejto výpovedi“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 140/04 z 20.04.2005). Z týchto dôvodov opierajúc sa o vyššie uvedenú judikatúru súd nemohol len na základe tohto dôkazu vysloviť vinu obžalovaných.
Okrem uvedeného záveru súd poukazuje aj na skutočnosť, že na bývalom Vojenskom obvodom súde Prešov, neskôr na Okresnom súde Prešov sa viedlo konanie pod sp. zn. 2T 44/2007 proti obžalovanému C. V. založené na tom istom skutku, ako je skutok obžaloby v prejednávanej trestnej veci s tým, že týmto konaním sa C. V. mal dopustiť návodu k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestného činu poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250c ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 2T 44/2007 vyplýva, že boli vykonané rovnaké dôkazy ako v tomto konaní, vrátane výsluchu chráneného svedka T. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol všetky skutočnosti tak, ako ich súd oboznámil z jeho výpovede v prípravnom konaní. Rozsudkom zo dňa 25.02.2011 bol svedok C. V. v pozícii obžalovaného oslobodený spod obžaloby z dôvodu uvedeného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pričom uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.10.2011 bolo odvolanie prokurátora vojenskej prokuratúry zamietnuté ako nedôvodné. Z hľadiska právnej istoty, ktorá je imanentnou súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásila, nemôžu súdy na základe tých istých dôkazov a v tej istej trestnej veci založenej na rovnakých skutkových okolnostiach dospieť k rôznym rozhodnutiam o vine alebo nevine obžalovaných za ten istý skutok. Samozrejme, konanie v prejednávanej trestnej veci ako aj konanie vo veci sp. zn. 2T 44/2007 sú formálne samostatnými konaniami ale za situácie, že iný súd v konaní pod sp. zn. 2T 44/2007 dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, dáva súdu v prejednávanej trestnej veci možnosť konštatovania opaku len v takom prípade, ak by bol vykonaný nový dôkaz alebo rovnaký dôkaz, ale s iným obsahom, ktorý nebol vykonaný v konaní pod sp. zn. 2T 44/2007 a ktorý by zvrátil uvedené právoplatné rozhodnutie. To by v prípade právoplatnosti rozsudku, ktorým by bola vyslovená vina obžalovaných v prejednávanej trestnej veci umožňovalo podanie návrhu na obnovu konania pod sp. zn. 2T 44/2007 v zmysle § 393 a nasl. Trestného poriadku v neprospech odsúdeného C. V.. K takej situácii však nedošlo a hoci súd nie je viazaný právnym názorom vysloveným súdmi v konaní pod sp. zn. 2T 44/2007, ctiac si zásady právnej istoty nemohol za rovnakej situácie vysloviť iný výrok, než ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navyše sa súd aj v tomto konaní musí stotožniť s názorom Krajského súdu v Trenčíne vyslovenom vo svojom uznesení zo dňa 25.10.2011 vo vzťahu k výpovedi svedka T. S., pretože aj v tomto konaní vzhľadom na rovnaký obsah tohto dôkazu je možné vysloviť rovnaké právne postuláty. Výpoveď svedka S. je po obsahovej stránke úplne nelogická. Nie je zrejmé, prečo by mal byť on oslovený, aby pomohol zakryť uvedenú trestnú činnosť. V tom čase bol iba príslušníkom policajného zboru a ako sám uviedol vo svojej výpovedi, aj menej skúsenému policajtovi muselo byť zrejmé, že vzhľadom na výšku škody bude vec riešiť vyšetrovateľ, ktorého postavenie je nezávislé. Svedok S. vôbec neuviedol, akým spôsobom by mal ako člen hliadky ovplyvniť vyšetrovanie, pričom svedok J., ako príslušný vyšetrovateľ trestnej veci krádeže kolies vôbec o ovplyvnení vyšetrovania kýmkoľvek nevypovedal. Je nelogické, prečo by svedok V.G. oslovoval svedka S., lebo ak by jeho prítomnosť na mieste krádeže bola nejako dôležitá, prečo ho neoslovil priamo obžalovaný V. ale sprostredkoval to cez V.. Svedok S. uvádza, že obžalovaný V. mu po krádeži kolies dal 2.000,- Sk, hoci aj táto jeho výpoveď sa vymyká logickému postupu, pretože nie je zrejmé, prečo by obžalovaný V. dával peniaze svedkovi S. aj pre svedka V., keď to podľa svedka S. obžalovaný V. vybavoval prostredníctvom svedka V. a peniaze mohol dať svedkovi
V. priamo. Otázne je aj to, za akú činnosť mal svedok S. dostať od obžalovaného V. peniaze, keďže vo svojej výpovedi neuviedol nič, čím by obžalovaným pomohol zakryť ich trestnú činnosť žalovanú v prejednávanej trestnej veci. Ako sám svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, keď ho oslovil svedok V. s takou ponukou, ani mu neuviedol, čo od neho očakáva a svedkovi V. mal len uviesť svoje nočné služby, čo aj urobil. Nikto ho ďalej s požiadavkou ovplyvnenia vyšetrovania, na ktoré ani nemal dosah neoslovil, len zrazu mal dostať peniaze od obžalovaného V. bez akéhokoľvek protiplnenia. Toto všetko sa vymyká princípom elementárnej logiky a spochybňuje dôveryhodnosť výpovede svedka T. S., ktorá je jediným usvedčujúcim dôkazom v prejednávanej trestnej veci. Súd zdôrazňuje, že ani výpoveď svedka S. žiadnym spôsobom nespája obžalovaného Q. s prejednávanou trestnou vecou.
Na základe takto vykonaného dokazovania a po hodnotení uvedených dôkazov pri použití právnej argumentácie, najmä vo vzťahu k výpovedi svedka T. S. považuje súd za nevyhnutné vysloviť jednoznačný záver vyjadrený v oslobodzujúcom výroku rozsudku s tým, že nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní, sa stal.
Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku, súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. s jeho nárokom na náhradu škody, ktorý si uplatnil riadne a včas, na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.