Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Oľgy Trúchlej a Viery Dikošovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: S. Š., nar. XX.XX.XXXX B. Q., trvale bytom Y. W. XXX, R. Y. W.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

dňa 14.02.2019, okolo 14.00 hod., v Martine, na ulici Riadok č. 1, v podniku s názvom „Bistro na riadku", snažil sa dvoriť obsluhujúcej V. F., nar. XX.X.XXXX, po ignorancii zo strany menovanej obvinený začal masturbovať, od konania neustúpil ani po opakovanej výzve obsluhy, aby prestal, pokračoval až do príchodu ďalšieho zákazníka, svojím konaním vyvolal pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu na verejnosti, obvinený takto konal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.09.2017, právoplatným 13.09.2017, sp. zn. , pre prečin výtržníctva podľa , ,

v bode 2/

dňa 03.03.2019, okolo 19.00 hod., v Martine, na ul. M. R. Štefánika 8, v podniku s názvom „Cafe Talizman", dožadoval sa od obsluhujúcej B. B. V., nar. XX.XX.XXXX, aby mu ukázala svoje ruky, aby sa ich mohol dotýkať, keď nebolo vyhovené jeho požiadavke, sadol si na stoličku za barový pult a masturboval, od konania ustúpil až po opakovanom upozornení zo strany obsluhy, ktorá mu vyhrozila privolaním polície, svojím konaním vyvolal pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu na verejnosti, obvinený takto konal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.09.2017, právoplatným 13.09.2017, sp. zn. , pre prečin výtržníctva podľa , , v bode 3/ dňa 27.03.2019, okolo 18.30 hod., v Martine na pešej zóne, na ulici Divadelnej, oproti budove Slovenského komorného divadla, po tom, ako si vyhliadol X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Š. K.. XX/XX, a oslovil ju s prosbou o pomoc, na čo poškodená nereagovala, poškodenú sledoval, keď sa poškodená nachádzala v časti Štúrova štvrť, medzi panelákmi, vytrhol jej čiernu kabelku, ktorú držala v ruke, v kabelke sa nachádzala peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške cca 120 EUR, okuliare zn. Okula vrátane puzdra na okuliare, hodinky, ruženec, občiansky preukaz a karta poistenca na meno poškodenej, pri útoku poškodená X. V. stratila rovnováhu, spadla na zem a pri páde utrpela tupý úraz nosa s odreninou, s opuchom a zlomeninou hrotovej časti nosovej kosti, tupý úraz brady s odreninou na hrote brady vpravo, narazenie pravej ruky, narazenie palcovej hrany ľavej ruky, narazenie ľavého kolena s odreninou na ľavom kolene - zranenia vyžadujúce liečenie po dobu 14 až 21 dní a zlomenina nosa - zranenie vyžadujúce liečenie po dobu 21 až 28 dní, s rovnakou dobou obmedzenia obvyklého spôsobu

života, obvinený spôsobil zároveň poškodenej X. V. škodu vo výške najmenej 120 EUR, za odcudzené peniaze si obvinený kúpil mobilný telefón s nabíjačkou, slúchadlá, energetický nápoj a cigarety, kabelku s obsahom zahodil do kontajneru,

teda

v bodoch 1/ a 2/

- pokračovacím konaním sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že vyvolával verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

v bode 3/

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchal

v bodoch 1/ a 2/

- pokračovací prečin výtržníctva podľa , .

v bode 3/

- zločin krádeže podľa , účinného do 31.07.2019

- prečin ublíženia na zdraví podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.07.2019 s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa súd poškodenú X. V., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Q., Š. K. Č.. XX/ XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. podala dňa 17.06.2019 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému S. Š., stíhanému pre pokračujúci prečin výtržníctva podľa , a pre zločin lúpeže podľa , Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tromi skutkami uvedenými v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním výpovedí poškodenej a svedkov z prípravného konania, ďalej prečítaním znaleckého posudku a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.08.2019 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutkov v bode I a II obžaloby. Čo sa týka skutku v bode III obžaloby, on sa necíti byť vinný.

Postupom podľa 333 ods. 3 obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Senát Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov v bode I a II nevykoná, a zároveň vyhlásil, že vykoná celé dokazovanie ohľadom skutku v bode III.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.08.2019 vypovedal, že on ten skutok nespáchal, on v ten večer nebol tam. Keby ho spáchal, tak by ho policajti našli. On chodil prespávať do azylu pre bezdomovcov a policajti vedeli, kde je. V ten večer sa jej len opýtal, ale ju neprenasledoval, uviedol doslovne: „Keď mi ukážete kamerový záznam, že som to spáchal, tak sa k tomu priznám“. Babička uviedla štyri rôzne výpovede. V prvej výpovedi uviedla, že on jej ukradol 50-60 Sk, druhá výpoveď, že nevie, kto to bol, nevedela uviesť, kto ju okradol, tretia výpoveď, že jej ukradol 120 €, a štvrtá výpoveď, že ju napadol. Táto babička poškodená menila výpoveď, on ju neokradol. V ten večer sa na tom mieste nenachádzal v čase, kedy sa mal odohrať ten skutok. Chcel sa vyjadriť k jeho predchádzajúcim výpovediam, kedy sa on priznával, že sa ku skutku priznal, ale bolo to pod psychickým nátlakom polície, pracovníci kriminálky ho podplatili stravnými lístkami, sľúbili mu, že nepôjde do CPZ. On bol na ulici hladný, preto sa priznal. On poškodenú stretol na pešej zóne, ale neprenasledoval ju. Len sa jej spýtal, koľko je hodín a či mu môže pomôcť. On bol s chalanmi v Galérke. Bývajú na O., ich mená nevedel uviesť. On sa babičky spýtal, či mu môže pomôcť, koľko je hodín, ona len niečo zamrnčala. On od nej odišiel do Galérky, kde si kúpil mobil, on sa totiž vrátil zo psychiatrie G. Y. W., mal vlastných 120 €. Potom sa ubytoval v nocľahárni K. S. X. Tam sa aj preukázal občianskym preukazom. Policajti ho chytili až ráno. On nevie, ako mohli vedieť, že je to on. On sa tej pani len spýtal, koľko je hodín. Policajti ho dali do auta, ukázali mu v ktorom kontajneri sú tie odcudzené veci, on to nevedel. Nie je pravda, že by policajtom ukazoval, kde sú odcudzené veci. Chce, aby sa to celé vyriešilo raz a navždy, aby nebol vinný z ničoho. Aj pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, keď bol vo väzbe dva mesiace, sa bál uviesť tie skutočnosti, aby nedostal vyšší trest. Nepamätal si, či v prípravnom konaní pri výsluchoch podpisoval zápisnice. On asi odmietol podpísať zápisnicu o výsluchu v prípravnom konaní, keď tam bol jeho obhajca.

Na návrh prokurátora súd podľa prečítal zápisnice o skoršej výpovedi obžalovaného z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov.

Na otázky sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, obv. S. Š. vypovedal, že čo sa týka skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, chcel uviesť, že sa pridržiava svojej výpovede zo dňa 28.03.2019 pred vyšetrovateľom. Je to pravda a je mu to ľúto ( č l. 53 zápisnica zo dňa 30.03.2019).

Za prítomnosti obhajcu obv. S. Š.I. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom vypovedal, že mu bolo doručené uznesenie, v ktorom je stíhaný ako obvinený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm. d) Tr. zákona, tomuto uzneseniu porozumel. To, čo sa uvádza v uznesení sa zakladá na pravde. Zo skutku sa cíti byť vinný. Sťažnosť voči uzneseniu o jeho vznesenom obvinení si podáva, a to z toho dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu on považuje za krádež. Ďalej po prečítaní uznesenia uvádzal, že to, čo sa mu kladie za vinu, sa zakladá na pravde. Skutok, ako je opísaný sa stal presne tak, ako je uvedené v začiatku uznesenia, avšak nie je to lúpež ale krádež. On nikoho nenapadol, on len strhol kabelku a ona padla. K samotnému skutku sa vyjadrovať nebude, odmietal k nemu vypovedať. Uvádzal, že je mu ľúto, nemal peniaze na jedlo a potreboval jesť, preto tej babke ukradol kabelku ( č. l. 68 zápisnica zo dňa 28.03.2019 ).

S.Á. Š. dňa 28.03.2019 v zápisnici o výsluchu zadržaného podozrivého po zákonnom poučení uviedol, že dňa 27.03.2019 bol v Galérke - Billa, potom jednu pani sledoval - jednu starú tetu, sa jej opýtal, že či by mu vedela pomôcť, nepovedal jej čo, pani niečo zamrmlala a odchádzala preč, on ju sledoval keď išla okolo Kocúra (pozn. vyšetrovateľa: bar), stále šiel za ňou smerom k činžiakom, strhol jej kabelku, teta spadla na zem a zakríkla „joj" a utekal, lebo mal strach z toho čo urobil. Kabelku mala prevesenú, on jej strhol túto kabelu, bola čierna a utekal preč. Tam pri košoch vyhodil občiansky a všetko a zobral si 50 eur a hodinky, tieto boli v kabelke. Hodinky zahodil do trávy, nevie kde. Išiel do Galérky, išiel do bazáru, tam si kúpil mobil s nabíjačkou, v Galérke si kúpil energeťák a cigarety. Na záver uvádzal, že ho to mrzí, čo tejto starkej spravil a chcel by si to odpracovať. Tiež uvádzal, že má obmedzenie spôsobilosti na právne úkony od svojich 18 alebo 19 rokov. Má opatrovníka, je to jeho nevlastný otec, ale tento ho vyhodil z domu, nemá o neho záujem. Uvádzal, že nakoľko má obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemôže svojím podpisom potvrdiť to, čo uviedol v tejto zápisnici. To je všetko čo by k danej veci uviedol. Vypovedal slobodne bez akéhokoľvek nátlaku zo strany vyšetrovateľa PZ alebo inej osoby. Po prečítaní vyhlásil, že obsah zápisnice v plnom rozsahu súhlasí s jeho výpoveďou a preto nežiada o vykonanie zmeny v nej ani o jej doplnenie.

Súd vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti o štandardnom výsluchu podozrivého zadržaného S. Š. vo výpovediach vyšetrovateľky S.. Q.. Q. V. a prítomného príslušníka polície K.. Q. Q. a zároveň o dôvode prečo S. Š. nepodpísal svoju výpoveď, zápisnicu o výpovedi S. Š.I. v procesnom postavení zadržanej a podozrivej osoby zo dňa 28.03.2019 považuje za zákonnú, a to napriek tomu, že nie je podpísaná samotným S. Š..

Svedkyňa S.. Q.. Q. V. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako vyšetrovateľka na polícii tu v Martine. Tu prítomného obžalovaného osobne nepozná, prišla s ním do kontaktu pracovne. Vo všeobecnosti výsluch zadržanej osoby prebieha nasledovne: po zákonnom poučení zadržaná osoba ak vypovedá, jej výpoveď sa zapíše do zápisnice, vytlačí sa a podpíše. Podpíše sa zápisnica o výsluchu zadržanej osoby. Okrem zadržanej osoby túto zápisnicu podpisuje vyšetrovateľ aj prítomná osoba. Ona si spomína na výsluch zadržanej osoby, tu prítomného obž. S. Š.. Zadržaný S. Š. najprv uviedol vlastnými slovami, čo sa odohralo, to sa následne zapísalo a keďže zadržaný S. Š. uviedol, že má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a nemôže podpísať zápisnicu, toto sa uviedlo do zápisnice a túto zápisnicu zadržaný nepodpísal. Túto zápisnicu podpísali ostatné prítomné osoby. Ako zadržaný S. Š. uviedol, že nemôže podpisovať zápisnicu, ona ho viackrát nevyzvala, aby podpísal zápisnicu. Až následne mali k dispozícii aj rozhodnutie o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. Zadržaný S. Š. vedel, čo sa s ním deje, stále opakoval dookola, že ho chce zavrieť, že ho chce dať do basy. Všetko to, čo uviedol podozrivý S. Š., zapísali do zápisnice. Za jej prítomnosti nebol vyvíjaný nátlak na zadržaného S. Š., ako má v danej veci vypovedať. Ani mu nebolo nič sľúbené, že ak niečo vypovie, že bude mať nejaké výhody. Ona nemá vedomosť o tom, že počas jej neprítomnosti mal byť vyvíjaný nejaký nátlak na S. Š.. Keď obvinený stále opakoval, že ho chce dať do basy, ona mu povedala, že ona nie je sudca a že ona o tom nerozhoduje. Nevie, že by zadržanému S. Š.I. bola poskytnutá nejaká strava, ona mu nijakú neposkytla. Vo všeobecnosti má vedomosť o tom, že ak je niekto zadržaný viac ako šesť hodín, polícia mu poskytne stravu, na ktorú má nárok. Keď bol S. Š. v cele policajného zadržania, bol na lekárskom vyšetrení, kde lekár uviedol, že je schopný umiestnenia v cele policajného zaistenia. Keď vypočúvala S. Š. v procesnom postavení zadržaného, nejavil sa jej, že má požité nejaké návykové látky. Predseda senátu predložil svedkyni zápisnicu o výsluchu zadržaného podozrivého z č.l. 62-63, k čomu svedkyňa uviedla, že ide o túto zápisnicu, kedy vypočúvala zadržaného podozrivého S. Š., na tej zápisnici je jej podpis.

Svedok K.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy vypovedal, že tu prítomného pozná z tej veci, keď sa vyšetrovala. Spomína si len na niektoré veci, ako počas jeho výsluchu zadržaného podozrivého S. Š., keď ho vypočúvala vyšetrovateľka. Pri tom výsluchu iba sedel a dával pozor, on do výsluchu vyšetrovateľke nezasahoval. Vie, že vtedy S. Š.I. vypovedal samostatne, priznával sa, v tej veci sa doznával, odpovedal aj na otázky, ktoré mu kládla vyšetrovateľka. On si spomína, že S. Š. uvádzal, že je nesvojprávny a odmietal podpisovať zápisnice, ale teraz si už nevie vybaviť, či tú predmetnú zápisnicu odmietol, nechcel podpísať, alebo či ju podpísal, skutočne si to už teraz nevie vybaviť. Predseda senátu predložil svedkovi zápisnicu o výsluchu zadržaného podozrivého z č.l. 62-63, k čomu svedok uviedol, že podpis na tejto zápisnici je jeho, vidí na tej zápisnici, že S. Š. na tejto zápisnici nie je podpísaný. Na otázky prokurátora svedok ďalej vypovedal, že z ich strany nebol vyvíjaný nejaký nátlak na S. Š.. S. Š. sám vypovedal, vypovedal samostatne, napokon nejaké veci sa aj našli a má vedomosť aj o tom, že samotný obvinený ukázal, kde sa nachádzajú tie veci. Určite nebol dôvod sľubovať S. Š. nejaký benefit za to, že sa prizná. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že mal službu, vtedy sa mal odohrať ten daný skutok. Oni v tej dobe vyhodnocovali kamerové záznamy, stotožňovali toho páchateľa, kto to mohol spraviť a bolo to aj vecou náhody - ráno menovaný S. Š. prišiel do záložne s telefónom, ktorý chcel založiť, ktorý si kúpil, a odtiaľto im volali na číslo 158 a následne išli pre S. Š.. S. Š. predviedli, najprv sa vypočúval u nich na operatíve. S. Š. sám vypovedal, že áno, urobil hlúposť, na ich otázku, že kde sú veci, ukázal im smetiak, ktorý keď otvoril, našiel tam porozhadzované veci, bola tam kabelka, doklady a nejaké veci. Toto sa riešilo dodatočne obhliadkou, kde už nebol prítomný. Nespomínal si, či mu obvinený uvádzal, že nechce ísť do basy. On S. Š. neposkytol žiadnu výhodu, on mu nekupoval žiadnu stravu. Má však vedomosť, že ak je niekto zadržaný dlhšiu dobu, nevedel či štyri alebo päť hodín, má zákonný nárok na stravu. Keď napríklad povie zadržaná osoba, že je smädná, alebo že chce ísť na WC, tejto požiadavke je vyhovené. On vykonával službu s kolegom Q. do 11-12, následne boli vystriedaní a nevedel uviesť, kto ich striedal.

Podľa so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal zápisnica o výsluchu svedkyne poškodenej X. V. z prípravného konania zo dňa 29.03.2019, svedka J. Š. z prípravného konania zo dňa 27.03.2019 a svedka A. O. z prípravného konania zo dňa 30.04.2019.

Svedkyňa - poškodená X. V. pred vyšetrovateľom za prítomnosti obhajcu vypovedala, že no ona išla z kostola, prešla cez mesto, otočila sa do Štúrky, nevidela nikoho, ide, ide, bola tam tma a zrazu ju niekto mykol za tašku. Tašku mala prevesenú na ruke. On potom ušiel. On ju mykol a ona spadla na zem na bok na tvár a rozbila si nos. On sa otočil aj s jej taškou a ušiel. Tam ho asi polícia zbadala, utekali za ním. Policajti prišli po chvíli k nej a zodvihli ju. Ona v tej Štúrke bola úplne sama, nemohla sa brániť, lebo len jej schmatol kabelku a utekal preč. Ona mala aj palicu, kabelku jej schmatol a utekal. Strhol jej ju z ruky nasilu a ako jej ju strhol, tak ona hneď spadla na zem. Bolo to na ceste pred Štúrkou a ona sa bála, aby ju neprešlo auto. Za chvíľu tam prišla polícia a tá ju zodvihla, bola šťastná, že ju zodvihli. Išla domov. V ten deň večer prišla sanitka a odviezli ju na ošetrenie do nemocnice. Má udreté ľavé líce aj nos, bolia ju rebrá na ľavej strane, aj lakeť. Ten zloduch ušiel a zobral jej kabelku, kde mala dvoje okuliarov, peňaženku, občiansky preukaz mala, aj kartičku poistenca. V peňaženke mala dve päťdesiat korunáčky (poznámka vyšetrovateľa euro) a jednu dvadsať korunačku. Vyšetrovateľ jej teraz predložil jedny jej okuliare, občiansky preukaz a kartičku poistenca na jej meno. Ona si tieto veci od neho prevzala, ale ešte jej chýba puzdro na okuliare a jedny okuliare, peňaženka aj s peniazmi, ale to zatiaľ nebolo nájdené. Ona bola teda prepadnutá. Ona si nárokuje od toho zlodeja, aby jej nahradil škodu, ktorú jej spôsobil a to 120 euro, tie okuliare nevie koľko mali hodnotu a puzdro na okuliare tiež nevie akú malo hodnotu, ale chce, aby jej to nahradil a žiada nech je potrestaný, lebo to sa nepatrí, ona by nikdy nič neukradla. Na otázku obhajcu - „Keď vám bral kabelku, páchateľ sa vás aj nejako inak dotkol?“ - svedkyňa - poškodeného odpovedala, že iba jej strhol kabelku, keď jej ju stiahol tak hneď stratila rovnováhu a spadla. Nepamätá si ako vyzeral ten páchateľ, bol väčší ako ona, bol to asi chlap, tí behajú po meste. Nevie čo mal oblečené. To čo jej urobil ju bolí, najviac toto (ukazovala na rebrá). Po poučení podľa , uvádzala, že predmetným konaním jej vznikla majetková škoda vo výške 120,- Eur. Týmto si uplatňuje nárok na náhradu škody a ako poškodená navrhuje, aby v prípade preukázania viny súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu uhradiť. V inom konaní si nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Svedok J. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že cca o 18,40 hod hliadkoval spoločne s kolegom Y. Č. v časti Martin Štúrovo námestie, keď zbadali na zemi ležiacu osobu. Vonku bolo tak šero, takže bolo

zreteľne vidieť, že niekto leží na zemi na ceste pred bytovým domom č. XX-XX. Jednalo sa o staršiu ženu. Zastavili auto, vystúpili, zbadali na zemi krv, tá pani sa akurát snažila postaviť, bola tvárou smerom k zemi, ale tak na kolenách ako keby sa pokúšala vstať, vedľa nej bola pohodená palička. Tá pani ležala tvárou k námestiu, teda k budove starej Matice. Hneď z prvého pohľadu bolo zrejmé, že sa jedná o starú pani, teda vo veku viac ako 80 rokov. Pristúpili k nej, kvapkala jej krv z nosa. Spýtali sa, či spadla, či potrebuje pomôcť. Bola zmätená, dezorientovaná, takže na ich prvotnú otázku či spadla nevedela ani odpovedať. On sa otočil a išiel pre lekárničku do auta, kolega ju pridržal a ošetril jej nos a tvár. Krv jej tiekla z nosa a od toho už mala znečistené aj plášť aj klobúk, takej fialovej farby, ktorý bol vlastne padnutý pod ňou. Ako ju poutierali, tak až po chvíli im povedala, že jej niekto zobral kabelu, teda vytrhol a ona vtedy spadla. Nevedela povedať ani koľkí ľudia to boli, ako vyzerali, teda či bol jeden alebo viacerí, nevedela povedať vôbec nič. Potom zavolali RZP a potom zavolali na mestskú políciu na operačné a tí volali hliadku PZ. On medzi tým išiel do vchodu č. XX , kde pani býva a tam sa pýtal susedov, či niečo nevideli, je tam 6 bytov, on bol v troch, lebo jedni susedia neboli doma. Nikto nič nevidel, neregistroval. Keď prišla záchranka tak babku odviezli a potom prezreli široké okolie, smetné koše a trávniky, či kabelka niekde nebude pohodená, ale nič nenašiel. Keď prišla hliadka PZ tak ešte išli s babkou do bytu pozrieť, či náhodou babka nemala kabelku doma, nakoľko ako uviedol, babka bola dezorientovaná, tak to radšej s ňou išli preveriť a následne si babka si preukaz poistenca zobrala z bytu. Babka mala kľúče vo vrecku kabáta. Aj policajti PZ prezreli okolie. Babka nevedela ani uviesť čo mala v tej kabelke, povedala aj, že tam mala okuliare, ale tie mala doma, potom povedala, že tam mala 40 korún, ale vedeli, že hovorí o eurách, ale aj to potom povedala, že nevie koľko peňazí tam mala. Teda celkovo nevedela nič presne uviesť, bola z celej tej situácie zmätená. Od susedov sa len dozvedeli, že býva v byte pána S., vlastne v tom byte je na dožitie. Susedia im povedali že je vdova, deti nemá, byt prepísala na nejakú cirkev a teraz ten byt má nejaký pán S., ten sa o ňu aj stará teda chodí jej občas nakúpiť a nechá ju tam dožiť. Ale to má informácie len od susedov. Susedia hovorili, že pravidelne chodí 3 krát za deň do kostola, teda že je celkom na svoj vek čiperná. Oproti býva nejaký pán O. a ten s ňou tak najviac komunikuje. Je ale pravda, že babka už slabo počuje, tak aj komunikácia s ňou je zložitejšia. Potom ako babku RZP odviezla išli na stanovisko MsP a tam na kamerách zistili, že babka naozaj išla smerom od kostola cez námestie a mala v ruke kabelku.

Svedok A. O. v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uviedol, že bol OS v Rimavskej Sobote ustanovený ako opatrovník jeho syna Š. S., nar. X.X.XXXX, pričom v zmysle rozhodnutia je oprávnený ho zastupovať v úradných veciach, najmä spravovať jeho majetok, podpisovať zmluvy a dohody. On má vedomosť, že v súčasnej dobe sa nachádza S. vo väzbe potom, čo bol zadržaný políciou v Martine. Je pravda, že S. bol v psychiatrickej liečebni a následne odišiel z domu, nevedel uviesť dátumy kedy to presne bolo. Je pravda, že čo sa týka pohybu S., toto on nebol schopný nejako ovplyvniť, nakoľko on sa mohol voľne pohybovať a teda nemohol mu zabrániť aby niekam neodišiel. Je pravda, že on žiadne písomnosti nepreberá ani nepodpisuje, nakoľko toto robí za neho on. K samotnej trestnej činnosti z ktorej je obvinený sa vyjadriť nevedel.

Podľa , so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal odborné vyjadrenie označené ako znalecký posudok č. 33/2019 podané znalcom Q.. E. Š., V.. z ktorého vyplýva, že zo zdravotnej dokumentácie poškodenej X. V. a z farebnej fotodokumentácie vyplýva, že táto dňa 27. 3. 2019 pri útoku inej osoby voči nej utrpela nasledovné zranenia: 1. Tupý úraz nosa s odreninou, opuchom a zlomeninou hrotovej časti nosovej kosti. 2. Tupý úraz brady s odreninou na hrote brady vpravo. 3. Narazenie pravej ruky. 4. Narazenie palcovej hrany ľavej ruky 5. Narazenie ľavého kolena s odreninou na ľavom kolene. Poranenia, ktoré poškodená X. V. utrpela, vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia na jej telo. Epicentrom (miestom najväčšieho pôsobenia) násilia v danom prípade bola tvár poškodenej (nos a brada), pravá a ľavá ruka a pravá oblasť dolnej časti hrudníka, ľavé koleno. Poranenia vznikli pôsobením tupého násilia (úder, náraz) s časťou (zložkou) tangenciálneho posunu zranených častí tváre po nerovnej drsnej podložke (odreniny). Poranenie rúk a boku vzniklo tupým nárazom na podložku. Vzhľadom na výpoveď poškodenej a vyšetrené okolnosti prípadu, bola vylúčená možnosť aktívnych úderov útočníkom do očných oblastí, nosa a brady poškodenej. Poranenia na jej tele teda vznikli prudkým nárazom zranených častí tela v rámci akcelerovaného pádu na podložku a tangenciálnym posunom zranených častí tela po podložke. V danom prípade sa teda nejednalo o pasívny pád na podložku, ale pád iniciovaný a urýchlený ďalším silovým pôsobením. Toto silové pôsobenie vzniklo

aktívnym konaním útočníka, a to v momente, kedy aktívne vytrhol tašku poškodenej. Poškodená s vysokou pravdepodobnosťou kládla odpor voči tomuto deju, do momentu straty rovnováhy, čím sa silové pôsobenie útočníka -aktívny ťah za tašku - premenilo na akcelerový pád. Poškodená dopadala tvárou na povrch podložky, kedy bezprostredne nosom a bradou kontaktovala podložku. Mimo zlomeniny nosa, odreniny nosa, došlo k prudkému otrasu mozgu v jej lebečnej dutine. Poškodená v dôsledku jej veku XX rokov trpí na stareckú atrofiu mozgu. Jej mozog sa postupne zmenšuje, čím vzniká v lebečnej dutine väčší priestor, cievy v lebečnej dutine, hlavne premosťujúce žily sú viacej napínané. U starých ľudí je táto skutočnosť nebezpečná v rámci jednoduchých tupých úrazov hlavy z toho dôvodu, že aj relatívne „malé" tupé násilie na hlavu môže vyvolať masívne krvácanie pod tvrdú blanu mozgovú, môže vyvolať až smrť človeka následkom komplikácií takéhoto krvácania. Z tohto dôvodu iniciáciu pádu a tupý náraz tváre o pevnú podložku v danom prípade znamenal situáciu bezprostredného ohrozenia života poškodenej. O uvedenom mechanizme otrasenia mozgu v lebečnej dutine svedčí masívnosť krvných výronov na očných viečkach. Čo sa týka doby liečby a doby potencionálnej práceneschopnosti, znalec uvádza, že osoba veku XX rokov nemá také adaptačné mechanizmy a mechanizmy hojenia ako normálny zdravý dospelý jedinec. Z tohto dôvodu sa u poškodenej X. V. budú poranenia liečiť dlhšie a na dlhšiu dobu obmedzia obvyklý spôsob jej života. Poranenia, ktoré poškodená utrpela, obmedzia na dobu liečby obvyklý spôsob jej života bolestivosťou nosa, sánky, zranených rúk a kolena. Poranenia mäkkých častí tela u poškodenej sa budú liečiť v čase okolo 14 -21 dní; poranenie - zlomenina nosa

- okolo 21 - 28 dní. Počas uvedenej doby bude potrebné aj sledovanie (kontroly) neurologického stavu, či nedošlo ku zakrvácaniu pod tvrdú blanu v čase krátko po poranení. Práceneschopnosť v danom prípade by sa pohybovala v čase 21 dní. Zranenie mohlo vzniknúť tak, ako to popisuje poškodená. Na tomto mieste znaleckého posudku znalec pokladá za potrebné uviesť, že tupý úraz hlavy u takejto poškodenej jej musel spôsobiť minimálne krátkodobú poruchu vedomia, čo však ona v dôsledku stareckej atrofie mozgu a s tým spojených komplikácií nemusela zaznamenať. Vzhľadom na tú skutočnosť, že bezvedomie takéhoto charakteru nebolo pri ošetrení poškodenej objektivizované, nemôže ho znalec zahrnúť do poranení. Všetky poranenia, ktoré poškodená X. V.Á. utrpela, sú poranenia ľahkého charakteru. Poranenia by sa mali vyhojiť bez následkov. Na tomto mieste znaleckého posudku pokladá ale znalec za potrebné uviesť, že najväčším rizikom tupého úrazu hlavy poškodenej je možnosť krvácania pod tvrdú blanu lebečnú a bude potrebné priebežná kontrola jej stavu počas liečby poranení.

Zo znaleckého posudku č. 17/2019 uvedenom na č. l. 188-209 spisu, ktorý súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného podľa prečítal vyplýva, že Q.. X. S. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria / liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria / a sexuológia, nezistil u obvineného S. Š. žiadne duševné ochorenie, ani duševnú poruchu s kvalitatívnymi zmenami základných duševných funkcií / psychózu, tzv. choromyseľnosť/ v čase spáchania sledovaného trestného činu, ani aktuálne pri znaleckom vyšetrení. V čase spáchania sledovaného trestného činu obvinený duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií netrpel. U obvineného ide o poruchu osobnosti - mentálne subnormnú, emočne nestabilnú osobnosť so sklonom k impulzívnym reakciám a heteroagresívnym prejavom, histriónsku, s poruchami správania, s maladaptívnym antisociálnym konaním. V záťažových situáciách výrazný sklon k autoagresívnemu, automutilačnému ako aj samovražednému konaniu. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného boli v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže intaktné, teda zachovalé. Za predpokladu, že obvinený mal v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže požité drogy, jeho schopnosti ovládacie boli znížené (zmenšené) v miere nepodstatnej vplyvom účinku týchto drog. Obvinený v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže mohol a vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Obvinený v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže mohol a vedel svoje konanie ovládať. Ovládacia schopnosť v čase činu výtržníctva je posúdená nižšie ( str. č. 21 znaleckého posudku). Obvinený nie je chorobne závislý na alkohole ani na iných návykových látkach. Znalec nezistil u obvineného v čase spáchania trestného činu taký vplyv alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, ktorý by mal podstatný vplyv na jeho konanie. Za predpokladu, že mal pri čine požité drogy, tieto mohli len uľahčiť spáchanie trestnej činnosti (viď tiež odpoveď na otázku č. 4 znaleckého posudku). Obvinený je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. Z hľadiska aktuálneho (súčasného) duševného stavu obvineného jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Sledovaná trestná činnosť nebola motivovaná duševnou chorobou. Štruktúru osobnosti, ani mentálny deficit nie je možné ovplyvniť žiadnym zdravotníckym opatrením. Nie je indikovaná žiadna forma ochrannej psychiatrickej liečby. Z hľadiska jeho poruchy osobnosti so sklonom k impulzívnym a maladaptívnym reakciám môže byť jeho konanie nepredvídateľné voči okoliu, čo platí aj o jeho

kriminálnom správaní v spoločnosti. Obvinený je rizikový aj voči sebe samému pre trvalé suicidálne ( samovražedné) tendencie. Obvinený S. Š. je normálne - heterosexuálne orientovaný, t.j. apetuje heterosexuálne objekty. U obvineného bola zistená sexuálna úchylka (sexuálna deviácia) - Exhibicionizmus. Obvinený trpí sexuálnou úchylkou (deviáciou) - kvalitatívnou poruchou sexuality (sexuálnou úchylkou v sexuálnej aktivite - exhibicionizmom). Jeho konanie v čase páchania činu bolo touto úchylkou motivované. Uvedená úchylka má priamy vplyv na jeho abnormné sexuálne správanie (viď vyššie). Jeho rozpoznávacia schopnosť v čase prečinov výtržníctva bola zachovalá (intaktná). Ovládacia schopnosť bola znížená - zmenšená v miere podstatnej a to vplyvom uvedenej úchylky. U obvineného ide pravdepodobne o kombináciu uvedených porúch. U obvineného sa prejavujú prvky agresivity voči objektom, tieto môžu byť aj prejavom vystupňovania sexuálnej úchylky smerom k tzv. atypickým expozíciám, ev. patologickej sexuálnej agresivity. (viď str. č. 16 a 17 znaleckého posudku). Úroveň všeobecných inhibičných mechanizmov a racionálnych zábran obvineného na potlačenie jeho agresívnych sexuálnych prejavov a potreby úchylného pohlavného ukojenia je podstatne znížená až absentná. Vzhľadom na priebeh a fenomenológiu prejavu, vysokú repetitívnosť sexuálnej deviácie a vysoké riziko recidívy abnormného deviantného sexuálneho správania ako aj tendencie k sexuálne- agresívnym prejavom, je pobyt obvineného na slobode z hľadiska sexuologického nebezpečný pre spoločnosť. Znalec navrhuje nariadiť obvinenému ochrannú sexuologickú liečbu ústavnou formou za účelom útlmu sexuality a afektivity. V prípade zlyhania tejto liečby by pripadala do úvahy dlhodobá detencia obvineného v špecializovanom zariadení.

Podľa súd na hlavnom pojednávaní upozornil obžalovaného, že skutok uvedený v bode III obžaloby súd môže v ďalšom konaní, na rozdiel od kvalifikácie uvedenej v obžalobe, právne posudzovať ako zločin krádeže podľa , Tr. zákona účinného do 31.07.2019 a ako prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona.

Podľa na hlavnom pojednávaní súd oboznámil prítomné procesné strany s obrazovými kamerovými záznamami a fotografiou zo dňa 27.03.2019, s fotodokumentáciou z miesta činu, s fotodokumentáciou z obhliadky miesta nálezu vecí a s fotodokumentáciou zranení poškodenej.

Podľa súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to najmä zápisnice o obhliadke miesta činu a o obhliadke odcudzených vecí, ambulantný záznam, uznesenie o vrátení vecí, lekárske potvrdenie a správy a rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota. Z úradných záznamov orgánov prípravného konania vyplýva, že obvinený S. Š. odmietal podpísať aj iné listiny v prípravnom konaní. Z rozsudku Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn. vyplýva, že obž. S. Š. bol čiastočne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Zo správy o povesti vyplýva, že obžalovaný v mieste trvalého bydliska nebol prejednávaný komisiou pre verejný poriadok pre spáchanie priestupku. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že obžalovaný bol súdom právoplatne odsúdený pre prečin výtržníctva podľa , pre obdobné skutky ako sú opísané v bodoch I a II tohto rozsudku na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný v rokoch 2014-2015 sa dopustil viacerých priestupkov za ktoré mu boli uložené pokuty, a to priestupkov proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu, ale aj proti verejnému poriadku vzbudzovaním verejného pohoršenia. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4- krát súdne trestaný, a to pre trestné činy výtržníctva, boli mu uložené aj nepodmienečné tresty, ktoré vykonal.

Zločinu krádeže podľa , účinného do 31.07.2019 sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchal na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe a spáchal čin na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1, písm. e) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu a ktorú páchateľ nemá vo vlastnej dispozícii.

Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi). Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za pomoci nástroja (napríklad žeriavnik naloží odcudzované panely na auto spolupáchateľa). Páchateľ môže použiť aj tzv. „živý nástroj“, ktorým môže byť osoba trestne nezodpovedná, konajúca z donútenia. Trestný čin je dokonaný aj vtedy, ak páchateľa odníme vec z dispozície poškodeného a ukryje ju na inom mieste s úmyslom vec neskôr vyzdvihnúť, podobne je čin dokonaný, ak po násilnom vniknutí do miestnosti, páchateľ pomocou kľúčov vnikne do skríň a stolov, odcudzí z nich veci a uloží do pripravenej batožiny, aj keď potom za ďalším účelom v miestnosti zotrvá (R 51/1976-I). Prečinu ublíženia na zdraví podľa , sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spácha čin na chránenej osobe.

Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Tr. Zákona). Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo 7 dní. V danom prípade ujma na zdraví poškodenej X. V. nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska charakter ublíženia na zdraví, nakoľko poškodená utrpela viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si vyžadovali liečenie a obmedzenie jej obvyklého spôsobu života bolestivosťou nosa, sánky, zranených rúk a kolena po dobu 21 až 28 dní.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190701.html> alebo <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20190701.html>. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Čo sa týka výroku o vine v predmetnom rozsudku okresnému súdu sa žiada uviesť nasledovné. Nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutkov uvedených v bode I a II obžaloby, na všetky predsedom senátu položené zákonné otázky odpovedal slovom áno a senát prijal toto jeho vyhlásenie, tým otázka viny obžalovaného ohľadom skutkov uvedených v bode I a II tohto rozsudku sa stala právoplatnou, neodvolateľnou. Rovnako ako prokurátor v obžalobe, aj súd konanie obžalovaného v bode I a II rozsudku rovnako právne posúdil ako pokračovací prečin výtržníctva podľa , , nakoľko obžalovaný svojím pokračovacím konaním dňa 14.02.2019 a 03.03.2019 sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že vyvolával verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 13.09.2017).

Čo sa týka výroku o vine ohľadom skutku uvedeného v bode 3 obžaloby, prokurátorom právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, obžalovaný vypovedal, že sa cíti byť nevinný z predmetného skutku. Obrana obžalovaného spočívala v podstate v tom, že on ten skutok nespáchal, v ten večer tam nebol, poškodenú stretol na pešej zóne, ale neprenasledoval ju,

mal vlastných 120 € a k jeho predchádzajúcim výpovediam, kedy sa on priznával ku skutku sa vyjadril tak, že bolo to pod psychickým nátlakom polície, pracovníci kriminálky ho podplatili stravnými lístkami, sľúbili mu, že nepôjde do CPZ.

Obrana obžalovaného podľa názoru súdu bola vykonaním dokazovaním v plnom rozsahu vyvrátená. Na rozdiel od prípravného konania obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal len tú skutočnosť, že sa poškodenej opýtal či mu môže pomôcť. Ďalej uvádzal, že on ten skutok nespáchal, v ten večer tam nebol, poškodenú neprenasledoval a mal vlastných 120 €. Tieto tvrdenia obžalovaného boli vyvrátené objektívny dôkazmi, a to kamerovými záznamami, ktoré jednoznačne preukazujú, že obžalovaný v ten večer tam bol a evidentne poškodenú potom čo sa jej opýtal na pomoc, túto prenasledoval. Súdu je nepochopiteľné a nelogické prečo sa obžalovaný domáhal pomoci nielen od poškodenej ale aj ďalších ľudí na námestí v Martine, ako to vyplýva z kamerových záznamov, keď sám obžalovaný tvrdil, že mal vlastných 120 €. Tieto okolnosti preukazujú, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní neuvádzal pravdu. Naopak za pravdivú súd považuje jeho výpoveď z prípravného konanie, kde obžalovaný v procesnom postavení zadržanej podozrivej osoby sa ku skutku v plnom rozsahu priznal, popísal celý jeho priebeh, a to tak, že jednu starú tetu sledoval, opýtal sa jej, že či by mu vedela pomôcť, nepovedal jej čo, pani niečo zamrmlala a odchádzala preč, on ju sledoval keď išla okolo Kocúra, stále šiel za ňou smerom k činžiakom, strhol jej kabelku, teta spadla na zem a zakríkla „joj" a utekal, lebo mal strach z toho čo urobil. Rovnako obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu pred vyšetrovateľom sa priznal ku krádeži kabelky a rovnako aj pred sudcom pre prípravné konanie vypovedal, že čo sa týka skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, chcel uviesť, že sa pridržiava svojej výpovede zo dňa 28.03.2019 pred vyšetrovateľom, je to pravda a je mu to ľúto. Súd musí konštatovať, že tieto výpovede obžalovaného z prípravného konania korešpondujú s výpoveďou poškodenej ohľadom priebehu predmetného skutku. Tvrdenia obžalovaného, že sa priznal pod psychickým nátlakom polície, že ho pracovníci kriminálky podplatili stravnými lístkami a sľúbili mu, že nepôjde do CPZ je vyvrátená výpoveďou svedkov príslušníkov polície - S.. Q.. Q.Á. V. a K.. Q. Q., ktorí zhodne uviedli, že nebol vyvíjaný nátlak na zadržaného S. Š., ako má v danej veci vypovedať a ani mu nebolo nič sľúbené, že ak niečo vypovie, že bude mať nejaké výhody. Svedok K.. Q. Q. naviac na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď zadržaného podozrivého S. Š. vypočúvala vyšetrovateľka, vtedy S. Š. vypovedal samostatne, priznával sa, v tej veci sa doznával, odpovedal aj na otázky, ktoré mu kládla vyšetrovateľka. On si spomína, že S. Š. najprv na operatíve sám vypovedal, uviedol že áno, urobil hlúposť, na ich otázku, že kde sú veci, ukázal im smetiak, ktorý keď otvoril, našiel tam porozhadzované veci, bola tam kabelka, doklady a nejaké veci. Toto sa riešilo dodatočne obhliadkou. Obžalovaný ani pred sudcom pre prípravné konanie neuvádzal, že k priznaniu bol donútený zo strany príslušníkov polície, naopak uviedol, že nemá žiadne výhrady voči postupu polície po jeho zadržaní. S poukazom na vyššie uvedené súd výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania považuje za nepravdivú a učinenú obžalovaným len v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Súd za pravdivé považuje vyššie citované výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde sa obžalovaný ku skutku - krádeže kabelky

- priznal v plnom rozsahu. Medzi ďalšie dôkazy, ktoré nepriamo preukazujú spáchanie skutku v bode III rozsudku sú zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnica o obhliadke miesta nálezu odcudzených vecí s fotodokumentáciou, uznesenie o vrátení vecí, ambulantný záznam, lekárske potvrdenie, zápisnice o vydaní vecí a fotodokumentácia utŕžených zranení poškodenej.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych ako i nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode III a ktoré vyvracajú obranu obžalovaného.

Na rozdiel od obžaloby, nakoľko vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by obžalovaný voči poškodenej použil najprv násilie a až následne sa zmocnil cudzej veci - samotná poškodená aj na otázku obhajcu vypovedala, že páchateľ jej iba strhol kabelku, keď jej ju stiahol tak hneď stratila rovnováhu a spadla - z tohto dôvodu súd konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin krádeže podľa , účinného do 31.07.2019, nakoľko obžalovaný svojím konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Tohto trestného činu sa obžalovaný dopustil v priamom úmysle.

Aj vzhľadom k osobnostnej výbave samotného obžalovaného tak ako bola vykreslená v znaleckom posudku súd je toho názoru, že obžalovaný vedel a bol uzrozumený s tým, že poškodenej môže spôsobiť zranenie (nepriamy úmysel) tým, keď jej silno strhne kabelku, poškodená vzhľadom k svojmu veku môže stratiť rovnováhu, spadnúť na zem a zraniť sa, a preto súd konanie obžalovaného v bode III tohto rozsudku s poukazom na závery odborného vyjadrenia, kde znalec uviedol, že poškodená utrpela zranenia ktoré si vyžadovali liečenie a obmedzenie jej obvyklého spôsobu života po dobu 21 až 28 dní, právne posúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa , , nakoľko obžalovaný svojím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe

- osobe vyššieho veku.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu na hlavných pojednávaniach - nepreukázaniu, že by obžalovaný voči poškodenej použil najprv násilie - súd zo skutku uvedeného v bode III rozsudku oproti obžalobe vypustil slová „ sotil do nej a “. Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. S. Š. zobral do úvahy aj fakt, že u obžalovaného zistil len priťažujúce okolnosti - obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m/ Tr. zákona) a spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil. Súd nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť - priznanie a

oľutovanie trestného činu, keďže obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal len k časti svojej trestnej činnosti, ktorá sa mu kládla za vinu v obžalobe prokurátora. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, súd postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák.). Nakoľko obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov a jedným z nich bol aj zločin a tieto trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení Tr. zák. a zvyšovať hornú hranicu trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu - v tomto konkrétnom prípade - zločinu krádeže podľa , účinného do 31.07.2019, kde zákonodarca stanovil trestnú sadzbu od 3 rokov až do 10 rokov. Súdu neuniklo, že obžalovaný sa trestného činu výtržníctva opísaného v bode I a II tohto rozsudku dopustil vo forme špeciálnej recidívy, keďže za obdobnú trestnú činnosť už bol právoplatne súdom odsúdený a aj potrestaný. S poukazom na vyššie uvedené súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov a 4 mesiace (zvýšená dolná hranica podľa Tr. zák.) až na 13 rokov a 4 mesiace (zvýšená horná hranica podľa Tr. zák.). Súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a to uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený pri dolnej hranici takto upravenej, zvýšenej trestnej sadzby teda vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním týchto trestných činov, súd ho podľa Tr. zák. na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovaného /prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

V súlade s odporúčaním znalca - nariadiť u obžalovaného ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou za účelom útlmu sexuality a afektivity, súd obžalovanému S. Š. za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložil ochranné opatrenie - ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, nakoľko obžalovaný sa uvedeného konania dopustil v zmenšenej príčetnosti, keďže podľa znalca jeho ovládacie schopnosti boli znížené - zmenšené v miere podstatnej a vzhľadom na priebeh a fenomenológiu prejavu, vysokú repetitívnosť sexuálnej deviácie a vysoké riziko recidívy abnormného deviantného sexuálneho správania ako aj tendencie k sexuálne - agresívnym prejavom, je pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska sexuologického nebezpečný pre spoločnosť.

Podľa súd poškodenú X. V., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Q., Š. K. Č.. XX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces z nasledovných dôvodov. Z listinných dokladov nachádzajúcich v spise nepochybne vyplýva, že poškodenej bola políciou vrátená časť odcudzených vecí, avšak orgány prípravného konania nezabezpečili odborné vyjadrenie ohľadom časti odcudzených vecí, ktoré poškodenej neboli vrátené a pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto nároku by bolo potrebné súdom vykonať ďalšie dokazovanie, čo by predĺžilo samotné trestné konanie, a preto súd podľa poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.