Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Ján Jenča, advokát so sídlom ul. 1. Mája 221/19, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, 080 05 Prešov, o správnej žalobe vo veci správneho trestania - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-12/2021-P zo dňa 15.07.2021 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-KK-OPDP6-75/2020-P zo dňa 23.04.2021, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-PO-KDI3-12/2021-P zo dňa 15.07.2021 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-KK-OPDP6-75/2020-P zo dňa 23.04.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím správneho orgánu na prvom stupni – Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-KK-OPDP6-75/2020-P zo dňa 23.04.2021 uznal správny orgán žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch. (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa tohto zákona mu uložil pokutu vo výške 150,- € spolu s náhradou trov konania. Dôvodom uloženia pokuty bolo žalobcovo ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, neprispôsobenie jazdy stavu cesty a svojim schopnostiam, porušenie povinností pri predchádzaní, keď dňa 25.10.2019 v Liptovskom Mikuláši viedol motocykel, ktorým predchádzal motorové vozidlo, pričom spadol na zem, čo správny orgán kvalifikoval s poukazom na , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

2. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím č. KPZ-PO- KDI3-12/2021-P zo dňa 15.07.2021 rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania zmenil, zmenil ho tiež v časti kvalifikácie, kde vypustil porušenie podľa a vo zvyšku odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

3. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na vyhodnotenie dôkazov, pričom okrem písomných a obrazových záznamov zo dňa dopravnej nehody poukázal predovšetkým na záznamy o podaní vysvetlenia svedkov, ako aj odborného vyjadrenia vykonaného znalcom z odboru cestná doprava, ako aj jeho vyjadrenia na ústnom pojednávaní o priestupku, v zmysle ktorého bolo jednoznačne zistené a potvrdené, že obvinený sa dopustil skutku tak, ako sa mu kladie za vinu. Ďalej zdôvodnil druh a výšku sankcie.

4. Žalovaný správny orgán odôvodnil zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu tým, že v konaní síce bol vypočutý znalec, avšak ten nebol do konania pribratý, preto bolo potrebné rozhodnúť o nižšom správnom poplatku, resp. jeho náhrade. Vo vzťahu k zmene právnej kvalifikácie skutku žalovaný dôvodil tým, že žalobca nemusel mať vedomosť o dopravnej značke priechodu pre chodcov, preto mu nemožno klásť za vinu porušenie podľa .

5. Potvrdzujúcu časť rozhodnutia žalovaný odôvodnil s poukazom na jednotlivé v konaní produkované dôkazy, ktoré boli prvostupňovým správnym orgánom správne vyhodnotené, a ktorý orgán dospel na ich základe k správnemu záveru o vine žalobcu. Preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery, pričom nezistil žiadne pochybenia.

6. V ďalšom odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný podrobne vyjadroval k námietkam produkovaných žalobcom v odvolaní (strany 13 až 16):

- žalobca vozidlo nepredchádzal ale obchádzal, kde žalovaný poukázal na závery znalca;

- žalobcom tvrdenú možnosť nevoľnosti vodiča, kde žalovaný tieto tvrdenia označil za účelové;

- žalobcom tvrdenú skutočnosť, že neprešiel cez čiaru oddeľujúcu jeho jazdný pruh, k čomu žalovaný uviedol, že to pri predchádzaní nie je zákonom považované za nevyhnutné;

- žalobcom tvrdenú skutočnosť, že správne vyhodnotil dopravnú situáciu, na čo žalovaný opäť poukázal na závery odborného posudku a vyjadrenie svedkyne;

- žalobcom tvrdenú krajnú núdzu, ku ktorej žalovaný uviedol, že nie je možné ju aplikovať, nakoľko nehode sa dalo zabrániť aj inak;

- nesúhlas žalobcu s osobou znalca a snaha o pribratie iného, k čomu žalovaný uviedol, že správny orgán nie je viazaný návrhom účastníka, nemá dôvod spochybňovať odbornosť znalca, žalobca proti odbornému vyjadreniu nevyprodukoval žiadny relevantný dôkaz;

- nedanie prednosti v jazde vodičkou vychádzajúcej z vedľajšej cesty a otázka ako sa chcela vodička ďalej pohybovať, žalovaný uviedol, že prednosť v jazde nie je absolútna, viaže sa aj na vedomosť o tom, či má vodič vedomosť o vozidle majúce prednosť v jazde, ohľadom ďalšieho bolo poukázané na výpoveď svedka;

- tvrdenia žalobcu ohľadom toho, že znalec mu mal dať za pravdu, že neporušil pravidlá cestnej premávky považoval žalovaný za vytrhnuté z kontextu;

- žalobcom namietané premiestnenie jedného z vozidiel po dopravnej nehode označil žalovaný za vec známu od prvopočiatku, bez vplyvu na konanie;

- žalobcom namietaná arbitrárnosť z dôvodu napísania rozhodnutia pred výpoveďou znalca, k čomu žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, čo viedlo žalobcu k takémuto záveru, pričom rozhodnutie môže byť vyhotovené až po jeho vyhlásení, k čomu aj došlo.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej

7. Žalobca sa žalobou odoslanou e-mailom dňa 16.09.2021 a v rovnaký deň aj odoslanou na poštovú prepravu, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

8. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, bol ním ukrátený na svojich právach, samotné konanie bolo postihnuté vadami majúcimi vplyv na zákonnosť. Žalovaný podľa žalobcu nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti nesprávne posúdil. Rozhodnutie oprel predovšetkým zo záverov predostretých znalcom, ktoré nekriticky prevzal. Nevypočul navrhovaných svedkov. Namietal vypracovanie odborného vyjadrenia, pričom mal byť vypracovaný znalecký posudok, kde poukázal na viaceré rozhodnutia súdov týkajúcich sa znaleckej činnosti a následne v spojitosti aj s aplikáciou správnej úvahy. Namietal ďalej, že sa v konaní nemohol dostatočným spôsobom vyjadriť k podkladom rozhodnutia.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že nevypočutie svedkov v konaní pred správnym orgánom nepovažuje za prekážku rozhodnutia vo veci. Svedkovia pri podaní vysvetlenia boli poučení, že v prípade ak podajú nepravdivú výpoveď dopustia sa priestupku. Svedecké výpovede sa v podstatných častiach zhodovali, čo bolo potvrdené aj znalcom. Odborné vyjadrenie nebolo jediným podkladom rozhodnutia, ďalšie dôkazy sú v rozhodnutí riadne uvedené. Nesúhlas so závermi znalca hodnotí žalovaný ako jeho právo na vlastný názor, ktorým však nie je orgán konajúci vo veci priestupku žiadnym spôsobom viazaný. Odborné vyjadrenie bolo posudzované ako ktorýkoľvek iný dôkaz a tento znalecký úkon dáva odpovede na všetky rozhodujúce otázky. V priebehu konania mal žalobca minimálne 3x možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom poučenie o tom aj podpísal.

10. Žalobca na vyjadrenie k žalobe nereagoval replikou.

11. Na pojednávaní dňa 24.01.2024 obe strany v stručnosti zopakovali svoje predchádzajúce stanoviská a zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

Právne posúdenie, rozhodovacia prax, výber z relevantnej právnej úpravy

12. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach správneho trestania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť.

13. Podľa Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

Podľa Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť, alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.

14. Hlavným, resp. v zásade jediným dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bola žalobcom namietaná skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom neboli vypočutí svedkovia a bolo z ich strany podané len vysvetlenie formou záznamu o jeho podaní.

15. Pokiaľ však žalobca vo vzťahu k nevypočutiu svedkov akcentoval predovšetkým nedostatok ich poučenia, správny súd vidí toto pochybenie skôr v rovine nemožnosti zúčastnenia sa žalobcu resp. jeho právneho zástupcu na takomto vypočutí, kde nemal možnosť reagovať na ich výpovede, klásť otázky a pod. čoho následkom došlo k závažnému procesnému pochybeniu a čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd poukazuje napríklad na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 17.06.2011, kde súd považoval za závažnú procesnú vadu vykonanie výsluchov svedkov mimo ústneho prejednania veci.

16. Súd k uvedenému uvádza, že nie je povinnosťou správneho orgánu vypočúvať všetkých navrhnutých svedkov, ba dokonca žiadneho, pokiaľ tu existuje dostatočné penzum iných dôkazov preukazujúcich

vinu. Napadnuté rozhodnutie však bolo predovšetkým postavené (stálo a padalo) na odbornom vyjadrení znalca pričom, a to je dôležité, podkladom odborného vyjadrenia znalca boli práve výpovede svedkov zachytené len vo forme záznamu o podaní vysvetlenia. V prípade, ak by tu ku existoval ku príkladu kamerový záznam, a tento by bol podkladom odborného vyjadrenia, potom by postup žalovaného, ktorý v konaní nevypočul svedkov, mohol obstáť. To sa však nestalo. Na základe uvedeného správny súd nemal inej možnosti, ako konštatovať, že v danom konaní došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci.

17. V ďalšom sa súd so žalobcom nestotožnil. Predovšetkým pokiaľ sa domáhal vypracovania znaleckého posudku. Odborné vyjadrenie je spôsobilým dôkazným prostriedkom aj v trestnom konaní, teda ak je spôsobilý pre trestné konanie, je spôsobilý aj pre konanie priestupkové. K uvedenému súd na okraj dodáva, že odborné vyjadrenie podané v tomto konaní bolo vypracované znalcom, obsiahnuté na 55 stranách, podrobne zdôvodnené s rozsiahlou fotodokumentáciou a súd by nemal žiadne pochybnosti o jeho správnosti, pokiaľ by vychádzalo zo správnych podkladov.

18. Nestotožnil sa ani s ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa predovšetkým nedostatočného odôvodnenia a nevysporiadania sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, kde podľa názoru súdu správny orgán na druhom stupni sa jasne a zrozumiteľne na stranách 13 až 16 napadnutého rozhodnutia vyjadril ku všetkým namietaným skutočnostiam.

19. V ďalšom konaní správny orgán vypočuje známych svedkov, umožní žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi účasť na výsluchoch a následne, podľa obsahu výpovedí posúdi, či je potrebné vypracovať nové odborné vyjadrenie, prípadne obstojí doterajšie.

20. V prípade ak doterajšie odborné vyjadrenie neobstojí, správny súd ponecháva na uvážení správneho orgánu, či ako dôkazný prostriedok zvolí odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. K uvedenému však súd považuje za potrebné zdôrazniť dve veci. Za prvé, v oboch prípadoch rozhodne o pribratí znalca, nakoľko v administratívnom spise niet žiadnej zmienky o tom, ako sa znalec dostal do konania a za druhé, pokiaľ správny orgán zvolí odborné vyjadrenie, bude jeho povinnosťou tento postup zdôvodniť, t. j. prečo pre daný prípad postačuje odborné vyjadrenie a znalecký posudok nie je potrebný.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.