Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-313-2018.pdf
PDF · 89.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/313/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., F. XXXX/X, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 772,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 24C/33/2017-53 zo 20.4.2018
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom I. a III. výroku o trovách konania.
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 772,- eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 26.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 772,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré konanie bolo vylúčené na samostatné konanie rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C/176/2014 zo dňa 8.9.2015.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako spotrebiteľ dňa 27.11.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 900501040, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 800,- eur, pričom žalobca ako dlžník sa zaviazal vrátiť žalovanému ako veriteľovi sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 772,- eur, teda celkom sa zaviazal uhradiť žalovanému sumu 1.572,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 20.12.2012 až do zaplatenia. Z celkovej sumy, ktorú sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému, predstavuje úver 800,- eur, úroky 257,33 eur a administratívny poplatok sumu 514,67 eur. Úver bol žalobcovi poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 32% a priemernej hodnote RPMN 36,73%, poplatku za upomienku 4 eur. Žalobca predložil súdu doklad o tom, že žalovanému uhradil dňa 3.10.2013 sumu 1.000,- eur a dňa 25.11.2013 sumu 572,- eur, teda spolu zaplatil žalobca žalovanému 1.572,- eur (viď čl. 40 a 45 spisu č. 24C/176/2014). Žalobca následne prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 772,- eur najneskôr do 25.12.2014 (čl. 4 spisu č. 24C/176/2014).
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní citujúc § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, ako aj § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ a y/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dôvodil, že z obsahu zmluvy vyplýva, že v tejto nebola dohodnutá sadzba úrokov. Účastníci zmluvy sa dohodli na poskytnutí úveru vo výške 800,- eur a na povinnosti dlžníka vrátiť spolu 1.572,- eur, teda sumu navýšenú o 772,- eur, ktorá pozostáva z úrokov vyčíslených vo výške 257,33 eur a z administratívneho poplatku vo výške 514,67 eur, t.j. na odplate vo výške cca 96 % pri úvere poskytnutom na 12 mesiacov, čo predstavuje cca 96 % ročný úrok. Uzavretú zmluvu v časti dohodnutej odplaty považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko medzi stranami bola dohodnutá neprimerane vysoká odplata za úver až vo výške 96 % ročne, pričom banky na území SR v rovnakom období poskytovali spotrebiteľské úvery za priemerné úrokové miery 9,13 % ročne. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca mal povinnosť vrátiť žalovanému len reálne poskytnutý úver vo výške 800,- eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na základe predmetnej zmluvy zaplatil žalovanému spolu 1.572,- eur, teda o 772,- eur viac ako bola jeho povinnosť a o túto sumu sa podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.
5. Nakoľko žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 22.12.2014 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do 25.12.2014 a žalovaný túto sumu v lehote do 25.12.2014 nezaplatil, od 26.12.2014 sa dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť z istiny zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 % ročne a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (žalobca žiadal 8 % ročne) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorým uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, úd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania žalovaný namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorému vytýka, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom požadované podmienky a to presvedčivosť. K posúdeniu zmluvy o úvere uvádza, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve o úvere, nakoľko v zmluve o úvere sú obsiahnuté všetky náležitosti požadované § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a z uvedeného dôvodu preto nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. V ďalšom žalovaný uvádza, že v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 36,73%, a výška RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Zároveň namietal, že v čase uzavretia zmluvy o úvere zákon nestanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, dávajúc do pozornosti rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005 ako aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 C - 42/15. Vzhľadom na namietané skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že námietku žalovaného ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku považuje za neopodstatnenú a má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi oboch strán. Pokiaľ ide o žalovaným namietané posúdenie zmluvy o úvere, žalobca uviedol, že v zmysle zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a na účely jeho splatenia.
Z uvedeného teda vyplýva, že nepostačuje, ak vo výške je uvedený len súhrnný počet všetkých splátok a súhrnná výška splátky. Svoje tvrdenie žalobca podporil aj citáciou z rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky. K údaju a termínu konečnej splatnosti uviedol, že sa jedná o esenciálne náležitosti samotnej zmluvy, ktorých absencia má za následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Záverom uvádza, že RPMN uvedená v zmluve síce dosahuje zákonom prípustnú výšku 302,67% avšak odplata za poskytnutie úveru vo výške 96,49% odporuje dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zo všetkých uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,79 eur s DPH.
9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2019 o 9,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19.8.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu súdom prvej inštancie.
14. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
15. Odvolateľ v dôvodoch podaného odvolania namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, posúdenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmluve o úvere ako aj z dôvodu neprimeranosti dohodnutej odplaty a dohodnutej RPMN.
16. Odvolací súd k žalovaným namietaným skutočnostiam uvádza, že tieto námietky sú neopodstatnené a neobstoja. Prvoinštančný súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval § 9 ods. 2 ako aj § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré pojednávajú o obligatórnych zákonných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre absenciu ktorých je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, avšak svoje rozhodnutie neodôvodnil ich posúdením. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na posúdení zmluvy o úvere ako absolútne neplatnej podľa § 39 Občianskeho zákonníka v časti dohodnutej odplaty pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko medzi stranami bola dohodnutá neprimerane vysoká odplata za úver až vo výške 96 % ročne, pričom banky na území SR v rovnakom období poskytovali spotrebiteľské úvery za priemerné úrokové miery 9,13 % ročne.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom prvoinštančného súdu, že výška odplaty poskytnutého úveru dosahuje mieru 96 %, čo je v absolútnom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom I. výroku ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).