Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: A.S. F., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: U.. P. XXX/XX, Ž. K. Z., zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, proti žalovanej: Home Credit Slovakia a. s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1 889,09 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 573,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 573,45 € od 21. 6. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 24. 6. 2019, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 1 889,09 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1 889,09 € od 21. 6. 2019 až do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela so žalovanou 7. 4. 2014 (ďalej len „zmluva“), súčasťou ktorej sú úverové podmienky žalovanej s kódom H. (ďalej len „úverové podmienky“). Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 3 639,12 €, ktoré mala splatiť v 84. mesačných splátkach vo výške 79,82 €. Celková výška splatná spotrebiteľom predstavuje 6 107,64 €, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,01 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 17,4 %, priemerná hodnota RPMN 18,87 %, lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

3. Žalobkyňa považuje uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a taktiež predmetný právny vzťah spadá pod režim o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“).

4. Poskytnutý úver žalobkyňa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa , pretože predmetná zmluva podľa jej názoru neobsahuje zákonné náležitosti uvedené v ods.

2 písm. j) . V zmluve podľa jej názoru nie je uvedená správne hodnota RPMN, pretože v zmluve je uvedená výška RPMN 17,4 %, avšak prepočtom za pomoci interaktívnej kalkulačky prístupnej na stránke Ministerstva financií SR je správna výška RPMN 20,85 %. Taktiež je v predmetnej zmluve o úvere uvedený nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktorý je v zmluve vyjadrený sumou 6 107,64 €, pričom prepočtom splátok a ich výšky je zrejmé, že náklady spotrebiteľa predstavujú po zaplatení všetkých splátok výšku 6 704,88 €. Žalovaná pritom do výpočtu RPMN nezahrnula poplatok za poistenie splácaných v mesačnej splátke s tým, že vo formulárovej zmluve je uvedené, že ide o dobrovoľnú doplnkovú službu. Vôľou žalobkyne však nebolo uzatvoriť poistenie úveru a vzhľadom na formuláciu uzatvorenia poistného nebol daný priestor pre odmietnutie poistenia žalobkyňou ako dlžníkom. Jedná sa o totiž vopred pripravenú zmluvnú podmienku, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, vylúčiť, a teda žalovaná ju mala zahrnúť do výšky RPMN. Žalobkyňa taktiež poukazuje na rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. z 20. 1. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 15. 11. 2017, ktorý vo výroku vyslovil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 62. zmluvy, podľa ktorej klient podpísaním zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu je pre neprijateľnosť neplatná. Jedná sa pritom o identickú doslovnú zmluvnú podmienku, aká sa nachádza aj v predmetnej zmluve. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby súd posúdil platnosť zmluvy o úvere rovnako s poukazom na ustanovenie .

5. Výška poskytnutého úveru tak predstavuje sumu 3 639,12 €, žalobkyňa na účet žalovanej uhradila doposiaľ sumu 5 528,21 €. Uvedená suma je preukázaná z dokumentu - splátkový kalendár zmluvy. Za obdobie od 15. 5. 2014 do 18. 5. 2015 bola uhradená suma 1 068 €. Na základe žiadosti žalovanej o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne vyplýva, že k 28. 11. 2016 bola žalobkyňa v omeškaní so splátkami vo výške 250,42 €. K tomuto dňu bolo splatných 31 splátok úveru, čo predstavuje sumu 2 474,42 €. Dlžná suma podľa vyjadrenia žalovanej tak predstavuje sumu 250,42 €, teda preukázateľne bola žalobkyňou uhradená suma 2 224 €. Zamestnávateľ žalobkyne na základe zrážok zo mzdy poukázal na účet žalovanej sumu 3 144,57 €, v mesiaci 2/2019 bola vykonaná ešte jedna zrážka vo výške 159,64 €. Celkovo bola vyplatená suma nad rámec istiny 1 889,09 €, čo žalobkyňa považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré si uplatňuje touto žalobou.

6. K žalobe žalobkyňa priložila kópiu zmluvy, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia z 17. 6. 2019 zaslanú žalovanej elektronicky 17. 6. 2019, splátkový kalendár, žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy z 28. 11. 2016, potvrdenie o realizácii dohody o zrážkach zo mzdy z 21. 1. 2019, výplatná páska žalobkyne za obdobie 2/2019.

7. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu 9. 8. 2019, v ktorom uviedla, že z jej strany nedošlo ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímala platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzavretej zmluvy. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovanou vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, t. j. aby preukázala, že žalovaná bezdôvodné obohatenie získala, že jej vznikla majetková ujma, ako aj príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Žalobkyňa však uvedené skutočnosti nepreukázala, preto žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o celkovú čiastku splatnou spotrebiteľom uvedenú v predmetnej zmluve, žalovaná uvádza, že tak poistenie ako aj ďalšie alternatívne služby sú upravené v časti poistenie výdavkov - dobrovoľné. Žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy bola dopytovaná okrem požadovanej výšky úveru a výšky splátok aj ohľadne možnosti uzatvorenia poistného, či iných doplnkových služieb a je len na slobodnom rozhodnutí žalobkyne ako klienta, či sa pre niektorú z doplnkových služieb rozhodne alebo nie. Žalobkyňa si v prípade predmetnej zmluvy zvolila poistné, preto je v bode 49. j zmluvy uvedená mesačná splátka poisteného 5,62 € mesačne. Zároveň si zvolila aj službu odloženej splátky uvedenú pod bodom 52. zmluvy, ktorá bola spoplatnená sumou 1,49 € mesačne. Uzatvorením poisteného, príp. inej alternatívnej služby v žiadnom prípade nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy. Podľa nebolo potrebné započítať do celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľským úverom poistné ani ďalšie alternatívne služby. Preto tieto doplnkové služby nie sú zahrnuté v celkových nákladoch úveru. Pokiaľ ide o správnosť výpočtu RPMN, žalovaná uvádza, že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter, ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN, pretože tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti výpočtu RPMN. Jediným oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na

zložitosť samotného výpočtu RPMN môže uskutočňovať kontrolu je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov. Žalobkyňa okrem výpočtu na kalkulačke zverejnenej na webovom portáli nepreukázala iným spôsobom, že by RPMN v predmetnej zmluve bola vypočítaná nesprávne. Preto aj v tejto časti žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú.

8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. 9. 2019 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a v nej uvedených skutočnostiach. Žalovaná sa predmetného pojednávania nezúčastnila.

9. Okresný súd na základe vyjadrení strán a predložených listín zistil nasledovné skutočnosti.

10. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 7. 4. 2014 zmluvu, ktorej súčasťou sú aj úverové podmienky. Na základe predmetnej zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 3 639,12 €, ktorý mala žalobkyňa splatiť 84. splátkami vo výške 79,82 € mesačne. Celkovú čiastku, ktorú mal dlžník uhradiť predstavovala sumu 6 107,64 €. RPMN bola v zmluve uvedená ako hodnota vo výške 17,4 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 18,87 %, ročná úroková sadzba bola vo výške 16,01 %.

11. V predmetnej zmluve v časti 49. označenej ako doplnkové služby je uvedené, že žalobkyňa ako klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bola poistníkom poistená pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie „PREMIUM“ bola vo výške 5,62 € mesačne (7,58 %) z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia. V bode 52. a 53. zmluvy je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli na službe odloženej splátky a na poplatku za službu zahrnutého v splátke vo výške 1,49 €.

12. V hlave 5 § 12 úverových podmienok je bližšie uvedená služba odložené splátky, o čo mohla žalobkyňa požiadať až po úhrade prvých šiestich splátok a za predpokladu, že plní riadne a včas svoje splátky, pričom nárok na odloženie splátok má iba na jednu odloženú splátku počas 12 mesiacov, max. 4 odložené splátky počas doby trvania zmluvy a nie je možné odložiť viac ako 2 splátky na jeden raz.

13. Podľa v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa , a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa psím. t) , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa

16. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa , , a , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

19. Podľa , , a , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa a , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovanou ako dodávateľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia , pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila a uvedené vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré odkazujú na ustanovenia citovaných zákonov. Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či predmetná zmluva má všetky náležitosti a či v dôsledku ich prípadnej absencie bol úver bezúročný a bez poplatkov a došlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej.

22. Vzhľadom na uvedené, okresný súd, pristúpil ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje , a teda či zároveň predmetná zmluva neobsahuje aj niektorú z neprijateľných zmluvných podmienok podľa .

23. V prvom rade okresný súd zistil, že zmluva je klasickou štandardnou (adhéznou) zmluvou, vopred pripravenou a naformulovanou žalovanou, obsahujúcou údaje, ktoré v nej doplnila výlučne žalovaná. Uvedenú zmluvu žalobkyňa mala možnosť ako celok svojim podpisom akceptovať alebo odmietnuť. V predmetnej zmluve je v bode 34. až 36. a 41. uvedené, že žalovaná poskytla úver žalobkyni v sume 3 639,12 €, ktorý mala vrátiť v 84. splátkach každá vo výške 79,82 € s tým, že celková čiastka, ktorú mala vrátiť je 6 107,64 €. Vynásobením počtu splátok s ich výškou je zrejmé, že celkovú sumu, ktorú žalobkyňa mala zaplatiť, predstavuje 6 704,88 €, teda o 597,24 € viac, ako uviedla žalovaná v zmluve. Z uvedeného je teda nepochybné, čo napokon potvrdila aj žalovaná vo svojom vyjadrení, že do celkových nákladov nebolo zahrnuté poistné, ktoré mala žalovaná uhradiť podľa bodu 49. zmluvy v splátkach vo výške 5,62 € mesačne, pričom na žiadnom mieste nie je uvedené, či výška poistného je alebo nie zahrnutá v mesačnej splátke. Poistné tak predstavovalo celkovú sumu za dobu trvania úveru (5,62 € x 84) sumu 472,08 €. V celkových nákladoch neboli zahrnuté ani poplatky za doplnkové služby, a to za možnosť odkladu splátok (1,49 € x 84) v sume 125,16 €.

24. Žalovaná síce v zmluve uviedla, že ide o doplnkové služby a pri poistení má uvedené, že ide o dobrovoľné, žalobkyňa však vo svojej žalobe uviedla, že nebolo jej vôľou uzatvoriť poistné a vzhľadom na formuláciu zmluvy ho nemala možnosť odmietnuť.. Doplnková služba je vopred naformulovaná v zmluve a úverových podmienkach, vrátane poistenia. V danom prípade žalobkyňa neuzavrela osobitnú poistnú zmluvu. Okresný súd v tomto prípade aplikoval ust. a uplatnil výklad o obsahu zmluvy, ktorý je spotrebiteľa priaznivejší z dôvodu, že je evidentné, že tieto doplnkové služby pre spotrebiteľa nie sú výhodné, je povinný za nich platiť poplatky aj v prípade, že ich vôbec nevyužije, a to aj za tie mesiace, kedy ich podľa úverových podmienok ani využiť nemôže. Doplnkové služby ohľadom možnosti zmeny a počtu splátok a odloženia splátok sú službami, ktorých poskytnutie závisí od posúdenia veriteľa, teda nezískava na ich poskytnutie spotrebiteľ automaticky nárok a sú naformulované tak, že pre spotrebiteľa,

ktorý svoje splátky platí riadne a včas (čo je jednou z podmienok ich uplatnenia) strácajú význam, pretože spotrebiteľ, ktorý nemá problém splácať pravidelne svoje splátky by nemal záujem o odklad splátok. Navyše, ak za nich musí platiť každý mesiac poplatok aj v prípade, že ich nevyužije. Okrem toho doplnkové služby strácajú akýkoľvek význam, ak je súčasne úver aj poistený, pretože práve poistenie ma kryť prípady, ak spotrebiteľ z nepredvídateľných dôvodov nebude môcť uhradiť splátky úveru. Takéto doplnkové služby nesledujú záujmy spotrebiteľa, sú preňho nevýhodné, pretože je zrejmé, že by ich ani nevyužil, preto je možné takéto doplnkové služby považovať za neprijateľné zmluvné podmienky podľa . Žalovaná účelovo označila uvedené poplatok a poistné ako doplnkové služby, aby ich nemusela zahrnúť do celkových nákladov podľa , čím sa snažila obísť uvedené ustanovenie, čo výslovne zakazuje ust. . Ak by uvedené doplnkové služby, z ktorých má ekonomický profit žalovaná, zahrnula do celkových nákladov úveru, bola by aj RPMN podstatne vyššia. Je viac ako pravdepodobné, že žalobkyňa by nezískala úver za ponúknutých podmienok, ak by odmietla poskytnutie poistného a/alebo doplnkovej služby.

25. Okresný súd poukazuje aj na skoršie rozhodnutia súdov v skutkovo obdobnej veci, v ktorých dospeli k rovnakému právnemu záveru (napr. rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. , z 19. 2. 2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , z 23. 2. 2017) a okresný súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od skôr vyslovených právnych názorov odchýliť. Okresný súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaná nesie dôkazné bremeno ohľadom dobrovoľnosti poskytovania doplnkovej služby, resp. poistenia, pričom osobitne v tomto smere súd poukazuje na z. č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. č. “), podľa ktorého predávajúci nesmie na účely získania súhlasu podľa odseku 4 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť. Žalovanej bol poskytnutý priestor preukázať, že si žalobkyňa dobrovoľne zvolila poistenie úveru, resp. doplnkovú službu, čo však nevyužila. Žalovaná ako dôkaz dobrovoľnosti predložila inú obdobne formulovanú zmluvu uzatvorenú s iným dlžníkom, v ktorej nebolo dojednané poistenie, ani doplnkové služby, čo má preukazovať, že sú dobrovoľné. Súd takýto dôkaz nepovažuje za relevantný, pretože z takto predloženej zmluvy nie je možné zistiť, či bola uzatváraná za rovnakých podmienok ako zmluva so žalobkyňou, a taktiež nie je preukázané splnenie zákonnej podmienky podľa z. č.

26. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že suma poplatku za službu v podobe možnosti odkladu splátok a za poistenia mali byť zahrnuté do celkovej sumy nákladov za spotrebiteľský úver. Preto údaj o RPMN uvedený v zmluve pod bodom 38, ako aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (bod 41. zmluvy), sú v predmetnej zmluve uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s a .

27. Žalobkyňa sčasti plnila žalovanej bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa a , a to v rozsahu sumy prevyšujúcej istinu poskytnutého úveru. Z predloženého splátkového kalendára mal súd za preukázané, že žalobkyňa za obdobie od 20. 5. 2014 do 18. 5. 2016 uhradila na účet žalovanej 1 068 € a z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne z 21. 1. 2019 vyplýva, že do dňa vystavenia potvrdenia boli vykonané zrážky zo mzdy v prospech žalovanej vo výške 3 144,57 €. Spolu tak žalobkyňa preukázateľne uhradila žalovanej za účelom splatenia úveru celkovú sumu 4 212,57 €, t. j. 573,45 € nad rámec istiny poskytnutého úveru a v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.

28. Vo zvyšnej časti okresný súd nemal preukázané, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Žalobkyňa preukazovala výšku bezdôvodného obohatenia žiadosťou z 28. 11. 2016, ktorou žalovaná žiadala zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne z dôvodu, že ku dňu vystavenia žiadosti evidovala nedoplatok vo výške 250,42 €, z čoho žalobkyňa iba vydedukovala, že ku dňu žiadosti bolo splatných 31 splátok úveru od čoho odpočítala sumu nedoplatku vyčíslenú žalovanou v žiadosti. Okresný súd zdôrazňuje, že žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy a následná dedukcia žalobkyne nie je dôkazom o vzniku bezdôvodného obohatenia. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom je povinnosťou žalobkyne, ak tvrdí, že sa na jej úkor žalovaná bezdôvodne obohatila, aby jeho vznik hodnoverným spôsobom preukázala. Napokon, z predloženého splátkového kalendára ani

nevyplýva, že by žalobkyňa uhradila 31. splátok a žiadny iný dôkaz o tom žalobkyňa, v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nepredložila.

29. Za dôkaz preukazujúci vznik bezdôvodného obohatenia nie je ani výplatná páska žalovanej za obdobie 2/2019, ktorou preukazovala zrážku zo mzdy v prospech žalovanej vo výške 159,64 €. Z predloženej výplatnej pásky vyplýva, že zo mzdy žalobkyne bola vykonaná zrážka vo výške 293,77 € na účel pôžičky. Z uvedeného však nevyplýva, v koho prospech boli zrážky vykonané a v akej výške, pričom je zrejmé, že zrážky zo mzdy boli vykonávané pre viacerých veriteľov. Z jej obsahu teda nevyplýva, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila žalovaná o sumu 159,64 €. Žalobkyni pritom nič nebránilo, aby aj v tejto časti predložila potvrdenie od svojho zamestnávateľa, v akom rozsahu uspokojil žalovanú vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne za uvedené obdobie. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

30. Okresný súd teda zaviazal vo výroku žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 573,45 €, predstavujúcu bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že riadne preukázané plnenie v časti presahujúcej rámec istiny predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, pretože poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s a .

31. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy. Okresnému súdu žalobkyňa preukázala, že žalovanú vyzvala na dobrovoľné plnenie listom z 17. 6. 2019, v ktorom určila lehotu na dobrovoľné plnenie do 20. 6. 2019. Od 21. 6. 2019 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa z. č. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 21. 6. 2019 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Žalobkyňa bola v konaní úspešná rozsahu 30 % (neúspešná bola v časti 1 315,63 €), úspech žalovanej v konaní predstavuje 70 %. Žalovaná teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 40 % (70 % - 30 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.