Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/16/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. P., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XX, o vymoženie 66,38 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. -22 z 28.9.2018, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 6.2.2008, právoplatným 6.2.2008 a vykonateľným 22.2.2008. Trojročná prekluzívna lehota v danej veci, v rámci ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať by mala uplynúť dňa 22.2.2011. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.06.2013 konštatoval, že v prípade ak je exekučný titul vydaný v zmysle o priestupkoch účinného do 31.08.2008, no prekluzívna lehota uplynie v zmysle zákona o priestupkoch účinného od 01.09.2008, kde bol vypustený, treba pri strete právnych úprav uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty a to tak, že treba použiť znenie nového právneho predpisu, čiže o priestupkoch účinného od 01.09.2008. Oprávnený nepreukázal dôvod, pre ktorý zákon umožňuje zastaviť exekúciu. Preto návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Namietal, že vo veci uplynula prekluzívna lehota. Poukázal na to, že s účinnosťou od 01.09.2008 došlo k zmene právnej úpravy zákona o priestupkoch, pričom prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo v prechodných ustanoveniach upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. K tomuto poukázal na zásadu zákazu retroaktivity právnej normy, ktorá platí rovnako pre oblasť verejného aj súkromného práva. V súlade s touto zásadou je na daný prípad potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší, pričom situácia adresáta sa nemôže zhoršiť v dôsledku nedostatku právnej úpravy. Uviedol, že aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného nevýhodnejšia. Dôvodom na zastavenie exekúcie je uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, ktorý jej márnym uplynutím stratil vykonateľnosť, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

5. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví a zaviaže povinného na náhradu trov exekúcie.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s , Exekučného poriadku a a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k názoru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

11. Citované ustanovenie bolo novelou č. vypustené z textu , a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumov účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.

12. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 sp. zn. ).

13. Odvolací súd poukazuje na zjednocovacie stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR Snj 84/02 v znení: „V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami“.

14. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

15. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť.

16. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 , v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

17. Porušenia zákona sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce

posudzovať podľa zásad platných pre správne trestanie a plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt treba počítať podľa právneho stavu platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia tieto lehoty podľa práva platného v čase, kedy premlčacie lehoty začali plynúť.

18. Uvedený právny názor je plne akceptovateľný aj na daný prípad, teda pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok v zmysle zákona o priestupkoch.

19. Na základe vyššie uvedeného možno preto konštatovať, že aplikácia je z hľadiska plynutia prekluzívnej doby pre povinného, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje trestanie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Preto je potrebné v danom prípade aplikovať právnu úpravu, ktorá je pre povinného výhodnejšia, a tou je právna úprava zákona o priestupkoch, účinného v čase vydania exekučného titulu.

20. Naviac treba konštatovať, že v prejednávanej veci podal návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, teda osoba, ktorá navrhla vykonanie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (v danom prípade je oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s. právnym nástupcom pôvodného oprávneného Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, pričom k tejto zmene účastníkov na strane oprávneného došlo v priebehu exekučného konania). Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň vyplýva, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. To znamená, že úvahy súdu prvej inštancie sú nesprávne nielen z pohľadu výkladu hmotnoprávnych ustanovení o preklúzii, ale aj v rovine nerešpektovania procesného hľadiska, t. j. návrhu na zastavenie exekučného konania oprávneným.

21. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil ( ) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a bude sa riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení.

23. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).