Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/5/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu Y. S., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom C. č. XX, XXX XX T. W. U., právne zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. decembra 2018 Číslo: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u je rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. decembra 2018 Číslo: XXX XXX XXXX 0 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 09. októbra 2018 Číslo: XXX XXX XXXX 0 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím dňa 14. decembra 2018 číslo: XXX XXX XXXX 0 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako príslušný odvolací orgán na rozhodovanie podľa Zákona o sociálnom poistení vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 09.10.2018 č: XXX XXX XXXX 0 rozhodol podľa o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. Žalovaná odôvodnila výrok rozhodnutia citáciou ustanovenia , o sociálnom poistení a ďalej poukázala na to, že pán Y. S. požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 27.08.2018 žiadosťou zo dňa 27.08.2018. Odvolací orgán argumentoval poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ako aj na dôvody odvolania, ktoré sú totožné s dôvodmi v podanej správnej žalobe. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj príslušnú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenie , , , , , , , , a .

3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Prešov dňa 25.10.2018, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania. Posudkový lekár predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Prešove.

4. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 23.11.2018 s nasledovným záverom: účastník konania bol v roku 1998 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Prešove pre akútnu stresovú reakciu po páde jeho dieťaťa z postele. V roku 2000 si požiadal o invalidný dôchodok, ktorý mu nebol priznaný. V tom čase účastník konania predložil lekárske správy zo psychiatrického vyšetrenia, ktoré dokumentovali podozrenie zo simulácie psychiatrického ochorenia. V roku 2006 bol účastník konania opätovne hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Prešove pre celkovú vyčerpanosť. Psychológ vtedy určil výkon kognitívnych funkcií do pásma ľahkej mentálnej retardácie, získanej už premorbídne, organické poškodenie mozgu nebolo dokázané. Jednalo sa o simplexnú osobnosť s jednoduchou emotivitou, pasivitou a teatrálnym odvádzaním vnútorného napätia smerom navonok. Účelové tendencie sa naďalej nedali vylúčiť. V roku 2014 sa účastník konania krátkodobo hospitalizovaný pre úzkostnú symptomatológiu, po liečbe sa stav pomerne rýchlo upravil. Bol v tom čase posúdený pre ľahkú duševnú zaostalosť s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%. V priebehu roku 2017 bol účastník konania liečený ambulantne pre ľahkú mentálnu retardáciu s poruchami správania a ako neurasténia. V júni 2017 bol účastník konania hospitalizovaný pre ambulantne diagnostikovanú akútnu psychotickú poruchu, počas hospitalizácie neboli dokumentované psychotické prejavy ani poruchy správania a na liečbu reagoval placebom. Jeho zdravotný stav bol hodnotený ako mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania, alebo liečby. Pre uvedenú diagnózu bol účastník konania v priebehu roku 2018 dvakrát krátkodobo hospitalizovaný v období januára a augusta 2018 bol z psychiatrického hľadiska po prepustení práceschopný. Testy na organicitu len predpokladajú zmeny, čo je z posudkového hľadiska nezávažný nález. Ľahká duševná zaostalosť podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% čo je dolná hranica predpísaného rozpätia. Dolná hranica je určená po podrobnom preskúmaní vývoja účastníka konania. V marci 2018 bol účastník konania hospitalizovaný na chirurgickom oddelení pre bolesti v hypogastriu so zvracaním. Kolonoskopické a fibrogastroskopické vyšetrenia nezistili patologický nález na tráviacom ústrojenstve. Neurologické vyšetrenie z mája 2018 a júna 2018 dokumentuje bolesť chrbta s iritáciou sedacieho nervu, účastník konania bol preliečený. Nález nie je z posudkového hľadiska závažný a nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Očné vyšetrenie z júla 2018 posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí nález ako subjektívnu poruchu videnia. Nález nie je posudkovo významný. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie opätovne zhodnotil aktuálny zdravotný stav účastníka konania a zotrval na posúdení posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 27.08.2018. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania na účely invalidity boli zohľadnené aj lekárske nálezy a to z psychiatrického vyšetrenia z 15.12.1999, z 01.02.2018 a z 28.10.2018, ako aj prepúšťacia správa z hospitalizácie, psychiatrické oddelenie, Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove z 20.07.2006, v období od 21.05.2014 do 27.05.2014 do 27.05.2014, v období od 23.06.2017 do 03.07.2017 a v období od 19.08.2018 do 24.08.2018, psychologické vyšetrenie zo dňa 13.10.2014 a zo dňa 03.05.2018, očné vyšetrenie zo dňa 06.07.2018 a zo dňa 14.11.2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 29.05.2018, zo dňa 27.06.2018, 29.10.2018 a zo dňa 23.10.2018, prepúšťacia správa z hospitalizácie, chirurgické oddelenie v období od 28.03.2018 do 31.03.2018, GIT vyšetrenie zo dňa 11.04.2018 a zo dňa 11.04.2018 a zo dňa 06.08.2018, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 19.07.2018, traumatologické vyšetrenie z roku 1994 a vlastné vyšetrenie posudkového lekára sociálneho poistenia.

5. Posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69 s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), ktoré zaradil do kapitoly V., položky 6, písm. a) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% ( z percentuálneho rozpätia od 40% - 60%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 40%, invalidita nevznikla. Vzhľadom k tomu, že účastník konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný a nespĺňa podmienky v a Zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán odvolaniu účastníka konania nevyhovel a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

6. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáha zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 09.10.2018 a žiada vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

7. Žalobu odôvodnil žalobca poukazom na doterajší priebeh konania hlavne s dôrazom na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci kancelária Prešov z 30.01.2019 pod sp. zn. V. XNXXXX/XXXX-PP S.: XXXXX/XXXX bol žalobcovi predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bola mu určená advokátka Mgr. Paulína Naništová so sídlom v Prešove. Poukázal zároveň na rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 09.10.2018, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok z 27.08.2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 14.12.2018 rozhodol o jeho odvolaní a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Žalobca argumentoval tým, že z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalovaná ako odvolací orgán považuje postup prvostupňového správneho orgánu za súladný so zákonom, preto považuje žalobca obidve rozhodnutia za nezákonné. Pokiaľ podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí bol odborný posudok o invalidite vyhotovený dňa 27.08.2018 s tým, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený dňa 23.11.2018, kedy zotrval na pôvodnom posudzovaní posudkový lekár, pričom zo záverov posudzovania vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ako mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia, ktorá bola zaradená do kapitoly V. položka 6 písm. a) a určená 40% - ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Žalobca poukázal na to, že jednou z lekárskych správ, ktorá mala byť posudkovými lekármi zohľadnená je aj správa z psychologického vyšetrenia MUDr. V. T. z 03.05.2018, ako aj závery z psychologického vyšetrenia z 21.05.2018. Z uvedeného lekárskeho nálezu z 21.05.2018 o psychologickom vyšetrení vyplýva, že na základe anamnestických údajov klinického pozorovania a participácie na vyšetrení možno konštatovať, že ide o osobnosť premorbídne inferiórne intelektovou vybavenú v porovnaní s výsledkami z vyšetrenia z roku 2014 došlo k regresu osobnosti, aktuálna intelektová výkonnosť sa javí byť znížená až do pásma stredne ťažkej poruchy intelektu so zásadne oslabenou orientáciou. Testové výsledky poukazujú na to, že IQ u pacienta sa rovná 54, aktuálny celkový intelektový výkon je orientačne v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti, výsledok ovplyvnený neschopnosťou porozumieť testovej inštrukcie najmä v perforačnej zložke a zníženou motiváciou. Protokol, ako ďalej uvádza psychologička MUDr. T. vykazuje organicky podmienené zmeny v oblasti vizuomotoriky a percepcie a poruchami správania podľa anamnestických údajov sa jedná o impulzívne a agresívne tendencie. Menovaný nie je schopný samostatnej návštevy inštitúcii, lekárov ani vykonávania bežných aktivít počas dňa, čo poukazuje na jeho praktickú nesamostatnosť. Pracovný potenciál menovaného je zo psychologického hľadiska zásadne nivelizovaný. Z obsahu uvedeného záveru PhDr. T. sa javí byť znížená intelektová výkonnosť žalobcu až do pásma stredne ťažkej poruchy intelektu, s čím sa posudkoví lekári vo svojom posudku nevysporiadali.

10. Žalobca namieta argumentáciu posudkových lekárov o tom, že záver psychologického vyšetrenia považujú z posudkového hľadiska za sporný vzhľadom na neskorší záver z hospitalizačnej liečby z augusta 2018 o diagnostikovanej miernej duševnej zaostalosti prípadne, že dôvodom pre spornosť tohto záveru mohlo byť jeho zvracanie počas vyšetrenia. Žalobca trpí nauzeou, teda vracaním dlhodobo a je zrejme, že toto nemá vplyv na jeho intelektovú výkonnosť. Podľa žalobcu pokiaľ predložil v odvolaní záver psychologičky PhDr. V. T. a tento je sporný aj vzhľadom na neskorší psychiatrický záver o miernej duševnej zaostalosti podľa žalobcu nič nebránilo posudkovým lekárom, aby sa týmto odborným lekárskym nálezom zaoberali bližšie.

11. Žalobca ďalej predložil aktuálne lekárske správy psychiatra MUDr. X. V. zo dňa 18.01.2019, 28.01.2019 a 21.02.2019. V záveroch psychiatrička upozorňuje na skutočnosť, že podľa psychologického vyšetrenia z mája 2018 je intelekt žalobcu orientačne v pásme stredne ťažkej mentálnej zaostalosti. Čo sa týka uvedených nálezov, tieto boli predložené v rámci podanej správnej žaloby. Žalobca poukázal tiež na závery lekárskych správ zo psychiatrického oddelenia z rokov 2006 a 2014, ktoré boli pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania k dispozícii a argumentoval ďalej tým, že tvrdenie posudkových lekárov o tom, že je možné zaradiť žalobcu na trh práce je podľa týchto správ neakceptovateľné. Žalobca je dlhodobo práceneschopný a od 06.02.2014 do 30.11.2018 a aj v súčasnej dobe ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácií je práceneschopný.

Na základe uvedených skutočností žalobca má za to, že rozhodnutie správnych orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá ňom oporu.

III.

Vyjadrenie žalobcov a žalovanej

12. K podanej žalobe sa písomným podaním zo dňa 10.05.2019 vyjadrila žalovaná, ktorá s poukazom na dôvody uvádzané v rozhodnutiach navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. K písomnému vyjadreniu žalovanej sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 17.06.2019 a uviedla, že naďalej žalobca trvá na svojej žalobe v celom rozsahu a žiada zrušiť rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

IV.

Závery správneho súdu

14. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť . V zmysle príslušných ustanovení postupoval správny súd pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov na základe podanej správnej žaloby.

15. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa je invalidita poistenca.

16. Za invalidného poistenca sa v zmysle považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 71 ods. 9 citovaného zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

26. S dôrazom na príslušné ustanovenie zdôrazňuje správny súd, že lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, pričom posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného podľa predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré má posudkový lekár k dispozícii. Posudkový lekár na základe uvedených skutočností vypracováva posudok, ktorý je hodnoverným podkladom pre rozhodnutie základnej zložky sociálnej poisťovne a to pobočky, ktorá vydáva ako organizačná zložka rozhodnutie, ktoré je náležite odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia až 6 citovaného zákona. Rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne pritom musí obsahovať odôvodnenie, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, pričom správny orgán uvedie, akými úvahami bola vedená organizačná zložka pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala ( o sociálnom poistení).

27. Podľa § 153 ods. 3 citovaného zákona, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

28. Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia sociálnej poisťovne, ktorý úzko spolupracuje s odbornými lekármi v súlade s poskytnutými odbornými lekárskymi nálezmi.

29. Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielen prechodne podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.

30. Správny súd v tejto predmetnej veci preskúmaval napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí správnych orgánov posúdil aj posudkové závery posudkových lekárov z 27.08.2018, ako aj z 23.11.2018.

31. Z posledného posúdenia posudkového lekára z 23.11.2018 vyplýva, že podľa lekárskej správy z augusta 2018 bol z psychiatrického hľadiska žalobca po prepustení práceschopný. Testy na organicitu len predpokladajú zmeny, čo je z posudkového hľadiska nezávažný nález. Podľa posudkového lekára ľahká duševná zaostalosť podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%, čo je dolná hranica predpísaného rozpätia. Dolná hranica je určená po podrobnom preskúmaní vývoja

psychiatrického ochorenia od roku 1998, pričom ani v tomto čase nemožno vylúčiť rentové snahy účastníka konania. V marci 2018 bol účastník konania hospitalizovaný na chirurgickom oddelení a následne neurologické vyšetrenia z mája 2018 a júna 2018 dokumentujú bolesť chrbta s iritáciou sedacieho nervu. Nález nie je z posudkového hľadiska podľa posudkového lekára závažný.

32. Čo sa týka psychiatrického vyšetrenia z obdobia od júla 2006 až do mája 2014 posudkový lekár poukázal na uvedené závery odborných lekárskych nálezov, avšak sa nimi bližšie v posudkovom závere dostatočne nevysporiadal. Čo sa týka psychologického vyšetrenia z 03.05.2018, z uvedeného odborného lekárskeho nálezu vyplýva, že ide o osobnosť premorbídne inferiórne intelektovo vybavenú v porovnaní s výsledkami vyšetrenia v roku 2014 došlo k regresu osobnosti, aktuálna intelektová výkonnosť sa javí byť znížená až do pásma stredne ťažkej poruchy intelektu so zásadne oslabenou orientáciou. Protokol vykazuje organicky podmienené zmeny v oblasti vizuomotoriky a percepcie a poruchami správania, podľa anamnestických údajov sa jedná o impulzívne a agresívne tendencie.

33. Následne v psychologickom vyšetrení z 21.05.2018 uvedené potvrdila psychologička PhDr. V. T., pričom sa s uvedeným psychologickým vyšetrením v závere svojho posudku posudkový lekár ústredia vysporiadal tak, že psychologické vyšetrenie z 21.05.2018 preukázalo celkovú intelekt orientačne v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti podľa predloženej správy, počas vyšetrenia zvracal, mal nauzeu, preto z posudkového hľadiska záver psychologického vyšetrenia považuje posudkový lekár za sporný, čo potvrdzuje aj záver z hospitalizačnej liečby z augusta 2018, kedy mu diagnostikovali miernu duševnú zaostalosť.

34. Pokiaľ uvedený nález odborného lekára považoval posudkový lekár ústredia za sporný, bolo jeho povinnosťou v rámci príslušného ustanovenia spolupracovať s odborným lekárom a uvedené závery s týmto konzultovať. Zo žiadnej dokumentácie nevyplýva, že by posudkový lekár s psychológom PhDr. V. T. spolupracoval, resp. že by vyžiadal k predmetnému šetreniu a posúdeniu zdravotného stavu žalobcu iné doplňujúce odborné lekárske nálezy.

35. Podľa správneho súdu dostatočným spôsobom posudkový lekár nezohľadnil jednak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného, ktorú určil na 40%, čo je dolná hranica stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa tabuľkového prehľadu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktoré zaradil ako duševné choroby a poruchy správania pod kapitolu V., položka 6, písm. a) s rozpätím 40% - 60% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

36. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% bola stanovená aj v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. - 16 zo dňa 08.10.2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím NS SR pod sp. zn. zo dňa 27.09.2017. Uvedené závery v predchádzajúcom konaní boli posudzované na základe odborných lekárskych nálezov do roku 2018, teda z roku 2014 a nasledujúce.

37. Čo sa týka odborných lekárskych nálezov z 21.05.2018, 03.05.2018 a následne predložených lekárskych odborných nálezov z 18.01.2019, 28.01.2019 a 21.02.2019 z odborných lekárskych nálezov MUDr. X. V. psychiatra považuje správny súd za nedostatočne zistený skutkový stav vzhľadom na závery odborných lekárskych nálezov, ktoré mali posudkoví lekári ústredia k dispozícii už v čase svojho posúdenia 23.11.2018. Z nových lekárskych odborných nálezov, ktoré de facto sú k dispozícii v súčasnej dobe a ktoré boli predložené spolu so správnou žalobou správnemu súdu sú preukázané nové skutočnosti, s ktorými je potrebné zo strany posudkových lekárov sa vysporiadať. Správny súd nie je viazaný iba žalobnými návrhmi, ale má akceptovať aj všetky návrhy a to aj predložené odborné lekárske nálezy počas konania pred správnym súdom. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1, 2 S.s.p. preto považuje správny súd nálezy odborného lekára MUDr. X. V. - psychiatra z 18.01.2019, 28.01.2019 a 21.02.2019 za také dôkazy, ktoré majú vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobcu a preto rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie s dôrazom na potrebu opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu a vysporiadania sa posudkových lekárov s odbornými lekárskymi nálezmi PhDr. T. zo dňa 21.05.2018, ako aj 03.05.2018, ako aj novopredložených odborných lekárskych nálezov MUDr. V. z 18.01., 28.01. a 21.02.2019.

38. S poukazom na zdravotný stav žalobcu a s dôrazom na uvedené odborné lekárske nálezy je potrebné, aby sa posudkoví lekári dostatočným spôsobom venovali posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a dostatočným spôsobom svoje závery aj odôvodnili. Na základe nedostatočnej argumentácie posudkových lekárov v posudkových záveroch je potom rozhodovanie správneho orgánu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne vydané rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné správnym súdom a následne zrušené pre nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočne zdôvodnené s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p.

39. Zdravotný stav žalobcu je preto opätovne potrebné posúdiť posudkovými lekármi a bezpochyby sa vysporiadať so zdravotným postihnutím žalobcu, ktoré bolo zaradené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pod kapitolu V., položka 6a, prílohy č. 4) k Zároveň je potrebné vysporiadať sa aj so zdravotným postihnutiam, ktorými žalobca trpí.

40. Žalobca pokiaľ poukázal na odborné lekárske nálezy, ktoré zároveň predložil v rámci odvolacieho konania, resp. ako súčasť správnej žaloby, bolo povinnosťou správneho súdu sa s uvedenými dôkazmi vysporiadať a následne posúdiť rozhodnutia správnych orgánov aj s dôrazom na novozistené skutočnosti, ktoré majú vplyv na samotné posúdenie zdravotného stavu žalobcu a na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho. V súvislosti s uvedeným stavom bolo potrebné zo strany správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p.

41. S poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 S.s.p. zároveň správny súd rozhodol o náhrade trov konania úspešného žalobcu voči žalovanej, o ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.