Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-271-2018.pdf
PDF · 93.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/271/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: P. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. O., Č. XXXX/ XX, o zaplatenie 4.482,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 41C/11/2016-68 zo dňa 15. marca 2018
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku č. III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 906,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. M e n í rozsudok vo výroku č. IV. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 100 EUR zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.475,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.625,50 EUR od 21.2.2016 do 26.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.525,50 EUR od 27.1.2018 do 14.3.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.475,50 EUR od 15.3.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 70 EUR mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 58 % na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy 5.150,36 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 9.2.2013 do zaplatenia), titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a.s) a žalovaným zo dňa 28.6.2012, evidovanej pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 7.485,- eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 60,- mesačných splátkach v sume 124,75 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z uvedenej pôžičky sumu 374,50 eur. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok
jednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 5.150,36 eur. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 4.856,86 eur a zmluvnú pokutu vo výške 668,- eur.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Smernice Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) čl. 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 488, § 491, § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 a 5, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 470 ods. 1, 2 CSP a § 145 ods. 2 CSP.
4. Uzavrel, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods. 3 písm. d) ObZ spravuje úpravou podľa ObZ (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ
- fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta OZ a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny predchodca žalobcu dňa 28.6.2012 so žalovaným platne uzavrel Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 4.000,- eur, ktorú žalovaný skutočne použil, čím mu vznikla povinnosť splatiť istinu spolu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky sú Všeobecné obchodné podmienky podpísané žalovaným. Aj keď išlo o zmluvu o pôžičke, súd túto posudzoval ako spotrebiteľský úver, keďže veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania a žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, resp., že niektoré jej dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd nezistil dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, pretože žalovaný nárok neuznal. Vo svojom vyjadrení k žalobe len poukázal na svoje majetkové pomery a uviedol, že by bol schopný splácať v splátkach po 80,- eur mesačne, čo rozhodne nie je možné považovať za uznanie nároku ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.
6. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že právny predchodca poskytol žalovanému sumu 4.000,- eur. V Zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 32%, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (jún 2012) vo výške 12,93%, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 OZ sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil z titulu pôžičky sumu 374,50 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil dňa 24.1.2018 sumu 100,- eur, preto súd z dôvodu čiastočného späťvzatia zo dňa 14.3.2018 konanie v tejto časti istiny spolu s príslušenstvom konanie zastavil. Dňa 14.3.2018 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 50,- eur.
7. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000,- eur a súd považoval úver za bezúročný vzhľadom na rozpor výšky úroku s dobrými mravmi, a keďže žalovaný zaplatil z titulu splácania úveru pred podaním žaloby žalobcovi sumu 374,50 eur a po podaní žaloby sumu 150,- eur, súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.475,50 eur. Vzhľadom na uvedené, súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 s odkazom na § 255 a § 263 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 81% (priznaná suma 3.475,50 eur z uplatnenej sumy 4.482,36 eur) a žalovaný v rozsahu 19%, súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%.
9. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorým napáda predmetný rozsudok vo výroku č. III., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúce časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV. o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 906,86 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 906,86 eur od 21.2.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalobu zamietne a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (ods. 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 124,75 eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 7.485,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 3.485,- eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom k 31.3.2012 predstavovala 31,68% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § la ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, žalobca zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty v úverovej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 31.3.2012 vo výške 20,23% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 31.3.2012 vo výške 21,68% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
11. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s petitom odvolania a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
12. Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, výrok I. a II. nadobudol právoplatnosť (§367 ods. 1, 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP), preto ho podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 906,86 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 21.2.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
14. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
15. Súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.
16. Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.6.2012. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že dohodnutý úrok vo výške 32% je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, a že zmluva je v tejto časti neplatná.
17. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 658 ods.1 O. z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Dohodnutá úroková sadzba nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom k 31.3.2012 vo výške 20,23%, ako aj nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom k 31.3.2012, ktorá bola vo výške 21,68% pre obdobné úvery, preto je možné uzavrieť, že dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť aj sumu 906,86 eur s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 4.482,36 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 668,- eur; č.l. 20), čiastočným späťvzatím v časti o zaplatenie 100,- eur a priznanou sumou 3.475,50 eur (4.482,36 eur - 3.475,50 eur - 100,- eur = 906,86 eur) . 20. Podľa § 517 ods.2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania bol platný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne.
22. Dôvodný je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 906,86 eur počnúc 21.2.2016 do zaplatenia.
23. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie 5.150,36 eur s prísl. V priebehu konania vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čo predstavuje jeho procesné zavinenie. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 4.482,36 eur, čo predstavuje úspech v pomere 87 % a neúspech v pomere 13 %. Preto súd priznal žalobcovi pomerné trovy vo výške 74 %.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.