Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská č. 14, proti žalovanej: O. A., R.. XX.X.XXXX, D. T. Č.. XXX, o zaplatenie 1 100,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 100,- Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 15.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1 100,- Eur s príslušenstvom a k náhrade trov predmetného konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim distribúciu zemného plynu prostredníctvom distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Po ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovanej zaznamenaný stav 900 m3. Pri kontrole dňa 30.7.2014 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 528 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 31.7.2014 túto škodu vyčíslil na 1 143,12 Eur. Žalobca vystavil žalovanej faktúru - daňový doklad číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.8.2014, znejúci na vyššie uvedenú sumu a splatný dňa 25.8.2014. Žalovaná do dňa podania žaloby žalobcovi z uvedenej sumy uhradila len čiastku vo výške 43,12 Eur. Nakoľko však zvyšok vyfakturovanej sumy ostal neuhradený, obrátil sa žalobca so svojím nárok na tunajší súd. V predmetnom konaní si popri zvyšku dlžnej istiny uplatnil aj úrok z omeškania podľa v zákonnej výške 5,05 % ročne, nakoľko žalovaná sa do omeškania dostala s peňažným plnením.

2. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa boli žalovanej riadne doručené. Žalovaná sa však k uvedenému žiadnym spôsobom nevyjadrila. Uplatnenú pohľadávku žiadnym spôsobom nerozporovala, nenamietala a žiadnym spôsobom sa voči nej nebránila.

3. Vo veci bol dňa 30.3.2017 vydaný rozsudok č.k. -36, ktorým rozhodnutím bola podaná žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd. Ten svojím rozhodnutím č.k. -78 zo dňa 26.2.2019 rozhodnutie prvej inštancie (tunajšieho súdu) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom, tunajší súd vo veci vytýčil pojednávanie, a to na deň 12.9.2019. Po otvorení predmetného pojednávania súd zistil, že osobne sa ho nezúčastnila ani jedna zo sporových strán. Právny zástupca žalobcu svoju ako aj žalobcovu neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil, a to e-mailovým podaním súdu doručeným dňa 11.9.2019. V predmetnom podaní súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila, hoci predvolanie mala riadne doručené. O odročenie pojednávania nepožiadala. Súd teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: vyúčtovanie škody za odber zemného plynu zo obdobie 3.9.2009 - 30.7.2014, Faktúra č. XXXXXXXXXX, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, zápis zo dňa 30.7.2014, montážny list meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.7.2014, výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Pri kontrole odberného miesta - T. Č.. XXX, vykonanej dňa 30.7.2014 bol na tomto mieste zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy, a to presne v období od 3.9.2009, kedy bol odber so zmluvou ukončený. K tomuto dňu bol stav na meradle zaznamenaný vo výške 900 m3. Pri kontrole dňa 31.7.2014 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 528 m3. Vo vyššie uvedenom období dochádzalo teda k odberu zemného plynu, a to v množstve 3 628 m3. Žalobcovi uvedeným neoprávneným odberom vznikla škoda, ktorú si tento vyčíslil na 1 143,12 Eur. Žalobca vystavil žalovanej faktúru - daňový doklad číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.8.2014, znejúcu na vyššie uvedenú sumu a splatnú dňa 25.8.2014. Uvedenú faktúru však žalovaná žalobcovi celkom neuhradila, nakoľko mu uhradila len čiastku vo výške 43,12 Eur. Žalovaná odber zemného plynu, jeho množstvo či vyúčtovanú sumu za tento odber v danom období nijako nespochybnila, a rovnako tak nespochybnila ani skutočnosť, že v uvedenom období bola vlastníčkou nehnuteľnosti, predstavujú odberné miesto.

7. Predložený montážny list meradla a zápis o neoprávnenom odbere zemného plynu zo dňa 30.7.2014, z ktorých listín vyplýva stav počítadla na plynomery, ktorý bol odčítaný z meradla priamo v daný deň zamestnancami žalobcu, pričom tento stav zodpovedá aj výpočtu škody, žalovaná riadne podpísala.

8. Z predloženej výzvy na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 26.1.2011 vyplýva, že žalobca mal záujem vzniku škody predchádzať.

9. Neoprávnený odber trval od roku 2009 do roku 2014, pričom na začiatku tohto obdobia t.j. 3.9.2009 nebolo možné vykonať demontáž meradla, pretože odberné miesto bolo nedostupné. Pred sporným obdobím t.j. pred rokom 2009 odoberala zemný plyn od svojho dodávateľa, pričom žalobca sa prostredníctvom elektronického systému dozvedel, že po tomto období žalovaná odoberá zemný plyn bez uzatvorenej zmluvy tak, ako to vyplýva z výzvy na skončenie neoprávneného odberu zo dňa 26.1.2011.

10. Podľa v znení neskorších, zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej zákon o energetike)- na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo odobraním plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.

11. Podľa § 72 ods. 8 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavania technických podmienok podľa § 19 a dodržiavania pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavania podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcií plynu. 12. Podľa § 73 ods. 4 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom prevádzkovateľom distribučnej siete.

13. Podľa § 73 ods. 5 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenia v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadane prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odborného

plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

14. Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1) pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti 2) dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3) prístupu do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcie plynu. b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

15. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

16. Podľa , ak ide omeškanie o splnení peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka po pri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku s omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa nariadenia vlády č. (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európske centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na odbernom miesta - T. Č.. XXX, dochádzalo v období od 3.9.2009 do 30.7.2014 k neoprávnenému odberu zemného plynu (v takej výške ako je uvedené v žalobnom návrhu), nakoľko v tomto období predmetné odberné miesto nemalo uzatvorenú platnú zmluvu o dodávke zemného plynu. Pokiaľ pre odberné miesto spotreby plynu nie je uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu so žiadnym z dodávateľov zemného plynu, dochádza k spotrebe zemného plynu vo vlastníctve žalobcu, ktorému tak v dôsledku neoprávneného odberu dochádza k vzniku škody. Žalobca ako prevádzkovateľ a vlastník distribučnej siete, neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu s konečným odberateľom, tieto sú uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) a konečným odberateľom. V konaní súd nemal preukázané, že v období neoprávneného odberu zemného plynu, by žalovaná nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej k tomuto neoprávnenému odberu dochádzalo. Nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu teda, či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. nejaký iný subjekt. Vlastník nehnuteľnosti (žalovaná) zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu. 19. V prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, t.j. odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy, nastáva situácia, že odberateľ de facto v zmysle legálnej definície neexistuje. Subjekt, ktorý neoprávnene odoberá plyn, nikdy nebude odberateľom v zmysle zákona. Takáto doslovná aplikácia zákona by viedla k tomu, že žalobca si prakticky nikdy nebude môcť uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Z uvedeného dôvodu je potrebné aplikovať extenzívny výklad pojmu odberateľ a v prípade neoprávneného odberu plynu označovať ako osobu zodpovednú za tento neoprávnený odber vlastníka nehnuteľnosti, t. j. vlastníka odberného miesta. S vlastníctvom nehnuteľnosti sú okrem práv spojené aj povinnosti a to aj povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému

subjektu. Priamo z SR vyplýva, že vlastníctvo zaväzuje. V prípade neoprávneného odberu plynu musí byť teda samotný vlastník považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt (odberateľ plynu), v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti, vznik škody zavinil alebo nie. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať subjekty, ktoré nehnuteľnosť užívali a nemá k dispozícii ani žiadny zákonný spôsob, ako by sa o tejto skutočnosti dozvedel, preto nemôže byť povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete zisťovať, kto skutočne odoberal plyn a či nehnuteľnosť užíval sám vlastník alebo iná osoba.

20. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne a oprávnene. Žalovanú súd zaviazal na náhradu dlžnej sumy ako aj úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške určenej zákonom.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu, pričom súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.