Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-52-2019.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobkyne Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Sv. O. a J. XXXX/X, proti žalovanej S. X., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. XXX, zastúpenej G. E. s.r.o., so sídlom U. U., X. H. 2, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. septembra 2018, č.k. 6C/124/2009-561, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa proti žalovanej domáhala náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Právne rozhodnutie odôvodnil čl. 2 ods. 1, čl. 5 ods. 3 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach účinného v čase dopravnej nehody, ust. § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 3 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody a čl. 1902, 1961, 1968 Španielskeho občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou DK N. Y., s.r.o., N. Y. dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o sprostredkovaní zamestnania do zahraničia, na základe ktorej mala v období od 16.05.2008 do 30.09.2008 pracovať v T., v W. R. pre spoločnosť H. N. S., ktorá spoločnosť sídli v G. ako jej zamestnávateľa. Tiež bolo preukázané, že dňa 06.06.2008 v čase o 20:40 hod. došlo v kilometri č. 5 800 na komunikácii F-29, smer W. R. k dopravnej nehode, k zrážke osobného motorového vozidla značky A. S-J., T. XXXXFRT, riadiaceho žalovanou a osobného motorového vozidla značky N. J., T. XXXXCWY, ktoré riadil H. H. J. E., pričom v osobnom motorovom vozidle žalovanej bola ako spolujazdkyňa i žalobkyňa, ktorej bola spôsobená fraktúra panvovej a lonovej kosti a fraktúra robákovitého výbežku lopatky. Taktiež bolo preukázané, že hlavnou príčinou nehody je možné porušenie ustanovenia článku 56-5 dopravnej vyhlášky, neposkytnutie prednosti v jazde na križovatke, nerešpektovanie značky stop zo strany žalovanej ako vodičky osobného motorového vozidla značky A. S-J., T. XXXXFRT. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyňa bola prepustená po prvotnom ošetrení z nemocnice S. G. dňa 11.06.2008 ako to vyplýva z predloženej prepúšťacej správy. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že táto v čase nehody, t.j. 06.06.2008, vedela, že za nehodu zodpovedá žalovaná, nakoľko na pojednávaní sama uviedla, že U. U., ktorý sedel v čase nehody na sedadle spolujazdca zakričal na žalobkyňu: „S., ty nestojíš na stopke“ a vzápätí do auta, ktoré riadila žalovaná narazilo auto, ktoré išlo po hlavnej ceste. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v priebehu sporu namietala premlčanie nároku žalobkyne, súd sa primárne zaoberal inštitútom premlčania nároku na náhradu škody vzniknutej z dopravnej nehody
podľa španielskeho práva, keďže ustálil, že rozhodným právo na posúdenia daného sporu je právo Španielskeho kráľovstva. Ako bolo preukázané z úradného prekladu prekladateľky PhDr. H. U., PhD., s ktorým prekladom sa stotožnil i prekladateľ Mgr. U. X., keď počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že vo svojom preklade v časti začatia a uplynutia premlčacej doby sa pomýlil, premlčacia doba začína plynúť od momentu, od ktorého je možné žiadať náhradu škody, pričom tento moment je zhodný s momentom, kedy zranený (žalobkyňa) má úplnú vedomosť o následkoch vyplývajúcich z jej nehody, pričom týmto momentom je zvyčajne okamih poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a uplynie ak a v lehote jedného roka táto náhrada škody neuplatní. Keďže z prepúšťacej správy z nemocnice S. G. bolo preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá zdravotná starostlivosť dňa 07.06.2008, pričom zo zdravotnej starostlivosti bola prepustená dňa 11.06.2008, od tohto momentu začala žalobkyni plynúť jednoročná premlčacia doba na uplatnenie si nárokov na náhradu škodu, nakoľko súd má za to, že týmto dňom, t.j. 11.06.2008 mala žalobkyňa úplnú vedomosť o následkoch, ktoré vyplývali z dopravnej nehody, ku ktorej nehode došla dňa 06.06.2008. Z daného teda vyplýva, že premlčacia doba na uplatnenie nárok na náhradu škody uplynula po jedenom roku, a to dňa 12.06.2009, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 28.08.2009, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Zároveň súd poukázal i na tú skutočnosť, že sama žalobkyňa, vo svojej výpovede uviedla, že o tom, že za škodu, ktorú jej žalovaná spôsobila nedbanlivostným konaním pri dopravnej nehode sa dozvedela už v čase nehody, teda dňa 06.06.2008, a teda neobstojí jej neskoršie tvrdenie, že doteraz nebola o dopravnej nehode vyrozumená správou z polície, resp. iným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že súd konštatoval, že premlčacia doba na uplatnenie si nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne uplynula dňa 12.06.2009, nárok žalobkyne je premlčaný a súd takému nároku nemôže priznať právnu ochranu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci žalobkyni bol zaslaný španielsky preklad legislatívy v oblasti náhrady škody pri dopravnej nehode, z ktorého je zrejmé aké nároky si žalobkyňa podľa španielskeho práva mala a mohla uplatniť, svoju žalobu v tomto smere neupravila a zotrvala na svojich predchádzajúcich nárokoch, ktoré nároky však boli uplatnené podľa slovenského právneho poriadku a nie španielskeho ako rozhodného práva na prejedanie tohto sporu a keďže v priebehu konania došlo k zmene procesných noriem, a to zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom, ktorý poriadok dôkazné bremeno ako i skutkové a právne tvrdenia ponecháva na aktivite strán konania, avšak žalobkyňa v danom spore zostala pasívna, čím neuniesla bremeno svojho tvrdenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala na zaujatosť okresného súdu, na porušenie ľudských práv čl. 10, na dve rôzne preklady zo španielčiny, na krivú výpoveď svedka J. U. a žalobkyne. Namietala, že nedostala žiadnu správu o začatí ani ukončení vyšetrovania, na ktorú mala právo. Ďalej dôvodila, že má trvalé následky a preto svoj nárok nepovažuje za premlčaný. Ďalej poukázala na priebeh dňa, t.j. 06.06.2008, v ktorom došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola ona a jej dcéra zranené, na skutočnosť, že po hospitalizácii s dcérou na Slovensko mali odletieť dňa 12.07.2008, ale z dôvodu zranení a straty občianskeho preukazu jej dcéry v nemocnici, mohli odletieť na Slovensko neskôr. Uviedla, že nerozumie tomu, kedy začala plynúť jednoročná premlčacia doba, na ktorú stále poukazuje súd prvej inštancie. Ďalej uviedla, že nemala vedomosť, kto je vinný a kto nie, iba počula, čo zakričal U.. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odvolanie žalobkyne neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 363 CSP. Pokiaľ odvolateľka uvádza, že jej neboli doručené žiadne dokumenty týkajúce sa vyšetrovania predmetnej nehody, mala za to, že ak by žalobkyňa využila svoje právo nahliadať do spisu alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu verejných nákladov, mala by neobmedzený prístup k dokumentácii o dopravnej nehode, ktorá je súčasťou spisu. Vlastnú procesnú pasivitu si žalobkyňa nemôže zamieňať s porušovaním jej procesných práv zo strany orgánov verejnej moci. Ďalej poukázala na vedomosť žalobkyne, už od pojednávania dňa 03.03.2011 o tom, že jej nároky sa posudzujú podľa predpisov španielskeho právneho poriadku. Žalobkyňa však zotrvala bez zmeny žaloby na nárokoch odvádzaných od slovenského právneho poriadku podľa Občianskeho zákonníka, ktoré nároky jej podľa právneho poriadku Španielskeho kráľovstva nepatria. Zostala tak v spore nedôvodne pasívna napriek tomu že z prekladu odpovede španielskej strany zo dňa 14.05.2018 č. 36/18 vyplýva, že španielsky zákon rozoznáva tri spôsoby náhrady škody v prípade osobnej ujmy, ktoré sú od obsahu a rozsahu nárokov priznávaných právnym poriadkom Slovenskej republiky značne rozdielne. Pokiaľ bola žalobkyňa v
ústavnej starostlivosti v Španielsku odo dňa 06.06.2008 do dňa 11.06.2008, jednoročná premlčacia doba začala vo vzťahu k nároku na náhradu škody za dočasnú práceneschopnosť počas hospitalizácie plynúť najneskôr nasledujúci deň po prepustení z ústavnej starostlivosti v Španielsku, t.j. dňa 12.06.2008 a uplynula najneskôr dňa 12.06.2009. Ďalej uviedla, že pokiaľ žalobkyňa predložila na preukázanie svojich ostatných nárokov lekársky posudok MUDr. J. M. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa zaoberá aj množinou tzv. trvalých následkov, bolo možné lekársku správu v zložení vyplývajúcom z odpovede španielskej strany zo dňäa 14.05.2018 vypracovať aj v súlade so španielskym právnym poriadkom, čo si však žalobkyňa dodnes nezabezpečila. Z uvedeného dôvodu jej vo vzťahu k ostatným nárokom podľa jednotlivých kategórii podľa právneho poriadku Španielskeho kráľovstva začala premlčacia doba plynúť najneskôr dňa 27.10.2010 a uplynula najneskôr dňa 27.10.2011. Ostatné nároky podľa slovenského právneho poriadku uplatnené žalobkyňou z titulu náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške určenej zákonom č. 437/2004 Z.z., náhrady za stratu na zárobku v zmysle a vo výške určenej Občianskym zákonníkom podľa všeobecných predpisov Slovenskej republiky, o sociálnom poistení a z titulu úrokov z omeškania vo výške a v zmysle Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., nebolo možné žalobkyni principiálne priznať vôbec.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Žalobkyňa v odvolaní namietala zaujatosť súdu prvej inštancie, porušenie ľudského práva čl. 10. Odvolací súd na túto námietku zaujatosti v zmysle § 52 CSP neprihliadal. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Keďže námietka zaujatosti vznesená žalobkyňou v odvolaní nespĺňa náležitosti citovaného zákonného ustanovenia, odvolací súd na ňu neprihliadal.
6. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobkyne, že v danej veci boli vykonané dva rôzne preklady z jazyka španielskeho do jazyka slovenského. V danej veci súd prvej inštancie ustanovil prekladateľa z jazyka španielskeho do jazyka slovenského J.. U. X.. J.. U. X. vyhotovil preklad španielskeho práva týkajúceho sa náhrady škody dňa 14.05.2018. V tomto preklade došlo zo strany prekladateľa k chybe na str.14 bod 2.2. prekladu, kde prekladateľ uviedol, že premlčacia doba začína plynúť po jednom roku. Túto chybu na pojednávaní dňa 04.06.2018 namietal právny zástupca žalovanej a v tejto súvislosti predložil úradný preklad R.. H. U., PhD, z ktorého vyplýva, že premlčacia doba je jeden rok a začína plynúť odvtedy, kedy môže poškodený žiadať objektívne náhradu škody. Prekladateľ, Mgr. U. X., bol vypočutý na pojednávaní dňa 03.09.2018, kde uviedol, že vo svojom posudku nesprávne zhodnotil začiatok a koniec premlčacej lehoty, čiže pokiaľ ide o túto časť, má byť uvedené, že premlčacia doba plynie od kedy si mohla žalobkyňa nárok uplatniť a nie rok po tom začína plynúť premlčacia doba, ako si ho mohla uplatniť. Táto okolnosť bola uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 33., nejedná sa preto o dva preklady z jazyka slovenského do jazyka španielskeho.
7. V odvolaní žalobkyňa ďalej namietala krivú výpoveď svedka J. U. a krivú výpoveď žalovanej. Ani tieto námietky odvolateľky neobstoja, nakoľko tieto svoje odvolacie námietky odvolateľka bližšie nekonkretizovala. V zmysle § 365 CSP je totiž odvolateľ povinný konkretizovať jednotlivé odvolacie dôvody a preto povinnosťou žalobkyne bolo uviesť konkrétne námietky, resp. výhrady voči konkrétnym zisteniam súdu prvej inštancie a tiež vzniesť námietky proti konkrétnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, medzi ktoré patrí aj výpoveď svedka. Odvolateľka bola teda povinná, ak mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka J. U., uviesť, ako mal túto výpoveď svedka správne vyhodnotiť a aký by to malo vplyv na zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto túto námietku nemohol posudzovať. Pokiaľ sa týka námietky, že žalovaná krivo vypovedala, táto nie je dôvodná. Žalovaná je strana sporu a súčasná právna úprava, a to ust. § 95 CSP už neobsahuje povinnosť strany vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ani povinnosť súdu o tom stranu poučiť. Odvolací súd poukazuje aj na predchádzajúcu právnu úpravu v § 131 O.s.p., podľa ktorej ak súd nariadi výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch, musia vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výsluch účastníka, resp. strany sporu je odlišný od výsluchu svedka a preto súd
nemá poučovaciu povinnosť o trestno-právnych dôsledkoch krivej výpovede, to znamená, že účastník, resp. strana sporu sa svojím výsluchom nemôže dopustiť trestného činu krivej výpovede.
8. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľky, že nedostala žiadnu správu o začatí ani skončení vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody, ani táto neobstojí. Dokumentácia o predmetnej dopravnej nehode je súčasťou spisu a vyplýva z nej, že hlavnou príčinou nehody je možné porušenie ustanovenia článku 56-5 Dopravnej vyhlášky - neposkytnutie prednosti v jazde na križovatke, nerešpektovanie značky STOP zo strany S. (žalovanej), vodičky osobného vozidla A. S - J. s T. XXXX A..
9. Odvolateľka v odvolaní ďalej namietala, že má trvalé následky, preto nemôže byť jej nárok premlčaný a nerozumela, kedy v danej veci začala plynúť jednoročná premlčacia doba. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 28.08.2009. Odvolací súd poukazuje na to, že z prekladu odpovede španielskej strany zo dňa 14.05.2018, č. 36/18, vyplýva, že španielsky zákon rozoznáva tri spôsoby náhrady škôd v prípade osobnej ujmy (ktoré sú od obsahu a rozsahu nárokov priznávaných právnym poriadkom Slovenskej republiky značne rozdielne), ako a v akých výškach sa tieto uplatňujú. Žalobkyňa sa teda v spore nedomáhala žiadneho z nárokov podľa právneho poriadku Španielska a nepredložila žiadny z relevantných dôkazov pre posúdenie jej prípadných nárokov podľa právneho poriadku Španielska. Pokiaľ bola žalobkyňa v ústavnej starostlivosti v Španielsku odo dňa 07.06.2008 do dňa 11.06.2008, potom jej jednoročná premlčacia doba začala vo vzťahu k nároku na náhradu škody za dočasnú práceneschopnosť počas hospitalizácie plynúť najneskôr nasledujúci deň po prepustení z ústavnej starostlivosti v Španielsku, t.j. dňa 12.06.2008 a uplynula jej najneskôr dňa 12.06.2009. Pokiaľ žalobkyňa predložila na preukázanie svojich ostatných nárokov lekársky posudok MUDr. J. M. zo dňa XX.XX.XXXX (ktorý sa už zaoberá aj trvalými následkami), bolo možné lekársku správu, v zložení vyplývajúcom z odpovede španielskej strany zo dňa 14.05.2018, vypracovať aj v súlade so španielskym právnym poriadkom, čo si však žalobkyňa nezabezpečila; z uvedeného dôvodu jej vo vzťahu k ostatným nárokom podľa jednotlivých kategórií podľa právneho poriadku Španielska začala premlčacia doba plynúť najneskôr dňa 27.10.2010 a uplynula najneskôr dňa 27.10.2011. Ostatné nároky podľa slovenského právneho poriadku uplatnené žalobkyňou z titulu náhrady za bolesť v zmysle a vo výške určenej zákonom č. 437/2004 Z.z., náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle a vo výške určenej zákonom č. 437/2004 Z.z., náhrady za stratu na zárobku v zmysle a vo výške určenej Občianskym zákonníkom podľa všeobecných predpisov Slovenskej republiky o sociálnom poistení a z titulu úrokov z omeškania vo výške a v zmysle Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nebolo možné žalobkyni priznať vôbec. Pokiaľ si žalobkyňa počas konania od r. 2009 do r. 2018 neuplatnila žiadny z nárokov podľa právneho poriadku Španielska, nebola sa schopná bližšie vyjadriť k ich výške ani k ich premlčaniu, potom vzhľadom k jednoročnej premlčacej dobe a dĺžke trvania pasivity žalobkyne v spore je zrejmé, že akékoľvek z neuplatnených nárokov žalobkyne vyplývajúcich z právneho poriadku Španielska, boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie premlčané.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 225 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).