Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-35-2019.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 07, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: J. B.Á., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Q. XX/XX, Ž.D. Z. O., o zaplatenie 1 484,52 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 215,49 € s prísl. z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1 124 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1 124 € od 21. 2. 2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný veriteľ, Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 27. 3. 2019, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1 484,52 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 21. 2. 2019 do zaplatenia a trovy konania.
2. Na základe návrhu na zmenu strany sporu z 29. 4. 2019 okresný súd uznesením z 10. 7. 2019 (č. l. 84) rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobkyne tak, že namiesto pôvodného veriteľa vstúpila do konania žalobkyňa.
3. Po doručení žaloby žalovanej podaním doručeným okresnému súdu 4. 7. 2019, žalobkyňa vzala späť žalobu v časti 215,49 € (poplatky vo výške 77,60 € a sankčný úrok vo výške 137,89 €) s príslušenstvom a z tohto dôvodu považuje od žalovanej zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 585,03 €, zmluvného úroku vo výške 684 € a zákonného úroku z omeškania z celkovej dlžnej sumy. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, súd konanie v časti, v ktorej vzala svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
4. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., ktorú uzavrela so žalovanou 29. 12. 2014 (ďalej len „zmluva“) pôvodný veriteľ. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 600 € s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Žalovanej bola poskytnutá kreditná karta, ku ktorej sa viedol účet č. XXXXXXXXXX. Dlžný zostatok je
celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaní karty, vrátane kompenzácie poistného plateného v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si nesplnila povinnosť splatiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy ani napriek viacerým výzvam, preto sa dostala do omeškania. Pôvodný veriteľ vystavil výpis z účtu ku 17. 2. 2019 s konečným stavom k 31. 1. 2019, pohľadávka sa stala splatnou 20. 2. 2019, preto si žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti, t. j. od 21. 2. 2019.
5. V podaní doručenom 4. 7. 2019, žalobkyňa uviedla, že žalovaná 28. 11. 2014 vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorej prijatím a schválením zo strany pôvodného veriteľa 29. 12. 2014, došlo k uzavretiu zmluvy. Kreditná karta je formou revolvingového úveru, ktorý sa automaticky obnovuje. Žalovaná ako majiteľ karty môže, ale nemusí úver čerpať. V súlade s čl. V. bod 35 písm. a) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. (ďalej len „OP“), pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny žalovanej tým, že opakovane neplatila riadne a včas dohodnuté splátky. Pri revolvingovom úvere sa vopred nedá určiť ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), preto pôvodný veriteľ uviedol iba indikatívny výpočet.
6. K žalobe bola pripojená zmluva, OP účinné od 15. 7. 2014, výpis z účtu vedeného ku kreditnej karte za obdobie od 9. 1. 2015 do 31. 1. 2019, predžalobná upomienka s dokladom o doručovaní žalovanej 8. 3. 2016, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo 6. 4. 2016, cenník vydaný pôvodným veriteľom účinný od 1. 12. 2009.
7. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote. Žalovaná ostala v konaní pasívna a k žalobe sa doposiaľ nevyjadrila.
8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu, okresný súd vychádzal z žalobkyňou, resp. pôvodným veriteľom predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.
9. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 600 € s úrokom 22,80 % p. a., resp. 1,90 % mesačne, RPMN 25,91 %, ktorá bola vypočítaná na základe predpokladov na jej výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( zákon č. 129/2010 Z. z.), pričom tento výpočet vychádzal zo sumy poskytnutého úveru 600 €. Schválením žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo strany pôvodného veriteľa sa stáva žiadosť zmluvou, ktorej účinnosť nastala vydaním potvrdzovacieho listu žalovanej, pričom cenník a OP boli súčasťou žiadosti. Ako vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu ku kreditnej karte, žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 600 € a štandardná splátka 20 € mesačne.
10. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná využila úverový rámec a prostredníctvom platobnej karty vyčerpala celkovo 640 €. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 200 €. Žalovaná bola upozornená zo strany pôvodného veriteľa na skutočnosť, že je v omeškaní s platením jednotlivých splátok listom z 4. 3. 2016, ktorý si neprevzala v odbernej lehote a zásielka bola vrátená pôvodnému veriteľovi 15. 3. 2016. Vzhľadom na to, že žalovaná napriek upozorneniu neuhradila dlžné splátky riadne a včas, pôvodný veriteľ listom z 6. 4. 2016 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať, ak je to dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace. Výpoveď veriteľ zašle spotrebiteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere na dobu neurčitú, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom, resp. bankou poskytujúcou úvery a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahuje aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom.
17. Predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože uvedený zákon nestanovuje výnimky, pokiaľ ide o obsahové náležitosti, pre spotrebiteľské zmluvy na dobu neurčitú. V predmetnej zmluve, resp. v žiadosti bola žalovaná podrobne informovaná o všetkých predpokladoch pre výpočet RPMN, o jej výške, ako aj o výške priemernej RPMN, celkových nákladoch a celkovej čiastke, ktorú musí ako spotrebiteľ zaplatiť. Pre výpočet RPMN boli použité dodatočné predpoklady uvedené v časti II. písm. e) prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobkyňa si po späťvzatí žaloby uplatňuje iba neuhradenú časť istiny a zmluvne dohodnutého úroku v celkovej výške 1 269,03 €. Okresný súd však zistil, že žalobkyňa v podaní doručenou 4. 7. 2019, urobila zrejme chybu v písaní v časti, kde rozpísala rozsah čerpania žalovanej z 7. 1. 2015 v celkovej výške 700 €. Z výpisu z úverového účtu však vyplýva, že v uvedený deň čerpala žalovaná iba sumu 600 € , 19. 6. 2015 čerpala 30 € a 13. 7. 2015 10 €. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný v časti istiny vo výške 440 € po odrátaní už uhradenej čiastky a v časti zmluvného úroku vo výške 684 €, čo predstavuje spolu sumu 1 124 €. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Žalobkyňa si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného zo zaplatením žalovanej sumy, t. j. od 21. 2. 2019. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k prvému dňu omeškania bola 0 %. Súd jej preto priznal nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy v rozsahu, ako bol uplatnený v žalobnom návrhu.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Žalobkyňa bola v konaní úspešná rozsahu 76 % (neúspešná bola v časti, v ktorej vzala späť žalobu a v časti istiny vo výške 145,03 €), úspech žalovanej v konaní predstavuje 24 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 52 % (76 % - 24 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.