Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26S-47-2018.pdf
PDF · 159.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: KROMBERG & Schubert s.r.o., so sídlom Priemyselný areál 3206, Kolárovo, zastúpený: bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe vo veci správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného číslo PO/ BEZ/2017/6374, O-487/2018 zo dňa 02.10.2018 a proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Inšpektorát práce Nitra, č.: 388-II/17/práv., IPNR_OPS/ROZ/2017/388 zo dňa 26.07.2018, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2017/6374, O-487/2018 zo dňa 02.10.2018 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 388-II/17/práv., IPNR-OPS/ROZ/2017/388 zo dňa 26.07.2018 r u š í a vec v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Krajský súd v Nitre ako správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu zistil nasledovné skutočnosti podstatné pre prejednávanú vec:
1.1. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorým bol v prejednávanej veci Inšpektorát práce Nitra, vykonal dňa 03.04.2017, 11.04.2017, 07.06.2017 a 12.06.2017 u žalobcu inšpekciu práce, o ktorej bol spísaný protokol č. INA-17-48-2.3/P-E24,A22,A25-17 zo dňa 12.06.2017. Kontrolovaným obdobím boli roky 2016 a 2017.
1.2. Podľa protokolu o inšpekcii práce v znení dodatkov a vykonanej opravy, orgán verejnej správy prvého stupňa pri vykonaní inšpekcie práce zistil, že žalobca:
1) ako zamestnávateľ nedoručil písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť u zamestnancov: D. A. nar. XX.XX.XXXX, nástrojár, PZ zo dňa 30.09.2016, bytom R. XXX/X, M. V.; V. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 19.08.2016, bytom K. X; M. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 19.19.2016, bytom N.. X. B. XXXX/X, N. D., čím porušil § 72 ods. 2 Zákonníka práce;
2) ako zamestnávateľ nedoručil zamestnancom D. A. nar. XX.XX.XXXX, nástrojár, PZ zo dňa 30.09.2016 bytom R. XXX/X, M. V.; V. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 19.08.2016 bytom K. X; M. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 19.19.2016, bytom N.. X. B. XXXX/X, N. D.; J. N. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 11.11.2016, bytom C. XXXX/X písomnosť týkajúcu sa ich skončenia pracovného pomeru (potvrdenie o zamestnaní v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce) do vlastných rúk, čím porušil § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
1.3. Orgán verejnej správy prvého stupňa písomným podaním zo dňa 21.09.2017, zn.: IPNR_OPS/ ROZ/2017/388-1/17/práv. oznámil žalobcovi, že podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej v tejto časti len ako „správny poriadok“) začína voči nemu konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených:
a) v § 72 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1.2. ods. 1) tohto rozsudku,
b) v § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce na vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1.2. ods. 2) tohto rozsudku.
1.4. Orgán verejnej správy prvého stupňa v oznámení o začatí konania vo veci uloženia pokuty súčasne uviedol žalobcovi, ktorými konkrétnymi dôkazmi bolo preukázané porušenie povinností, pre ktoré voči nemu začína správne konanie vo veci uloženia pokuty a poučil žalobcu o jeho právach podľa § 33 Správneho poriadku.
1.5. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty vyjadril písomným podaním zo dňa 03.10.2017. Vo vzťahu k porušeniu § 72 ods. 2 Zákonníka práce uviedol, že inšpektorát práce nesprávne vyhodnotil stupeň spoločenskej škodlivosti daného porušenia, nakoľko nedodržanie predmetnej poriadkovej lehoty nedosahovalo takú intenzitu závažnosti, aby inšpektorát práce využil možnosť (nie povinnosť) v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, začať voči zamestnávateľovi správne konanie vo veci uloženia pokuty za situácie, keď by samotné napomenutie z hľadiska proporcionality predstavovalo adekvátny, dostatočne účinný prostriedok nápravy. Nedodržanie predmetnej poriadkovej lehoty pre doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nevykazuje v danom prípade žiadny, ani len minimálny stupeň spoločenskej nebezpečnosti a zamestnanci uvedeným porušením § 72 ods. 2 Zákonníka práce neutrpeli žiadnu ujmu, nakoľko oznámením bolo doručené včas, hoci aj v deň skončenia ich pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Vo vzťahu k porušeniu § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce žalobca uviedol, že ako zamestnávateľ predmetné potvrdenie o zamestnaní daným zamestnancom skutočne doručil so všetkými náležitosťami v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce, avšak opomenul doručiť do vlastných rúk (resp. nemá o tom žiadny dôkaz). Bez ohľadu na toto opomenutie, uvedené porušenie pracovnoprávnych predpisov nedosahuje podľa názoru žalobcu intenzitu závažnosti pre začatie správneho konania o uložení pokuty. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že potvrdenie o zamestnaní sa včas dostalo do sféry dispozície daných zamestnancov, ktorí neutrpeli žiadnu škodu alebo inú ujmu. Žalobca vyslovil názor, že samotná skutočnosť, že sa ako zamestnávateľ o týchto nedostatkoch na základe protokolu dozvedel, je dostačujúca na to, aby sa podobné opomenutie u zamestnávateľa už nevyskytlo a samotné napomenutie z hľadiska princípu proporcionality pri ukladaní sankcií považuje za dostačujúce aj s ohľadom na vhodnosť a účelnosť správneho trestania. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby inšpektorát práce správne konanie vo vzťahu k vyššie uvedeným porušeniam pracovnoprávnych predpisov zastavil.
1.6. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č. 388/17/práv., IPNR_OPS/ ROZ/2017/388 zo dňa 18.10.2017 rozhodol, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce ukladá žalobcovi pokutu vo výške 600,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) v 1. bode zákona o inšpekcii práce, za konkrétne porušenie opísané v bode 1.3. písm. b) v spojení s bodom 1.2. písm. b) tohto rozsudku a zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie opísané v bode 1.3. písm. b) v spojení s bodom 1.2. písm. a) tohto rozsudku.
1.7. Orgán verejnej správy v podstatnej časti odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty uviedol, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce tým, že zamestnancom D. A. (ktorého pracovný pomer vo vzťahu k účastníkovi konania skončil ku dňu
21.12.2016), V. F. (ktorej pracovný pomer vo vzťahu k účastníkovi konania skončil ku dňu 22.11.2016), M. F. (ktorého pracovný pomer vo vzťahu k účastníkovi konania skončil ku dňu 21.11.2016), J. N. (ktorej pracovný pomer vo vzťahu k účastníkovi konania skončil ku dňu 12.12.2016) nedoručil do vlastných rúk písomnosť týkajúcu sa skončenia ich pracovného pomeru (potvrdenie o zamestnaní) v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Porušenie platného právneho predpisu zo strany účastníka preukazujú účastníkom predložené dokumenty, a to „Potvrdenia o zamestnaní“ vyššie uvedených zamestnancov, z ktorých je zrejmé, že účastník konania nedoručil menovaným zamestnancom žiadne potvrdenia o zamestnaní, nakoľko na predmetných „Potvrdeniach o zamestnaní“ absentuje podpis zamestnancov o prevzatí dokumentu. Takýmto opomenutím konania mohol účastník konania u menovaných zamestnancov sťažiť podmienky pri uchádzaní sa o iné pracovné miesta u potencionálnych zamestnávateľov.
1.8. Ďalej bolo pri výkone inšpekcie zistené tiež porušenie povinností vyplývajúcich z § 72 ods. 2 Zákonníka práce doručiť druhému účastníkovi oznámenie o skončení pracovného pomeru spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Porušením tejto povinnosti vo vzťahu k zamestnancovi D. A. došlo tým, že dokument „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ bol menovanému zamestnancovi doručený dňa 20.12.2016, pričom jeho pracovný pomer skončil dňa 21.12.2016; vo vzťahu k zamestnankyni V. F. bol takýto dokument doručený dňa 22.11.2016, pričom jej pracovný pomer skončil v rovnaký deň; a vo vzťahu k zamestnancovi M. F. bol takýto dokument doručený dňa 21.11.2016, pričom jeho pracovný pomer skončil v rovnaký deň. Takýmto opomenutím mohol účastník konania u menovaných zamestnancov spôsobiť pochybnosti o právach, ktoré im vyplývali z pracovnoprávnych vzťahov.
1.9. K námietkam účastníka konania uvedeným v jeho vyjadrení pre začatie správneho konania o uložení pokuty prvostupňový orgán uviedol, že miera závažnosti daného porušenia je zrejmá, nakoľko takýmto opomenutím konania mohol účastník konania u menovaných zamestnancov spôsobiť pochybnosti o právach, ktoré im vyplývali z pracovnoprávnych vzťahov. Ďalej poukázal na potrebu použitia absorpčnej zásady na základe analogiae legis, podstata ktorej tkvie v absorbcii sadzieb v prípade zbiehajúce sa deliktov, čo znamená že tieto budú postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým z ohľadu na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Poukázal ďalej na to, že účastník konania vo svojom vyjadrení sám potvrdil porušenie zákonom stanovenej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, keď uviedol: „potvrdenie o zamestnaní daným zamestnancom skutočne doručil so všetkými náležitosťami v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce, avšak opomenul ho doručiť do vlastných rúk, resp. nemá žiadny hmotný dôkaz o tom, že ho do vlastných rúk zamestnancov naozaj doručil“. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej zdôraznil, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Inšpekcia práce pôsobí ako komplexný funkčný systém štátnych orgánov, ktoré svojím poradenským, kontrolným a represívnym pôsobením zabezpečujú presadzovanie ústavných práv účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, predovšetkým ochranu zamestnancov v pracovnom procese. S poukazom na uvedené orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že účastník konania svojím vyjadrením nespochybnil zistenia inšpektorátu práce a porušenie právnych predpisov uvedených vo výroku rozhodnutia.
1.10. Orgán verejnej správy prvého stupňa za použitia absorpčnej zásady dospel k záveru, že sankciou vo výške 600,- eur bude postihovať porušenie ustanovenia § 38 ods. 12 Zákonníka práce (opomenutie doručenia písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru menovaných pracovníkov do vlastných rúk), nakoľko takýmto opomenutím konania mohol účastník konania u menovaných zamestnancov sťažiť podmienky pri uchádzaní sa o pracovné miesta u potencionálnych zamestnávateľov. Inšpektorát práce Nitra v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce pri ukladaní pokuty za toto porušenie právneho predpisu zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - spočíva v tom, že účastník konania nedoručil zamestnancom žiadnu písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru, a to potvrdenie o zamestnaní v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce do vlastných rúk, čím mohol
u týchto zamestnancov sťažiť podmienky pri uchádzaní sa o iné pracovné miesta u potenciálnych zamestnávateľov a zároveň nedoručil zamestnancom písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, čím mohol u zamestnancov spôsobiť pochybnosti o právach, ktoré im vyplývali z pracovnoprávnych, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej výšky pokuty, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa - účastník konania zamestnával v čase výkonu inšpekcie práce 250 zamestnancov, t. j. účastník konania má mať vedomosti o právach, ktoré mu ako zamestnávateľovi vyplývajú z platných právnych predpisov a má ich aj dodržiavať, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej výšky pokuty, pričom účastník konania rizikové pracovisko neprevádzkuje, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) bod 1 - nelegálne zamestnávanie nebolo zistené a pokuta je ukladaná podľa § 19 ods. 1 písm. a), t. j. toto kritérium je v tomto prípade irelevantné, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - zistené nedostatky boli v tomto prípade 2, čo správny orgán posúdil v prospech nižšej výšky pokuty, systém riadenia ochrany práce je v tomto prípade irelevantný, e) opakované zistenie toho istého nedostatku - v tomto prípade sa jedná o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo posúdené v prospech nižšej výšky pokuty.
1.11. Prvostupňový orgán verejnej správy po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii práce označil pokutu vo výške 600,- eur (pri maximálnej výške do 100.000,- eur podľa § 19 ods. 1 písmeno a zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) za primeranú, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie. Preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä musí mať silu odradiť účastníka konania protiprávneho postupu, prípadne zanedbania plnenia povinností.
1.12. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. PO/ BEZ/2017/6374 O-880/2017 zo dňa 05.02.2018 odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu procesného pochybenia ustáleného v tom, že rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné, a preto nepreskúmateľné. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán verejnej správy dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob koncipovania odôvodnenia rozhodnutia nie je možné jednoznačne ustáliť, čo je predmetom sankcionovania účastníka - či je ním absolútne nedoručenie potvrdenia o zamestnaní alebo jeho nedoručenie zákonným spôsobom do vlastných rúk. Súčasne upriamil pozornosť prvostupňového správneho orgánu a na potrebu ustálenia právnej kvalifikácie v nadväznosti na jeho vymedzenie.
1.13. Inšpektorát práce Nitra následne dňa 13.04.2018 vyhotovil Dodatok č. 1 k protokolu č. INA-17-48-2.3/P-E24,A22,A25-17 zo dňa 12.06.2017, v ktorom pôvodné znenie nedostatku č. 2 nahradil novým znením nedostatku č. 2 v nasledujúcom znení:
„Zamestnávateľ nedoručil zamestnancom: D. A. nar. XX.XX.XXXX, nástrojár, PZ zo dňa 30.09.2016 bytom R. XXX/X, M. V.; V. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 19.08.2016 bytom K. X; M. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 19.19.2016, bytom N.. X.. B. XXXX/X, N. D.; J. N. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, PZ zo dňa 11.11.2016, bytom C. XXXX/X písomnosť týkajúcu sa ich skončenia pracovného pomeru (potvrdenie o zamestnaní v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce) do vlastných rúk, čím porušil § 38 ods. 1 Zákonníka práce.“
1.14. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č. 388-I/17/práv. IPNR_OPS/ ROZ/2017/388 zo dňa 16.04.2018 rozhodol, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce ukladá žalobcovi pokutu vo výške 600,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) v 1. bode zákona o inšpekcii práce, za konkrétne porušenie:
- ust. § 38 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ nedoručil zamestnancom: D. A. nar. XX.XX.XXXX, nástrojár, pracovná zmluva zo dňa 30.09.2016, bytom R. XXX/X, M. V., skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.12.2016; V. F.
nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 19.08.2016, bytom K. X, skončenie pracovného pomeru ku dňu 22.11.2016; M. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 09.09.2016, bytom N.. X.. B. XXXX/X, N.. D., skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.11.2016; J. N. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 11.11.2016, bytom C. XXXX/X, skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.12.2016, písomnosť týkajúcu sa ich skončenia pracovného pomeru, a to potvrdenie o zamestnaní v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce do vlastných rúk a zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie:
- ust. 72 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ nedoručil písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť u zamestnancov: D. A. nar. XX.XX.XXXX, nástrojár, pracovná zmluva zo dňa 30.09.2016, bytom R. XXX/X, M. V., skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.12.2016; V. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 19.08.2016, bytom K. X, skončenie pracovného pomeru ku dňu 22.11.2016; M. F. nar. XX.XX.XXXX, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 09.09.2016, bytom N.. X. B. XXXX/X, N. D., skončenie pracovného pomeru ku dňu 22.11.2016, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce vykonanej v dňoch 03.04.2017, 11.04.2017, 07.06.2017 a 12.06.2017, podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u zamestnávateľa: KROMBERG & Schubert, s.r.o., Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo, IČO: 31 398 693.
1.15. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení tohto nového rozhodnutia zopakoval podstatnú časť odôvodnenia svojho prvého rozhodnutia zo dňa 08.11.2017. Doplnil ho iba o uvedenie toho, že dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia bolo jeho procesné pochybenie, ktoré napravil vydaním dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 13.04.2018, v ktorom bola ustálená právna kvalifikácia nedostatkov vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 38 Zákonníka práce, keďže predmetom sankcionovania účastníka je absolútne nedoručenie potvrdenia o zamestnaní dotknutým zamestnancom. Vo zvyšnej časti sú dôvody nového rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahovo zhodné.
1.16. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. PO/ BEZ/2017/6374 O-320/2018 zo dňa 20.06.2018 odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa (v poradí druhé) opätovne zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán verejnej správy mal za to, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval pokyn odvolacieho orgánu vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací orgán bol toho názoru, že vzhľadom na spôsob koncipovania odôvodnenia rozhodnutia nebolo možné jednoznačne ustáliť, čo je predmetom sankcionovania účastníka konania - či absolútne nedoručenie potvrdenia o zamestnaní alebo jeho nedoručenie zákonným spôsobom do vlastných rúk. Nakoľko z výroku nového rozhodnutia inšpektorátu práce vyplýva, že účastník konania porušil § 38 ods. 1 Zákonníka práce tým, že nedoručil menovaným zamestnancom písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru (potvrdenie o zamestnaní) v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce do vlastných rúk, avšak z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nedoručil potvrdenia menovaným zamestnancom vôbec. Preto výrok nového rozhodnutia inšpektorátu práce nezodpovedá jeho odôvodneniu. Zároveň odvolací orgán orgánu prvého stupňa vytkol, že sa nevysporiadal kompletne s vyjadreniami účastníka konania, ktorý okrem iného tvrdí aj to, že síce nemá žiadny hmotný dôkaz o doručení potvrdenia o zamestnaní, avšak tieto potvrdenia skutočne zamestnancom doručil osobne, priamo v kancelárii účastníka konania. Preto je sporné, či účastník konania potvrdenia o zamestnaní vydal, ale nedoručil do vlastných rúk, alebo ich vôbec nevydal, a teda je sporné, či je preukázaný skutkový stav a správne právne vyjadrené porušenie povinnosti tak, ako je uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu. Nedostatky rozhodnutia zo strany orgánu prvého stupňa označil za potrebné odstrániť tak, aby bolo nové rozhodnutie legitímne, preskúmateľné a aby vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací orgán orgánu prvého stupňa uložil za účelom vyjasnenia, či účastník konania predmetné potvrdenia vydal, ale ich nedoručil do vlastných rúk alebo ich vôbec nevydal, doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, prípadne nariadením ústneho pojednávania a následne v novom rozhodnutí skutky vykazujúce znaky správnych deliktov jednoznačne, presne a spoľahlivo popísať a
v popise skutku vo výroku rozhodnutia uviesť konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré ho viedli k záveru o spáchaní konkrétneho správneho deliktu. Porušenie povinnosti účastníkom konania uložil inšpektorátu práce popísať tak, aby nemohlo byť zameniteľné s iným správnym deliktom, zároveň popísať a zohľadniť vyjadrenia účastníka konania podané v priebehu celého správneho konania a vysporiadať sa s námietkami účastníka konania uvedenými v odvolaní. Zároveň mu uložil uviesť úvahy vedúce k uloženiu pokuty v jej konkrétnej výške zodpovedne, zákonne a dostatočne odôvodnené s prihliadnutím na ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
1.17. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č. 388-II/17/práv. IPNR_OPS/ ROZ/2017/388 zo dňa 26.07.2018 rozhodol, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce ukladá žalobcovi pokutu vo výške 600,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) v 1. bode zákona o inšpekcii práce, za konkrétne porušenie:
- ust. § 38 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ vôbec nedoručil zamestnancom: D. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, M. V., nástrojár, pracovná zmluva zo dňa 30.09.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.12.2016; V. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom K., výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 19.08.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 22.11.2016; M. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. X. B. XXXX/X, N. D., výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 09.09.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.11.2016; J. N. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 11.11.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 12.12.2016, písomnosť týkajúcu sa ich skončenia pracovného pomeru, a to potvrdenie o zamestnaní a zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie:
- ust. 72 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ nedoručil písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť u zamestnancov: D. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, M. V., nástrojár, pracovná zmluva zo dňa 30.09.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.12.2016; V. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 19.08.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 22.11.2016; M. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. X. B. XXXX/X, N. D., výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 09.09.2016, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa (Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo), skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.11.2016, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce vykonanej v dňoch 03.04.2017, 11.04.2017, 07.06.2017 a 12.06.2017, podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u zamestnávateľa: KROMBERG & Schubeft, s.r.o., Priemyselný areál 3206, 946 03 Kolárovo, IČO: 31 398 693.
1.18. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení ostatného rozhodnutia popísal priebeh doterajšieho správneho konania. Pochybenia vytýkané v rozhodnutí žalovaného zo dňa 20.06.2018 považoval v novom konaní a rozhodnutí za odstránené tým, že vo výroku svojho ostatného rozhodnutia jasne vyjadril, že účastník konania vôbec nedoručil zamestnancom potvrdenia o zamestnaní, čím výrok uviedol do súladu s odôvodnením rozhodnutia. Zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že predmetné potvrdenia boli vydané. Vyslovil domnienku, že ak by účastník konania doručoval dotknutým zamestnancom uvedené písomnosti (potvrdenia o zamestnaní) osobne, na predmetných dokladov by neabsentoval podpis zamestnancov o ich prevzatí. Keďže účastník konania nepreukázal doručenie potvrdenia o zamestnaní dotknutým zamestnancom, nesplnil si povinnosť zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka práce, a preto prvostupňový správny orgán nemal akúkoľvek pochybnosť o prijatom právnom závere obsiahnutom vo výroku jeho rozhodnutia. Čestné prehlásenia predložené účastníkom konania spolu s odvolaním prvostupňový správny orgán nepovažoval za relevantný dôkazný prostriedok s poukazom na § 39 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní. Zároveň označil za účelovo podané, aby sa účastník konania
vyhol právnej zodpovednosti. Vo zvyšnej časti sú dôvody ostatného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa rovnaké ako v jeho skorších rozhodnutiach.
1.19. Aj proti ostatnému rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Podľa žalobcu správny orgán prvého stupňa opätovne procesne pochybil a porušil základné zásady správneho konania. Poukázal pritom na pokyny odvolacieho správneho orgánu obsiahnuté v rozhodnutí zo dňa 20.06.2018 (ktorým zrušil v poradí druhé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu). Správny orgán prvého stupňa v rozpore s týmito pokynmi (pre správny orgán prvého stupňa záväznými v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku) nedoplnil dokazovanie výsluchom svedkov, nenariadil ústne pojednávanie a nenáležite zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne posúdenie veci. Ak odvolací správny orgán dospel k záveru, že na zistenie materiálnej pravdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, je neprijateľné, aby správny orgán prvej inštancie tento jeho záväzný pokyn odignoroval. V novom rozhodnutí sa správny orgán prvého stupňa súčasne nevysporiadal s tým, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne prečo sa od právneho názoru odvolacieho orgánu odchýlil. Svojím postupom správny orgán prvého stupňa zároveň porušil zásadu § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
1.20. K vytýkanému porušeniu § 38 ods. 1 Zákonníka práce žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol, prečo nemá dôvod vykonať dokazovanie za účelom preukázania doručenia potvrdení o zamestnaní dotknutým zamestnancom, a to aj napriek tomu, že práve táto skutočnosť je v celom konaní od začiatku sporná a práve vykonanie dokazovania v tomto smere mu bolo nariadené pokynom odvolacieho orgánu. Ako prílohu odvolania predložil tiež čestné vyhlásenie účastníka konania v súlade s § 39 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, pričom už skôr predložené čestné prehlásenia svojich zamestnancov označil za dôkaz vysokej dôkaznej sily preukazujúci doručenie predmetných písomností. Zdôraznil, že čestné vyhlásenie účastníka konania je jediný inštitút, ktorý má k dispozícii v prípade, keď správny orgán odmieta vykonať ďalšie dokazovanie. Poukázal pritom na skutočnosť, že už v odvolaní voči druhému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu navrhol doplniť dokazovanie svedeckou výpoveďou zamestnancov, ktorí boli prítomní pri odovzdávaní predmetných listín bývalým zamestnancom, či zaobstaranie čestných prehlásení o obdržaní týchto listín od bývalých zamestnancov. K vytýkanému porušeniu ustanovenia § 72 ods. 2 Zákonníka práce žalobca v odvolaní poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia obsiahnuté v predchádzajúcich podaniach tvoriacich súčasť spisu, keďže správny orgán k údajnému porušeniu § 72 ods. 2 Zákonníka práce neuviedol nové argumenty.
1.21. Konanie prvostupňového správneho orgánu označil žalobca voči svojej osobe za šikanózne, keďže výsledkom aplikácie princípu proporcionality nemôže byť také konanie správneho orgánu, ktorým porušuje základné zásady správneho poriadku a nerešpektuje viazanosť pokynov jemu nadriadenému správneho orgánu v záujme ochrany zamestnancov. Uvedené platí podľa žalobcu o to viac, že reálne k žiadnej ujme na strane zamestnancov nedošlo, pričom predmetné konanie bolo začaté ex offo zo strany správneho orgánu, a nie na základe podnetu bývalých zamestnancov.
1.22. O odvolaní žalobcu proti ostatnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaný odvolací orgán rozhodol rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/6374 O-487/2018 zo dňa 02.10.2018 tak, že podľa § 59 ods. 2 zmenil napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 388-II/17/práv., IPNR_OPS/ ROZ/2017/388 zo dňa 26.07.2018 vo výrokovej časti tak, že uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 400,- eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne za porušenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce v tom, že
- účastník konania ako zamestnávateľ nedoručil písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť, a to zamestnancom: D. A., nástrojár, pracovná zmluva zo dňa 30.09.2016, skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.12.2016, doručené dňa 20.12.2016; V. F., výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 19.08.2016, skončenie pracovného pomeru ku dňu 22.11.2016, doručené dňa 22.11.2016; M. F., výrobný operátor, pracovná zmluva zo dňa 09.09.2016, skončenie pracovného pomeru ku dňu 21.11.2016, doručené dňa 21.11.2016. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný zahrnul celý dovtedajší priebeh konania a poukázal tiež na odôvodnenie odvolania, ktoré žalobca podal proti ostatnému
rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu žalovaný ako odvolací správny orgán dospel k záveru, že nie je preukázaný skutkový stav porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 38 ods. 1 Zákonníka práce tak, ako je uvedený vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, nakoľko prvostupňový orgán verejnej správy nerešpektoval, že vo výroku rozhodnutia odôvodnenie rozhodnutia je rozpor a tento rozpor nebol zo strany inšpektorátu práce odstránený ani napriek predchádzajúcim rozhodnutiam pokynom odvolacieho orgánu. Žalovaný preto zmenil napadnuté rozhodnutie s tým, že pokuta bude účastníkovi uložená iba za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku rozhodnutia o odvolaní (§ 72 ods. 2 Zákonníka práce). V zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Z predloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie povinnosti zakotvenej v § 72 ods. 2 Zákonníka práce preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia o odvolaní. V rámci vyporiadania sa s námietkami odvolateľa ohľadne porušenia § 72 ods. 2 Zákonníka práce, žalovaný zdôraznil, že predmetná pokuta bola uložená za porušenie zákonnej povinnosti nedodržanej žalobcom ako zamestnávateľom. Odvolací správny orgán nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa údajného šikanózneho výkonu práva zo strany správnych orgánov. Zdôraznil, že zákon nijakým spôsobom neobmedzuje inšpektorát práce v počte možných vykonaných inšpekcií jednotlivých subjektov za účelom kontroly plnenia ich povinností. Inšpektorát práce pri výkone všetkých inšpekcií práce účastníka dodržal všetky svoje zákonné povinnosti, ako aj oprávnenia a plnil iba svoju úlohu danú mu zákonom o inšpekcii práce.
1.23. Odvolací správny orgán poukázal na oprávnenie uložiť pokutu za porušenie predmetnej povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce až do 100.000,- eur. Ohľadne samotnej výšky uloženej pokuty odvolací orgán poukázal na kritéria stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a uviedol, že zistené porušenie povinnosti účastníkom síce považuje za menej závažné ako v prípade iných porušení, avšak aj napriek uvedenému nedodržaniu uvedenej povinnosti má negatívny dopad na zamestnanca, nakoľko uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi aspoň tri dni na to, aby sa vedel pripraviť na skutočnosť, že jeho pracovný pomer bude ukončený. Nedodržanie uvedenej povinnosti zo strany zamestnávateľa má preto dopad na právnu istotu zamestnanca. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že následky porušenia povinnosti neboli preukázané, nemá odvolací orgán za dôvodné ukladať pokutu v hornej hranici zákonnej sadzby, zároveň však nepostačuje ako postih za uvedené porušenie samotné vykonávanie inšpekcie práce. Taktiež bol zohľadnený počet zamestnancov zamestnávateľa v čase výkonu inšpekcie práce - 250 zamestnancov, teda ide o veľkého zamestnávateľa, čo posúdil odvolací orgán v prospech vyššej pokuty, pričom nejde o nedostatok v oblasti BOZP, a preto riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, neboli zohľadňované. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil odvolací orgán to, že v tomto prípade nebolo zistené nelegálne zamestnávanie, ani opakované porušenie právnych predpisov. Systém riadenia ochrany práce je v danom prípade irelevantný. Zároveň odvolací orgán dodáva, že v dôsledku skutočnosti, že odvolací orgán zmenil rozhodnutie inšpektorátu práce tak, že ukladá účastníkovi konania pokutu už len za porušenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce, existuje dôvod na zníženie výšky pokuty. Preto odvolací orgán považuje pokutu vo výške 400,- eur (uložená pri spodnej hranici ukladaných pokút) vzhľadom na vyššie uvedené, za primeranú.
Uložená pokuta plní preventívny aj represívny charakter, pretože jej uloženie vo výške 400,- eur smeruje k tomu, aby účastník konania dôslednejšie dbal na dodržiavanie právnych predpisov a predovšetkým ho má odradiť od ďalšieho, či pretrvávajúceho porušovania zákonných povinností. Odvolací orgán má za to, že uložená pokuta splní aj výchovný účel, a teda v budúcnosti odradí účastníka konania, ale aj iné subjekty, ktoré sú nositeľmi rovnakých práv ako účastník konania, od podobného konania. Pokuta je stále uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby, ale postihuje protiprávne konanie, preto je žiadúce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu, a preto sa nemôže jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Napriek tomu uloženie vyššej pokuty by bolo neprimeraným potrestaním.
1.24. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi (za ktorého konal zástupca - advokát) doručené dňa 05.10.2018 a nadobudlo právoplatnosť v rovnaký deň.
II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
2.1 Žalobca sa žalobou, podanou dňa 05.12.2018, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, oboch označených v záhlaví tohto rozsudku.
2.2. V úvode z odôvodnenia žaloby žalobca stručne zhrnul priebeh administratívneho konania.
2.3. Žalobca v žalobe vymedzil žalobné dôvody nasledujúcim spôsobom:
1) Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 písm. c) SSP). Ustanovenie § 72 ods. 2 Zákonníka práce nie je príkaznou právnou normou a kľúčovým pojmom v tomto ustanovení, v zmysle ktorého zamestnávateľ „doručí zamestnancom oznámenie o skončení pracovného pomeru spravidla tri dni vopred“ je práve slovo „spravidla“. Zákonodarca použil termín „spravidla“ práve preto, nakoľko existujú situácie, v ktorých nie je možné ani žiaduce túto poriadkovú lehotu zachovať, ako tomu bolo v prípade žalobcu.
2) Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. e) SSP). Žalobca odmieta, že by porušil § 72 ods. 2 Zákonníka práce. Naopak využil nereštriktívny charakter tohto ustanovenia pri zamestnancoch, s ktorými ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dvoch dôvodov, a to, že prvý zamestnanec v skúšobnej dobe vôbec nenastúpil na pracovnú zmenu a dvaja zamestnanci pri práci vo výrobe káblových zväzkov vykazovali vady kvality týchto výrobkov počas skúšobnej doby. Žalovaný (a ani správny orgán prvého stupňa) dôvody nedodržania lehoty spravidla troch dní vôbec neskúmali, čím došlo k nenáležite zistenému skutkovému stavu. V zmysle výkladu predmetného ustanovenia zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy by musel každý zamestnávateľ trpieť neospravedlnené absencie svojich zamestnancov v skúšobnej dobe, ako aj zamestnancov, ktorých práca má výrazné chyby v kvalite, ďalšie tri dni, prípadne, aby zamestnávateľ zabránil škode, neprideľovať zamestnancom prácu, čím by vznikli prekážky v práci na strane zamestnávateľa, čím by týmto nespoľahlivým zamestnancom následne vznikol nárok na náhradu mzdy. Oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo dotknutým zamestnancom riadne doručené do vlastných rúk v rámci zákonnej trojmesačnej skúšobnej doby. Žalobca žalovanému zároveň vytýkal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré námietky žalovaný vzal na vedomie, resp. žalovaný sa ku všetkým námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní proti ostatnému rozhodnutiu prvoinštančného orgánu verejnej správy ani nevyjadril.
3) Došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). V tomto smere žalobca uviedol, že v konaní bola porušená zásada rýchlosti a hospodárnosti konania, právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, a najmä povinnosť správneho orgánu náležite zistiť skutkový stav a zaobstarať si príslušné podklady pre rozhodnutie v zmysle § 32 Správneho poriadku.
2.4. Záverom odôvodnenia žalobca trval na svojom tvrdení o šikanóznom výkone práva zo strany správneho orgánu. Poukázal pritom na dĺžku konania presahujúcu jeden rok, dôvody zrušenia skorších rozhodnutí Inšpektorátu práce Nitra spočívajúce v jeho pochybeniach. Zdôraznil, že výsledkom aplikácie princípu proporcionality nemôže byť také konanie správneho orgánu, ktorým porušuje základné zásady správneho poriadku a nerešpektuje viazanosť pokynov jemu nadriadeného správneho orgánu. Uvedené podľa žalobcu platí o to viac, keďže reálne k žiadnej ujme na strane zamestnancov nedošlo a konanie začalo ex offo zo strany správneho orgánu, a nie na základe podnetu bývalých zamestnancov. Každé správne konanie a z neho vyplývajúce správne trestanie by sa malo spravovať princípom subsidiarity trestného postihu ako dôležitým interpretačným pravidlom ústavnoprávnej povahy, ktoré by každý správny orgán mal pri ukladaní sankcie vždy zohľadniť. Tento princíp vyjadruje požiadavku obmedziť sankcionovanie len na tie prípady, keď je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou škodlivosťou protiprávneho konania, čo podľa názoru žalobcu jednoznačne nepredstavuje tento prípad. Žalovaný a Inšpektorát práce Nitra nesprávne vyhodnotili stupeň spoločenskej škodlivosti údajného porušenia právnych predpisov, ktoré podľa názoru žalobcu nedosahovalo takú intenzitu závažnosti, aby využili možnosť (nie povinnosť) uložiť žalobcovi v správnom konaní pokutu bezprecedentnej výške za situácie, keď by napomenutie počas výkonu inšpekcie práce uloženie povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení z hľadiska proporcionality predstavovalo adekvátny a dostatočne účinný prostriedok nápravy. Žalobca tiež poukázal na to, že výlučne v dôsledku pochybení prvostupňového orgánu verejnej
správy bol nútený využiť prostriedky procesnej obrany voči uloženiu pokuty v poradí tretím odvolaním v totožnej veci, pričom utrpel ujmu vo forme potreby vynaloženia dodatočných nákladov na právne služby. Žalovaný vyššie uvedené pri ukladaní pokuty nezohľadnil.
2.5. K žalobe sa písomným podaním na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný označil svoje rozhodnutie za skutkovo aj právne správne. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 72 ods. 2 Zákonníka práce považoval žalovaný za preukázané, keďže zamestnancom žalobcu D. A., V. F. a ani M. F. nebol dokument „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ doručený aspoň tri dni pred dňom, keď sa mal pracovný pomer menovaných zamestnancov skončiť. Žalovaný naďalej trvá na tom, že v danom prípade ide o uložení pokuty žalobcovi za porušenie jeho zákonnej povinnosti, nakoľko žalobca ako zamestnávateľ je povinný dodržiavať povinnosti stanovené Zákonníkom práce. Preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu týkajúcim sa nereštriktívneho k charakteru § 72 ods. 2 Zákonníka práce. V rozpore s tvrdením žalobcu sa žalovaný vysporiadal s námietkou šikanózneho výkonu práva. K namietanej dĺžky trvania konania uviedol, že i keď žalobca mohol nadobudnúť dojem nedodržania zásady rýchlosti konania, správne orgány rozhodli v zákonných lehotách, nedošlo k zániku práva a práve v záujme dodržania Ústavy SR a ostatných predpisov žalovaný trval na jednoznačnom a presnom preukázaní porušenia predpisov. Žalovaný má zato, že v priebehu celého konania bolo postupované v súlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, boli rešpektované všetky práva žalobcu, boli vysporiadané jeho námietky a k jeho vyjadreniam bolo zaujaté relevantné stanovisko. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení.
2.6. Žalobca procesné právo vyjadriť sa žalobnou replikou k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužil.
III. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
3.1. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), konajúc o správnej žalobe vo veci správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 194 a nasl. SSP), nezistiac dôvody podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a § 195 SSP a contrario), nezistiac dôvody potreby doplnenia dokazovania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/6374, O-487/2018 zo dňa 02.10.2018 vrátane konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/, e/ a g/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napokon došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3.2. Správny súd právne posudzoval vec podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len "zákon o inšpekcii práce"), zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) 1. bod zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len "Zákonník práce"), v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
3.3. Správny súd úvodom tejto časti poukazuje na to, že jediným deliktom, za ktorý bol žalobca v ostatnom rozhodnutí odvolacieho orgánu v napadnutom žalobou sankcionovaný, bolo nedodržanie lehoty zakotvenej v § 72 ods. 2 Zákonníka práce na doručenie písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dotknutým zamestnancom. Citované ustanovenie Zákonníka práce uvedenú poriadkovú lehotu upravuje tak, že toto písomné oznámenie ukladá druhému účastníkovi doručiť spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť. Gramatickým a logickým výkladom takto formulovanej lehoty je potrebné dospieť k záveru, že uvedená trojdňová lehota nie je striktne formulovaná ako minimálna lehota za každých okolností, ale v určitých prípadoch zákon počíta s jej nedodržaním bez toho, aby došlo k porušeniu pracovnoprávneho predpisu.
3.4. Ako je však zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, správne orgány charakter predmetnej lehoty popísaný v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku ignorovali a považovali trojdňovú lehotu ustanovenú v § 72 ods. 2 Zákonníka práce za lehotu za každých okolností minimálnu, nedodržaním ktorej za každých okolností dochádza k porušeniu pracovnoprávneho predpisu. Správny súd je preto nútený konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) v tomto smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd k tomu považuje za potrebné zároveň dodať, že Zákonník práce neobsahuje ustanovenie, ktoré by explicitne definovalo situácie, v prípade ktorých za dodržanie lehoty uvedenej v § 72 ods. 2 tohto predpisu nevyžaduje, je však zrejmé, že pôjde o prípady, kedy od účastníka pracovnoprávneho pomeru dojednaného na skúšobnú dobu nie je možné spravodlivo požadovať, aby písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi s predstihom troch dní pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
3.5. Vzhľadom na práve uvedené je možné konštatovať, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 72 ods. 2 Zákonníka práce môžu orgány inšpekcie práce ustáliť iba v prípade, ak majú podkladmi pre vydanie svojho sankčného rozhodnutia jednoznačne preukázané, že v konkrétnom
prípade nebol daný dôvod, aby predmetná iba spravidla trojdňová lehota nebola dodržaná, keďže táto, ako už bolo uvedené vyššie, nie je formulovaná ako striktná minimálna lehota, ktorá musí byť naplnená za každých okolností. Už z odvolaní žalobcu proti prvým dvom prvostupňovým rozhodnutiam Inšpektorátu práce Nitra je navyše zrejmá námietka žalobcu v tomto smere, keď uvádza, že ako zamestnávateľ oprávnene nemal záujem počas troch dní od oznámenia skončenia pracovného pomeru ďalej zamestnávať dotknutých zamestnancov, ktorí mali neospravedlnené absencie, slabý pracovný výkon a chyby v kvalite, ktoré sa môžu negatívne odraziť pri výstupoch a prevádzkových činnostiach zamestnávateľa. Žalovaný sa týmito námietkami žalobcu vôbec nezaoberal, pričom podľa názoru správneho súdu ide o námietky, ktoré môžu mať zjavný vplyv na posúdenie potreby zachovania trojdňovej lehoty v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce v prejednávanom prípade.
3.6. Žalovaný (a rovnako aj správny orgán prvého stupňa) si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pre naplnenie tejto povinnosti pritom správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Ak za takejto procesnej situácie správne orgány rozhodnutie o uložení sankcie konštatovali porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z § 72 ods. 2 Zákonníka práce, urobili tak zároveň na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, keďže vôbec neskúmali, či v danom prípade bolo možné od žalobcu vyžadovať, aby obvyklú lehotu podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce na doručenie písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dodržal. Zároveň porušením povinností zakotvenej v § 32 ods. 1 Správneho poriadku došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3.7. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z podanej žaloby, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a za použitia § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil zo zákonných dôvodov uvedených v odseku 3.1. odôvodnenia tohto rozsudku a vec v súlade s § 191 ods. 4 veta prvá vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov inšpekcie práce postupovať tak, aby bol právne záväzný názor správneho súdu vyjadrený v odsekoch 3.3. až 3.6. v zmysle § 191 ods. 6 SSP plne rešpektovaný.
3.8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
3.9. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.