Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-83-2019.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. P., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, vedenej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/52/2019 zo dňa 24.06.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. d), ods.2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch o uložených trestoch.
Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný P. P., nar. XX.XX.XXXX v W.,
o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods.1, § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného P. P. za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 20.4.2019 o 14.45 h. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Audi A3, evidenčné číslo T v F. po F. ulici a O. ceste smerom na X., pričom na O. ceste v blízkosti spoločnosti P. s.r.o. bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Prievidza a kontrolou dokladov bolo zistené, že viedol vozidlo napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/11/2018 z 29.1.2018, právoplatného dňa 15.6.2018 bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 písm. d), § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák. mu bol zároveň uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 36 mesiacov.
Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním obžalovaný a to vo výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny vo výroku o treste. Vozidlo viedol len z dôvodu, že jeho priateľka dostala hypoglykemický šok. Uložený trest preto v danej výmere považuje za neprimerane prísny vzhľadom na skutočnosti, za ktorých spáchal trestný čin a vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť jeho konania. K spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a pri jej objasňovaní napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, v dôsledku čoho mu mala byť priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.
Preto navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému primeraný trest v kratšom trvaní.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na dôvodoch podaného odvolania zotrval a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému nižší trest.
Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.
Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a sú naplnené odvolacie dôvody uvedené v § 321 ods.1 písm. d) Trestného zákona.
Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prokurátor uviedol, že tvrdenia obžalovaného, ktorými chcel ospravedlniť spáchanie trestného činu, považuje za výhovorky. Vzhľadom na nerešpektovanie súdnych rozhodnutí z jeho strany, je na neho potrebné vplývať represívne. Navrhol preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. Keďže však odvolanie smerovalo len do výroku o treste, nepovažuje krajský súd za potrebné bližšie sa zaoberať skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcim výrokom o vine.
Vo vzťahu k výroku o treste musí krajský súd uviesť, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nedostatočne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na všetky do úvahy pripadajúce poľahčujúce okolnosti, čo malo vplyv na zákonnosť výroku o treste i na samotnú výmeru uloženého trestu odňatia slobody.
V tomto smere treba prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, že tento už od začatia prípravného konania a kontinuálne i v konaní pred súdom napomáhal príslušným orgánom pri objasňované svojej trestnej činnosti.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní ku spáchaniu trestného činu priznal a aktívnym konaním opísal, akým spôsobom a za akých okolností ho spáchal. Na hlavnom pojednávaní tiež urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho sa zjednodušilo dokazovanie a tiež urýchlilo rozhodnutie vo veci.
Nepriznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému bolo zo strany súdu prvého stupňa odôvodnené tým, že trestná činnosť bola preukázaná vzhľadom na okolnosti jej spáchania bez napomáhania zo strany obžalovaného, pretože bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ a priznal sa, preto napomáhanie z jeho strany nebolo potrebné.
Tento postup nepovažuje odvolací súd za správny. Zákonodarca v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. postuloval ako jednu z poľahčujúcich okolností to, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Ráciom tejto právnej úpravy bolo motivovať páchateľov, aby aktívne napomohli pri objasňovaní trestnej činnosti, čím uľahčia postup pri dokazovaní, čím sa im na druhej strane prizná tento ich postup ako poľahčujúca okolnosť, ktorá reálne môže mať vplyv na výšku trestu. Je v záujme právnej istoty, aby súdy pri naplnení príslušných zákonných podmienok priznávali konkrétne poľahčujúce okolnosti, čím zároveň môžu budúcich páchateľov motivovať na spoluprácu s príslušnými orgánmi štátu pri objasňovaní trestnej činnosti.
V danom prípade obžalovaný už od počiatku svoju trestnú činnosť priznal a aktívne popísal, akým spôsobom ju spáchal. Vzhľadom na špecifickosť trestnej činnosti kladenej mu za vinu a spôsobu, akým bola odhalená, by zrejme bolo jej spáchanie preukázané i bez aktívnejšej spolupráce obžalovaného, to však nič nemení na skutočnosti, že sa obvinený aktívne rozhodol napomáhať pri jej objasňovaní.
Sumarizujúc a zvážiac uvedené skutočnosti potom dospel krajský súd k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa je nesprávne uložený, pretože obžalovanému nebola priznaná jedna z poľahčujúcich okolností a v dôsledku toho bol nesprávne určený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo malo vplyv na výšku uloženého trestu.
Preto bolo potrebné zrušiť výroky o trestoch v napadnutom rozsudku a pochybenie súdu prvého stupňa napraviť vlastnou činnosťou odvolacieho súdu.
U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto postupom podľa § 38 ods.3 Trestného zákona bola horná hranica trestnej sadzby znížená o jednu tretinu a trest bol ukladaný v takto upravenej sadzbe, pričom bol následne individualizovaný vo výmere 6 mesiacov.
Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Zároveň bol obžalovanému uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 mesiacov, pretože sa aktuálnej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s touto činnosťou.
Takto uložený trest považuje krajský súd za plne súladný s potrebami individuálnej i generálnej prevencie.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody v nižšej výmere a tiež trest zákazu činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.