Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Cb-88-2023.pdf
PDF · 137.61 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/88/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : Jazdecký klub sv. Juraja – Ranč DD, o.z., so sídlom Dlhá 120, 949 01 Nitra, IČO: 36 097 829, zastúpený: Mgr. Romana Mravíková, advokátka so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. Jána Pavla II. č. 7, 950 50 Nitra, IČO: 35 593 008, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27.12.2023 doručeným súdu dňa 28.12.2023 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojom návrhu uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pre okres Nitra, obec A., kat. úz. B. C. na LV č. XXXX ako stavba – sociálno prevádzková budova postavená na pozemku parc. C KN č. XXXX/ XX / t. č. bez súpisného čísla / a stavba – stajňa – koniareň na pozemku parc. C KN č. XXXX/XX / t. č. bez súpisného čísla /. V konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pod č. Z 8368/2023 je vedené konanie o zápis súpisného čísla k uvedeným stavbám. Žalobca je výlučným vlastníkom oplotenia: - odčleňujúceho pozemok parc. C KN č. XXXX/XX od pozemku parc. C KN č. XXXX/XX v dĺžke cca 156 m, - odčleňujúceho parc. C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX D. E.. F. G. H. XXXX/XX, XXXX/X o dĺžke cca 141 m, - odčleňujúceho pozemok parc. C KN č. XXXX/XX od pozemku parc. C Kn č. 1717/2 v dĺžke cca 144 m, - odčleňujúceho pozemok parc. C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX od pozemkov parc. C KN č. XXXX,XXXX/X, XXXX/X v celkovej dĺžke cca 139 m2. Ďalej je žalobca výlučným vlastníkom drobných stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch XXXX/XX/ drevodomy, senník, studňa, oplotenia pre výbeh koní /, inžinierskych sietí napájajúcich všetky stavby elektrickou energiou, verejného osvetlenia ako aj prístupových komunikácií slúžiacich pre zabezpečenie chodu prevádzky, parkovanie a zásobovanie. S vlastníctvom stavieb je spojená aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. B. C. ako parc. C KN č,. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. S vlastníctvom uvedených nehnuteľností je spojená pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní. Žalobca ako občianske združenie registrované na Ministerstve vnútra SR vykonáva činnosť pre rozvoj westernového, turistického, parkúrového, pedagogisko-spychologického a záprahového jazdenia na báze prirodzeného jazdenia a vytvára priaznivý materiálny predpoklad pre plnohodnotné športové a rekreačné uplatnenie svojich členov, vr. protidrogovej prevencie. Súčasne zabezpečuje vzdelávacie aktivity a vyučovanie jazdenia. Nájomnou zmluvou zo dňa 18.12.2018 prenajal žalovaný žalobcovi pozemky uvedené v prílohe č. 1 k nájomnej zmluve / zhodné s pozemkami pri žalovanom /, za účelom výcviku a ustajnenia koní – podľa čl. II nájomnej zmluvy je prenájom za účelom prevádzky jazdeckého areálu so zameraním na výcvik a ustajnenie koní, ako aj na športové
podujatia. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa čl. IV nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2023 s dohodnutým nájomným vo výške 800 € / ročne. Podľa čl. IV bod 5 Nájomnej zmluvy v prípade, ak nájomca bude mať záujem o predĺženie doby nájmu aj po skončení platnosti tejto zmluvy o nájme, je povinný písomne požiadať o predĺženie tejto zmluvy najneskôr 3 mesiace pred vypršaním doby uvedenej v čl. IV bod 1. Žalobca svojim písomným prejavom zo dňa 30.06.2023 požiadal žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy v zmysle ustanovení platnej nájomnej zmluvy s tým, že žiadal predĺženie nájomného vzťahu o dobu 5-10 rokov z dôvodu potrebných investícii do celej lokality / výstavba fotovoltických panelov, rekonštrukcia elektrického vedenia, rekonštrukcia studne a pod. / s nájomným vo výške 1000,00 €. Listom zo dňa 04.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že je možné uzatvoriť novú nájomnú zmluvu ale s tým, že došlo k navýšeniu sumy nájmu na 8000,00 € / rok. Žalobca listom požiadal žalovaného o prehodnotenie sumy nájomného a to vzhľadom k tomu, že žalobca je občianskym združením a preto ho nie je možné porovnávať s inými podnikateľskými subjektmi, ktorých predmet činnosti je podnikanie. Listom zo dňa 23.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že nesúhlasí so znížením stanoveného nájomného a to z dôvodov uvedených v predmetnom liste. Okrem iného vyčítal žalovaný žalobcovi, že počas posledných 5 rokov neinvestoval do predmetu nájmu, tento neslúži pre širokú verejnosť. Na osobnom stretnutí u žalovaného žalobca prostredníctvom svojho zástupcu odsúhlasil sumu nájomného vo výške 8000,00 € ročne aj napriek tomu, že túto sumu považoval za úžeru a to aj vzhľadom k tomu, že k predmetu nájmu nie je zabezpečený prístup. Pozemok od prístupovej komunikácie k predmetu nájmu totiž patrí tretej osobe, pričom tento pozemok má v nájme žalobca. Žalobca upozornil žalovaného na to, že počas posledných rokov bolo obdobie covidu, počas ktorého mnoho subjektov zaniklo, ranč napriek tomu vydržal a plánuje investovať do lokality cca 50.000,00 €. Listom zo dňa 30.11.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že svoje rozhodnutie prehodnotil a nájomnú zmluvu so žalobcom neuzatvorí a to z dôvodu, že by tým došlo k posilnenie stavu vlastníctva stavieb proti vlastníctvu pozemkov. Súčasne žalovaný vyzval žalobcu, aby si odstránil z predmetu nájmu svoj hnuteľný majetok / oplotenie, betónové panely / a aby žalobca oznámil, akým spôsobom chce užívať svoje stavby. Žalobca svojim písomným prejavom požiada žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy, pričom v tejto časti bol návrh žalobcu v plnom rozsahu akceptovaný. Výhrada žalovaného spočívala len v časti návrhu nájomnej zmluvy a to čo do výšky nájomného, ktoré žalovaný zvýšil 10-násomne na sumu 8000,00 € ročne. S týmto novým návrhom žalobca súhlasil a preto boli splnené všetky podmienky k tomu, že došlo k súhlasnému prejavu oferty a akceptácie. Žalobca má za to, že takýmto spôsobom došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný nájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 pôvodnej nájomnej zmluvy, za dohodnutú odplatu 8000,00 € ročne na obdobie, ako bola pôvodne uzatvorená nájomná zmluva, t. j. 5 rokov. Ak panujúca nehnuteľnosť slúži na podnikanie, potom môže byť zaťažený pozemok užívaný na chôdzu a jazdu aj zamestnancami vlastníka tejto panujúcej nehnuteľnosti, ale len v súvislosti s tým druhom podnikania, ku ktorému mohol vecné bremeno využívať oprávnený (vlastník panujúcej nehnuteľnosti) (Ro NS ČR z 25. 7. 2006, sp. zn. 22 Cdo 973/2005). Naliehavý právny záujem žalobcu na vydaní neodkladného opatrenia a následne aj na podaní žaloby vo veci samej spočíva v jeho vlastníckom práve k stavbám, ktoré boli definované v tomto návrhu a v ich užívaní v zmysle stanov občianskeho združenia. Práva žalobcu chránené samotnou Ústavou Slovenskej republiky / čl. 20 ods. 1 veta prvá – Každý má právo vlastniť majetok, čl. 20 ods. 3, veta prvá a druhá – Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom / sú konaním žalovaného ohrozené a preto na čas do právoplatného skončenia veci je potrebné tieto upraviť a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca má vo svojich nehnuteľnostiach ustajnené kone, starostlivosť o ktoré je potrebné zabezpečiť 24 hodín denne / kŕmenie, vychádzky, veterinár a pod. /. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto žalobca žiada, aby súd vo veci vydal neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný strpieť nerušené užívanie predmetu nájmu žalobcom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 v plnom rozsahu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca je povinný podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci smej. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal pritom na ustanovenia § § 139b zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v platnom znení, Podľa § 7, § 9, § 10, § 11 , § 12 vyhláška č. 532/2002 Z.z . v platnom znení, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 135c ods. 2, § 151 n ods. 1, § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na tieto listinné dôkazy: Nájomná zmluva k prístupovej ceste k prenajímateľom A. A., Ukončenie nájomného vzťahu SPF k pozemkom vo vlastníctve p. A., Nájomná zmluva žalovaného a žalobcu, List žalovaného zo dňa 04.10.2023, List žalovaného zo dňa 23.10.2023, List žalovaného zo dňa 30.11.2023, LV č. XXXX, Kópia z kat. mapy, LV č. XXXX žalovaný, Stanovy OZ žalobcu + dodatok č. 1.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil tieto listinné dôkazy: Stanovy žalobcu + dodatok č. 1, plnomocenstvo zo dňa 18.12.2023, oznámenie o skončení nájomného vzťahu so SPF z nájomnej zmluvy č. 4-5598-08 zo dňa 21.11.2023, výpis z katastra nehnuteľností – identifikácia parciel C/E zo dňa 02.10.2023, nájomná zmluva č. 4-5598-08 zo dňa 24.01.2008, príloha č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 24.01.2008, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. PNZ – P45598/08.00 zo dňa 26.12.2010, príloha č. 3 k nájomnej zmluve, nájomná zmluva zo dňa 18.12.2018, príloha č. 1 k NZ zo dňa 18.12.2018, príloha č. 1 b predmet nájmu, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy zo dňa 04.10.2023, žiadosť o opätovné prehodnotenie sumy nájmu – odpoveď zo dňa 23.10.2023, list žalovaného zo dňa 30.11.2023, kópia z katastrálnej mapy. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 16. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. 17. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práva právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu. 18. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 19. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, takýto zásah musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo
zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Súd na základe žalobcom tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav. 21. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pre okres Nitra, obec A., kat. úz. B. C. na LV č. XXXX ako stavba – sociálno prevádzková budova postavená na pozemku parc. C KN č. XXXX/XX / t. č. bez súpisného čísla / a stavba – stajňa – koniareň na pozemku parc. C KN č. XXXX/XX / t. č. bez súpisného čísla /. Žalobca je výlučným vlastníkom oplotenia: - odčleňujúceho pozemok parc. C KN č. XXXX/XX od pozemku parc. C KN č. XXXX/XX v dĺžke cca 156 m, - odčleňujúceho parc. C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX D. E.. F. G. H. XXXX/XX, XXXX/X o dĺžke cca 141 m, - odčleňujúceho pozemok parc. C KN č. XXXX/XX od pozemku parc. C Kn č. XXXX/X v dĺžke cca 144 m, - odčleňujúceho pozemok parc. C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX od pozemkov parc. C KN č. XXXX,XXXX/X, XXXX/X v celkovej dĺžke cca 139 m2. Ďalej je žalobca výlučným vlastníkom drobných stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch XXXX/XX/ drevodomy, senník, studňa, oplotenia pre výbeh koní /, inžinierskych sietí napájajúcich všetky stavby elektrickou energiou, verejného osvetlenia ako aj prístupových komunikácií slúžiacich pre zabezpečenie chodu prevádzky, parkovanie a zásobovanie. 22. Žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. B. C. ako parc. C KN č,. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. 23. Nájomnou zmluvou zo dňa 18.12.2018 prenajal žalovaný žalobcovi pozemky uvedené v prílohe č. 1 k nájomnej zmluve, za účelom podľa čl. III nájomnej zmluvy, ktorým je prenájom za účelom prevádzky jazdeckého areálu so zameraním na výcvik a ustajnenie koní, ako aj na športové podujatia. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa čl. IV nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2023 s dohodnutou cenou nájmu vo výške 800,- eur ročne. Podľa čl. IV bod 5 Nájomnej zmluvy v prípade, že nájomca bude mať záujem o predĺženie doby nájmu aj po ukončení platnosti tejto zmluvy o nájme, je povinný písomne požiadať o predĺženie tejto zmluvy najneskôr 3 mesiace pred vypršaním doby uvedenej v čl. IV. ods. 1. V článku VIII. Záverečné ustanovenia bod 6 a bod 7 vyplýva, že zmeniť alebo doplniť túto zmluvu možno len písomne , formou očíslovaných dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán. Ostatné vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými právnymi predpismi, najmä Obchodným a Občianskym zákonníkom v znení neskorších predpisov. 24. Žalobca listom zo dňa 30.06.2023 požiadal žalovaného o predĺženie platnosti nájomnej zmluvy. 25. Listom zo dňa 04.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že je možné uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na prenájom predmetného areálu ale s tým, že stanovil výšku prenájmu na 8.000,- eur / rok. 26. Listom zo dňa 23.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi (ako odpoveď na žalobcu žiadosť o opätovné prehodnotenie sumy nájmu), že stanovená výška nájmu je primeraná a zohľadňuje činnosť Občianskeho združenia ako aj dĺžku nájmu a to z dôvodov uvedených v predmetnom liste. 27. Listom zo dňa 30.11.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe rozhodnutia Diecéznej hospodárskej komisie Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra už uvedený areál neplánuje prenajímať a o tento areál sa bude starať vo vlastnej réžii a to z dôvodov uvedených v liste. Súčasne žalovaný v liste uviedol, že vzhľadom na to, že na nehnuteľnostiach žalovaného sú umiestnené aj dve stavby so súpisným číslom , bude nevyhnutné dospieť ku vzájomnej dohode, akým spôsobom bude s predmetnými nehnuteľnosťami naložené (podpísaná nájomná zmluva, odplatné vecné bremeno), aby žalovaný nebránili v ich užívaní žalobcovi za primeranú odplatu. Rovnako je potrebné vyriešiť to, akým spôsobom jazdecký klub užívané prenajaté nehnuteľnosti prenajímateľovi na konci nájmu odovzdá. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, ako je napríklad oplotenie, či panely uložené na pozemku, tie si môže združenie demontovať a použiť podľa potreby. Biskupstvo Nitra, ako vlastník pozemkov tieto zariadenia areálu v súčasnosti neplánuje využiť. 28. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci, a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 147/2011). Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie je zabezpečovací prostriedok, ktorý v občianskom súdnom konaní slúži potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v tom prípade, ak je osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie danosti práva je potrebné, aby bol navrhovateľ vecne legitimovaný a aby navrhovateľom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. Navrhovateľ musí okrem toho preukázať potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, teda stav, ktorý neznesie odklad. Vydanie neodkladného opatrenia smerujúceho k tomu, aby účastník nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby sa niečoho zdržal nemožno odôvodniť iba domnienkou, že bol porušený zákon. Osvedčené musia byť aspoň základné skutočnosti potrebné pre odôvodnenie opodstatnenosti návrhu, ktorému má byť predbežná ochrana poskytnutá a tiež skutočnosti, že potreba dočasnej úpravy vzťahov je naliehavá. 29. Ak aj strana osvedčí existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je nutné, aby boli splnené aj nasledovné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti); právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. 30. Z pohľadu princípu efektívnosti je nutné, aby uložením konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia súdu bolo skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha. Preto je dôležité, aby formulácia povinnosti či obmedzenia – ktoré strana navrhuje uložiť v návrhu na neodkladné opatrenie – bola objektívne spôsobilou k ochrane osvedčeného práva (nároku). 31. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana – ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie – ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia; ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. 32. V prípade, ak má neodkladné opatrenie dočasný charakter – platí, že uložená povinnosť, či uložené obmedzenie, nemôže mať za následok vznik nenávratného stavu. Takýmto neodkladným opatrením nie je spravidla možné uložiť povinnosť vrátiť vec do pôvodného stavu či povinnosť zničiť vec, nakoľko splnenie takejto povinnosti by mohlo spôsobiť nenapraviteľný následok. Nenávratný stav je možné vytvoriť len meritórnym rozhodnutím – čo je síce podľa CSP možné už aj neodkladným opatrením, ktorého výrok môže byť totožný s výrokom vo veci samej (avšak iba vtedy, ak to pripúšťa povaha veci), ale nie takým neodkladným opatrením, ktoré má len dočasný charakter. 33. Zmyslom neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter je – na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej – poskytnúť ochranu iba do určitého momentu, spravidla do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 34. Z toho dôvodu je vylúčené, aby súd neodkladným opatrením s limitovaným časovým trvaním navodil nezvratný stav, ktorý bude pretrvávať aj potom, ako uplynutím času toto neodkladné opatrenie zanikne. 35. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť len z dvoch dôvodov, jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva je poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Jeho zabezpečovacia funkcia sa tak prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, pričom v právnych vzťahoch strán sporu sa ňou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. 36. Súd konštatuje, že žalobca dôvodí nariadenie neodkladného opatrenia tým, že žalobca svojim písomným prejavom požiadal žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy, pričom v tejto časti bol návrh žalobcu v plnom rozsahu akceptovaný, výhrada žalovaného spočívala len v časti návrhu nájomnej zmluvy a to čo do výšky nájomného, ktoré žalovaný zvýšil 10-násomne na sumu 8000,00 € ročne. S týmto novým návrhom žalobca súhlasil a preto boli splnené všetky podmienky k tomu, že došlo k súhlasnému prejavu oferty a akceptácie. Žalobca má za to, že takýmto spôsobom došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný nájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 pôvodnej
nájomnej zmluvy, za dohodnutú odplatu 8000,00 € ročne na obdobie, ako bola pôvodne uzatvorená nájomná zmluva, t. j. 5 rokov. Ďalej žalobca poukázal na to, že ak panujúca nehnuteľnosť slúži na podnikanie, potom môže byť zaťažený pozemok užívaný na chôdzu a jazdu aj zamestnancami vlastníka tejto panujúcej nehnuteľnosti, ale len v súvislosti s tým druhom podnikania, ku ktorému mohol vecné bremeno využívať oprávnený (vlastník panujúcej nehnuteľnosti) (Ro NS ČR z 25. 7. 2006, sp. zn. 22 Cdo 973/2005). Naliehavý právny záujem žalobca konštatoval tak, že na vydaní neodkladného opatrenia a následne aj na podaní žaloby vo veci samej spočíva v jeho vlastníckom práve k stavbám, ktoré boli definované v tomto návrhu a v ich užívaní v zmysle stanov občianskeho združenia. Práva žalobcu chránené samotnou Ústavou Slovenskej republiky / čl. 20 ods. 1 veta prvá – Každý má právo vlastniť majetok, čl. 20 ods. 3, veta prvá a druhá – Vlastníctvo zaväzuje. V závere žalobca uviedol, že nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom / sú konaním žalovaného ohrozené a preto na čas do právoplatného skončenia veci je potrebné tieto upraviť a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca má vo svojich nehnuteľnostiach ustajnené kone, starostlivosť o ktoré je potrebné zabezpečiť 24 hodín denne / kŕmenie, vychádzky, veterinár a pod. /. 37. Súd konštatuje, že má za osvedčené, že Nájomnou zmluvou zo dňa 18.12.2018 prenajal žalovaný žalobcovi pozemky uvedené v prílohe č. 1 k nájomnej zmluve, za účelom podľa čl. III nájomnej zmluvy, ktorým je prenájom za účelom prevádzky jazdeckého areálu so zameraním na výcvik a ustajnenie koní, ako aj na športové podujatia. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa čl. IV nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2023 s dohodnutou cenou nájmu vo výške 800,- eur ročne. Podľa čl. IV bod 5 Nájomnej zmluvy v prípade, že nájomca bude mať záujem o predĺženie doby nájmu aj po ukončení platnosti tejto zmluvy o nájme, je povinný písomne požiadať o predĺženie tejto zmluvy najneskôr 3 mesiace pred vypršaním doby uvedenej v čl. IV. ods. 1. V článku VIII. Záverečné ustanovenia bod 6 a bod 7 vyplýva, že zmeniť alebo doplniť túto zmluvu možno len písomne , formou očíslovaných dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán. Ostatné vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými právnymi predpismi, najmä Obchodným a Občianskym zákonníkom v znení neskorších predpisov. Žalobca listom zo dňa 30.06.2023 požiadal žalovaného o predĺženie platnosti nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 04.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že je možné uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na prenájom predmetného areálu ale s tým, že stanovil výšku prenájmu na 8.000,- eur / rok. Listom zo dňa 23.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi (ako odpoveď na žalobcu žiadosť o opätovné prehodnotenie sumy nájmu), že stanovená výška nájmu je primeraná a zohľadňuje činnosť Občianskeho združenia ako aj dĺžku nájmu a to z dôvodov uvedených v predmetnom liste. Listom zo dňa 30.11.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že na základe rozhodnutia Diecéznej hospodárskej komisie Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra už uvedený areál neplánuje prenajímať a o tento areál sa bude starať vo vlastnej réžii a to z dôvodov uvedených v liste. Súčasne žalovaný v tomto liste uviedol, že vzhľadom na to, že na nehnuteľnostiach žalovaného sú umiestnené aj dve stavby so súpisným číslom , bude nevyhnutné dospieť ku vzájomnej dohode, akým spôsobom bude s predmetnými nehnuteľnosťami naložené (podpísaná nájomná zmluva, odplatné vecné bremeno), aby žalovaný nebránili v ich užívaní žalobcovi za primeranú odplatu. Žalovaný taktiež uviedol, že rovnako je potrebné vyriešiť to, akým spôsobom jazdecký klub užívané prenajaté nehnuteľnosti prenajímateľovi na konci nájmu odovzdá. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, ako je napríklad oplotenie, či panely uložené na pozemku, tie si môže združenie demontovať a použiť podľa potreby. V závere konštatoval, že Biskupstvo Nitra, ako vlastník pozemkov tieto zariadenia areálu v súčasnosti neplánuje využiť. 38. Súd ale nemá za osvedčené, že by týmto vyššie uvedeným postupom (tak ako to skutkovo tvrdí žalobca, že svojim písomným prejavom požiadal žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy, pričom v tejto časti bol návrh žalobcu v plnom rozsahu akceptovaný, výhrada žalovaného spočívala len v časti návrhu nájomnej zmluvy a to čo do výšky nájomného, ktoré žalovaný zvýšil 10-násomne na sumu 8000,00 € ročne. S týmto novým návrhom žalobca súhlasil a preto boli splnené všetky podmienky k tomu, že došlo k súhlasnému prejavu oferty a akceptácie), došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej by bol tak ako tvrdí žalobca odplatný nájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 pôvodnej nájomnej zmluvy, za dohodnutú odplatu 8000,00 € ročne na obdobie, ako bola pôvodne uzatvorená nájomná zmluva, t. j. 5 rokov. Súd konštatuje, že nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t. j. vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Jej úprava v Občianskom zákonníku je všeobecná a platí pre celú sféru súkromného práva bez ohľadu na právny status jej subjektov (podnikateľ, resp. nepodnikateľ). Všeobecné ustanovenia o nájme je možné aplikovať aj na osobitné druhy nájmu do tej miery, do akej zákonodarca neustanovil pre osobitné prípady nájmu špeciálnu právnu úpravu. Na vznik nájomnej zmluvy z obsahového hľadiska stačí, ak je v nájomnej zmluve určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď zo samotnej
podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona (ak sa zmluva označí ako nájomná zmluva, je zrejmé, že smeruje k prenechaniu veci do užívania nájomcovi, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne výška nájomného, podľa § 671 ods. 1 platí, že nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, ak nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe nájmu, predpokladá sa, že nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú). Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje osobitnú formu. Písomnú formu musí mať nájomná zmluva len v prípadoch, v ktorých to výslovne vyžaduje zákon (napr. pri nájme a podnájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., ďalej pri zmluve o nájme pôdy, poľnohospodárskeho podniku a lesného pozemku podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.). Nedodržanie písomnej formy nájomnej zmluvy ustanovenej zákonom spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platnosť nájomnej zmluvy totiž nastáva len čo dôjde k zhodnému prejavu vôle (konsenzu) zmluvných strán o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy – o dočasnom prenechaní veci za odplatu nájomcovi. V tomto prípade žalobca neosvedčil , že došlo k zhodnému prejavu vôle (konsenzu) zmluvných strán o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, t.j. o dočasnom prenechaní veci za odplatu nájomcovi. Z predložených listín súdu vyplýva, že rokovania ohľadom predĺženia nájomnej zmluvy nevyústili k zhodnému prejavu vôle, konsenzu oboch zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy. Reakcia žalovaného, resp. jeho odpoveď v jednom z listov (v liste zo dňa 04.10.2023) nemožno považovať za akceptáciu žalovaného s predĺžením nájomnej zmluvy len s výhradou v časti týkajúcej sa výšky nájomného. Rokovania zmluvných strán ohľadom zmluvy musia dospieť ku konsenzu, t.j. k zhodnému prejavu vôle oboch zmluvných strán. Nemožno čiastkový prejav žalovaného v jednom z jeho listov bez kontextu na konečný výsledok rokovania (ďalšie nadväzujúce listy a odpovede žalovaného) považovať za akceptáciu oferty. Nezodpovedalo by to vôli žalovaného ako jednej zo zmluvných strán, ktorý v konečnom dôsledku nemá záujem na predĺžení nájomnej zmluvy so žalobcom. Súd konštatuje, že Nájomná zmluva zo dňa 18.12.2018 bola uzatvorená podľa čl. IV nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2023 s dohodnutou cenou nájmu vo výške 800,- eur ročne. Podľa čl. IV bod 5 Nájomnej zmluvy v prípade, že nájomca bude mať záujem o predĺženie doby nájmu aj po ukončení platnosti tejto zmluvy o nájme, je povinný písomne požiadať o predĺženie tejto zmluvy najneskôr 3 mesiace pred vypršaním doby uvedenej v čl. IV. ods. 1. V článku VIII. Záverečné ustanovenia bod 6 a bod 7 vyplýva, že zmeniť alebo doplniť túto zmluvu možno len písomne, formou očíslovaných dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán. Ostatné vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými právnymi predpismi, najmä Obchodným a Občianskym zákonníkom v znení neskorších predpisov. Súd konštatuje, že nepovažuje uvedený postup žalobcu a žalovaného spočívajúci v písomnej komunikácii (výmena listov) a osobnej komunikácii (ako skutkovo tvrdí žalobca) za spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy s podmienkami na ďalších 5 rokov a za odplatu 8.000,- eur ročne. V prípade, ak by obe strany zmluvy mali záujem na zmene alebo doplnení nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 aj v kontexte čl. IV bod 5 (v prípade, že nájomca bude mať záujem o predĺženie doby nájmu aj po ukončení platnosti tejto zmluvy o nájme, je povinný písomne požiadať o predĺženie tejto zmluvy najneskôr 3 mesiace pred vypršaním doby uvedenej v čl. IV. ods. 1) sú v súlade s článkom VIII Záverečné ustanovenia povinní zmeniť alebo doplniť nájomnú zmluvu len písomne, formou očíslovaných dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán. Žalobca neosvedčil súdu písomnú zmenu alebo doplnenie nájomnej zmluvy so žalovaným formou očíslovaných dodatkov, ktoré by zodpovedali súhlasným prejavom vôle zmluvných strán. Výmena písomnej komunikácie vo forme listov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré predložil žalobca ako aj poukaz na osobné stretnutie ešte samo o sebe neznamená uzatvorenie nájomnej zmluvy ako uviedol žalobca a nemožno to ani považovať, že v tejto časti bol návrh žalobcu v plnom rozsahu žalovaným akceptovaný (oferta a akceptácia), pričom výhrada žalovaného mala spočívať len v časti návrhu nájomnej zmluvy a to čo do výšky nájomného, ktoré žalovaný zvýšil 10-násomne na sumu 8000,00 € ročne a taktiež sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že s týmto novým návrhom žalobca súhlasil a preto boli splnené všetky podmienky k tomu, že došlo k súhlasnému prejavu oferty a akceptácie v zmysle § 43c ods. 1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jednalo sa ako už súd uviedol vyššie o odpoveď (reakciu) žalovaného na písomnú žiadosť (list) žalobcu o predĺženie tejto nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018, ktorou žalobca realizoval článok IV. ods. 1. Nájomnej zmluvy. Odpoveď žalovaného na žiadosť nemožno bez kontextu na výsledok rokovania zmluvných strán vykladať v kontexte oferty a následnej akceptácie oferty, ktorým by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. To by nezodpovedalo vôli oboch zmluvných strán, nakoľko z listín predložených žalobcom súdu vyplýva, že žalovaný reagoval a odpovedal na žiadosť žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy, čo v prípade akceptácie zo strany žalovaného by vyústilo do konsenzu , resp. zhodnému prejavu vôle zmluvných strán o dohode o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy alebo do podpísania zmeny alebo doplnenia
nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 vo forme dodatku alebo podpísania novej nájomnej zmluvy. V tomto prípade bolo totiž potrebné zmeniť alebo doplniť nájomnú zmluvu len písomne, formou očíslovaných dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán tak ako si to strany nájomnej zmluvy vymienili v článku VIII. Nájomnej zmluvy. Zmenu alebo doplnenie nájomnej zmluvy v časti týkajúcej sa doby nájmu dodatkom tak žalobca neosvedčil. Taktiež žalobca neosvedčil, ani že by týmto postupom (oferta a akceptácia) došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný nájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 pôvodnej nájomnej zmluvy, za dohodnutú odplatu 8000,00 € ročne na obdobie, ako bola pôvodne uzatvorená nájomná zmluva, t. j. 5 rokov. Žalobca ani následne skutkovo netvrdil ani neosvedčil, že by došlo k predĺženiu nájmu iným spôsobom. 39. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V prvom rade súd poukazuje na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, v ktorom sú formulované osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z týchto náležitostí je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Táto náležitosť vyjadruje nielen dôkazné bremeno navrhovateľa, ale tiež bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako to vyplýva aj z právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1106), splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd podrobne preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, hoci tieto skutočnosti žalobca deklaroval v podanom návrhu. K tvrdeniu žalobcu ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na vydaní neodkladného opatrenia a následne aj na podaní žaloby vo veci samej, ktoré spočíva v jeho vlastníckom práve k stavbám, ktoré boli definované v tomto návrhu a v ich užívaní v zmysle stanov občianskeho združenia a práva žalobcu chránené samotnou Ústavou Slovenskej republiky / čl. 20 ods. 1 /, ktoré podľa názoru žalobcu sú konaním žalovaného ohrozené a preto na čas do právoplatného skončenia veci je potrebné tieto upraviť a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca má vo svojich nehnuteľnostiach ustajnené kone, starostlivosť o ktoré je potrebné zabezpečiť 24 hodín denne / kŕmenie, vychádzky, veterinár a pod. /, súd konštatuje, že navrhovateľ musí preukázať potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, teda stav, ktorý neznesie odklad. Vydanie neodkladného opatrenia smerujúceho k tomu, aby účastník nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby sa niečoho zdržal nemožno odôvodniť iba domnienkou, že bol porušený zákon. Osvedčené musia byť aspoň základné skutočnosti potrebné pre odôvodnenie opodstatnenosti návrhu, ktorému má byť predbežná ochrana poskytnutá a tiež skutočnosti, že potreba dočasnej úpravy vzťahov je naliehavá. Z konania žalovaného, ktoré vyplýva z listín priložených k návrhu nevyplýva, že by mal záujem žalobcu vypratať bez dohody, t.j. nevyplýva z neho naliehavosť, práve naopak, žalovaný v liste zo dňa 30.11.2023 uviedol, že „vzhľadom na to, že na nehnuteľnostiach žalovaného sú umiestnené aj dve stavby žalobcu so súpisným číslom, bude nevyhnutné dospieť ku vzájomnej dohode, akým spôsobom bude s predmetnými nehnuteľnosťami naložené (podpísaná nájomná zmluva, odplatné vecné bremeno), aby žalovaný nebránili v ich užívaní žalobcovi za primeranú odplatu. V liste žalovaný uviedol, aj to, že rovnako je potrebné vyriešiť to, akým spôsobom jazdecký klub užívané prenajaté nehnuteľnosti prenajímateľovi na konci nájmu odovzdá. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, ako je napríklad oplotenie, či panely uložené na pozemku, žalovaný v liste uviedol, že tie si môže združenie demontovať a použiť podľa potreby“. Z konania žalovaného tak nemožno v tomto štádiu konania dôvodiť bez ďalšieho (bez ďalších skutkových tvrdení žalobcu a ich osvedčenia) naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným výrokom. Práve naopak súdu vyplýva, že žalovaný má záujem sa dohodnúť ohľadom žalobcových hnuteľných ako aj nehnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnostiach žalovaného. Pre nariadenie neodkladného opatrenia tak žalobcom neboli osvedčené ani základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i nebolo žalobcom osvedčené, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. 40. Žalobca v návrhu žiada, aby súd vo veci vydal neodkladné opatrenie v znení: Žalovaný je povinný strpieť nerušené užívanie predmetu nájmu žalobcom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 v plnom rozsahu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca je povinný podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci smej. V tomto smere súd konštatuje, že uvedenému výroku nebolo možné vyhovieť vzhľadom na to, že žalobca zmenu alebo doplnenie nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 v časti týkajúcej sa doby nájmu dodatkom neosvedčil, pričom taktiež
žalobca neosvedčil, že by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, tak ako to skutkovo popísal v návrhu (oferta a akceptácia), predmetom ktorej bol odplatný nájom pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 pôvodnej nájomnej zmluvy, za dohodnutú odplatu 8000,00 € ročne na obdobie, ako bola pôvodne uzatvorená nájomná zmluva, t. j. 5 rokov. Žalobca ani následne skutkovo netvrdil ani neosvedčil, že by došlo k predĺženiu nájmu iným spôsobom. Preto nie je možné uložiť žalovanému povinnosť, aby strpel nerušené užívanie predmetu nájmu žalobcom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2018 v plnom rozsahu, tak ako to žiada žalobca. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu , t.j. ani v nadväzujúcom výroku , ktorým žalobca žiadal uložiť žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej, keďže návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia súd nevyhovel v celom rozsahu. 41. Na základe návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť v celom uplatňovanom rozsahu a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Vzhľadom na to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, žalovaný bol v konaní úspešný. Napriek tomu však žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.