Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-3-2016.pdf
PDF · 119.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému F. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12. septembra 2019 samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom, takto
rozhodol:
T.
F. M., narodený XX. marca XXXX v N., trvale bytom Z. číslo XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v čase okolo 03.00 hod. dňa 24. novembra XXXX v N., na O. ulici pred budovou miestnej športovej haly po tom, ako došlo k slovnému konfliktu medzi ním a G. W., nar. 4. apríla XXXX, tak G. W., ktorý bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, rýchlym krokom smeroval k F. M., ktorý sa v minulosti venoval bojovému športu YEETAO a ktorý ponad rameno svojej priateľky M. K., stojacej medzi ním a G. W., predpažil svoju pravú ruku, čím došlo k úderu G. W., ktorý vplyvom úderu stratil koordináciu svojich pohybov a nekontrolovanie padol na povrch z kachličiek, pričom si veľkou intenzitou udrel hlavu záhlavím o tvrdú podlahu, následkom čoho poškodený utrpel pomliaždenie hlavy v ľavej záhlavno-spánkovej oblasti s podkožným krvným výronom hrúbky do 10 milimetrov, vnútrolebečné krvácanie pod tvrdý obal mozgový (plenu) v pravej čelovo-temenno-spánkovej oblasti vpravo o hrúbke krvného výronu približne 11 milimetrov, pohmoždenie mozgového tkaniva v pravej spánkovej oblasti veľkosti 8x12 milimetrov a krvácanie pod mäkký obal mozgový s dobou liečenia 42 dní, pričom uvedené zranenia zanechajú jazvu polooblúkovitého tvaru na čele, ktorá prebieha do vlasatej časti hlavy v pravej temenno-spánkovej oblasti,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví, poruchu trvajúcu dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno i/, písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na súd obžalobu na obvineného F. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
V trestnej veci samosudca pôvodne rozhodol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/3/2016 zo dňa 21.1.2016, ktorým uznal obvineného vinným zo spáchania žalovaného prečinu a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou 2 roky a zároveň poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obvinený v zákonnej lehote odpor, a z tohto dôvodu bola predmetná trestná vec prejednaná na hlavnom pojednávaní. Po prednesení obžaloby prokurátorom samosudca u poškodeného zisťoval jeho stanovisko ku škode, ktorá mu vznikla žalovaným prečinom, či si škodu uplatňuje a v akej výške, pričom poškodený uviedol, že v prípade uznania viny od obžalovaného žiada náhradu škody v celkovej výške 38.60,24 eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne skutku uvedeného v obžalobe, boli vypočutí obžalovaný, poškodený a svedkovia: Y. J., L. Y., X. X., F. W., W. W., Y. N., Z. O., M. K., W. M., znalec MUDr. Q. O. a MUDr. B. M., bol so súhlasom obžalovaného a prokurátora čítaný znalecký posudok Ing. R. R. č. 10/2017, boli prečítané a oboznámené ostatné listinné dôkazy, a to najmä -správa od MUDr. Q. O., správa z Neurochirurgickej kliniky Nové Zámky, prepúšťacia lekárska správa poškodeného, správa od MUDr. K. B., správa od MUDr. N., žiadanka od ALPHA Medical, správy z Forlife, lekárska správa, úradný záznam, správa zo Soc. poisťovne Komárno, správa z ÚPSVaR Komárno, odpis RT z 10.4.2018, lustrácia ZVJS, lustrácia v databáze súdov, lustrácia v reg. priestupkov, lustrácia v GP SR, následne bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný F. M. uznaný vinným skutkovo aj právne v zmysle obžaloby okresnej prokuratúry a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov a poškodený bol so svojím nárokom odkázaný na civilný proces. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 1To/74/2018 - 554 zo dňa 25.9.2018, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.
Súd s poukazom na závery uznesenia Krajského súdu v Nitre vo veci znovu vypočul znalca MUDr. Q. O., zabezpečil lekárske správy ohľadne zdravotného stavu poškodeného a pribral do konania znalkyňu MUDr. E. M. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, aby v predmetnej veci vypracovala znalecký posudok z dôkazov, ktoré boli zabezpečené počas konania. Následne predmetnú vec v potrebnom rozsahu prejednal a bola prečítaná aj prepúšťacia lekárska správa, lekárske posudky, správy z neurologickej ambulancie, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a lekárska správa MUDr. G. G..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, tak ako sa uvádza v obžalobe a okrem iného k veci uviedol, že jeho bývalá priateľka mala stužkovú. Približne okolo polnoci prišla partia aj s poškodeným, boli opití, správali sa agresívne, dokonca mal aj fyzický konflikt so svojou priateľkou. Potom neskôr udrel do plastovej výplne dverí vedľa hlavy jeho priateľky. Na to ho upozornil, aby sa ukľudnil a správal sa normálne. Poškodený prudkým krokom vykročil oproti nemu. Jeho vtedajšia priateľka sa postavila chrbtom k poškodenému, dostala sa medzi nich. On predpažil ruku ponad
rameno svojej vtedajšej priateľky (M. K.) a poškodený prudkým pohybom narazil na jeho dlaň. Potom ľudia okolo začali na neho vykrikovať, tak sa rozhodol odísť domov, nechcel ďalší konflikt. Poškodený a jeho vtedajšia priateľka (Z. O.) kričali na seba, nadávali, obaja boli zjavne opití, asi hodinu pred incidentom ju ťahal za vlasy a potom pri incidente poškodený udrel do výplne dverí budovy. Skutočnosť, že poškodený a jeho vtedajšia priateľka boli opití usúdil z nekoordinovaných pohybov, z ich správania, z hlučnosti, agresivity a z toho, že ich videl piť pálenku. Pritom ako k nemu ráznym krokom vykročil poškodený prvé sa zľakol o svoje a o priateľkine zdravie a videl, že poškodený chce zaútočiť, bol agresívny. On stál na jednom mieste, bol uvoľnený, žiadny pohyb proti nemu neurobil, pretože aj jeho vtedajšia priateľka stála medzi nimi a držala ho okolo pása a mal voľnú iba pravú ruku. Jeho ruka sa dotkla poškodeného asi na hlave, ramene alebo krku. Od toho momentu, ako predpažil pravú ruku ponad priateľkine plece až po moment kontaktu s poškodeným sa nehýbal. Podľa jeho názoru ho vtedajšia priateľka chcela chrániť pre poškodeným a kontaktu s ním a poškodený padol na zem kvôli tomu, že bol, že bol opitý. Tesne pred stretom s poškodeným bol prítomný naokolo W. M., to je priateľ jeho bývalej priateľky, konkrétne jej bývalý spolužiak, jeho bývalá priateľka M. K. a bola tam partia poškodeného, ktorých nepoznal. Poškodený padal dozadu alebo do boku, ale určite nie dopredu, ale celé to nevidel, pretože bol zľaknutý.
Venoval sa obrannému športu, volá sa „yeetao“, nikdy v tomto športe nesúťažil, mal to iba ako hoby. Nebol to bojový šport, ale bolo to bojové umenie. Je rozdiel medzi bojovým športom a bojovým umením. V bojovom športe je plný kontakt a v bojovom umení je polovičný - semi kontakt. Uvedené tréningy navštevoval na W. škole v I. Zámkoch, chodili tam aj malé deti a starí ľudia, nie je to tvrdý bojový šport. G. má motto, tréning tela, ducha a duše. Tréningy navštevoval pred skutkom približne jeden až dvakrát do týždňa počas obdobia dva až dva a pol roka. Výslovne mali zakázané používať vonku, čo sa tam naučili a keby sa o tom dozvedel tréner, že to urobil niekto bol by vylúčený. Nikdy nebojoval, ani žiadnu súťaž neabsolvoval využíval to iba ako kondičný tréning. V čase skutku mal 178 cm výšku a váhu mal približne 82 kg.
Poškodený G. W. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že bol ako hosť na stužkovej. Pohádal sa s vtedajšou priateľkou (Z. O.), potom sa to celé nejako zvrtlo, nič zlé nespravil. Pamätal sa, že sa zabával, potom dal priateľke facku, pred tým ju že vraj ťahal aj za vlasy. Bol vonku s priateľkou, potom buchol do výplne dverí. To celé obžalovaný videl a na to mu povedal, že čo bije slabších, poď, udri si do chlapa. On potom išiel oproti obžalovanému bolo to približne 3 metre s tým, že konflikt nechcel, iba chcel, aby mu dal pokoj. Obžalovanému povedal, že čo sa stará o neho, že on sa do jeho vzťahu nestará. Potom sa otočil, že ide si zapáliť a prišla rana a tma. Keď začali tie slovné konflikty boli od seba približne jeden až dva metre. Pred incidentom stáli od seba asi pol metra, pričom medzi nimi bola vtedajšia priateľka obžalovaného tvárou k nemu, položil otázku, otočil sa a prišlo ku kontaktu zo strany obžalovaného v mieste sánky z pravej strany na jeho tvári. On sa v tom čase otáčal a cez vtedajšiu priateľku obžalovaného ho udrel. Nevedel uviesť či dlaňou alebo päsťou. Pred skutkom pil asi červené víno a možno aj tvrdé spolu s ďalšími kamarátmi pred stužkovou. Na stužkovej bol normálne pozvaný ako hosť. Jedol tam iba zákusky, chlebíčky, pagáče, vypil približne pol fľaše alebo tri štvrte červeného vína a pritom aj tancoval. Bol mierne pripitý, ale vedel čo robí. V čase konfliktu tam boli prítomní jeho vtedajšia priateľka a svedkovia L. Y., Y. J., W. W.. Do konania hlavného pojednávania má pretrvávajúce bolesti hlavy, pichanie v hlave, do konca života musí chodiť k lekárom, aj k W.. K., na rôzne CT-čka, vyšetrenia hlavy. Do konca života nemôže športovať, profesionálne hral futbal a teraz už nemôže hrať a dokonca nemôže vykonávať ani hocijakú prácu. Trpí nespavosťou, večer nevie zaspávať. Má aj hrozbu epileptických záchvatov.
Svedok Y. J. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že udialo sa to približne pred 4 rokmi, boli na stužkovej, kde vyšli pred športovú halu na cigaretu. Poškodený sa hádal so svojou vtedajšou priateľkou, potom udrel do dverí. Potom sa poškodený pochytil s obžalovaným, pretože obžalovaný sa chcel zastať priateľky poškodeného. Na začiatku boli od seba približne 4 - 5 metrov, poškodený pristúpil k obžalovanému, ktorý tak isto oproti nemu išiel, možno mu niečo povedal a obžalovaný ho dvakrát udrel, pričom prvýkrát ho netrafil. Poškodený mal ruky pri sebe, stál na mieste a potom ako ho obžalovaný trafil spadol na zem a udrel si hlavu. Úder od obžalovaného smeroval zhora z boku a medzi poškodeným a obžalovaným stála ešte jedna osoba ženského pohlavia.
Svedok L. Y. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že so svojou priateľkou (Y. N.) stáli pri vchodových dverách, tam sa poškodený hádal so svojou vtedajšou priateľkou. Potom keď do toho
zasiahol obžalovaný, poškodený vyskočil smerom k nemu mal rozpažené ruky bol od neho približne 2-3 metre, pristúpil k nemu povadili sa a obžalovaný udrel poškodeného spoza svojej priateľky, tak že vykročil smerom na poškodeného, pretože by ho ináč netrafil. Pri obžalovanom bola jeho priateľka a ešte jeden pán pravdepodobne W. M., ktorý sa snažil obžalovaného ukľudniť.
Svedkyňa X. X. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že sa to stalo na jej stužkovej, bolo to niekedy v noci, bola tam nejaká facka alebo úder. Okolo druhej v noci vyšli von na terasu, tam fajčili a obžalovaný udrel poškodeného. Odohralo sa to rýchlo, bolo to približne 3-4 metre od nej, bola tam nejaká potýčka. Stáli tak, že obžalovaný, pred ním jeho priateľka a potom poškodený. Celý incident sa začal tak, že bola hádka medzi poškodeným a jeho vtedajšou priateľkou, obžalovaný išiel okolo a chcel sa zastať poškodeného vtedajšej priateľky. Prebehla medzi nimi slovná hádka a potom obžalovaný udrel poškodeného zozadu v lakti zohnutou rukou, poškodený padol na kachličky, potom sa zavolala sanitka. Medzi obžalovaným a poškodeným bola obžalovaného vtedajšia priateľka, ktorá chcela obžalovaného zadržať, ukľudniť a stála tvárou k nemu. Svedkyňa mala dojem, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, pretože bol agresívny. Poškodený bol tak isto pod vplyvom alkoholu.
Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že išiel po schodoch von zo športovej haly zapáliť si cigaretu, následne počul tupý zvuk, nasledovali výkriky, mená poškodeného a potom ho zbadal ležať na zemi. Konflikt priamo nevidel, pretože bol od toho približne 8 metrov.
Svedkyňa W. W. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že je bývalá priateľka poškodeného, boli spolu na jej stužkovej slávnosti. Všetko prebiehalo normálne, zabávali sa. Približne okolo jednej alebo druhej išli von pred športovú halu, vtedy sa pohádali, následne išla hore za jej kamarátmi a potom vznikol konflikt medzi poškodeným a obžalovaným, tak, že zo strany obžalovaného bola nejaká otázka na poškodeného, potom sa tam niečo povedalo, poškodený išiel smerom k obžalovanému a zrazu bol ten úder. Medzi obžalovaným a poškodeným stála tvárou k obžalovanému vtedajšia priateľka obžalovaného a pravdepodobne ho držala a obžalovaný ju odtlačil na bok.
Svedkyňa Y. N. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že prišla na stužkovú slávnosť okolo polnoci, zabávala sa v spoločnosti poškodeného G. W. a jeho vtedajšej priateľky W. W.. Oni požívali alkohol, ona nie. Keď vychádzala von z budovy na cigaretu videla ako poškodeného vtedajšia priateľka plakala. Nevedela, že čo sa stalo, potom obžalovaný niečo hovoril poškodenému, a potom videla ako poškodený padá na zem. Nevidela čo sa stalo, pretože poškodený jej bol chrbtom a obžalovaný tvárou. Poškodený pil víno a asi aj nejaký tvrdší alkohol, bolo to na ňom vidno. Obžalovaného nevidela popíjať alkohol.
Svedkyňa Z. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že poškodený sa pohádal so svojou vtedajšou priateľkou. Riešila to spolu s poškodeným pri malom parkovisku, potom prišiel obžalovaný s W. M., chceli sa biť, ona im povedala, nech sa do toho nemiešajú. Bolo to približne pól hodinu alebo hodinu pred incidentom, ktorý sa prejednáva. Ona na nich potom kričala, oni potom odišli a ona išla naspäť do športovej haly a potom jej povedali, že poškodený je zranený v sanitke, ona žiadnu bitku nevidela.
Svedkyňa M. K. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že incident sa odohral na stužkovej po odchode jej rodičov. Spolu s obžalovaným videli ako sa poškodený háda so svojou priateľkou, potom išli dnu do haly, potom po nejakom čase vyšli z budovy, videli, že sa ešte stále hádajú, potom poškodený buchol do výplní dverí. Obžalovaný mu niečo povedal, on sa rozbehol proti nemu. Obžalovaný zdvihol - vystrel ruku mal ju zohnutú a dlaň otvorenú, zasiahol poškodeného a ten padol. Ona pri tom stála medzi obžalovaným a poškodeným tvárou k obžalovanému, aby sa niečo nestalo. Mala o tom vedomosť, že obžalovaný sa venuje bojovému umeniu.
Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že udialo sa to pred športovou halou. Stáli približne 3 metre od poškodeného (on, obžalovaný a M.). Videli ako sa poškodený hádal so svojou priateľkou, potom buchol do sklenenej výplne dverí. Na to bol upozornený poškodený, aby sa tak nesprával, potom sa rozbehol smerom k nim. M. sa postavila medzi poškodeného a obžalovaného tvárou k obžalovanému a on keď videl, že sa poškodený približuje chcel sa postaviť medzi nich, to už nestihol, pretože obžalovaný vystrčil pravú ruku, poškodený do nej narazil a už iba to videl, že poškodený padal
na zem. On sa chcel postaviť medzi nich kvôli tomu, lebo videl, že poškodený tam má kamarátov a chcel predísť ďalším konfliktom.
Znalec MUDr. Q. O. na hlavnom pojednávaní predniesol závery svojho znaleckého posudku, pričom uviedol, že najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranenia poškodeného popísal v bode 4 znaleckého posudku č. 5/2013, že v dôsledku úderu alebo nárazu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k úderu do pravej časti tváre do oblasti pravej čeľuste. Pri vyšetrení na chirurgii v N. ani pri vyšetrení na neurochirurgii v I. E. nie sú popísané žiadne poúrazové zmeny (opuch, krvný výron), len poškodený sa sťažoval na bolesti v uvedenej oblasti po dobu 10 dní. Na CT vyšetrení je však popísaný rozsiahly podkožný krvný výron v ľavej záhlavovej oblasti, ktorý je viditeľný na CT vyšetrení a bol aj popísaný lekárom, ktorý ho vyšetroval. Tento krvný výron vznikol po páde nárazom hlavy na tvrdú podložku. Na základe týchto skutočností dedukoval, že ten úder, ktorý dostal do tváre nebol takej intenzity, že by zanechal stopy na tvári, ale mohol byť príčinou pádu, pričom poškodený si udrel záhlavie a mohli týmto mechanizmom vzniknúť tie ťažké vnútrolebečné zranenia. To zmliaždenie spánkového laloka vpravo mohlo vzniknúť priamym úderom päste do tváre, ale nedá sa vylúčiť aj pád. Krvácanie pod mozgovú plenu vzniklo v dôsledku pádu. Čo sa týka mechanizmu zranení prebiehalo to asi nasledovne: po náraze hlavy na tvrdú podložku došlo vnútri v lebke k pohybu mozgu v smere zotrvačnosti čím došlo k poškodeniu premosťujúcich žíl na povrchu mozgu. Medzi povrchom mozgu a mozgovými plénami sú premosťujúce žily, ktoré sú zdrojom podplénového krvácania. Je nepravdepodobné, že by podplénové krvácanie vzniklo úderom do tváre. Buď nárazom päste alebo úderom päste. To zmliaždenie mozgu spánkového laloka vpravo mohlo vzniknúť aj pohybom mozgu v zmysle zotrvačnosti a to tým spôsobom, že keď hlava dopadla na tvrdú podložku mozog sa odrazil k zadnej časti vnútra lebky smerom dopredu a narazil do kostených častí lebkovej spodiny. Žiaden znalec nevie sto percentne určiť, že či zmliaždenie mozgu vzniklo priamym úderom alebo mechanizmom spätného nárazu mozgu po páde o kosti lebkovej spodiny. Pôsobili tam dva mechanizmy, prvý bol úder na tvár, ktorý objektívne nezanechal žiadne stopy, ale v dokumentácii sú zaznamenané subjektívne znaky tohto zranenia, takže nejaký úder tam určite bol, kde v záhlavovej oblasti vľavo po páde je podľa CT vyšetrenia zadokumentovaný rozsiahly podkožný krvný výron v spánkovo záhlavovej oblasti vľavo. V prvom CT náleze je uvedené, že zakrvácanie je do hĺbky 10 mm čiže pomerne rozsiahly krvný výron. Intenzita prvého násilia (úder do tváre) nebola taká, že by zanechala viditeľné stopy na tvári, kde druhý mechanizmus (pád na tvrdú podložku) zanechal rozsiahly podkožný krvný výron, čiže tu bol mechanizmus násilia veľký. Podľa jeho názoru dôležitý fakt je, že poškodený bol v stave ťažkej opitosti. V čase odberu krvi mal 1,4 g/l alkoholu v krvi. Odber krvi bol urobený pravdepodobne v čase prvého vyšetrenia o 05.00 hod. dňa 24.11.2012. podľa jeho názoru poškodený nemal obranné reflexy.
Znalec MUDr. B. M. na hlavnom pojednávaní sa odvolal na závery svojho znaleckého posudku, pričom uviedol, že vychádzal pri jeho vypracovaní z objektívnych nálezov, ktoré popisovali ošetrujúci lekári poškodeného a tiež mal k dispozícii kompletný vyšetrovací spis aj zdravotnú dokumentáciu. Utrpené zranenia poškodeného G. W. zo dňa 24.11.2012 možno z lekárskeho hľadiska klasifikovať ako zranenia ťažkého charakteru. Zranenia poškodenému vznikli po predchádzajúcom údere na pravú stranu tváre v oblasti dolnej čeľuste a následnom nekoordinovanom páde poškodeného dozadu na chrbát, ľavú stranu záhlavia a spánkovej oblasti hlavy. Mechanizmom par contrecoup došlo u poškodeného po páde k pohybu mozgu v dutine lebečnej a nárazu mozgu o protiľahlú vnútornú časť lebky smerom od nárazu. Preto pri páde vzniklo pohmoždenie a podkožný krvný výron v ľavej záhlavnej a spánkovej časti hlavy, posunutím mozgu v dutine lebečnej k poraneniu mozgu s vnútrolebečným krvácaním v pravej čelovej a spánkovej oblasti s ložiskom pomliaždenia mozgu v oblasti pravého spánkového laloka. Znalec spochybnil verziu obžalovaného, že stál na mieste obžalovaný a poškodený narazil na jeho ruku v dôsledku čoho spadol poškodený, pretože sa muselo jednať o aktívny útok z otvorenou dlaňou. Život poškodeného bol po utrpení závažného poranenia hlavy bezprostredne ohrozený, k záchrane poškodeného došlo len vďaka erudovanému neurochirurgickému zákroku. Zranenie môže u poškodeného zanechať trvalé následky v zmysle poúrazovej epilepsie a psychických porúch. Rozsah týchto trvalých následkov však môže spoľahlivo stanoviť neurológ a psychiater. Primeraná doba liečenia a prípadnej práceneschopnosti mohla u poškodeného trvať až do l roka od úrazu.
Závery svojho znaleckého posudku na výsluchu na hlavnom pojednávaní modifikoval v tom smere, že pri vypracovaní znaleckého posudku uvádzal 1,4 gramov alkoholu v krvi, avšak vtedy to neprepočítal na promile, vzhľadom na zmenu, ktorá nastala. Avšak v skutočnosti mal poškodený 2,92 promile alkoholu v krvi v čase odberu, čo zodpovedá podľa tabuliek ťažkému stupňa opitosti. Reakcie poškodeného boli
v danom prípade podstatne znížené, pretože pri takejto hladine alkoholu v krvi dochádza k nestabilite a stačí násilie menšej intenzity na to, aby poškodený pod vplyvom takéhoto množstva alkoholických nápojov stratil rovnováhu a spadol na zem. Intenzita fyzického násilia vedeného voči poškodenému v čase vzniku jeho zranenia by nemusela byť nejaká veľmi veľká.
S poukazom na zmenené závery znaleckého posudku MUDr. B. M. bol do konania pribratý znalec Ing. R. R. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, ktorého úlohou bolo určiť, aká bola objektívna hladina alkoholu v krvi poškodeného v čase spáchania skutku. Znalec vo veci vypracoval znalecký posudok, ktorého závery boli na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Tr. por. prečítané, v ktorých znalec uviedol, že poškodený v čase spáchania skutku mal najpravdepodobnejšiu hladinu etanolu v krvi na úrovni od minimálne 1,24 g/kg (promile) do maximálne 1,50 g/kg (promile) čo podľa odbornej súdnolekárskej literatúry sa hodnotí ako hladina mierneho stupňa opitosti. Vychádzajúc aj so správania poškodeného a stupňa opitosti je pravdepodobné, že reflexy poškodeného boli spomalené a aj jeho pozornosť a schopnosť adekvátne vyhodnotiť situáciu boli znížené.
S poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Nitre bola do konania pribratá znalkyňa MUDr. E. M. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, ktorá uviedla, že zranenia, ktoré utrpel poškodený dňa 24.11.2012 nezanechalo na poškodenom trvalé následky v zmysle poúrazovej epilepsie. U poškodeného sa jednalo iba o jeden záchvat, ktorý bol dňa 28.11.2012, čo vlastne boli zášklby ľavej ruky a nohy čo bolo vtedy vyhodnotené ako záchvat. Tieto zášklby - kŕče mohli vzniknúť pooperačným stavom, samotnou operáciou pri otvorení lebky a odstránení krvného výronu. Primeraná doba liečby mala byť u poškodeného 1 rok a dĺžka práceneschopnosti 42 dní, pretože jednalo sa o operáciu, pri ktorej bola otvorená lebka, odstránený krvný výron, čo bol určitý zásah do integrity poškodeného.
Súd v prejednávanej veci vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou trestného konania podľa a § 2 odsek 12 Trestného zákona, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo, v ich súhrne a v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania, dospel k záveru, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví. V danom prípade súd nevzhliadol u obžalovaného F. M. žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť uvedeného činu a to najmä s poukazom na ustanovenia týkajúce sa nutnej obrany. V priebehu dokazovania bolo ustálené, že obžalovaný sa dlhšiu dobu pred spáchaním skutku venoval bojovému umeniu YEETAO, pričom zasiahol poškodeného takou intenzitou, že ten spadol a vznikli mu také ťažké následky, pre ktoré museli mu byť vykonané život zachraňujúce úkony zo strany zdravotníkov. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, že keď zasiahne voči inej osobe takýmto spôsobom, jej ublíži na zdraví, resp. spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade nejde o nutnú obranu v zmysle ustanovenia § 25 odsek 2 Trestného zákona, pretože domnelá obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, okolnostiam vzťahujúcich sa na poškodeného (požitie alkoholu) a na osobu obžalovaného (športová postava, vedomosť bojových športov). Poškodený nezaútočil reálne na obžalovaného.
Väčšina svedkov, dokonca aj poškodený, obžalovaný vypovedali zhodne ohľadne tej skutočnosti, že poškodený sa hádal so svojou vtedajšou priateľkou pred vchodom do kultúrneho centra, pričom zatvorenou päsťou udrel do výplne dverí. Následne ho obžalovaný vyzval, aby prestal ubližovať dievčatám a nech si to vyrieši s ním. Po týchto slovách poškodený rázne vykročil oproti obžalovanému, medzi ktorých vstúpila vtedajšia priateľka obžalovaného M. K. tak, že sa postavila čelom k obžalovanému (teda chrbtom k poškodenému) a jednou rukou držala ľavú ruku obžalovaného a druhou rukou ho držala okolo pása. Okrem nej sa snažil medzi nich postaviť aj W. M., aby zabránil konfliktu. Napriek snahe K. aj M. sa podarilo obžalovanému predpažiť svoju pravú ruku, čím došlo k úderu poškodeného. S poukazom na hore uvedené sú dospel k záveru, že vtedajšia priateľka obžalovaného sa nebála o svoj resp. obžalovaného život a zdravie, ale snažila sa zabráni obžalovanému, aby ublížil poškodenému. Tvrdenia obžalovaného, že sa bál o život a zdravie jeho vtedajšej priateľky, resp. svoj, súd vyhodnotil ako účelové, pretože všetky okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že obžalovaný sám iniciatívne riešil cudzí konflikt, mal v úmysle udrieť poškodeného a ovládal bojový šport.
Na základe znaleckého posudku MUDr. Q. O. a MUDr. B. M. bolo preukázané, že zranenia poškodeného boli ťažkého charakteru (život ohrozujúceho) a vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Tak isto považovali za pravdepodobné tvrdenie poškodeného, že úder dostal vtedy, keď už chcel odísť od obžalovaného, pričom sa natočil na ľavú stranu a v tom dostal úder otvorenou dlaňou do pravej spodnej
časti čeľuste. Na základe toho úderu padol ako svieca dozadu, pričom mu vznikli tie zranenia, ktoré sú uvedené v opise skutku.
Súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný, resp. jeho známi si boli vedomí jeho sily a jeho vedomostí jednotlivých bojových techník. To bol aj dôvod, prečo sa medzi nich postavila vtedajšia priateľka obžalovaného a jeho známy W. M.. Poškodený síce bol pod vplyvom alkoholu, ale nie ten zapríčinil to, že padol takou intenzitou na tvrdú podlahu. Bolo to predpaženie pravej ruky obžalovaného ponad rameno jeho vtedajšej priateľky, čo dosvedčili viacerí svedkovia, ktorí boli na mieste činu. Obrana obžalovaného, že v jeho prípade je potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa nutnej obrany, súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že poškodený nebol priamo hroziace sa nebezpečenstvo pre M. K., pretože keby ona pociťovala strach z poškodeného, tak by sa určite nepostavila medzi poškodeného a obžalovaného a to takým spôsobom, že by útočníkovi stála chrbtom. S najväčšou pravdepodobnosťou by ustúpila od konfliktu ďalej, a tak isto nebol poškodený priamo hroziace nebezpečenstvo ani pre samotného obžalovaného, pretože medzi nimi bola vtedajšia priateľka obžalovaného, ktorá sa snažila zachytiť ruky práve obžalovaného, aby nedošlo ku kontaktu s poškodeným. S poukazom na tú skutočnosť, že poškodený bol trafený do bočnej časti tváre je vysoko pravdepodobné, že sa otáčal od obžalovaného a chcel odísť preč, keď došlo k jeho zasiahnutiu zo strany obžalovaného. Súd danú situáciu vyhodnotil s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 2 Tr. zák., že sa nejednalo o nutnú obranu.
Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaný úmyselne ublížil poškodenému na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. Svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.
Obžalovaný spôsobil poškodenému svojím protiprávnym konaním ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písmeno i/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 4 Tr. zák., pretože zranenie poškodeného si vyžiadalo liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní.
Obžalovaný v mieste bydliska je všeobecne hodnotený. V priestupkovom konaní nebol riešený. Doposiaľ nebol súdne trestaný.
Pri právnom posúdení žalovaného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí 2 roky až na 5 rokov. U obžalovaného bola zistené dve poľahčujúce okolnosti a to, že spáchal čin odvracajúc útok v tých intenciách, že si uvedené mohol myslieť obžalovaný (§ 36 písmeno i/ Trestného zákona) a že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona a za použitia ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, a to s poukazom na poľahčujúce okolnosti a dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania skutku súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na osobu poškodeného a tú skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu a po slovnej potýčke, že smeroval k obžalovanému, na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného. V danom prípade sa u obžalovaného jednal o ojedinelý exces, ktorý bol zapríčinený situáciu, v ktorej sa ocitol. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody zo strany poškodeného G. W., tak toho súd o uvedenom nároku nerozhodoval, pretože nebola uplatnená riadne a včas v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. do skončenia vyšetrovania. V prípravnom konaní poškodený si uplatnil uvedený nárok len všeobecne, neuviedol jeho výšku, ktorú vyčíslil až na hlavnom pojednávaní dňa 28.4.2016. Zároveň bol oboznámený spis Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. 10C/315/2014, kde je podaná žaloba o náhradu škody ktorá bola spôsobená hore uvedeným konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.