Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-201-2016.pdf
PDF · 137.97 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: H., nar. XX.X.XXXX., bytom Z. Košice, zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, v spore o zaplatenie 489,74 Eur, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 69,74 Eur s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 7.9.2016 až do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 25.10.2016 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 489,74 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa 7.9.2016 do zaplatenia a zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že mu ako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla zn. Y. EČV: S. vznikla pri dopravnej nehode dňa 30.10.2014 popoludní v S. na ulici Q.j škoda na tomto motorovom vozidle. Ku škode došlo následkom stretu s osobným motorovým vozidlom zn. B. EČV: S., riadeného vodičom J., nar. XX.XX.XXXX (poistený), ktorý dopravnú nehodu zavinil neopatrným cúvaním. Zodpovednosť poisteného je daná podľa ust. § 431 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového stavu vyplýva výlučná účasť prevádzky motorového vozidla zn. B. EČV: S., riadeného vodičom J. na strete prevádzok. Spôsob a rozsah náhrady škody upravuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Pri dopravnej nehode došlo iba ku poškodeniu zadnej časti jeho motorového vozidla, t.j. nárazníka a ďalších s jeho poškodením súvisiacich dielov. Podľa kalkulácie opravy vyhotovenej žalovaným činia náklady na opravu vrátane DPH 540,40 Eur. Motorové vozidlo dal opraviť v autoservise. Výška skutočnej škody predstavuje podľa faktúry G+R Servisu s.r.o. 489,74 Eur. Žalovaný na základe prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť náhradu škody dospel k záveru, že uplatnený nárok nebol ním dostatočne preukázaný v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. Žalovaný pritom vychádzal iba z preskúmania dostupnej fotodokumentácie jednotlivých vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti. Zistil, že zdokumentované poškodenia nekorešpondujú s nahláseným nehodovým dejom. Jeho nárok na náhradu škody bol preto vysporiadaný bez poskytnutia plnenia, pričom žalovaný likvidáciu škodovej udalosti ukončil v zmysle zákona dňa 6.9.2016. Pasívna legitimácia žalovaného je daná ust. § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z.. V zmysle ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má poistený z tohto poistenia právo, aby žalovaný mu za neho nahradil uplatnené a preukázané nároky na náhradu vzniknutej škody na motorovom vozidle. Skutkový stav, zodpovednosť posteného a výška skutočnej škody boli žalovanému preukázané bez akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa pravdivosti nehodového deja. Tento bol potvrdený samotným vodičom (poisteným) motorového vozidla, prevádzkou ktorého mu bola spôsobená škoda. Poistený v zápise o nehodovom deji uviedol, že bol vinníkom dopravnej nehody (bod 14 zápisu), pričom jeho motorové vozidlo nemalo viditeľné známky poškodenia (bod 11 zápisu). Preukázateľná je aj typová pozičná poloha osobných vozidiel zn. B. a Y. odpovedajúca vzájomnej zrážke a rozsahu vzniknutého vozidla poškodenia. Je potrebné zdôrazniť, že išlo o zrážku vozidiel pri veľmi malej rýchlosti, čo spôsobilo, že na vozidle poisteného nevznikli známky poškodenia, z čoho zrejme vychádzal žalovaný pri zamietnutí nároku na náhradu škody. Uvedené skutočnosti žalovaný pri prešetrovaní prípadu nevzal vôbec do úvahy a ním uplatnený nárok na náhradu škody, v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. zamietol.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.4.2017 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach a stanoviskách, ktoré sú obsahom písomnej komunikácie sporových strán. Rozporuje žalobcom uplatnený nárok čo dôvodu, tak aj do jeho výšky. Zotrváva na dôvodoch nepriznania poistného plnenia, keďže žalobca svoj nárok v zmysle ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepreukázal. Odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od faktúry č. 20160215 vystavenej servisom G+R Servis s.r.o. Košice zo dňa 27.6.2016. Má za to, že žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal úhradu faktúry č. 20160215, pričom zároveň faktúra nie je relevantným dokladom k výške škody. Pri zisťovaní rozsahu poškodenia nevychádzal výlučne z preskúmania dostupnej fotodokumentácie jednotlivých vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti. Podľa vyjadrenie obhliadajúceho technika pána Q., ktorý osobne vykonal obhliadku motorových vozidiel, poistná udalosť nemohla byť spôsobená škodcom, pretože charakter poškodení jednotlivých motorových vozidiel je nesúhlasný.
4. Žalobca v replike zo dňa 9.5.2017 uviedol, že skutkový stav, zodpovednosť poisteného a výška skutočnej škody boli žalovanému preukázané bez akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa pravdivosti nehodového deja. Tento bol potvrdený samotným vodičom (poisteným) motorového vozidla, prevádzkou ktorého mu bola spôsobená škoda. Poistený v zápise o nehodovom deji uviedol, že bol vinníkom dopravnej nehody (bod 14 zápisu), aj keď jeho motorové vozidlo nemalo viditeľné známky poškodenia (bod 11 zápisu). Preukázateľná je aj typová pozičná poloha osobných vozidiel zn. B. a Y. odpovedajúca vzájomnej zrážke a rozsahu vzniknutého poškodenia. Je potrebné zdôrazniť, že išlo o zrážku vozidiel pri veľmi malej rýchlosti, čo spôsobilo, že na vozidle poisteného nevznikli známky poškodenia, z čoho zrejme vychádzal žalovaný pri zamietnutí nároku na náhradu škody. Žalovaný pritom vychádzal iba z preskúmania dostupnej fotodokumentácie jednotlivých vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti. Zistil, že zdokumentované poškodenia nekorešpondujú s nahláseným nehodovým dejom. Iba na základe týchto zistení dospel ku záveru, že poistná udalosť nemohla byť spôsobená označeným poisteným, pretože charakter poškodení jednotlivých vozidiel je nesúhlasný. Táto skutočnosť je jediným argumentom, na ktorom žalovaný založil zamietnutie jeho nároku na náhradu škody, pričom vychádzal iba z informácii obhliadajúcich technikov a pracovníka spoločnosti Servisexperta s.r.o. Rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní opodstatnenosti námietky žalovaného o nepreukázaní zodpovednosti poisteného je, že celý priebeh dopravnej nehody bol sledovaný svedkyňou X., ktorá mu zanechala za stieračom motorového vozidla písomný odkaz a svoje telefónne číslo. Žalovaný bol o tom informovaný, napriek tomu, že žiadne ďalšie šetrenie poistnej udalosti v tomto smere nevykonal. V súvislosti s ďalšími námietkami žalovaného, uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 4.4.2017, že nepreukázal úhradu faktúry za opravu a že faktúra za opravu motorového vozidla nie je relevantným dokladom, predkladá súdu doklad o zaplatení fakturovanej čiastky 489,74 Eur G+R SERVISU s.r.o. Košice. Ďalej uvádza, že faktúra je dôkazom súvisiacim s preukázaním výšky škody, nakoľko vozidlo bolo opravené autoservisom v rozsahu obhliadky vykonanej žalovaným a korešponduje s kalkuláciou opravy vykonanou žalovaným dňa 23.6.2016, podľa ktorej činili náklady na opravu 540,40 Eur, t.j. viac než fakturoval autoservis.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 12.6.2017 poukázal na skutočnosť, že náklady na opravu motorového vozidla nevynaložil žalobca, ale J. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil ako fyzická osoba podnikateľ, t.j. ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca nepreukázal, že by bol vynaložil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, a teda že by mu
v tejto súvislosti vznikla škoda. Pri zisťovaní rozsahu poškodenia nevychádzal výlučne z preskúmania dostupnej fotodokumentácie jednotlivých vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti, ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení. Podľa vyjadrenia obhliadajúceho technika Q. ktorý osobne vykonal obhliadku motorového vozidla, poistná udalosť nemohla byť spôsobená škodcom, pretože charakter poškodení jednotlivých motorových vozidiel je nesúhlasný. Žalobca navrhol vypočuť svedka X. B. ktorá mala nechať za stieračom písomný odkaz a svoje telefónne číslo. V predloženom zázname o dopravnej nehode žalobca neuvádza žiadne meno svedka, t.j. ani údajnú svedkyňu X. (viď bod 5 predloženého záznamu o dopravnej nehode). Samotný žalobca uvádza, že škoda mala byť spôsobená pri veľmi malej rýchlosti, čo spôsobilo, že na vozidle poisteného nevznikli známky poškodenia. Ak škoda vznikla pri takej nízkej rýchlosti, že na jednom motorovom vozidle nespôsobila žiadne viditeľné poškodenie, nemohlo zároveň týmto spôsobom dôjsť ani k poškodeniu na motorovom vozidle žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov J., J., X., Q., znaleckým posudkom H. č. 36/2019, odborným stanoviskom k znaleckému posudku č. 36/2019, znaleckým posudkom č. 9/2019 H. č. 9/2019 a jeho doplnkom zo dňa 24.4.2019, výsluchom znalcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami.
7. Žalobca v spore uviedol, že je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla značky Y., EČV: S. Nemá vodičské oprávnenie, predmetné motorové vozidlo užíva spoločne s manželkou, ktorá oprávnenie viesť motorové vozidlo má. K poškodeniu jeho motorového vozidla došlo dňa 30.10.2014 na Q. v S.. Jeho manželka J. našla za stieračom odkaz, na ktorom bolo uvedené telefónne číslo očitej svedkyne stretu motorových vozidiel U. Nezavolali políciu, nakoľko nešlo o škodu v značnom rozsahu, políciu privolali neskôr, keď sa nevedeli dohodnúť s majiteľom pizzerie, ktorej vodič svojou jazdou spôsobil poistnú udalosť. Motorové vozidlo bolo obhliadnuté aj likvidátorom žalovaného.
8. Svedok J. uviedol, že v tom čase pracoval ako vodič rozvozu jedla v reštaurácii Ravenna v Košiciach. Žalobca do reštaurácie prišiel s manželkou a pýtali sa zamestnancov, kto viedol motorové vozidlo s takým EČV. Priznal sa, že to bol on, avšak im tiež uviedol, že poistnú udalosť nezavinil, a teda nemá sa k čomu priznať. Následne ho polícia vyzvala, aby sa vyjadril a zúčastnil sa obhliadky motorového vozidla, nakoľko žalobca vie tieto skutočnosti preukázať svedkom. Poukázal na to, že rozvoz jedla robil v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod., pričom auto následne odovzdal majiteľovej manželke, ktorá auto používala po 15.30. hod., kedy končila v práci, a má vedomosť, že k poistnej udalosti došlo okolo 15.30. hod.. Tieto skutočnosti uviedol aj hliadke polície, a viac menej pod nátlakom vypísal záznam o nehode, ktorý aj podpísal z dôvodu, že bol ubezpečený, že všetko bude kryté z poistenia. Pri obhliadke videl, že motorové vozidlo žalobcu bolo obúchané z každej strany. Nezaregistroval v ten deň, že by došlo k stretu jeho motorového vozidla, ktoré viedol, s iným motorovým vozidlom.
9. Svedkyňa J., manželka žalobcu, uviedla, že potom, čo našla odkaz za stieračom, zavolala svedkyni poistnej udalosti, ktorá jej uviedla, že bola svedkom poškodenia jej motorového vozidla. Zistila, že motorové vozidlo je používané donáškovou službou, pričom sa domnievala, že situáciu vyrieši, odkomunikuje bez asistencie polície. Nedohodla sa s majiteľom pizzerie, a preto situáciu riešila privolaním hliadky polície, ktorá obhliadla auto za prítomnosti J., ktorý podpísal tlačivo o nehode, avšak po celý čas zotrval na tom, že žiadnu škodu nespôsobil. Zápisnicu od polície nežiadala, mala zato, že pre vybavenie poistnej udalosti postačí vypísaný formulár o nehode. Nevedela sa vyjadriť kto načrtol poškodenia a pozíciu motorových vozidiel pri strete. Žalovaný im ponúkol aj možnosť opraviť ich motorové vozidlo prostredníctvom ich zmluvného partnera SERVISEXPERTA s.r.o., po oprave im však žalovaný oznámil, že neposkytne poistné plnenie.
10. Svedkyňa X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v ten deň niečo po 15.00 hod. viedla svoje motorové vozidlo po Q. pričom musela zastať, nakoľko vodič motorového vozidla pred ňou cúval, pričom došlo k stretu tohto motorového vozidla so zaparkovaným iným motorovým vozidlom. Domnievala sa, že vodič skontroluje poškodenia, alebo nechá za stieračom lístok, a keďže toto neurobil, odparkovala svoje vlastné motorové vozidlo a nechala za stieračom poškodeného motorového vozidla lístok s uvedením svojho telefónneho čísla a EČV motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo.
11. Svedok Q., technik obhliadok spoločnosti Slovexperta s.r.o., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že vykonal obhliadku oboch motorových vozidiel a dospel k zisteniu, že charakter poškodení jednotlivých
motorových vozidiel je nesúhlasný, a to najmä čo sa týka rozsahu poškodenia. Túto skutočnosť zaznamenal aj v systéme predtým, ako správu o likvidácii poistnej udalosti zaslal kontrolnému oddeleniu.
12. Žalovaný v priebehu sporu predložil súdu vyjadrenie H. týkajúce sa posúdenia možnosti vzniku poškodenia v B. v ktorom skonštatoval, že stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť k deklarovanému priebehu udalostí. S najväčšou pravdepodobnosťou k poškodeniu mohlo dôjsť pri kontakte týchto vozidiel, nie však nacúvaním vozidla škodcu. Na vozidle škodcu sa nachádzajú krátke stopy po kontakte s prekážkou a nahrnutie ĽP blatníka smeruje spredu dozadu. Na vozidle poškodeného sa nachádzajú stopy dlhé, ktoré smerujú odzadu smerom dopredu. V tomto prípade ide o plnú technickú kompatibilitu stôp, no nulovú plauzibilitu.
13. Z formulárového tlačiva - zázname o nehode zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že J. uznal svoju vinu pri cúvaní motorového vozidla, ktoré riadil, pričom súčasťou tlačiva je aj náčrt postavenia jednotlivých vozidiel a miesta ich stretu (čl. 16 spisu).
14. Žalovaný výzvou zo dňa 2.1.2015 vyzval žalobcu v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy k predloženiu originálu faktúry za opravu vozidla, nakoľko bez nej nie je možné ukončiť likvidáciu poistnej udalosti (čl.15 spisu).
15. Zo žalobcovej odpovede na výzvu žalovaného zo dňa 12.7.2016 vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému správu o nehode, uviedol telefonický kontakt na svedka poistnej udalosti a žiadal žalovaného o zabezpečenie správy o nehode od polície, ktorá bola privolaná na miesto nehody a nehodu zdokumentovala (čl.14 spisu).
16. Žalovaný listom zo dňa 8.7.2016 oznámil žalobcovi, že v predmetnej poistnej veci nebolo z jeho strany dostatočne preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla škodcu spôsobom akým to uviedol. Z tohto dôvodu ním uplatnený nárok vysporiada bez poskytnutia poistného plnenia (čl. 12 spisu) a následne v liste zo dňa 6.9.2016 adresovanom žalobcovi uviedol, že po preskúmaní dostupnej fotodokumentácie jednotlivých vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti bolo zistené, že zdokumentované poškodenia nekorešpondujú s nahláseným nehodovým dejom (čl. 13 spisu).
17. Z kalkulácie opravy zo dňa 23.6.2016 na základe obhliadky žalovaný predbežne vyhotovil kalkuláciu opravy osobného motorového vozidla továrenskej značky Y. Q., EČV: S. vo výške 540,40 Eur (čl. 8 - 10 spisu).
18. Faktúrou č. 20160215 zo dňa 27.6.2016 spoločnosť G + R SERVIS s.r.o., so sídlom Pri pošte 1111/25A v Košiciach vyfakturovala žalobcovi ako podnikateľskému subjektu IB. V. - STUDIO MAJA DESIGN za materiál ako aj za vykonanú prácu v súvislosti s opravou osobného motorového vozidla továrenskej značky Y., EČV: KE XXXDG sumu 489,74 Eur s DPH s dátumom splatnosti dňa 11.7.2016 (čl. 11 spisu).
19. Z potvrdenia peňažného ústavu VÚB banka, a.s. zo dňa 26.9.2016 vyplýva, že J. vložila vkladom na účet spoločnosti G + R SERVIS s.r.o., ktorá vykonala opravu motorového vozidla sumu 489,74 Eur (čl. 35 spisu).
20. Po právnej stránke súd vec posúdil:
21. Podľa ust. § 151 ods.1, ods. 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
23. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
24. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
25. Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
26. Podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
28. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
30. V konaní nebola sporná existencia poistného vzťahu, spornou bola otázka vzniku a priebehu škodovej udalosti/poistnej udalosti, vzniku škody na motorových vozidlách v dôsledku poistnej udalosti a v neposlednom rade vznik povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie za účelom náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle zn. Y., EČV: S. v dôsledku poistnej udalosti, a v prípade existencie škodovej udalosti/poistnej udalosti otázka rozsahu poistného plnenia.
31. V priebehu konania strany sporu zotrvali na svojej právnej argumentácii. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal v spore, že by vynaložil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, a teda že by mu vznikla škoda, pretože žalobca odvíja svoj nárok od faktúry č. 20160215 vystavenej spoločnosťou G + R Servis s.r.o. Košice za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú v celom rozsahu uhradila J.. Taktiež poukázal, že poistná udalosť nemohla byť spôsobená škodcom, pretože charakter poškodení jednotlivých motorových vozidiel je nesúhlasný. Za týmto účelom navrhol vykonať znalecké dokazovanie, teda, aby sa znalec v znaleckom posudku vyjadril, či je technicky možný priebeh škodovej udalosti zo dňa 30.10.2014 tak ako tvrdí žalobca, k technickej prijateľnosti vzniku poškodenia vozidla žalobcu vozidlom zn. B., EČV: S. ktoré poškodenia motorového vozidla žalobcu boli spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla zn. B., EČV: S., t.j. v dôsledku škodovej udalosti a aby sa vyjadril k výške škody, ktorá vznikla žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti.
32. Zo záverov znaleckého posudku č. 36/2019 zo dňa 7.1.2019 znalca H. vyplynulo, že k poškodeniu pravej zadnej časti vozidla Y. došlo v dôsledku stretu s iným vozidlom a po stránke technickej možno konštatovať, že k poškodeniu vozidla Y. došlo pri cúvaní vozidla B. a podľa znalca je technicky prijateľné, že kolmo zaparkované vozidlo B., mohlo pri cúvaní, podľa vyjadrenia svedkyne, spôsobiť poškodenie
- pozdĺžne ryhy a škrabance pravého zadného blatníka a pravej strany zadného nárazníka vozidla Y.. Za technicky neprijateľné považuje znalec ryhy a škrabance v hornej časti lemu blatníka. Ostatné poškodenia vozidla Y. sú technicky prijateľné, t.j. vznikli v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla zn. B., t.j. v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 30.10.2014. Podľa znalca na opravu poškodeného vozidla bolo potrebné vynaložiť náklady vo výške 490,- Eur.
33. Žalovaný nesúhlasil so záverom znaleckého posudku a na podporu svojej argumentácie predložil odborné stanovisko H. zo dňa 3.4.2019 (čl. 175 - 179 spisu), ktorý sa vyjadril k technickej stránke znaleckého posudku č. 36/2019 H. a tam uvedeným možnostiam vzniku poškodení, keďže škodová udalosť podľa jeho názoru nemohla vzniknúť spôsobom, ktorý uvádza znalec, teda pri cúvaní motorového vozidla B. (údajného škodcu). Vychádzajúce z vyjadrenia H. stopy na vozidle žalobcu boli spôsobené v opačnom smere, čiže odzadu dopredu a na lište nárazníka vozidla údajného škodcu je aj viditeľná stopa po otáčajúcom sa kolese vozidla žalobcu Z uvedeného vyplýva, že vozidlo žalobcu sa pohybovalo a vozidlo škodcu zrejme stálo. Skutočnosť, že vozidlo škodcu zrejme stálo, je potvrdené tým, že na zadnej časti motorového vozidla B. nie sú viditeľné žiadne stopy po kontakte, len odtrhnutý úchyt rohu nárazníka smerom od vozidla, čo pri cúvaní nie je možné. Jediné viditeľné poškodenie tohto vozidla zdokumentoval technik na prednej ľavej časti motorového vozidla. Pri porovnaní ľavej prednej časti vozidla B. a pravej zadnej časti vozidla Y., čo bolo detailne zdokumentované, je možné zistiť úplnú zhodu stôp a poškodení (tzv. kompatibilita). Vzhľadom na poškodenia vytvorené určitým smerom, je možnosť cúvania vozidla B. pri vzniku poškodení vylúčená. Uvedené potvrdzuje červená stopa na leme zadného blatníka vozidla Y. pochádzajúca z predného blatníka vozidla B. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že považuje za technicky prijateľné všetky poškodenia okrem horného lemu pravej zadnej časti blatníka vozidla Y.. S uvedeným nemôže súhlasiť, nakoľko poškodenia na vozidle B. smerujú od prednej časti na ľavú stranu. Oder na lište nárazníka však mohlo spôsobiť iba otáčajúce sa koleso druhého vozidla. Viditeľná stopa je aj na plášti pravého zadného kolesa vozidla Y.. Z technického hľadiska nemôže dôjsť k pohybu vozidla po boku a aj po jeho zadnej časti, pretože vozidlo by sa muselo pohybovať skokovo. Namieta aj výšku škody určenú podľa znaleckého posudku, a to osobitne s poukazom na to, že znalcom určená suma 47,- Eur, nepostačuje na úhradu nákladov na opravu lemu aj s lakovaním bočnice. Z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, z čoho pozostáva znalcom určená suma škody
- aké diely a práce.
34. Žalovaný v spore na potvrdenie svojich tvrdení predložil súkromný znalecký posudok znalca H. č. 9/2019 zo dňa 17.4.2019. Znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že z technického hľadiska vozidla B. nemohlo poškodiť vozidlo Y. v plnom rozsahu, ako je to uvedené v Zázname o dopravenej nehode zo dňa 30.10.2014 a aj podľa uplatneného nároku na náhradu škody zo dňa 7.11.2014 a to z dôvodu nesúhlasného - nekompatibilného vzájomného poškodenia na vozidle B. s vozidlom Y. a v jeho Doplnku zo dňa 24.4.2019 uviedol, že vozidlo B. EČV: S. nemohlo spôsobiť žiadne poškodenie vozidla Y., EČV: S.. Naopak, pri manévri vozidla B. mohlo dôjsť, ale nemuselo k poškodeniu prednej lišty predného nárazníka vozidla B. v prednej ľavej časti, ktoré by vzniklo oterom lišty nárazníka vozidla B. o zadnú pravú pneumatiku, resp. disk kolesa vozidla Y.. Napriek tomu by ani pri takomto možnom poškodení prednej lišty predného nárazníka v prednej ľavej časti vozidla B. na vozidle Y. nevznikla žiadna škoda, resp. poškodenie zadného pravého disku, resp. pneumatiky.
35. Z dôvodu rozdielnych záverov znalcov a za účelom odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami súd pristúpil k výsluchu znalcov o skutočnostiach nimi uvedenými v znaleckých posudkoch a následne aj k ich konfrontácii, avšak k vyjasneniu rozdielností a rozporných tvrdení znalcov v ich znaleckých posudkoch ani ich výsluchom a ani vzájomnou konfrontáciou nedošlo.
36. Znalec H. na otázku zástupcu žalovaného, aby ozrejmil na základe akých záverov dospel k záveru, že poškodenia motorového vozidla Y. boli spôsobené konkrétne vozidlom B., uviedol, že vychádzal najmä z fotodokumentácie poisťovne, zo žaloby, zo zápisu o škode, v ktorom sa vodič vozidla B. označil za
vinníka škodovej udalosti a z výpovede svedkyne X.j. Na otázku súdu k znalcovi aby uviedol, či by prijal rovnaký záver v prípade absencie výpovede svedkyne škodovej udalosti X. v spore, znalec uviedol, že tento záver by nebol jednoznačný.
37. Znalec H. na pojednávaní zotrval na svojich záveroch, že hypoteticky mohlo dôjsť k stretu motorových vozidiel, avšak nemuselo. Ak ku stretu došlo, vozidlo B. nemohlo poškodiť motorové vozidlo žalobcu, a to z dôvodu nesúhlasného - nekompatibilného vzájomného poškodenia vozidiel. K výpovedi svedkyne X. uviedol, že škodovú udalosť nemohla vidieť detailne, zvlášť ak sedela vo vlastnom osobnom motorovom vozidle.
38. Podľa Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
39. Podľa Čl. 9 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
40. Podľa Čl. 15 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
41. Podľa ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
42. Podľa ust. § 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
43. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Žiadny právny predpis, ale nestanovuje presný postup pri ich hodnotení a nestanovuje ani to, aký stupeň vierohodnosti alebo dôkaznej sily má hodnotiaci sudca priznať tomu ktorému dôkazu. Civilný sporový poriadok nepriznáva žiadnemu z dôkazov väčšiu dôkaznú silu ako majú ostatné dôkazy. Voľné hodnotenie dôkazov sa teda opiera o oprávnenie súdu rozhodovať o tom, ktoré z dôkazných prostriedkov súd vykoná a ktoré nie, o možnosť súdu doplniť dokazovanie na základe návrhov sporových strán, v nespornom konaní aj bez tohto návrhu, pokiaľ to vyžaduje priebežné hodnotenie dôkazov, súčasne tiež aj povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo nepotvrdzujú tvrdenia sporových strán.
44. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že dôkazy vo vzájomnej súvislosti logicky preukazujú tvrdenia žalovaného. Za nesporné a preukázané súd považuje, že škodová udalosť /poistná udalosť bola hlásená na polícii, bolo vykonané policajné šetrenie s tým, že vodič motorového vozidla B. EČV: S., svedok J. podpísal formulár o nehode, na ktorom prehlásil, že je vinníkom nehody.
45. Spornou zostala skutočnosť, či motorové vozidlá boli poškodené a to dejom, ktorý je technicky prijateľný a korešponduje so záznamom o nehode a výpoveďami svedkov.
46. Svedok, vodič motorového vozidla B. J. uviedol, že formulár, hlásenie o nehode vypísal za asistencie polície viac menej pod nátlakom, tiež poukázal, že v čase, kedy malo byť poškodené motorové vozidlo žalobcu na Q. v S. vôbec toto neviedol, nakoľko rozvoz jedla mu končil o 14.00 hod. a ani sa nepamätá na skutočnosť, že by v ten deň došlo z jeho strany k akejkoľvek škodovej udalosti.
47. Znalec H. vylúčil možnosť poškodenia motorového vozidla žalobcu osobným motorovým vozidlom B., EČV: S.. Znalec H. túto možnosť pripustil, avšak uviedol, že vychádzal z výpovede svedkyne X., ale v prípade, ak by jej výpoveď v spise absentovala, jeho záver by nebol jednoznačný.
48. Treba prisvedčiť žalovanému, že znalec H. nevedel dostatočne presvedčivo odôvodniť svoje závery znaleckého posudku na súdnom pojednávaní a pri konfrontácii znalcov.
49. Súd prvej inštancie musí v tejto súvislosti poukázať na to, že výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca založený na vlastných poznatkoch zistených metódami špecifickými pre jeho odbor, pričom znalecký posudok musí byť preskúmateľný a musí byť z neho zrejmé ako znalec k týmto záverom prišiel.
50. Znalec H. pri svojom znaleckom skúmaní sa neprijateľne opieral najmä o výpoveď svedkyne X. a uznanie zavinenia svedka J. v zázname o nehode zo dňa 30.10.2014. Znalcovi však neprislúcha hodnotiť dôkazy ani z hľadiska ich vierohodnosti a ani v tom smere, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná, a preto na jeho závery neprihliadol.
51. V kontexte vyššie uvedeného súd k žalobcom predloženému dôkazu - záznamu o nehode musí uviesť, že zo záznamu o nehode je zrejmé, že zakreslenie postavenia a pozície motorových vozidiel v čase ich možného stretu nie sú možné, nakoľko táto časť Q. v S. je ulicou jednosmernou a motorové vozidlo B. bolo zakreslené v protismere a táto okolnosť podstatná pre účely znaleckého dokazovania už žiadnym spôsobom nie je možné, aby bola overená, keďže ani obhliadka motorových vozidiel policajnými orgánmi nebola vykonaná na mieste údajného stretu motorových vozidiel a vykonať rekonštrukciu škodovej udalosti nie je možné.
52. Pre účely tohto súdneho konania je dôležitý jednoznačný záver, že poškodenia na obidvoch motorových vozidlách výškovo, geometricky, rozsahom korešpondujú a škodová udalosť resp. poistná udalosť je technicky prijateľná.
53. V danom prípade z výpovede svedka technika obhliadok spoločnosti Slovexperta s.r.o. Q. je nepochybné, že charakter poškodení jednotlivých motorových vozidiel je nesúhlasný, a to najmä čo sa týka rozsahu poškodenia, a tiež z listinného dôkazu posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX H.a vyplynulo, že stopy a poškodenia nemohli vzniknúť spôsobom, ako uvádza žalobca, pretože stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť k deklarovanému priebehu udalostí, keďže si vzájomne nezodpovedajú a vzhľadom na uvedené zastáva názor, že práve motorové vozidlo žalobcu sa pohybovalo vzad a nie vozidlo škodcu. Uvedené skutočnosti - nesúhlasné a nekompatibilné vzájomné poškodenia vozidiel zhodne vyplývajú aj zo záverov znaleckého posudku a jeho doplnku H.
54. Vznikli tak pochybnosti či došlo vôbec ku škodovej udalosti, k vzniku škody a ak áno v akom rozsahu, tak ako to popísal žalobca, a tieto neboli rozptýlené dôkazmi predloženými žalobcom.
55. Súd dáva do pozornosti, že dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobúdanie poznatkov o veci, ktorá už je predmetom súdneho konania. Základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania je teda existencia žaloby. Ďalším znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s povinnosťou strán predložiť a zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Podľa ust. § 185 Civilného sporového poriadku môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.
56. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešným v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z tohto vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného.
57. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môže privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tejto skutočnosti preukázať. Strany v spore sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu v spore, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
58. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou v spore, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana v spore nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana v spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v spore najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu v spore väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon ukladá stranám sporu povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočnosti, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
59. Bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k prerozdeľovaniu.
60. V danom prípade súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dostatočným spôsobom, že jeho právo na zaplatenie poistného plnenia je dané, keďže nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku na náhradu škody, a preto žalobu zamietol.
61. Žalobca podaním zo dňa 9.4.2019 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 69,74 Eur spolu so zodpovedajúcim príslušenstvom späť a v tejto časti konanie žiadal zastaviť.
62. Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
63. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
64. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti istiny 69,74 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,74 Eur odo dňa 7.9.2016 do zaplatenia späť, súd konanie v súlade s jeho dispozičným úkonom a súhlasom žalovaného v súlade s ust. § 145 Civilného sporového poriadku v tejto časti zastavil.
65. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
69. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
70. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
71. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.
72. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
73. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa tak opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a súd plne úspešnému žalovanému (aj v časti čiastočne zastaveného konania) priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).