Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/8/2013

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: U.. E. B., O.. XX.X.XXXX, V. P.D., X. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o. so sídlom Prešov, Masarykova 13, IČO: 50 581 121 proti žalovanej: Spojená škola so sídlom Chminianske Jakubovany 21, zastúpenej: JUDr. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o. so sídlom Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 855 928, o žalobe z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, takto

rozhodol:

Súd s ch v a ľ u j e zmier strán sporu v tomto znení:

„Žalovaná prehlasuje, že nekonala v rozpore s antidiskriminačným zákonom; a pokiaľ došlo počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej v určitých prípadoch k nesprávnej aplikácii pracovno- právnych predpisov, vyslovuje s týmto poľutovanie, ale toto konanie nebolo motivované úmyslom žalobkyňu šikanovať alebo diskriminovať.

Žalobkyňa prehlasuje, že prijíma takéto vysvetlenie, akceptuje ho a nebude už voči žalovanej uplatňovať žiadne pracovno-právne nároky a iné nároky z pracovno-právneho vzťahu, ktorý bol ukončený Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2012.

Každá zo strán si hradí svoje trovy sama.“

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.4.2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 28 000 eur z dôvodu, že počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej konal voči nej v rozpore s antidiskriminačným zákonom,. šikanoval ju a konal v rozpore s dobrými mravmi, čím došlo u nej k zdravotným problémom a problémom v spoločenskom a osobnom živote.

2. Na pojednávaní vo veci samej konanom dňa 12.9.2019 súd zhrnul výsledky doterajšieho dokazovania a aplikoval ustanovenie , v rámci ktorého poukázal na osobitosť a špecifické okolnosti antidiskriminačných žalôb s tým, že je nutné v danom prípade brať do úvahy aj osobitosť špecifického prostredia, v ktorom bol pracovnoprávny pomer a vzťah medzi stranami sporu a to školského prostredia v znevýhodnenom prostredí, to znamená, že predmetom vzdelávania boli rómske deti zo znevýhodneného prostredia a navyše aj mentálne postihnuté s tým, že žalobkyňa ako učiteľka mala na starosti veľmi špecifickú oblasť výučby a to výučbu náboženstvo. Súd aj z predchádzajúcich súdnych sporov mal skúsenosti s tým, aké špecifické sú okolnosti, za ktorých dochádza k výučbe v takýchto podmienkach s tým, že na výučbu, aj učiteľský zbor, na priestory, na podmienky, postupy a pracovnoprávne zvyklosti sú kladené úplne iné nároky, než v iných bežných učiteľských prostrediach. Toto všetko nemožno odosobiť od tohto samotného prípadu a je potrebné toto brať do úvahy s prihliadnutím aj na to, ako žalobkyňa v tomto prostredí vnímala výkon svojho učiteľského povolania.

Súdu sa však javilo z vykonaného dokazovania, že pokiaľ zakaždým došlo k pracovnoprávnym pochybeniam zo strany školy voči žalobkyni, tieto boli na výzvu žalobkyne odstránené a to aj čo sa týka odstránenia zvýšenej vlhkosti v triede, kde aj samotná žalobkyňa prehlásila, že po tom, čo upozornila vo svojej mesiac trvajúcej maródke na túto skutočnosť, riaditeľka školy dala predmetnú triedu odplesniť. Súd však poukázal na to, že keď došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k tomu, že škola vôbec nekomunikovala s učiteľmi o tom, že bude kamerový systém slúžiť aj na kontrolu ich dochádzky, a teda pracovnoprávnej morálky, jedno z písomných upozornení, ktoré bolo adresované žalobkyni, bolo výlučne použité, resp. naformulované s využitím tohto kamerového systému. Úrad na ochranu osobných údajov toto vytkol vo svojom rozhodnutí s tým, že neuložil žiadnu sankciu škole, keďže škola dodatočne odstránila všetky zistené nedostatky. Súdu sa teda javilo, že základ nároku nie je daný, pretože pre také šikanózne a diskriminačné konanie, ktoré by bolo predmetom ochrany podľa antidiskriminačného zákona, resp. podľa a to ustanovení, ktoré chránia zamestnanca pred šikanóznym konaním alebo pred zneužitím práva alebo výkonom pracovnoprávnych predpisov s tým, že sa porušujú dobré mravy, nie je daná jednoznačná intenzita a obsah a súd z doteraz vykonaného dokazovania nemá takéto konanie za preukázané.

3. Súd sa na základe toho pokúsil o zmier medzi stranami sporu, pričom po porade právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou a po vzájomných konzultáciách, títo prehlásili, že by prichádzal do úvahy zmier, v ktorom podľa žalovanej strany malo odznieť to, že obe strany sa stotožňujú s tým, že žalovaný nekonal v rozpore s antidiskriminačným zákonom vo vzťahu k žalobkyni s tým, že by žalovaná strana prehlásila, že pokiaľ došlo počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej v určitých prípadoch k nesprávnej aplikácii pracovnoprávnych predpisov vyslovuje s týmto poľutovanie, ale prehlasuje, že nebolo toto konanie motivované úmyslom žalobkyňu šikanovať alebo diskriminovať. Predmetom zmieru by bolo aj prehlásenie žalobkyne, že prijíma takéto vysvetlenie a nebude už voči žalovanej uplatňovať žiadne pracovnoprávne nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol ukončený dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2012.Právni zástupcovia sporných strán prehlásili, že v takomto prípade by predmetom zmieru bola dohoda o tom, že každá zo strán si bude hradiť svoje trovy sama.

4. Na to strany sporu uzavreli zmier v tomto znení:

5. „Žalovaná prehlasuje, že nekonala v rozpore s antidiskriminačným zákonom; a pokiaľ došlo počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej v určitých prípadoch k nesprávnej aplikácii pracovno- právnych predpisov, vyslovuje s týmto poľutovanie, ale toto konanie nebolo motivované úmyslom žalobkyňu šikanovať alebo diskriminovať. Žalobkyňa prehlasuje, že prijíma takéto vysvetlenie, akceptuje ho a nebude už voči žalovanej uplatňovať žiadne pracovno-právne nároky a iné nároky z pracovno-právneho vzťahu, ktorý bol ukončený Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2012.

Každá zo strán si hradí svoje trovy sama.“

6. Podľa článku 7 ods. 2 Základných princípov , základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

7. Podľa , , žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Povaha antidiskrimačných pracovných sporov, sporov z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zamestnávateľa so zamestnancom ako aj sporov zamestnancov o nároky z konania zamestnávateľa voči nim v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku zneužitia práva rešpektuje aj súkromnoprávnu povahu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorého najvýraznejším prejavom je snaha sporných strán o zmierlivé riešenie prípadného sporu, ktorá závisí o okolností každého osobitého prípadu veľmi špecificky a individuálne.

9. Vzhľadom na to, že strany navrhli schválenie zmieru konkrétneho znenia v snahe ukončiť dlhoročný súdny spor a zmieriť sa a súd konštatoval, že toto znenie navrhnutého zmieru nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, t.j. - o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a

o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov., zmier medzi stranami sporu schválil. Zmier sa týka aj trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.