Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-81-2019.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská štvrť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: V. K., štátny občan SR, nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX, XXX XX B., o zaplatenie 122,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/18/2018-79 zo dňa 19.02.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 122,68 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21,71 Eur od 10.2.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 22,40 Eur od 10.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,81 Eur od 10.4.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,70 Eur od 12.5.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21,71 Eur od 10.6.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,35 Eur od 10.7.2015 do zaplatenie v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 43 ods. 12; 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, §§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
4. Konštatoval, že z dôkazov predložených zo strany žalobcu mal za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi, že žalovaný reálne využil služby právneho predchodcu žalobcu aj hovorné aj SMS, ktoré mu boli vyfakturované vo faktúrach za obdobie od februára 2015 do júla 2015, takže dôvodom odstúpenia nemohlo byť nepokrytie operátorom. Zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ak tvrdil, že odstúpil od zmluvy, ale nemá o tom dôkaz.
5. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 122,68 Eur ( faktúry X/XXXX-X/XXXX), a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy.
6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval vo výške 5,05 % ročne od splatnosti faktúr k 10. dňu v mesiaci od 2-7/2015.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Konštatoval, že v danom prípade mal úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
10. V odvolaní namietal, že s v danej veci necíti byť vinný a Okresný súd Humenné neakceptoval jeho argumentácie. Zmluvu ukončil z dôvodu dlhodobého reklamovania nepokrytia v danej lokalite sieťou a vzájomný vzťah ukončil odovzdaním SIM karty na pobočku, kde rukou napísal dôvod ukončenia zmluvy. Písomný dôkaz o ukončení zmluvy a odovzdaní SIM karty má u tretej osoby, ktorá mu veci neoprávnene zadržuje a je vedená žaloba o vrátenie neoprávneného obohatenia.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí, považuje ho za účelové, neopodstatnené s chýbajúcou oporou v zákone i skutkovom stave. Súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo posúdil a vo výroku rozsudku sp. zn. 15Csp/18/2018 - 79 správne zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali mat' vplyv na rozhodnutie súdu I. inštancie vo veci samej.
12. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bolo napadnuté, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Zo spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 7.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanému komunikačné služby.
21. Právny predchodca vyfakturoval žalovanému služby faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 9.3.2015 so sumou 22,40 Eur, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 9.2.2015 so sumou 21,71 Eur, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 11.5.2015 so sumou 26,70 Eur, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 9.4.2015 so sumou 26,81 Eur, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 9.7.2015 so sumou 3,35 Eur a č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 9.6.2015 so sumou 21,71 Eur.
22. Dňa 5.8.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo Slovak Telekom, a.s. na žalobcu.
23. Súd prvej inštancie vydal dňa 26.03.2018 platobný rozkaz č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX, ktorý bol v dôsledku odporu podaného žalovaným uznesením č. k. 15Csp/18/2018-52 zo dňa 26.06.2018 zrušený.
24. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s danou spoločnosťou do 30 dní ukončil spoluprácu z dôvodu nepokrytia signálom v danej oblasti, kde sa dlhodobo zdržiaval, kartu po dlhodobých urgenciách vrátil a podpísal dokument o ukončení spolupráce. Z toho dôvodu považoval vec za bezpredmetnú.
25. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalovaný v priebehu konania ani na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil výpoveď zmluvy, odstúpenie od zmluvy, resp. inú listinu preukazujúcu ukončenie vzťahu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telecom a.s.
26. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu Slovak Telecom a.s. poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný reálne využil služby právneho predchodcu žalobcu aj hovorné aj SMS, ktoré mu boli vyfakturované vo faktúrach za obdobie od februára 2015 do júla 2015, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie. Teda dôvodom odstúpenia žalovaného od zmluvy nemohlo byť nepokrytie operátorom. Zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ak tvrdil, že odstúpil od zmluvy, ale nemá o tom dôkaz.
27. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.
28. Žalovaný síce v priebehu konania tvrdil, že odstúpil od zmluvy so žalobcom, ale dôkazy o tom nemôže predložiť, pretože nimi disponuje tretia osoba, ktorá tieto doklady nechce žalovanému odovzdať.
29. Keďže dôkazné bremeno zaťažuje v tomto prípade žalovaného a ten ho neuniesol, správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ v danom prípade rozhodol v prospech žalobcu.
30. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.
31. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania. Žalobca ako úspešná strana má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
32. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).