Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cr-12-2016.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobcu: Salomon Werner Financial Holding HAB PRIVEE GROUP, s.r.o., Timravina 9, 811 06 Bratislava, IČO: 47 855 771 proti žalovanému: 1/ N. T., nar. XX.XX. XXXX, Q. W. A. X/XXXX, XXX XX M., 2/ G. J., nar. XX.XX. XXXX, A. XXXX, XXX XX O.-A., 3/ Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, H. T. XXX/X, XXX XX M., všetkých zastúpených advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., Ivánská cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776 o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. R/02/2016 zo dňa 04.05.2016, vydaného rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, Furdekova 14, 851 03 Bratislava takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 06.07.2016, proti žalovanému 1/, 2/, 3/ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. R/02/2016 zo dňa 04.05.2016 vydaného rozhodcom JUDr. N. Y.. V odôvodnení žaloby uviedol, že napadnutý rozhodcovský rozsudok považuje za nezákonný, pretože a) procesný postup rozhodcovského súdu a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, b) je v rozpore s verejným poriadkom, c) došlo k porušeniu zásad ústavnosti, spravodlivosti, zákonnosti a rovnosti účastníkov v prípade žalobcu. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 331,50 Eur žalobca zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 29.07.2016.
2. Žalobca zároveň v záujme zamedzenia vzniku vážnej ujmy, ktorá by mu mohla v súvislosti s vyššie uvedeným rozhodcovským rozsudkom, vzhľadom na skutočnosť, že navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní zákonom vylúčené, vzniknúť, navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Odkladom vykonateľnosti napádaného rozhodcovského rozsudku žalobca nezíska naviac žiadny nenáležitý prospech, žalovaný 1/, 2/, 3/ nebude žiadnym spôsobom obmedzený ani ohrozený a do rozhodnutia vo veci samej sa zabezpečí právna istota žalobcu. 3. Žalovaný 1/, 2/, 3/ sa na výzvu súdu zo dňa 28.09.2016 vyjadril k žalobnému návrhu žalobcu písomným podaním doručeným na súd dňa 11.11.2016. Žalovaný 1/, 2/, 3/ uviedol, že žalobca sa svojím konaním snaží získať časový priestor na úplne zbavenie sa svojho majetku, a tak nesplnenie záväzku voči žalovanému 1/, 2/, 3/ z napadnutého rozhodcovského rozsudku. Žalovaný 1/, 2/, 3/ vo svojom vyjadrení žiadal zamietnutie žaloby ako bezdôvodnej a neoprávnenej. K návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku žalovaný 1/, 2/, 3/ uviedol, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal vzniknúť v budúcnosti žalobcovi nárok na vymáhanie náhrady škody voči žalovanému 1/, 2/, 3/. Na rozdiel od žalobcu subjekty na strane žalovaného neprevádzajú a ani nemienia prevádzať svoje majetky, pretože na to nemajú žiaden dôvod. Žalobca v rozpore so všetkými princípmi, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva, neoprávnene odmieta plniť.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Bratislava V uznesením zo dňa 15.12.2016, sp. zn. 21Cr/12/2016-220 návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku vyhovel, teda odložil jeho vykonateľnosť, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 21Cr/12/2016. Zároveň vyšší súdny úradník poučil sporové strany o prípustnosti sťažnosti voči jeho rozhodnutiu podľa § 239 a nasl. C.s.p. 5. Subjekty na strane žalovaného písomným podaním zo dňa 11.01.2017, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podali proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 21Cr/12/2016-220 zo dňa 15.12.2016 v zákonnej lehote sťažnosť. Sťažnosť odôvodnili tým, že nie je daný žiaden dôvod na odklad vykonateľnosti žalobcom napadnutého rozhodcovského rozsudku, nakoľko žalobca sám priznal v podaní exekútorovi zo dňa 08.11.2016, ktoré bolo pripojené k vyjadreniu žalovaného k žalobe, že si je vedomý svojho záväzku voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a v rámci exekúcie požiadal exekútora o možnosť splácania predmetného záväzku subjektom na strane žalovaného v splátkach po 20.000,00 Eur mesačne, po dobu 24 mesiacov. Nie je preto zrejmé aká škoda by mala žalobcovi, zamietnutím návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, vzniknúť. Žalobca sa snaží len získať časový priestor pre úplné zbavenie sa svojho majetku. Časť svojho majetku už totiž stihol previesť na tretie osoby a nebyť zásahu exekútora, previedol by úplne všetko. Poškodenie práv tak hrozí jedine subjektom na strane žalovaného, nie žalobcovi. Vyšší súdny úradník nedostatočne zistil skutkový stav, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca vo vyjadrení ku sťažnosti žalovaného 1/, 2/, 3/, doručenom na súd dňa 25.01.2016, uviedol, že žiada, aby súd sťažnosť subjektov na strane žalovaného ako neodôvodnenú zamietol, lebo ju odôvodnili len formálne a zopakovali len svoje vyjadrenia k žalobe. 6. Súd o sťažnosti žalovaného 1/, 2/, 3/, v súlade s § 250 ods. 2 C.s.p., rozhodol uznesením sp. zn. 21Cr/12/2016-315 dňa 08.03.2017 tak, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cr/12/2016-220 zo dňa 15.12.2016 sa mení tak, že návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. R/02/16 vydaného rozhodcom JUDr. N. Y. dňa 04.05.2016, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, sa zamieta. V odôvodnení tohto zmeňujúceho uznesenia súd okrem iného uviedol: Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol žiadne také významné skutočnosti, ktorými by preukázal vážny a neodvratný zásah do jeho práv s následkami do jeho majetkovej sféry, súd má za to, že žalobcom v návrhu uvedené všeobecné skutočnosti len s poukazom, že zákon odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia pripúšťa, neodôvodňujú vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo potrebné odložiť vykonateľnosť právoplatného rozhodcovského rozsudku, preto sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil a návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, kde absentovala konkrétna hrozba reálnej ujmy na strane žalobcu, ako nedôvodný zamietol. Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoR/5/2017-409 zo dňa 26.10.2017, ktorým odvolací súd odvolanie žalobcu zo dňa 24.03.2017 zamietol, nakoľko odvolanie voči nemu nebolo prípustné, nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2017. 7. Žalobu žalobca odôvodnil nasledovne: Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 06.05.2016. S poukazom na v žalobe citovaný § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní ako aj na skutkový, procesný a právny stav má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky za účelom zrušenia napádaného rozhodcovského rozsudku. Ďalej uvádzal, že postupom rozhodcovského súdu, ktorý vydal napádaný rozhodcovský rozsudok, došlo k rozporu s verejným poriadkom. Podľa názoru žalobcu rozhodcovský súd ani nemal právomoc spor medzi žalobcom a žalovanými riešiť, a to z dôvodu, že neexistuje medzi stranami sporu žiadna rozhodcovská doložka a ani ručiteľské vyhlásenie, o ktoré údajné dokumenty rozhodca odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku opiera. V prvom rade žalobca namieta, že právomoc rozhodovať spory medzi stranami sporu nemal žiaden slovenský súd, nakoľko si strany sporu dohodli v hlavnej zmluve a dodatku k nej anglické právo ako právo rozhodné. Uzavretou pokračujúcou zmluvou si strany sporu následne dohodli luxemburský rozhodcovský súd. Žalobca namieta zaujatosť ad hoc rozhodcu, nakoľko žiadna rozhodcovská doložka nebola zo strany konateľa žalobcu P. I. U. podpísaná, nakoľko tento jazyku slovenskému, v ktorom mala byť údajná rozhodcovská zmluva dňa 28.11.2014 spísaná, nerozumel. Rovnako žalobca namieta pravosť údajného ručiteľského vyhlásenia podpísaného konateľom žalobcu Ettore Umbertom Belluccim dňa 28.11.2014, kde mal žalobca prehlásiť, že uspokojí všetky peňažné pohľadávky žalovaných za materskú spoločnosť, a to kedykoľvek potom, čo sa ktorákoľvek zo zabezpečených pohľadávok stane splatnou. Keďže údajná rozhodcovská zmluva nebola žalobcom nikdy podpísaná a jej existencia nebola nikdy potvrdená, v tejto veci žiadne spory medzi žalobcom a žalovanými nemohli byť riešené rozhodcovským konaním a posudzované podľa slovenského práva. Preto ad hoc rozhodca v tomto prípade rozhodoval v rozpore s verejným poriadkom, pričom žalobcovi
neumožnil účasť na rozhodcovskom konaní lebo vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. 8. Žalovaný 1/, 2/, 3/ sa k žalobe vyjadril písomne dňa 11.11.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení sa najskôr venoval skutkovým tvrdeniam k rozhodcovskému konaniu. K namietanej pravosti podpisu konateľa žalobcu na ručiteľskej listine ako i rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.11.2014 uviedol, že tieto boli vlastnoručne podpísané dňa 28.11.2014 osobou P. I. U., a tieto listiny overené notárom založil do súdneho spisu (čl. 380, 381). Poukázal na závery znalkyne, že z kópie a podpisu nie je možné prijímať iné závery ako tie v rovine pravdepodobnosti. K námietke ovládania jazyka slovenského konateľom žalobcu pri podpise rozhodcovskej doložky a ručiteľského vyhlásenia uviedol, že toto tvrdenie žalobcu neobstojí. Žalobca dňa 08.11.2016 sám doručil a predložil exekútorovi podanie spísané výlučne v slovenskom jazyku a ním podpísané (čl. 181), čím priamo vyvrátil svoje predchádzajúce tvrdenie. Žalobca má dobrú pasívnu znalosť slovenského jazyka, a navyše v deň podpisu predmetných dokumentov dňa 28.11.2014 (teda rozhodcovskej doložky a ručiteľského vyhlásenia) prišiel na stretnutie spoločne s pani H. F., občiankou Slovenskej republiky, ktorá je prokuristkou žalobcu a ktorú pán U. vždy predstavoval ako svoju prekladateľku. K námietke žalobcu, že sa o rozhodcovskom konaní nedozvedel včas, uviedol, že sa tak stalo výlučne zavinením žalobcu, ktorý si výzvu rozhodcu na vyjadrenie sa k žalobe riadne neprevzal v sídle svojej spoločnosti, zapísanom v obchodnom registri, nakoľko táto zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila neprevzatá v odbernej lehote z danej adresy sídla žalobcu. W. došlo k doručeniu danej písomnosti žalobcovi fikciou. Žalovaný nenamieta, že pre zmluvný vzťah materskej spoločnosti žalobcu mohlo byť dohodnuté iné ako slovenské právo. Zdôrazňuje však, že žalobca poskytoval ručiteľské vyhlásenie a uzatváral so žalovaným 1/, 2/, 3/ rozhodcovskú zmluvu v čase, keď dôvera žalovaných voči jeho osobe bola mimoriadne naštrbená z dôvodu, že žalobca nebol schopný plniť svoje záväzky. Vzhľadom na to, že ostatné žalobcom v žalobe uvedené skutočnosti nijako nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré je možné podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nepovažuje žalovaný za účelné im venovať zásadnejší priestor. Najvypuklejším prejavom manipulatívneho prejavu žalobcu je námietka zaujatosti rozhodcu, avšak akékoľvek dôvody preukazujúce zaujatosť rozhodcu v žalobe úplne absentujú. Treba zdôrazniť, že s osobou rozhodcu žalobca vyjadril súhlas priamo v rozhodcovskej doložke, ktorú podpísal v čase, kedy by mu už podľa ním tvrdených skutočností museli byť známe. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi.
9. K vyjadreniu žalovaného žalobca, prostredníctvom prokuristky H. F., podal písomné podanie na súd dňa 21.12.2016, ktorým trval na svojej žalobe, popieral skutočnosť, že by sa zbavoval svojho majetku, aby sa vyhol exekúcii. M. na stanovisku, že samotné riešenie sporu z ručiteľského záväzku, ktorý žalobca považuje za fiktívny a účelovo vytvorený, nepodliehalo slovenskému právu a samotný zmluvný vzťah nikdy nevznikol medzi žalovanými a žalobcom. Ale iba medzi žalovaným v 1. rade a Y. B. UK. Q. skutočnosti v tomto podaní žalobca súdu neuviedol. 10. Žalobca podal dňa 06.07.2016 žalobu podpísanú právnym zástupcom: Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., IČO: 35 975 016, pričom plnú moc zo dňa 16.05.2016 (čl. 169) doplnil do spisu až dňa 11.10.2016 po výzve súdu, ktorá mu bola doručená dňa 10.10.2016. Tento právny zástupca žalobcu, zastúpený konateľom a advokátom JUDr. J.. H. A. oznámil súdu dňa 19.12.2016 ukončenie právneho zastúpenia žalobcu (čl. 224). Od 25.01.2017 bol žalobca v konaní zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou, IČO: 37 849 417 (čl. 300). Tejto ďalšej právnej zástupkyni žalobcu súd riadne doručil dňa 13.03.2017 uznesenie sp. zn. 21Cr/12/2016-315 zo dňa 08.03.2017 (doručenka čl. 317), voči ktorému podala odvolanie dňa 24.03.2017, dňa 02.05.2017 vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu (doručenka čl. 374), dňa 07.12.2017 uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoR/5/2017-409 zo dňa 26.10.2017 (doručenka čl. 411), a aj dňa 21.05.2019 predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 12.09.2019 (doklad o doručení čl. 418). JUDr. Andrea Čechovičová, advokátka, IČO: 37 849 417 dňa 06.08.2019 elektronickou poštou (čl. 420) oznámila súdu, že žalobcu od 20.07.2017 v tomto konaní nezastupuje, ale o termíne pojednávania bol žalobca ňou upovedomený. Podľa § 92 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá C.s.p., ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. 11. V zmysle § 92 ods. 3 C.s.p., ukončenie zastupovania žalobcu advokátkou JUDr. Andreou Čechovičovou sa stalo účinným dňa 06.08.2019. Teda doručenie uznesenia odvolacieho súdu dňa
07.12.2017 ako i doručenie predvolania na pojednávanie dňa 21.05.2019 žalobcovi bolo vykonané v súlade s § 110 ods. 1 veta prvá C.s.p., teda riadne a včas. Podľa § 180 C.s.p., po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 12. Na pojednávanie dňa 12.09.2019, na ktoré bol žalobca zákonným spôsobom predvolaný riadne a včas dňa 21.05.2019, sa žalobca bez ospravedlnenia neustanovil. Právny zástupca žalovaného 1/, 2/, 3/ sa ustanovil na pojednávanie riadne a včas. Po zistení týchto skutočností (bod 10. a 11. odôvodnenia tohto rozsudku) súd v súlade s 180 C.s.p., rozhodol, že pojednávať bude v neprítomnosti žalobcu. 13. Na začiatku pojednávania súd konštatoval, že bol dodržaný zákonný postup podľa § 167 C.s.p., čo potvrdil na pojednávaní ústne do zápisnice súdu i prítomný právny zástupca žalovaného, keď uviedol, že všetky podania žalobcu a ním zaslané prílohy a dôkazy sú mu známe. Odkazoval na obsah písomných vyjadrení žalovaného k žalobe a následným podaniam žalobcu, osobitne na žalovaným predložené listinné dôkazy, a to stranami sporu uzavretú rozhodcovskú doložku zo dňa 28.11.2014 (čl. 381) ako i na žalobcom podpísané ručiteľské vyhlásenie zo dňa 28.11.2014 (čl. 380) ako i skutočnosť, že žalobca si v priebehu rozhodcovského konania výzvu ad hoc rozhodcu na vyjadrenie sa k žalobe neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho sídla a táto zásielka sa ad hoc rozhodcovi vrátila, tým došlo k doručeniu žaloby a príloh žalobcovi, (v rozhodcovskom konaní vystupujúcom na strane žalovaného) k doručeniu žaloby fikciou. Žalobca teda vlastnou nečinnosťou (neprevzatím zásielky od ad hoc rozhodcu vo svojom sídle zapísanom v obchodnom registri) zavinil, že nebol aktívnym účastníkom predmetného rozhodcovského konania a tam nevzniesol žiadne svoje námietky, či už k platnosti predloženej rozhodcovskej zmluve alebo voči rozhodcovi. Nie sú teda dané dôvody na zrušenie žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola riadne uzavretá stranami sporu dňa 28.11.2014, žalobca bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, ak by si riadne prevzal zásielku s uvedeným oznámením a žalobou, bolo by mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní aktívne. Rozhodcovské konanie teda prebehlo pred ustanoveným rozhodcom v súlade s rozhodcovskou zmluvou strán sporu. Exekučné konanie sa vedie v SR, teda nie je daný dôvod na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku ani podľa § 50 zák. o rozhodcovskom konaní. Žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania. 14. Obsahom predloženého notárom overeného ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.11.2014 (čl. 380) mal súd preukázaný právny vzťah strán sporu titulom ručenia. Listina je podpísaná žalovanými 1/, 2/, 3/ ako i konateľom žalobcu P. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX U. - Q. J.. Ručiteľské vyhlásenie žalobca urobil v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb., teda podľa práva Slovenskej republiky, nie je tu žiadna zmienka o tom, že by nároky na plnenie z ručiteľského vyhlásenia žalobcu sa mali riadiť právom iného štátu. Nárok žalovaného 1/, 2/, 3/ uplatnený v rozhodcovskom konaní sp. zn. R/02/16 bol nárokom z tohto ručenia žalobcu. 15. Z obsahu predloženej notárom overenej rozhodcovskej doložky podpísanej stranami sporu dňa 28.11.2014 súd zistil, že strany sporu ručiteľ (žalobca) i veritelia (žalovaní 1/, 2/, 3/) sa v súlade s § 4 ods. 1 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda podľa slovenského práva, písomne dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy alebo ktoré súvisia z touto zmluvou , vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky, sa predložia na rozhodnutie výlučne konkrétnemu rozhodcovi, ktorého si zmluvné strany dohodli, resp. ustanovili „ad hoc“ v súlade s § 6 ods. 1 a § 8 ods. 1 vyššie uvedeného zákona o rozhodcovskom konaní, a to JUDr. N. Y., R.., A. XX, XXX XX U., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie zmluvnými stranami ustanoveného rozhodcu bude pre zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Táto rozhodcovská doložka je uzatvorená podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.
Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa § 27 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 40 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Podľa § 41 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 16. Súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku v spojení s predloženým ručiteľským vyhlásením žalobcu a jeho obsahom, a najmä obsahom uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ako aj obsahom písomných vyjadrení k veci zo strany oboch strán sporu za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. 17. Sporové strany mali písomne uzavretú rozhodcovskú zmluvu v súlade § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. dňa 28.11.2014, vzťahujúcu sa aj na súvisiace záväzky žalobcu z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 28.11.2014, čo zvýrazňuje aj samotné označenie zmluvných strán (Ručiteľ a Veritelia). Touto rozhodcovskou zmluvou sa zmluvné (sporové) strany dohodli, že všetky, ktoré medzi nimi vzniknú, bude rozhodovať nimi dohodnutý rozhodca JUDr. N. Y., R.., A. XX, XXX XX U., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne v rozhodcovskej zmluve vyhlásili, že sa podriadia výroku takto určeného ad hoc rozhodcu v rozhodcovskom rozsudku. Túto skutočnosť v žalobe a aj v celom konaní žalobca popieral, súd ju mal nepochybne preukázanú predloženou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 28.11.2014. Súd sa preto so skutkovými tvrdeniami žalobcu nestotožnil, ale stotožnil sa s obranou žalovaného 1/, 2/, 3/ v tomto smere. Z rozhodcovského rozsudku napadnutého žalobou nesporne vyplýva, že určený rozhodca viedol rozhodcovské konanie v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky v súlade s rozhodcovskou zmluvou, dbal na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Skutočnosť, že žalobca si neprevzal zásielku od rozhodcu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá bola jej prílohou, v sídle zapísanom v obchodnom registri podľa § 106 ods. 1 písm. b) C.s.p., čím si sám zavinil nemožnosť sa aktívne zúčastniť na rozhodcovskom konaní, nemôže byť na ťarchu žalovaného 1/, 2/, 3/ a ani dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení. 18. Vychádzajúc z dlhoročnej praxe obchodného sudcu a právneho názoru opakovane vysloveného v rozhodnutiach odvolacieho súdu, podľa ktorého v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zákon neumožňuje robiť vecný prieskum rozhodcovského rozhodnutia, teda ani korigovať vecné odôvodnenie a rozhodnutie rozhodcovského súdu, súd môže skúmať len zákonné dôvody podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. V danom prípade súd uzavrel, že vzhľadom na platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu sporovými stranami, prioritne o tejto otázke rozhoduje výlučne zvolený rozhodcovský súd, a nemôže byť jeho rozhodnutie v tomto vecnom smere dôvodom preskúmavania v tomto konaní o jeho zrušenie. Súd teda v konaní, aj s prihliadnutím na už ustálenú jurisdikciu a jeho úlohu nebyť súdom kvázi odvolacím, sa v tomto smere v konaní nezaoberal, nakoľko je to nad rámec zák. č. 244/2002 Z.z. Súd tiež poukazuje na zmluvný záväzok sporových strán z rozhodcovskej doložky, podľa ktorej sa zmluvné strany podrobia rozhodnutiu rozhodcovského súdu, osobitne jeho výroku a jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Na doplnenie súd dodáva, že podľa súdnej judikatúry rozsudok sa neuzná ak je v zjavnom
rozpore s verejným poriadkom štátu, v ktorom sa uznanie žiada. Výraz zjavný treba pritom vykladať veľmi reštriktívne a verejný poriadok musí byť porušený v značnej miere. Do úvahy neprichádza vecné preskúmanie veci, inak by institut uznania stratil zmysel. Za porušenie verejného poriadku možno pokladať iba situáciu, kedy by došlo k zjavnému porušeniu základnej právnej normy právneho poriadku štátu výkonu. Súd sa preto v tomto smere stotožnil s obranou žalovaného. 19. Súd nezistil žiaden dôvod ani na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. zák. č. 244/2002 Z.z. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Súd konštatuje, že ad hoc rozhodca bol ustanovený podľa dohody sporových strán v rozhodcovskej zmluve, rozhodcovské konanie prebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, teda podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, a priebeh rozhodcovského konania nebol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, žiadnu takúto námietku žalobca v rozhodcovskom konaní ani nenamietal, a preto tvrdenia žalobcu v žalobe nemôžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a závery, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.