Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-420-2018.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/420/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovaným: 1/ L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., V. XXXX/X a 2/ Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., V. XXXX/X, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, o zaplatenie 10.794,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8Csp 474/2017-90 zo dňa 13. septembra 2018
rozhodol:
I. M e n í rozsudok v časti výroku pod č. I. vo výške povolenej splátky tak, že žalovaným v 1. a 2. rade povoľuje splácať žalobcovi spoločne a nerozdielne priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom dôjde k právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie plnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.588,52 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.588,52 eur odo dňa 3.3.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom dôjde k právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žalobca má voči žalovaným 1,2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,14% o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017, ktorou právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12,
IČO: XX XXX XXX, uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie sumy 10.794,19 eur s príslušenstvom , titulom splnenia záväzku v zmysle zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 7.10.2013 ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že dňa 7.10.2013 so žalovanými 1,2 uzatvoril Zmluvu o pôžičke č. 8012125, na základe ktorej im poskytol pôžičku v sume 11.000,- eur, ktorú mali žalovaní 1,2 splatiť v 120 pravidelných mesačných splátkach v sume 177,24 eur. Do podania žaloby žalovaní 1,2 zaplatili žalobcovi sumu 2.411,48 eur. Vzhľadom na to, že žalovaní 1,2 porušili svoju povinnosti splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca ich listom - predžalobná upomienka zo dňa 31.12.2014 vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalobca dňa 19.2.2015 úver zosplatnil. Žalovaní 1,2 dlžné splátky do podania žaloby neuhradili.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8Csp/474/2017 - 45 zo dňa 17.4.2018 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: XX XXX XXX ( neskôr žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. Mlynské Nivy č. 1, Bratislava IČO : XX XXX XXX ) vstúpil nový žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: XX XXX XXX.
4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa 7.10.2013, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 tohto zákona, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 39, § 41, § 52 ods. 1,3-6, 9 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaní 1,2 uzatvorili dňa 7.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú si nazvali zmluva o pôžičke. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva spĺňa náležitosti § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch, t.j. zákone č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákone č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Žalovaným 1,2 bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 11.000,- eur, ktorý mali povinnosť splácať v 120 - tich mesačných splátkach po 170,59 eur, pričom celková suma pôžičky činila 20.470,80 eur, celkové náklady činili 9.470,80 eur, splátka s poistným 177,24 eur, RPMN 14,90%, ročná úroková sadzbu 14,90%, priemerna hodnota RPMN 13,44%, termín konečnej splatnosti 10/2023 a platnosť prvej splátky bola stanovená ku dňu 20.11.2013. Z predloženého Prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaní 1,2 do podania žaloby uhradili žalobcovi sumu 2411,48 eur.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov a a zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky so zreteľom na odôvodnenie uvedené v bodoch 25 až 29 napadnutého rozsudku, ale z dôvodu nesprávne uvedenej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa ako aj výšky celkových nákladov je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 písm. b/ zák.č. 129/2010. Preto žalovaných v 1. a 2.rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru, t.j. 11.000,-eur a sumy uskutočnených úhrad vo výške 2.411,18 eur a vo zvyšnej časti ktorá predstavuje úroky a poplatky, súd žalobu zamietol.
8. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP určil, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach a to vychádzajúc z finančných problémov žalovaných. Preto žalovaným v 1. a v 2.rade priznal splátky vo výške 200,-eur s tým, že žalobca nie je vzhľadom na priznanie úroku z omeškania spolu s istinou, žiadnym spôsobom ukrátený. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP samostatne.
9. Proti časti výroku pod číslom I. v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalovaní v 1. a 2.rade, t.j. proti výške priznaných splátok 200,-eur, čo je vzhľadom na ich príjem nemožné. Poukazovali na svoje výdavky, ktoré citovali v odôvodnení napadnutého rozsudku. Apelovali na bližšie neodôvodnenie výšky priznanej splátky. Navrhovali priznať pravidelné mesačne splátky vo výške 100,-eur. Uplatnili odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a podľa obsahu odvolania aj v zmysle § 365 ods.1 písm. d/ CSP.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných súhlasil s navrhovanou zmenou napadnutej časti výroku rozsudku a súhlasil s priznaním pravidelných mesačných splátok vo výške 100,-eur.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/,f/ a h/ CSP , so zreteľom na súhlas žalobcu s priznaním splátok nie vo výške 200,-eur ale ich znížením na výšku 100,-eur.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2019 o 9.35 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného rozhodnutia bolo zverejnené dňa 3.9.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.
13. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok č. I. rozsudku, avšak len v rozsahu určenia výšky mesačnej splátky na plnenie priznaného dlhu, na ktorý boli žalovaní 1. a 2. zaviazaní spoločne a nerozdielne.
14. Odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené vo veci.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je vymedzený procesnými vadami konania a rovnako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016).
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
17. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
18. Podľa ust. § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
19. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
20. Podľa ust. § 232 ods. 3 CP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺžením lehoty na plnenie sa rozumie určenie lehoty dlhšej, ako 3 dni alebo aj umožnenie plniť dlh v opakujúcich sa splátkach, ktorých výšku a dátum splatnosti určí súd. Predĺženie paričnej lehoty musí súd v odôvodnení rozsudku odôvodniť.
23. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných bolo posúdiť, či súd prvej inštancie určil výšku splátok tak, aby táto zodpovedala platobnej schopnosti žalovaných a zohľadňovala ich snahu o splnenie záväzku, ako aj nárok žalobcu ako veriteľa na riadne a včasné uspokojenie svojej pohľadávky.
24. S prihliadnutím na podané odvolanie žalovaných a ich návrh so znížením priznanej splátky 200,- eur mesačne , na splátku 100,-eur mesačne , s čím aj žalobca súhlasil (viď vyjadrenie k odvolaniu žalovaných), odvolací súd dospel k záveru, že výška splátky 100,-eur mesačne zodpovedá platobnej schopnosti žalovaných, pričom zohľadňuje aj ich snahu o splnenie záväzku a rovnako aj nárok žalobcu ako veriteľa na riadne a včasne uspokojenie svojej pohľadávky, keďže s takto navrhovanou výškou splátok žalobca vyjadril súhlas.
25. Preto odvolací súd už konkrétne naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP nepreskúmaval, keďže mal za to, že splátka vo výške 100,-eur je v danom prípade adekvátna a zodpovedá účelu súdneho konania, ako aj princípu spravodlivej ochrany porušených práv.
26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie , v napadnutej časti výrok rozsudku pod č.I zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2.rade povolil splácať žalobcovi spoločne a nerozdielne priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100,-eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom dôjde k právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie plnenia čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia v zmysle § 232 ods. 4 CSP.
27. Odvolací súd len dodáva, že v ostatnej časti, pokiaľ ide o priznanú sumu ako aj príslušenstvo z istiny a rovnako aj trovy konania, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý (§ 379 CSP).
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP , § 262 ods. 1 ,§ 255 ods. 1 CSP a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že odvolací súd v odvolacom konaní už len rozhodoval o výške splátky na plnenie priznanej peňažnej povinnosti rozhodnutím vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP), pričom zmena výšky splátky rozsudok vo veci samej ako aj priznaný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní neovplyvnila.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).