Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-110-2016.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXA, A., o zaplatenie 1.732,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.732,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 13.10.2013 do zaplatenia.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.) sa žalobou podanou súdu dňa 21.4.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy, ktorá predstavuje nesplatené peňažné prostriedky čerpané žalovaným na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby uzavretej s právnym predchodcom žalobcu Tatra banka, a.s. (ďalej len „banka“) dňa 27.6.2008, ako aj príslušenstva k istine a náhrady trov konania.
2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila banka pohľadávku žalovaného na žalobcu a túto skutočnosť banka ako postupca oznámila žalovanému v oznámení zo dňa 8.10.2015 a súčasne ho vyzvala na zaplatenie dlhu novému veriteľovi.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa ani jedna zo sporových strán nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Súd na základe dokazovania listinami vykonaným v súlade s ust. § 204 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a po právnom posúdení podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), §§ 504 a 506 ObchZ, § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. a), b), d) a §§ 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; veriteľ poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 57.000,- Sk (1.892,05 eur) a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Keďže mal za preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy, keď túto uzavrel za účelom získať peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať právnemu predchodcovi žalobcu v pravidelných splátkach. Vzhľadom na to, že v danej veci súd nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok, resp. jeho príslušenstvo je v súlade so súčasne platnou právnou úpravou slúžiacou na ochranu spotrebiteľa, súd
žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozsudok súd vyhlásil na tomto pojednávaní dňa 12.9.2019, pričom zápisnica o pojednávaní bola skončená a podpísaná o 9,20 hod..
4. Podaním doručeným súdu dňa 11.9.2019, s obsahom ktorého sa však súd mohol oboznámiť najskôr až nasledujúci deň, t. j. 12.9.2019 o 9,34 hod., zobral žalobca žalobu späť bez udania dôvodu a konanie vo veci žiadal zastaviť bez nároku na náhradu trov konania voči žalovanému a zároveň požiadal o vrátenie časti súdneho poplatku.
5. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
8. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
9. Nakoľko späťvzatie žaloby sa do dispozície súdu dostalo až po vyhlásení rozsudku, ktorým je v zmysle ust. § 219 ods. 4 CSP viazaný, odôvodnenie tohto rozhodnutia neobsahuje niektoré z náležitostí uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP, poukazujúc na základné princípy Civilného sporového poriadku uvedené najmä v čl. 4 a čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).