Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-71-2017.pdf
PDF · 86.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému T. L., nar. XX.XX.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2019, v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. L. nar. XX.XX.XXXX v S. trvale bytom: Ul. W. XXX/XX, M.
sa uznáva za vinného, že
dňa 07.08.2016 v čase okolo 03:00 hod v obci C. na ulici O. pred hlavným vchodom do amfiteátra počas konania slávností napadol D. H. takým spôsobom, že ho zhodil na zem a viac krát ho udrel zovretou päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre v čelovej oblasti, v oblasti hornej pery úst, bez príznakov vegetatívnej symptomatológie, zlomeninu nosových kostí bez výraznejšieho posunu kostných úlomkov, s odreninou kože nosa a s krvácaním z nosa, podvrtnutie krčnej a driekovej chrbtice bez úrazových zmien a kostnom skelete stavcov, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti pravého lakťa a pravého kolena s dobou liečenia a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 3 týždne,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenému D. H., nar. XX.XX.R. v S., trvale bytom: P., Q. č. XXX/XX škodu vo výške 1.147,90 Eur,
- poškodenej spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom: Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 149,11 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 28.09.2017 na tunajšom súde obžalobu na obvineného T. L. pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného T. L., svedka - poškodeného D. H., svedkyňu X. H., svedka U. W., svedka F. C., svedka U. C., svedkyňu Y. Q. a oboznámil listinné dôkazy a to zápisnice o rekognícii osoby, fotodokumentáciu. Zápis o dychovej skúške obžalovaného, vyčíslenie uplatneného nároku na náhradu škody VšZP a.s., odpis registra trestov obžalovaného, záznam hliadky zo dňa 07.08.2016, lustráciu v registri priestupkov obžalovaného.
- Výrok o vine -
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že dňa 07.08.2016 v čase o 03.00 hod. v obci C. na ulici O. pred hlavných vchodom do amfiteátra počas konania slávností prišlo k fyzickému stretu medzi obžalovaným a poškodeným D. H., ktorí boli v rozhodnom čase pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva z výpovede obžalovaného T. L. (č. l. 218), poškodeného D. H. (č. l. 219-220), svedkyne X. H. (č. l. 220 - 221), svedka U. W. (č. l. 221-222), svedka F. C. (č. l. 234), svedka U. C. (č. l. 235-236), zápisníc o rekognícii osoby (č. l. 72- 81) a zápise o dychovej skúške obžalovaného (č. l. 96).
Znaleckým posudkom znalca MUDr. Mariána Pamulu č. 130/16 zo dňa 22.10.2016 (č. l. 52-69) bolo v konaní preukázané, že v príčinnej súvislosti s fyzickým stretom medzi obžalovaným a poškodeným, poškodený utrpel zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre v čelovej oblasti, v oblasti hornej pery úst, bez príznakov vegetatívnej symptomatológie, zlomeninu nosových kostí bez výraznejšieho posunu kostných úlomkov, s odreninou kože nosa a s krvácaním z nosa, podvrtnutie krčnej a driekovej chrbtice bez úrazových zmien a kostnom skelete stavcov, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti pravého lakťa a pravého kolena s dobou liečenia a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 3 týždne.
Na základe vyššie uvedených zistení súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a že poškodenému bolo obžalovaným ublížené na zdraví.
Predmetom sporu medzi prokurátorom a obžalovaným T. L. bola primárne tá skutočnosť, kto bol iniciátorom samotného konfliktu, a či zranenia, ktoré poškodený utrpel, neboli len dôsledkom nutnej obrany obžalovaného, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, čo je relevantné pre naplnenie skutkovej podstaty oboch stínaných trestných činov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi (č. l. 218) uviedol, že ho poškodený najprv verbálne napadol, prišlo k slovnej a následne aj fyzickej šarvátke, keď ho poškodený sotil a on mu to vrátil. Poškodeného trafil päsťou na tvár a následne mu poškodený začal údery opätovať. Následne ho napadla svedkyňa X. H. a ako ležal na zemi, cítil údery a kopance.
Poškodený vo svojej výpovedi (č. l. 219-220) poprel akýkoľvek verbálny konflikt s obžalovaným. Uviedol, že obžalovaný ho bezdôvodne fyzicky napadol tak, že ho začal udierať päsťou do tváre asi 3-4 krát, potom spadol na zem, kde obžalovaný v útoku pokračoval ďalšími 5-6 údermi. Útoku sa len bránil krytím a prerušila ho až jeho manželka svedkyňa X. H..
Výpoveď poškodeného v podstatných bodoch potvrdzuje jeho manželka svedkyňa X. H. (č. l. 220-221). Ďalej uviedla, že po tom, ako poškodený spadol po úderoch obžalovaného na zem, obžalovaný si na
neho sadol a začal ho udierať päsťami do tváre. Útok prerušila tým, že obžalovanému zaryla nechty do očí, čo preukazuje aj fotodokumentácia (č. l. 82) a ten potom s útokom prestal.
Svedkovia U. W. (č. l. 221-222) a F. C. (č. l. 234-235) vnímali len časť konfliktu, a to keď poškodený ležal na zemi a obžalovaný ho bil.
Výpoveď obžalovaného v časti týkajúcej sa predchádzajúceho slovného konfliktu s poškodeným a vzájomného strkania potvrdil výlučne svedok U. C. (č. l. 235-236). Naviac uviedol, že bitku začal poškodený tým, že dal prvú ranu, ktorej sa obžalovaný vyhol, potom zápasili, spadli na zem a ďalej už konflikt nesledoval.
Výpoveď svedka U. C. je v rozpore s výpoveďou svedkyne X. H., čím vznikli pochybnosti o vierohodnosti týchto svedkov. V prípade svedkyne X. H. je potrebné konštatovať rodinný pomer k poškodenému, nakoľko je jeho manželkou, čo v prípade svedka U. C. absentuje, nakoľko ako sám uviedol, obžalovaného pozná len z videnia a von spolu nechodili. Pre posúdenie vierohodnosti svedka U. C. je však rozhodná výpoveď svedkyne Y. Q. (č. l. 236-237), bývalej priateľky obžalovaného, ktorá uviedla, že pozná svedka U. C., s ktorým je obžalovaný od malička kamarát a pravidelne sa spolu stretávali. Z výpovede predmetnej svedkyne je nepochybné, že svedok U. C. vedome zamlčal svoj vzťah s obžalovaným, čo robí jeho výpoveď k predmetnému skutku absolútne nevierohodnú. Naopak výpoveď svedkyne X. H. súd napriek rodinnému pomery s poškodeným vyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko bola konzistentná, nerozporuplná a podporená aj inými vykonanými dôkazmi.
V kontexte vyššie uvedených dôkazov dospel súd bez dôvodných pochybností k záveru, že obžalovaný napadol poškodeného tým, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, ten spadol na zem, kde obžalovaný v útoku pokračoval tak, že sedel na poškodenom, ktorý sa len kryl a niekoľkokrát udrel poškodeného päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia špecifikované v znaleckom posudku MUDr. Mariána Pamulu. Ani z fotodokumentácie predloženej obžalovaným (č. l. 82) nevyplývajú také zranenia obžalovaného, ktoré by mu mohli byť spôsobené práve poškodeným.
Tým, že k fyzickému útoku obžalovaného na poškodeného prišlo na mieste verejnosti prístupnom v obci C. na ulici O. a súčasne pred viac ako dvomi prítomnými osobami, naplnil obžalovaný skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Samotné zranenia, ktoré poškodenému obžalovaný spôsobil v priamej príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a zároveň aj sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu 3 týždňov, čím je naplnená skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko chcel napadnúť poškodeného a opakovanými fyzickými atakmi päsťou do oblasti hlavy mu spôsobiť ublíženie na zdraví. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Nad rámce uvedeného súd dodáva, že aj v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že poškodený začal predmetný konflikt, nemožno útok obžalovaného na poškodeného, najmä čo sa týka útoku na zemi, kedy bol poškodený v podstate bezbranný voči prebiehajúcemu útoku obžalovaného, posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, t. j. nutnú obranu.
Súd odmietol návrh na doplnenie dokazovania zisťovaním, či bol poškodený podrobený dychovej skúške a s akým výsledkom, nakoľko z výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, pričom koncentrácia alkoholu v dychu poškodeného nie je pre ustálenie priebehu skutkového stavu rozhodná.
- Výrok o treste -
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody do 3 rokov a pri prečine ublíženia na zdraví je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 2 rokov. Oba prečiny boli spáchané v jednočinnom súbehu, a preto je nevyhnutné obžalovanému uložiť úhrnný trest za použitia absorbčnej zásady podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Súd ukladal trest podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko sa jedná o trestný čin najprísnejšie trestný. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
- obžalovaný spáchal viac trestných činov a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
- Výrok o náhrade škody -
Poškodený D. H. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1147,90 Eur za ublíženie na zdraví, ktorého výška bola preukázaná znaleckým posudkom znalca MUDr. Mariána Pamulu (č. l. 65) a poškodená spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 149,11 Eur ako vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému D. H. (č. l. 70-71).
Keďže z vykonaného dokazovania mal súd výšku škody preukázanú, obžalovaný ju žiadnym spôsobom nespochybnil a súd vylúčil spoluzavinenie poškodeného, uložil obžalovanému povinnosť, aby predmetnú škody poškodeným subjektom v uplatnenej výške uhradil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.