Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_34Ca-5-2018.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
34Ca/5/2018
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom, so sídlom Nám. Biely kríž 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: PETAMAX s.r.o., so sídlom Klimkovičova 40, 040 23 Košice, IČO: 45 898 341, v spore o zaplatenie 780,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 780,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 780,- Eur odo dňa 12.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 780,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 780,- Eur odo dňa 12.12.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že mu ako organizácii kolektívnej správy v zmysle ust. § 144 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon bolo udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej správy Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-1587/2016-232/10421 dňa 18.8.2016 na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle Oprávnenia písm. o) vykonáva kolektívnu správu v odbore použitie vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Jahodná Resort, na adrese Jahodná, Košice, kedy sa jedná o zariadenie zaradené podľa ust. § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277/2008 Z.z. do kategórie hotel 3*. Má za to, že žalovaný v roku 2017 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom 30 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ktoré boli obsahom verejného prenosu, a ku ktorým vykonáva správu. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v roku 2017 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda, že na izbách ubytovacieho zariadenia boli v rozhodnom čase umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli
ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos. Poukázal ďalej aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA, sp. zn. C-306/05 V uvedenom konaní Súdny dvor EÚ ako odpoveď na prejudiciálne otázky (bod 29 rozsudku) výslovne uvádza, že „Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice.“ Do pozornosti dal aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.3.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku, sp.zn. C-162/10, kedy Súdny dvor EÚ v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku uviedol: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos... .“ V neposlednom rade poukázal aj na výrok Uznesenia Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.3. 2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai: „Prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.“ V tejto súvislosti poukázal aj na výzvu generálneho sekretariátu Komisie európskych spoločenstiev zo dňa 18.10.2005 zaslanú MZV ČR. Česká republika vo svojej právnej úprave zaviedla režim, kedy poskytla ubytovacím zariadeniam výnimku v tom zmysle, že poskytovanie televízneho a rozhlasového vysielania v izbách ubytovacích zariadení nepovažovala za sprístupňovanie diel. Komisia ES však vyjadrila názor, že prenášanie signálu do hotelových izieb je druhotným použitím, je sprístupňovaním verejnosti, teda verejným prenosom, a vyžaduje súhlas autorov a nositeľov práv. Na základe uvedenej výzvy Česká republika vypustila zo svojej právnej úpravy uvedenú výnimku. Žalobca ďalej poukázal na to, že je nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri používaní žalobcom spravovaných diel (t.j. diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou s ním uzatvorenou. Rozšírená hromadná licenčná zmluva je novým inštitútom v autorskoprávnej úprave kolektívnej správy v Slovenskej republike, ktorého zmyslom a cieľom je zabezpečiť ochranu práv všetkých autorov a zabrániť tak neoprávneným zásahom do ich vlastníctva. Samotní autori a nositelia práv objektívne nemajú možnosť riadnej kontroly nakladania s ich vlastníctvom. Na druhej strane inštitút rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy napomáha aj používateľom, ktorí sa často dostávajú do situácie, keď nemajú reálnu možnosť vyhľadávať jednotlivých autorov a nositeľov práv a dostávajú sa tak nechcene do postavenia porušovateľov autorského práva. Uviedol, že je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na vyššie uvedené použitie diel - „verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia.“ Vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Uviedol, že v roku 2017 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.515 slovenských nositeľov práv. Prikladá preto k žalobe zoznam nositeľov práv v Slovenskej republike ním zastupovaných na zmluvnom základe aj zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy práv, s ktorými má recipročné zmluvy o zastupovaní. Zastupuje v Slovenskej republike všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch. V zmysle zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv vykonáva správu práv ku všetkým dielam, ktoré daní autori vytvorili do dňa uzatvorenia zmluvy o zastupovaní, ako aj ku všetkým dielam, ktoré autori vytvoria po uzatvorení zmluvy o zastupovaní. Obsahovo zhodné zmluvy o zastupovaní má uzatvorené so všetkými slovenskými autormi a nositeľmi práv, ktorých zastupuje na zmluvnom základe, a ktorí sú uvedení v predloženom zozname, ktorý tvorí prílohu žaloby. Ako príklad taktiež prikladá
recipročnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zahraničnou organizáciou kolektívnej správy. V zmysle uvedenej zmluvy v Slovenskej republike vykonáva správu práv ku všetkým dielam všetkých autorov, ktorých zahraničná organizácia kolektívnej správy zastupuje vo svojom domovskom štáte. Obsahovo zhodné recipročné zmluvy má uzatvorené so všetkými zahraničnými organizáciami kolektívnej správy, ktoré sú uvedené v predloženom zozname, ktorý tvorí prílohu žaloby. V zmysle ust. § 79 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Poukázal na ust. § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.“ Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, čo vyššie uvedeným preukázal. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení, keď žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov diel, ku ktorým vykonáva správu. Ďalej žalobca uviedol, ž v predmetnom konaní si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny, teda v minimálnej výške, a to za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 vo výške 780,- Eur. Uvedenú sumu špecifikoval v zmysle svojho sadzobníka licenčných odmien tak, že predstavuje súčin obvyklej licenčnej odmeny 30 zvukovoobrazových zariadení x 26,- Eur za hotel 3* = 780,- Eur. Tvrdí, že má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, nakoľko žalovaný používal predmety ochrany ním spravované, t.j. literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické diela, diela výtvarného umenia, architektonické diela a diela úžitkového umenia, formou verejného prenosu, porušoval autorské práva, keď bez jeho súhlasu používal predmety ochrany verejným prenosom, a preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške uplatnenej žalobou.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril v súdom stanovenej lehote, a ani do vyhlásenia rozhodnutia napriek tomu, že mu žaloba bola doručená dňa 7.2.2019.
4. Podľa ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
5. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
6. Podľa ust. § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
7. Súd o nároku žalobcu rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 12.9.2019 v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného, u ktorého mal súd vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 2.6.2019, a ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil zo žiadnych dôvodov a žiadnym spôsobom.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 12.9.2019 v neprítomnosti žalovaného a pri rozhodovaní prihliadal na obsah spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložila strana sporu - žalobca.
9. Po otvorení pojednávania súdom dňa 12.9.2019 žalobca žiadal súd, aby rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ust. § 274 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa ust. § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
12. Podľa ust. § 221 písm. b) Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak to ustanovuje tento zákon.
13. Podľa ust. § 277 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
14. Podľa ust. § 277 ods. 3 Civilného sporového poriadku návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
15. Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (Čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku).
16. Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (Čl. 10 Základných princípov Civilného sporového poriadku).
17. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v spore, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd už vo fáze konania pred pojednávaním vo veci samej rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Skutkovým základom kontumačného rozsudku v zmysle ust. 273 Civilného sporového poriadku je žalobcom tvrdený skutkový stav, t.j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku.
18. V danom prípade súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a to z dôvodu, že boli splnené podmienky pre takýto postup, teda jednalo sa o spor podľa ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (spor o uloženie povinnosti), žalovaný bol na pojednávanie súdu riadne predvolaný, avšak napriek tomu sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, hoci bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca na pojednávaní navrhol, aby súd z týchto dôvodov vydal rozsudok pre zmeškanie a žalobe vyhovel, ktorý postup predstavuje akúsi sankciu pre žalovaného za jeho nečinnosť v spore.
19. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O trovách konania súd tak rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v spore úspešný, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (ust. § 277 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno podať len proti výroku o náhrade trov konania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku a to na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 357 písm. m) C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. § 365 ods.1 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (ust. § 367 ods.1 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.