Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-17-2017.pdf
PDF · 116.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: O. C., D.. X.X.XXXX, N. XXX XX M. XXX proti žalovaným: 1/ I. A., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX M. XX, zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné 2/ Z. A., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXX, 3/ I. A., D.. XX.XX.XXXX , N. XXX XX M. XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd žalovaným v 1/ a v 3/ rade vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa X.X.XXXX na súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. a to parcela reg. č. „C“ XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 a nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. a to parcela reg. „C“ č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX pre katastrálne územie M., patrila v podiele celkom XX/ XX-in do dedičstva po nebohých rodičoch žalobkyne M. C., zomrelom dňa XX.X.XXXX a O. C., zomrelej dňa X.X.XXXX.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou po nebohom svojom otcovi M. C. a nebohej svojej matke O. C.. Ďalej žalobkyňa uviedla, že pôvodnou žalobou vedenou na tunajšom súde v konaní pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti a to mpč. XXXX o výmere XXXX m2, pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX pre katastrálne územie M., vtedy ako parcela reg. „E“ zapísaná na Liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie M. v podiele XX/XX - in patrí do dedičstva po rodičoch žalobkyne. Pôvodnú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných v tejto pozemnoknižnej zápisnici (č. XXX) a teda parciel č. XXXX - roľa G. a XXXX - roľa G. boli jej starý otec M. C., ktorý je vedený pod N. Y. a ktorý svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol titulom dedenia, jej rodičia vedení pod N. M. a G.. Rodičia žalobkyne túto spornú nehnuteľnosť užívali v prírode už reálne vyčlenenú s vlastníckymi účinkami spolu aj so spoluvlastníckym podielom starého otca žalobkyne, ktorý nadobudli darom od jej starého otca približne v roku XXXX až XXXXX.
V čase podávania prvej žaloby mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na vysporiadaní sporných nehnuteľnosti do dedičstva po svojich rodičoch, pretože žalovaní resp. žalovaná v 1/ rade a jej právny predchodca si tieto nehnuteľnosti vysporiadali a v súčasnosti sú na katastri vedené na ich meno. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že spornú nehnuteľnosť až do roku XXXX užívali výlučne jej rodičia, kedy ju vniesli do užívania poľnohospodárskeho družstva. Žalobkyňa vzhľadom na svoj vek má vedomosť iba o tom, že spornú parcelu pred jej rodičmi užívali iba starí rodičia, pretože už ako malé dieťa chodila s nimi na voze na pole. Parcela, ktorú užívali jej rodičia, má približne 3 až 4 áre a nachádza sa v hone za posledným rodinným domom v obci M., nie však bezprostredne po pravej strane smerom k bývalému Poľnohospodárskemu družstvu M.. V právoplatne skončenom konaní XXC/XXX/XXXX boli vypočutí aj svedkovia, ktorí prevažne potvrdzovali stav užívania spornej nehnuteľnosti pred jej vnesením do družstva v prospech žalobkyne.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že v priebehu konania XXC/XXX/XXXX bola priložená aj identifikácia parciel zo dňa X.X.XXXX a to konkrétne k parcele mpč. XXXX, pričom z tejto identifikácie vyplynulo, že tejto pozemnoknižnej parcele zodpovedajú parcely reg. „C“ XXX/X, XXX/XX V. XXX/XX a z dôvodu zamerania sa na unesenie dôkazného bremena nedošlo k zmene návrhu podľa vykonanej identifikácie parciel. Preto na základe toho bol aj vynesený rozsudok, ktorým súd určil, že nehnuteľnosť parcela mpč. XXXX o výmere XXXX m2 pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX pre katastrálne územie M., teraz zapísaná ako parcela reg. „. na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. patrí v podiele celkom XX/XX do dedičstva po nebohých rodičoch žalobkyne. Avšak toto rozhodnutie tunajšieho súdu nebolo možne zapísať do katastra nehnuteľnosti, pretože už dňa XX.XX.XXXX pred podaním žaloby bol v údajoch katastra nehnuteľnosti vykonaný zápis zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a darovacej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, ktorej vklad bol povolený pod S.-XXXX/XX. Technickou prílohou k tomuto právnemu úkonu bol geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený za účelom rozdelenia parciel XXXX V. XXXX, podľa ktorého pôvodná parcela XXXX zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. zanikla. Z tejto pôvodnej parcely XXXX vznikli parcely registra „Y. Č.. XXX/X, XXX/XX V. XXX/XX.
Žalobkyňa ďalej poukázala, že zápisom právneho úkonu o vklade S.-XXXX/XXXX a geometrického plánu platilo, že už v čase podania žalobného návrhu v údajoch katastra nehnuteľnosti parcela mpč. XXXX neexistovala, čo vypláva aj z Oznámenia o vybavení podania vydaného Okresným úradom A. zo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že rozsudok tunajšieho súdu vydaný v konaní XXC/XXX/XXXX je zmätočný a nevykonateľný, a aj keď je úplne priaznivý v prospech žalobkyne, nie je možné ho zapísať.
Zároveň žalobkyňa uviedla, že dňa X.XX.XXXX bol v katastrálnom území obce M. vyhlásený projekt pozemkových úprav a v tejto súvislosti bola dňa X.XX.XXXX vyhlásená nová vektorová katastrálna mapa po schválenom projekte pozemkových úprav. Podľa tejto novej vektorovej katastrálnej mapy parcely XXX/X, XXX/XX V. XXX/XX sú dnes identické s parcelou registra „Y. Č.. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., ktorej výlučnou vlastníčkou je žalovaná v 1/ rade, parcelou registra „C“ č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., ktorá je v podielom spoluvlastníctve žalovaných v 2/ a v 3/ rade.
Žalobkyňa má naďalej naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby na určení spoluvlastníckych podielov svojich právnych predchodcov zo spornej nehnuteľnosti do dedičstva po svojich rodičov, pretože žalovaní sú v katastri nehnuteľnosti stále vedení ako ich výluční vlastníci. Ďalej žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 137 písm. c) CSP, na ustanovenie § 115, § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 stredného Občianskeho zákonníka z roku XXXX, kedy rodičia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo k podielom sporných nehnuteľnosti vydržaním. Vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom bol ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. M. zo dňa XX.X.XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. M. pre kat. úz. M. zo dňa XX.X.XXXX, fotokópiu mapy parciel XXXX V. XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. M. zo dňa
XX.X.XXXX, Oznámenie o vybavení podania zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa tiež navrhla pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
4. Súd podľa ustanovenia § 167 ods. 2 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) doručoval žalobu spolu s uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe ako aj s procesným poučením žalovaným, pričom žalovaná v 1/ rade si listiny prevzala dňa X.X.XXXX, žalovaný v 2/ rade si listiny prevzal X.X.XXXX a žalovaná v 3/ rade si listiny prevzala dňa X.X.XXXX. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.
5. Právny zástupca žalovanej v 1/ rade na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.X.XXXX, uviedol, že žalovaní v 1/ a v 3/ rade v podstate nárok žalobkyne nepopierajú, ale v súčasnosti parcela, ktorú požaduje žalobkyňa, nezodpovedá pôvodnej parcele XXXX, pretože z parcely XXXX boli vytvorené tri parcely a to XXX/X, XXX/XX V. XXX/XX a následne pozemkovými úpravami došlo k zmene, pričom parcela, ktorú uvádza žalobkyňa v žalobe XXXX bola vytvorená zlúčením parciel XXX/XX a XXX/XX, pričom parcela XXX/XX bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely XXXX. Takisto parcela XXX/X bola rozdelená na 2 parcely a to XXXX a XXXX, a parcela XXX/XX zodpovedá parcele XXXX. Avšak táto bola vytvorená aj z časti parcely XXXX, preto by bola potrebná identifikácia parciel, aby bolo presne zodpovedané, ktorým parcelám v súčasnosti zodpovedá pôvodná parcela XXXX.
6. Na ďalšie pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa nedostavila žalobkyňa, pričom jej právne zastúpenie bolo ukončené z dôvodu ukončenia výkonu advokácie jej právnej zástupkyne. Žalobkyňa pred termínom pojednávania súdu oznámila, že si zvolí nového právneho zástupcu, avšak na pojednávanie sa bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie pojednávania nedostavila, preto súd pojednával bez prítomnosti žalobkyne a bez prítomnosti žalovaného v 2/ rade, ktorý svoju neúčasť taktiež neospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal.
7. Po pojednávaní konaného dňa XX.XX.XXXX vzhľadom na doručené listiny zo strany Okresného úradu C., katastrálneho odboru bola žalobkyňa vyzvaná, aby uviedla, či trvá na podanej žalobe, prípadne, aby navrhla zmenu žaloby a taktiež aby sa k listinám zaslaných Okresným úradom, odborom katastrálnym vyjadrila. Súd rovnakú výzvu zaslal následne aj novému právnemu zástupcovi žalobkyne, pričom žalobkyňa na túto výzvu súdu nereagovala.
8. Na ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX, právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila neúčasť žalobkyne z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných dôvodov, pojednávania sa tiež nezúčastnil ani žalovaný v 2/ rade. Právni zástupcovia strán sporu sa vyjadrili, že je možná mimosúdna dohoda o vyporiadaní podielu žalobkyne a žiadali pojednávanie odročiť.
9. Na pojednávanie, ktoré sa konalo X.X.XXXX, sa nedostavili žalobkyňa a žalovaný v 2/ rade. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že jej neúčasť ospravedlňuje z dôvodu jej oslabeného zdravotného stavu, pričom sa vyjadril, že súd môže konať aj v jej neprítomnosti. Žalovaný v 2/ rade svoju neúčasť písomne ospravedlnil a dal súhlas, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Ďalej právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa dala vypracovať nový geometrický plán, avšak do termínu pojednávania tento geometrický plán vypracovaný nebol, a preto navrhol pojednávanie odročiť za účelom mimosúdnej dohody. Právny zástupca žalovanej v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade s odročením súhlasili.
10. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom zhrnutí uviedla, že sa žalobkyni nepodarilo zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu, ktorý by preukázal skutočnosti vzhľadom na aktuálny stav označenie parciel a preto ponechal rozhodnutie na zvážení súdu.
11. Právny zástupca žalovaných v 1/ až v 3/ rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože počas samotného priebehu konania sa mala pripraviť nejaké dohoda, avšak k tejto dohode nedošlo, bolo nariadených viacero pojednávaní, ktoré sa v podstate neuskutočnili a žalobkyňa sa na pojednávanie ani raz nedostavila, pričom geometrický plán zabezpečený nebol.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré predložila žalobkyňa, s rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX, s listinami, ktoré si súd na návrh žalobkyne vyžiadal od Okresného úradu Humenné, odbor katastrálneho, pripojením si dedičských spisov po nebohých rodičoch žalobkyne a zistil tento skutkov stav.
Skutkový stav
13. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcelné Č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 je žalovaná v 1/ rade.
14. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 je žalovaná v 1/ rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku a žalovaný v 2/ rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku.
15. Z oznámenia o vybavení podania vydaného Okresným úradom Prešov katastrálnym odborom zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie proti postupu orgánu verejnej správy o vrátení listiny, ktorým poukázala na postup Okresného úradu C., katastrálneho odboru pri vrátení listiny rozsudku súdu. Správny orgán uviedol, že v súdnom konaní XXC/XXX/XXXX sa súd zaoberal pôvodnou parcelou mpč. XXXX, ktorá už v údajoch katastra neexistovala a doručením predmetného rozsudku súdu na zápis do katastra nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX správny orgán nemohol vykonať zápis rozsudku v takom rozsahu, ako je vo výroku uvedené, keďže z tohto výroku nevyplýva, ktorej konkrétnej parcele CKN táto časť zodpovedá a to aj s ohľadom na geometrický plán č. XXX/XXXX. V závere Okresný úrad skonštatoval, že vrátenie listiny a to rozsudku XXC/XXX/XXXX ako nezápisateľnej bolo vykonané v súlade so zákonom.
16. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a stal sa vykonateľným dňa X.X.XXXX, súd určil, že nehnuteľnosť parcela mpč. XXXX o výmere XXXX m2, zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX katastrálne územie M. a teraz zapísaná ako parcela reg. „E“ na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie M. patrí v podiele celkom XX/XX-in do dedičstva po nebohých rodičoch žalobkyne M. C. a O. C..
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení podielov svojich právnych predchodcov z predmetnej nehnuteľnosti do dedičstva po svojich nebohých rodičov. Žalobkyňa presvedčila súd, že právni predchodcovia žalovanej nemohli splniť podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva tak, ako to stanovuje zákon č. 323/1992 Zb.. Ďalej súd uviedol, že ak právni predchodcovia žalovanej v 1/ rade prehlásili, že spornú nehnuteľnosť užívali od roku XXXX ako svoju vlastnú a v držbe neboli nikým rušení a v obci sú považovaní za výlučných vlastníkov, tomuto odporuje vykonané dokazovanie v tejto právnej veci, pretože právni predchodcovia žalovanej sa nemohli vysporiadať s pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, pretože o tom nejestvuje žiaden dôkaz. Z výpovedi svedkov sa potvrdilo, že právni predchodcovia žalobkyne sporný pozemok užívali, pretože všetky svedkyne sa zhodli na tom, že druhý pozemok v poradí užívala v hone G. rodina žalobkyne. Žalovaní nepreukázali, že by ich právni predchodcovia splnili vydržaciu lehotu, ktorú stanovoval zákon platný na území Slovenska do XX.XX.XXXX, a to dobu XX rokov. Tvrdeniam žalobkyne preto svedčila aj skutočnosť, že manžel žalovanej v prvom rade žalobkyňu oslovil, aby im predmetný pozemok predala a ponúkol jej 50,- korún za m2, z čoho súd vyvodil, že ak by sa žalovaní cítili byť vlastníkmi sporného pozemku a vedeli uniesť dôkaz vlastníctva aj pre svojich právnych predchodcov, nehľadali by spôsob kúpy predmetného pozemku.
17. Na žiadosť bývalej právnej zástupkyne žalobkyne súd požiadal Okresný úrad C., katastrálny odbor o vyhotovenie identifikácie parcely mpč. XXXX tak, aby bolo zrejmé, ktorým súčasným parcelám zapísaným v CKN registri táto pôvodná mpč. parcela zodpovedá. Okresný úrad C., odbor katastrálny zaslal súdu informatívnu grafickú identifikáciu na parcelu EKN XXXX v katastrálnom území M. a zároveň zaslal aj fotokópiu zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a darovaciu zmluvu.
18. Z informatívnej grafickej identifikácie parciel súd zistil, že pôvodnej mpč. parcele XXXX zodpovedajú parcely registra „C“ a to parcela XXXX, čiastočne aj parcela XXXX, parcela XXXX, čiastočne parcela XXXX, a čiastočne parcela XXXX.
19. Notárskou zápisnicou sp. zn. D., D. zo dňa XX.XX.XXXX bola spísaná Zmluva o zrušení a vyporadaní podielového spoluvlatníctva a darovacia zmluva. Podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti parcely registra „E“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXm2 - M. G., H. G., M. Ľ., I. A. - žalovaná v 1/ rade sa dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k tejto parcele, pričom geometrickým plánom č. XXX/XXXX
vyhotoveným T.-B., geodetickou kanceláriou, došlo k vytvoreniu nových parciel a to parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2, XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2, ktoré do svojho výlučného vlastníctva nadobudla I. A.Á. - žalovaná v 1/ rade, a parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX
- orná pôda o výmere XXXm2 V. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2, ktoré zostali v podielovom spoluvlastníctve M. G.L., M. Ľ., V. H. G..
20. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným T.-B., geodetickou kanceláriou, zároveň boli vytvorené nové parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXm2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2 a XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely registra „E“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXm2 zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M.. Žalovaná v 1/ rade darovala dňa XX.XX.XXXX žalovanému v 2/ rade a žalovanej v 3/ rade do ich podielového spoluvlastníctva každému v 1 novovytvorené pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2 (z parc. č. XXXX) a parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2 (z parc. č. XXXX) a Ľ. A. novovytvorené pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX
- orná pôda o výmere XXXm2 ( z parc. č. XXXX) a parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXm2 ( z parc. XXXX). Žalovanej v 1/ rade ostal novovytvorený pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXm2 (z parc. č. XXXX).
21. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v C. v dedičskej veci po poručiteľovi M. C. sp. zn. W. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dedičmi po nebohom M. C. sú deti poručiteľa a to W. C., O. Č.I., V. D., O. C., O. C. - žalobkyňa a M. C.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, pričom povolaní dediť boli deti poručiteľa ako dedičia zo zákona v prvej skupine, ktorí dedičstvo neodmietli. Manželka poručiteľa predumrela a konania po nej boli vedené tunajším Štátnym notárstvom pod číslom W. XXX/XX.
22. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XX vyhotoveného ku W. XX.X.XXXX vyplýva, že notárka ako súdny komisár v dedičskej veci po M. C. zomrelom dňa XX.X.XXXX vydal osvedčenie o dedičstve, pričom v tomto konaní sa prejednávalo dedičstvo, ktoré nebolo predmetom konania XXD/XXXX/XX a teda ani konania o dedičstve W. XXX/XX. Z tohto osvedčenia o dedičstve vyplýva, že ako dedičia zo zákona v prvej skupine v tom čase prichádzali do úvahy deti, zať a vnuci a to O. Č. - dcéra, O. C. - syn, O. C. - žalobkyňa dcéra, Š. C. - syn, M. C. - syn, W. C. - syn, M. C. - syn, M. D. - zať, O. D. - vnuk, O. D. - vnuk, A. D. - vnuk a V. N. - vnučka.
Právny stav
23. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
24. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Podľa ust. § 77 ods. 1 a ods. 2 CPS nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
26. Podľa ust. § 165 zákona č. 161/2015 Z. Z. Civilného mimosporového poriadku účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.
Posúdenie veci súdom
27. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XX - in z celku k nehnuteľnostiam parcely registra „C“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v katastrálnom území Jasenov patria do dedičstva po jej nebohých rodičov a to z dôvodu, že podľa jej tvrdení týmto parciel zodpovedá pôvodná mpč. parcela č. XXXX, vtedy zapísaná na Liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie M., pričom súd rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XX-in patrí do dedičstva po nebohých rodičoch žalobkyne M. C. zomrelom dňa XX.X.XXXX a O. C., zomrelej dňa X.X.XXXX.
28. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobkyňa.
29. Súd je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že pôvodná mpč. parcela XXXX zodpovedá parcelám č. XXXX a č. XXXX. Súd na návrh žalobkyne zabezpečil listiny z katastra nehnuteľností, z ktorých vyplynulo, že pôvodná parcela č. XXXX bola rozdelená a boli vytvorené parcely č. XXX/X, č. XXX/XX a č. XXX/XX. Parcelu XXX/X si ponechala vo vlastníctve žalovaná v 1/ rade. Parcelu XXX/ XX nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 2/ a 3/ rade. A parcelu XXX/XX nadobudla Ľ. A.. Z grafickej identifikácie k pôvodnej mpč. XXXX vyplynulo, že táto je v súčasnosti čiastočne v parcelách XXXX, XXXX, XXXX, a v celosti v parcelách XXXX V. XXXX. Súd žalobkyňu vyzýval, aby sa k listinám zaslaným k identifikácii parcely vyjadrila, pričom žalobkyňa bola v konaní pasívna. Súd umožnil a dal stranám sporu aj časový priestor, o ktorý požiadali, za účelom vyriešenia veci mimosúdne, avšak bezúspešne.
30. Okrem toho, že by súd nemohol žalobe vyhovieť z dôvodu zrejmej nepreukázanosti tvrdení žalobkyne ohľadom identifikácie pôvodnej mpč. parcely XXXX, ktorá podľa názoru súdu mala byť dôsledne riešená aj v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX (na č. l. 14 idnetifikácia parcely XXXX zo dňa X.X.XXXX predložená žalobkyňou), súd musel žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.
31. Predpokladmi dedenia sú 1. smrť fyzickej osoby, 2. existencia dedičstva, 3. spôsobilý dedič. V zmysle citovaných zákonných ustanovení dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom.
32. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR - rozsudok sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že „právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.“
33. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bola odmietnutá ústavná sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá smerovala proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V odôvodnení svojho rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol, že „právny názor najvyššieho súdu je v plnom súlade s ustálenou
mnohoročnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov v danej otázke. Argumentácia najvyššieho súdu je dostatočná, výstižná a presvedčivá. Rozsudok preto v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený. Niet preto ani príčiny na to, aby ústavný súd do rozsudku najvyššieho súdu zasiahol.“
34. Súd tiež poukazuje na závery konštatované v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorých „právna požiadavka týkajúca sa okruhu strán sporu o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je aktuálne ustálená rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, ktorá je tiež odrazom požiadavky rešpektovania princípu právnej istoty, vrátane predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Nijaký všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje, že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemusia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. To znamená, že rozhodne sa nejedná o situáciu, kedy by judikatúra bola v rozpore s platným právom, resp., žeby malo ísť o sudcovskú tvorbu práva. Naopak ide o štandardnú činnosť súdu v rámci právneho posúdenia veci, keď na ustálený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.“
35. V danom prípade stranami sporu o určenie veci do dedičstva mali byť aj súrodenci žalobkyne, prípadne ich právni nástupcovi. Súd mal z pripojených spisov z dedičských konaní po nebohých rodičov žalobkyne za preukázané, že dedičmi, ktorí do úvahy ako dedičia prichádzajú, sú aj súrodenci žalobkyne a deti jej zomrelých súrodencov. Keďže stranami sporu neboli, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá.
36. Súd je teda toho názoru, že stranami v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi musia byť všetci, aktuálne do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľov, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Uvedená požiadavka vychádza z nevyhnutnosti toho, aby sa rozhodnutie súdu vzťahovalo na všetkých dedičov, aby mohlo byť pre nich záväzné. Rozhodnutie súdu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi v prípade pozitívneho rozhodnutia determinuje predmet dedičstva a teda jednoznačne ovplyvňuje postavenie všetkých dedičov, nielen toho, ktorý podal návrh o určenie, že vec patrí do dedičstva. Pokiaľ by účastníkmi konania neboli všetci dedičia poručiteľa, rozhodnutie o určení, že určitá vec patrí do dedičstva by nebolo záväzné pre toho ktorého dediča, ktorý nebol stranou v spore (či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného pri prejavení neochoty byť stranou spore na strane žalobcu), pretože takýto dedič by mohol v rámci dedičského konania namietať spornosť predmetu dedičstva aj ohľadne veci, o ktorej bolo rozhodnuté v sporovom konaní, bez jeho účastí, čím by predmetná vec nemusela byť do dedičstva zaradená, t. j. nebola by predmetom dedenia. Vykonanie sporového konania o určenie, že vec patrí do dedičstva by tak neprispelo k odstráneniu stavu právnej neistoty.
K trovám konania
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešní v konaní boli žalovaní v 1/ až v 3/ rade. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovaným v 1/ a v 3/ rade v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
39. Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému v 2/ rade. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v 2/ rade v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného v 2/ rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.