Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-7-2024.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Subarea
15C/7/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody G. A. H. F., I. J. X, XXX XX A. H. F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením zakazuje odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 943 01 Štúrovo, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody G. A. H. F., I. J. X, XXX XX A. H. F., aby sa nepribližoval k navrhovateľke: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. a ich maloletým deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky tri bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, to neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, na ktorom prebieha spoločné alebo iné konanie, v priestoroch budovy polície a iného štátneho orgánu, na ktorom prebieha konanie v ktorom navrhovateľka, odporca a ich maloleté deti sú stranami alebo účastníkmi konania.
II. Súd p o u č u j e odporcu, že je oprávnený podať v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a vykonateľným, budú jeho účinky trvať až do jeho zrušenia.
III. Navrhovateľke súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2024 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť, aby sa nepribližoval k nej a ich maloletým deťom na vzdialenosť bližšiu ako 20m nepribližoval. 2/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila okrem iného tým, že odporca (jej bývalý manžel) ju a aj ich maloleté deti dlhodobo, opakovane napádal a týral, pričom za uvedený skutok bol aj právoplatne odsúdený Krajským súdom v Nitre v konaní vednom pod sp.zn.: 4To/82/2018 na trest odňatia slobody. Ďalej vo svojom návrhu uviedla, že odporca sa podľa jej vedomostí dostane v najbližších dňoch na slobodu a preto má obavu o vlastný život a zdravie ako aj bezpečnosť ich spoločných detí. 3/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
7/ Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok
alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel.
7.1/ Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.
7.2/ Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
8/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9/ Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: 3T/70/2017 bolo zistené, že odporca bol rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.: 3T/70/2017-775 zo dňa 04.10.2018 uznaný za vinného, že od presne nezistenej doby, pravdepodobne oo mesiaca jún 2008 až do 20.12.2016, v mieste trvalého pobytu, v C., L. B. H. D. C. M. XXXX/XX, psychicky a fyzicky týral svoju manželku A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. M. XXXX/XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom, že väčšinou pod vplyvom alkoholu ju opakovane fyzicky napádal, fackal ju, permanentne jej vulgárne nadával, ponižoval ju, robil schválnosti, ako aj opakovane sa jej vyhrážal zabitím, bezdôvodne jej odopieral stravu, ktorú kúpil on, zakazoval jej ísť na záchod, osprchovať sa, prať svoje oblečenie v práčke, s odôvodnením, že ju kúpil on, opakovane jej prikazoval spať na zemi a následne ju v priebehu noci kontroloval, permanentne ju vyhadzoval z bytu alebo ju z bytu vymkol, bral jej kľúče od bytu, aby nemohla opustiť byt, zakazoval jej žehliť, aby šetril na elektrine, zakazoval jej pozerať televízor, všetko aj za prítomnosti ich spoločných maloletých detí a finančne, v dostatočnej miere, neprispieval na domácnosť a výživu ich spoločných maloletých detí, pričom
- v presne nezistený deň v júli 2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, po predchádzajúcej hádke chytil poškodenú pod krk, natlačil ju na stenu v kuchyni ich spoločnej domácnosti a priložil jej na krk nôž ostrím so slovami, že keď mu nezabezpečí veci do roboty, čím myslel stravu, tak ju podreže,
- ďalej dňa 24.12.2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, dal pri večeri facku poškodenej, neskôr toho istého dňa, kopol poškodenú do oblasti ľavej lopatky, čím poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. M. XXXX/XX svojim konaním spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, a presne nezistené zranenia, čo vyústilo, zo strachu z obžalovaného do jej odchodu s tromi maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, pričom vyhľadala pomoc krízového Centra Slniečko, B. M. XX/X, H.. Odporca teda blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu, spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Za uvedený skutok bol odvolacím súdom v rozsudku sp.zn.: 4To/82/2018-892 zo dňa 10.01.2019 odporcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v spojení s uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 10.01.2019.
9.1/ Súd ďalej z vyššie uvedeného pripojeného trestného spisu zistil, že krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa, mal bez dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku (pozri bod 9/ odôvodnenia tohto uznesenia). Krajský súd ustálil, že medzi konaním odporcu a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu v rámci trestného konania, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa neboli žiadnymi vykonanými dôkazmi preukázané, krajský súd uviedol, že považoval výpoveď poškodenej (navrhovateľky) za vierohodnú, ktorá bez podstatnejších rozporov už od prípravného konania až po hlavné pojednávanie presne popísala konkrétne konanie obžalovaného, a to fyzické útoky na jej osobu, verbálne útoky na jej osobu, ponižovanie a taktiež vyhrážanie sa ujmou na zdraví, resp. na živote, odopieranie stravy a podobne.
10/ Z výpisu z lustrácie externých subjektov – EOaO2 zo dňa 23.01.2024 bolo súdom zistené, že odporca sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou so začiatkom trestu od 27.01.2017 a predpokladaným koncom trestu dňa 27.01.2024.
11/ Lustráciou v registri „P“ tunajšieho súdu bolo zistené, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.: 7P/5/2017-82 zo dňa 07.12.2017, ktorý v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 12CoP/26/2018-183 zo dňa 09.10.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2018.
12/ V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa fyzického a psychického násilia odporcom voči nej. Vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, záznamov polície a podaní vysvetlenia. Stanovisko odporcu je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, čo bolo bezprostredným dôvodom násilného správania odporcu voči navrhovateľke, no každopádne si odporca mal uvedomiť, že jeho správanie k navrhovateľke môže byť posudzované aj v iných súvislostiach. Súd poukazuje na trestné konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn.: 3T/70/2017, v ktorom bol odporca uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Výsledkom týchto úvah je záver, že odporca má sklony k riešeniu vypätejších situácií násilným správaním a až s dodatočným uvedomením si celkových dôsledkov, resp. že intenzita jeho násilného správania voči navrhovateľke a ich spoločným maloletým deťom dosahuje mieru odôvodňujúcu naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Vyššie uvedené dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) CSP, teda že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke a ich maloletým deťom dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody môže ohroziť telesnú integritu navrhovateľky ako aj ich maloletých detí. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a nárok je osvedčený tým, že sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma, čo v konaní pred súdom preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
13/ Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil odporcu iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
14/ Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15.1/ Navrhovateľka mala v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jej nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že jej nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania
bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.