Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Trubana a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Igora Králika, v trestnej veci proti obžalovanému Q.F., pre pokračovací prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom subvenčného podvodu podľa , ods. 4 písm. a) , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2019 takto

rozhodol:

obžalovaný Q.F., nar. XX.XX.XXXX. vo Z. G. E., trvale bytom A. T., Z.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako konateľ spoločnosti Reštaurácia Krédo, s.r.o. so sídlom Dobrianskeho 1639, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „Reštaurácia Krédo“) podal dňa 11. januára 2013 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len „ÚPSVaR“) žiadosť na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, prílohu ktorej tvoril aj Podnikateľský zámer Reštaurácie Krédo pričom na základe žiadosti požiadal ÚPSVaR o poskytnutie finančného príspevku na zriadenie uvedenej dielne a následne dňa 30.01.2013 uzatvoril s ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou Dohodu č. 02/§56/2013 o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej je úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytovaní príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktorý sa poskytuje zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „SR SR“), v ktorej sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť Reštaurácii Krédo, s.r.o. ako zamestnávateľovi príspevok na zriadenie chránenej dielne, kde budú vytvorené 3 pracovné miesta pre občanov so zdravotným postihnutím, do výšky 30.448,50 € pozostávajúci z prostriedkov ESF a ŠR SR vo vzájomnom pomere ESF 85% : ŠR SR 15% a dňa 26.02.2014 podpísal Dodatok č. 1, ktorým sa zaviazal najneskôr do 3 mesiacov od podpísania dohody zriadiť chránenú dielňu a prijať na zriadené pracovné miesto 3 uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím so štruktúrou pracovných miest jeden administratívny pracovník a dvaja pomocní administratívni pracovníci a zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni najmenej po dobu 2 rokov odo dňa účinnosti priznania postavenia chránenej dielne, pričom uzatvoril pracovné zmluvy, a to: dňa 01.02.2013 s N. O., nar. XX.XX.XXXX, dňa 01.02.2013 s B. W., nar. XX.XX.XXXX, dňa 07.02.2013 s M. A., nar. XX.XX.XXXX, dňa 16.04.2013 s M.F., nar. XX.XX.XXXX, dňa 10.04.2014 s Q. B., nar. XX.XX.XXXX a dňa 01.11.2014 s B. C., nar. XX.XX.XXXX, aj keď v skutočnosti okrem N. O.iadna z vyššie uvedených osôb po podpise pracovnej zmluvy nepracovala na adrese zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, navyše B. W., M. A., M.F. a B. C. ani nevykonávali pomocné administratívne práce podľa uzatvorených pracovných zmlúv a v zmysle podpísanej Dohody. Napriek tomu predložil na ÚPSVaR v období od 20.03.2013 do 08.12.2014 pod poradovými číslami 1 až 22 celkovo 22 žiadostí o úhradu platby, a ku každej predložil aj výplatné listiny s podpismi vyššie uvedených zamestnancov, ktoré mali preukazovať úhradu mzdy zamestnancom za jednotlivé mesiace, ktoré nepodpísali, na základe čoho ÚPSVaR v období od

19.04.2013 do 05.02.2015 poukázal na účet spol. Reštaurácia Krédo, s.r.o. v 22 platbách v celkovej výške 26.278,05 Eur, čím Q.F. konal v rozpore s článkom II bodom 11.1. Dohody, v rozpore s článkom II bodom 12.2 Dohody, v rozpore s , , n) o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj , písm. c), d) o pomoci a podpore poskytovanej z Fondov Európskeho spoločenstva, čím spôsobil škodu ÚPSVaR SR vo výške 26.278,05 €, z čoho 85% predstavujú finančné prostriedky z ESF v čiastke 22.336,33 € a 15% predstavujú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR v čiastke 3.941,72 €,

teda

- použil a predložil falšované výkazy a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov z uvedeného rozpočtu a činom spôsobil väčšiu škodu

- a vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil tým väčšiu škodu,

čím spáchal:

- pokračovací prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa odsek 1, odsek 2 písm. a) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom subvenčného podvodu podľa , ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 225 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa Trestného zákona ustanovuje sa skúšobná doba vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, spôsobenú škodu vo výške 26.278,05 € do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa je obžalovaný povinný nahradiť spôsobenú škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, IČO: 37 937 766 vo výške 26.278,05 €.

odôvodnenie:

Prokurátor ÚŠP GP SR podal dňa 19.03.2019 pod č. k. VII/2 Gv 146/19/1000-32 na obvineného Q.F. obžalobu pre pokračovací prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa odsek 1, odsek 2 písm. a) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom subvenčného podvodu podľa , ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného Q.F., svedkyňu - zástupkyňu poškodeného B.. L. U., svedkyňu N. O., prečítal výpovede svedkov, oboznámil sa so znaleckým posudkom, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný Q.F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako podnikateľský subjekt sa snažil zabezpečiť činnosť zariadenia. Reštaurácia Koliba dlhodobo pôsobila ako subjekt v rekreačnom stredisku Domaša, ktorý mal zabezpečiť hospodárenie s cieľom rozvinúť cestovný ruch v stredisku. Zároveň podnikal a podniká aj v iných spoločnostiach, ktoré mali súvis s výstavbou ako stavebná firma v spoločnosti CEDENT PLUS, kde v roku 2012 boli oslovení k realizácii výstavby objektu na separovaný zber v meste Vranov nad Topľou. Neboli im však uhrádzané faktúry za realizované práce. Keďže faktúry im neboli uhrádzané, hľadal možnosť zabezpečiť chod firmy Krédo, aby bolo na výplaty, na réžiu a chod prevádzky. Firme CEDENT PLUS dlžili iné firmy takmer 500.000,- €, to bola materská firma, všetky ostatné jeho

firmy boli úzko prepojené. Reštaurácia Koliba mala vyrábať stravu pre pracovníkov v meste Vranov. Dal vypracovať projekt na podporu zamestnanosti, ktorého cieľom bolo predávať navarenú stravu. Po schválení príspevku zo strany ÚPSVaR došlo k podpisu zmluvy medzi reštauráciou Krédo a ÚPSVaR a vedúci stredísk dostali za úlohu od neho nájsť si osoby so zníženou pracovnou schopnosťou, tak aby títo vykonávali činnosť v zmysle podmienok schváleného projektu. Za 2 týždne neprinášalo to efekt hľadať takýchto ľudí vo Vranove, preto títo ľudia so ZPS boli presunutí na rekreačné zariadenie Koliba, vzdialené 25 km od Vranova. Toto oznámil riadne ÚPSVaR, čím mal za to, že splnil svoju zákonnú zmluvnú povinnosť. Nakoľko ich ÚPSVaR nevyzval k žiadnemu dodatku a riadne implementoval projekt refundáciou miezd zamestnancov, nebolo mu nikým, ani úradom ani zamestnancami vytýkané, že by ľudia nemali načas peniaze. Projekt sa riadne implementoval, prostriedky boli zasielané na účet spoločnosti reštaurácie Krédo, ktorá tieto prostriedky zaradila medzi obeživo všetkých firiem a z týchto peňazí sa uhrádzali najnutnejšie veci v týchto firmách. Ďalej uviedol, že všetky finančné prostriedky boli deklarované vedúcimi stredísk ako vyplatené, až po predložení výplatných listín a spracovaných žiadostí ako konateľ podpísal žiadosť o refundáciu. Nikto ho neupozornil, že by implementácia projektu prebiehala nesprávne. Až po čase sa dozvedel, že sa vraj projekt nerealizoval v zmysle ich žiadosti predloženej ÚPSVaR. Je pre neho chimérou ako podnikateľ, ktorý vytvorí pracovné miesta, uhrádza mzdy, odvody, bojuje s nezamestnanosťou v regióne, mal byť súdený za tvorbu pracovných miest. Tieto vzťahy mali byť vzájomne riešené medzi zamestnancami, zamestnávateľom, príp. úradom a nie trestnoprávne. Je pre neho choré, že má byť niekto za svoju drinu perzekuovaný, za to čo nespáchal. Celý proces viedol k tomu, že podal trestné oznámenie na primátora Vranova T.. P., ktorý bol bývalým riaditeľom ÚPSVaR. Tento proces je zosnovaný skupinou osôb, ktorá podala anonymné trestné oznámenie, konkrétne T.. A., ktorý bol u neho zamestnaný v r. 2011-2012, od nich odišiel robiť na Mestský úrad priamo pod primátora P.. Ďalšou osobou, ktorá sa zapojila do procesu jeho obvinenia je N. O., ktorá bola účastníčka projektu ako prijímateľka podpory. Títo dvaja, A. a O., podali na neho trestné oznámenie za nevyplatenú mzdu. Vo vzťahu k A. bolo prokurátorom konanie zastavené a voči O. dokázali, že vyplatila vyššie finančné prostriedky ako mala vyplatiť. Okolo 5.800,- €.

Na otázky prokurátorky : K tomu, či si riadne prečítal Dohodu o poskytnutí príspevku z ÚPSVaR uviedol, že nie, zmluvu poriadne neštudoval, nemal čas. Bolo pre neho jasné, že podpora zamestnanosti sa vzťahuje na osoby so ZPS. Či zveroval prácu a následne poskytoval plat podľa tejto dohody uviedol, že žiadnemu zamestnancovi on mzdu nevyplácal, všetky finančné prostriedky boli vyplácané prostredníctvom pokladne a prostredníctvom nadriadených osôb, ktoré riadili osoby so ZPS. Kto podpisoval žiadosti o úhrady uviedol, že u nich to bolo realizované procesom, vedúci strediska mal na starosti zamestnanca, predkladal výplatné listiny mzdovej účtovníčke, táto ich spolu s výplatnými listinami odovzdala spracovateľke projektu T.. P., potom T.. O., tieto mu žiadosti predložili na podpis na stôl, nakoľko bol konateľ spoločnosti reštaurácia Krédo, spracovanú žiadosť podpísal a predložil ÚPSVaR. Či pracovníci chránenej dielne pracovali tak, ako bolo uvedené v dohode uviedol, že oznámením ÚPSVaR, ktoré vykonal na začiatku, považoval, že ich pracovná činnosť smeruje k tomu, aby bola dlhodobo udržateľná ich zamestnanosť. Nekontroloval, čo zamestnanci robia, lebo boli pridelení svojim nadriadeným na strediská. Akým spôsobom vykonal zmenu a ako to nahlásil na ÚPSVaR odpovedal, že to nahlásil písomne oznámením, ktoré sa nachádza v kópii v súdnom spise. Ako to podal uviedol, že to podal osobne. Zároveň môže predložiť ďalšie dva dokumenty. Prečo také doklady nepredložil vyšetrovateľovi uviedol, že v situácii, v ktorej sa ocitol v rokoch 2014-15, tak pre spravodlivý proces je potrebné súdu opísať, že sa ocitol vo finančnej a časovej tiesni. Na otázku predsedu senátu : Či to bol dôvod, prečo to teda nepredložil vyšetrovateľovi uviedol, že si to vôbec neuvedomoval. Na čo všetko využil NFP odpovedal, že len na podporu zamestnanosti - pracovné miesta.

Na otázky obhajcu : Či všetkým osobám ZŤP boli vyplatené prostriedky v zmysle dohody uviedol, že áno. Obžalovaný na záver uviedol, že poukazuje na to, ako prebieha implementácia projektu. Nemal dôvod neveriť ekonómke, že by niekomu niečo nevyplatila. Preto podal podnet za spreneveru prostriedkov na inú osobu a to na p. A.. Takto prebehla implementácia, takto prebehlo vyplácanie prostriedkov. Za nikoho nikdy žiadny dokument nepodpísal, dokumenty podpísal, lebo ich považoval za správne vypísané a za celý čas ho ÚPSVaR na nič neupozornil. Cíti sa byť v celom procese nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa - zástupkyňa poškodeného B.. L. U.. Predseda senátu skonštatoval, že svedkyňa vypovedá v podstate zhodne ako vo svojich výpovediach z prípravného konania na č.l. 159-163 z 28.07.2017, kedy v podstate vypovedala, že Q. Z. ako konateľ spoločnosti Reštaurácia Krédo, s.r.o. uzatvoril dňa 30.01.2013 s ich úradom Dohodu č. XX/§XX/XXXX. 0 poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona o službách zamestnanosti. Chránená dielňa alebo pracovisko vyžaduje, aby v nej pracovali občania aspoň s 50%- ným zdravotným postihnutím. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Vranove nad Topľou dňa 09.01.2013 vydal rozhodnutie č. HŽPaPPL/00011/13/000059, ktorým súhlasil s návrhom Reštaurácie Krédo, s.r.o., Dobrianskeho 1369, Vranou nad Topľou na uvedenie priestorov Kancelária v tomto objekte, kde budú vytvorené tri pracovné miesta pre osoby so zdravotným postihnutím. Mali sa tam vykonávať jednoduché administratívne práce. Dohoda bola doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 06.02.2014. Dĺžka zachovania pracovného miesta mala trvať najmenej dva roky. Zamestnanci mali vykonávať len dohodnutý druh pracovnej činnosti na dohodnutom mieste výkonu práce. Súčasne tiež dodala, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny návrh zo strany zamestnávateľa na zmenu štruktúry zamestnancov, zmenu pracovnej činnosti, zmenu miesta prevádzky chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, v spise sa tiež nenachádzajú žiadne dodatky k pracovným zmluvám, kde by došlo k zmene dojednaných pracovných podmienok, a to pracovného zaradenia a miesta výkonu práce. ÚPSVaR na základe žiadostí Q.F. o úhradu platieb č. 1 až 22 vyplatil na účet zamestnávateľa celkovo 26.278.05 €. Prijímateľ nepoužil finančné prostriedky na dohodnutý účel uvedený v dohode a podnikateľskom zámere. Úhradu deklaroval predložením výplatných listín, výplatných pások a mzdových listov. Úrad až po začatí trestného stíhania zistil, že zamestnávateľ od samého začiatku porušoval dohodu tým, že zamestnanci nepracovali v priestoroch chránenej dielne a nevykonávali pracovné činnosti súvisiace s pracovnými miestami vytvorenými v chránenej dielni a príspevok nebol použitý na stanovený účel a výplaty neboli vyplácané zamestnancom v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Úradu boli tiež predkladané falšované doklady o prevzatí miezd zamestnancami, čím došlo k vážnemu porušeniu dohody.

Na položené otázky ohľadom nezrovnalostí vo výpovedi s prípravným konaním a pojednávaním, odchýlkach konania uviedla: Pokiaľ by sa mala vyjadriť k tomu, čo uvádzala v prípravnom konaní a dnes, teda konkrétne uviesť akú výšku spôsobenej škody požaduje úrad od obžalovaného v prípade uznania viny nahradiť, uviedla, že je to suma 26.278,05 €, čo predstavuje 85% poskytnutej pomoci z eurofondov.

Na otázky prokurátorky : Či úrad mal vedomosť, že zamestnanci nevykonávajú činnosť v zmysle dohody uviedla, že ona konkrétne takúto vedomosť nemala. Nevie ani o tom, že by bola od zamestnancov doručená nejaká takáto sťažnosť na ÚPSVaR, v tom zmysle, že nevykonávajú pracovné činnosti v rozpore s dohodnutým druhom práce a tiež v rozpore s dohodnutým miestom výkonu práce. Čo viedlo k zrušeniu dohody odpovedala, že ÚPSVaR na žiadosť obžalovaného odňal postavenie chránenej dielne od 1.5.2015, ale to už bolo po uplynutí povinnej dvojročnej doby povinného zamestnávania. Právne záväzky z dohody zanikli uplynutím dvojročnej doby, okrem toho čo je dohodnuté aj na ďalšie obdobie. Na základe čoho úrad zistil, že zamestnanci nepracujú tak, ako bolo uvedené v dohode uviedla, že pokiaľ vie, tak celé konanie začalo na podnet zamestnancov, ktorí sa obrátili na OČTK a následne vyšetrovateľ NAKA kontaktoval úrad, vyžiadal podklady, ktoré predložili. Či obžalovaný hlásil nejaké zmeny týkajúce sa zamestnávania v chránenej dielni uviedla, že nie. Či je povinnosťou úradu kontrolovať každého žiadateľa o príspevok uviedla, že takúto povinnosť úrad nemá, lebo na to nie je personálne vybavený. Väčšinou sa kontroly vykonávajú na základe plánu kontrol alebo na základe podnetu. Čím sa teda riadi prijímateľ NFP uviedla, že sa riadi uzatvorenou dohodou.

Na otázku obhajcu : Koľko bolo u obžalovaného vykonaných kontrol počas doby dohody uviedla, že nakoľko všetky predložené doklady zo strany prijímateľa NFP boli formálne v poriadku, nebol dôvod kontroly.

Na otázky obžalovaného : Čo nastáva v prípade, že poskytovateľ pomoci oznámi zmenu účelu uviedla, že v dohode je jedno ustanovenie, že akékoľvek zmeny v uzatvorenej dohode je možné vykonať na základe písomného návrhu ktorejkoľvek so zmluvných strán a na základe vzájomnej dohody. V prípravnom konaní preukázali, že žiadny takýto návrh doručený nebol. Aby sa vyjadrila k tomu, čo uviedla vo svojej výpovedi, že niektorí zamestnanci vykonávali zložitejšie administratívne činnosti a aby uviedla, čo tým myslela odpovedala, že obžalovaný predložil

podnikateľský zámer, kde sám popisuje jednotlivé pracovné činnosti a je tam členenie administratívny pracovník a pomocný administratívny pracovník a ona sa vyjadrila k činnosti administratívneho pracovníka a potom pomocného administratívneho pracovníka. Aby sa vyjadrila, čo je administratívna činnosť a pomocná administratívna činnosť uviedla, že to má k dispozícii a tu je zadefinované - kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska, zisťuje nahliadnutím, že tu to nie je, ale určite je to v spise ktorý má k dispozícii. Konkrétne je to aj uvedené v Dohode v čl. 2 v bode 1 - popis administratívny pracovník a pomocný administratívny pracovník. Či sa vie vyjadriť, na základe podnetu ktorých osôb začalo konanie uviedla, že nemá takú informáciu, kto konkrétne podal podnet. Aby vysvetlila teda svoje vyjadrenie vo výpovedi, keď sa vyjadrila, že to mali byť nespokojní zamestnanci odpovedala, že to bola informácia od vyšetrovateľa NAKA. Ako si vysvetľuje, že oznámenie, ktoré bolo predložené do spisu a tiež svedkyni o zmene pracovnej činnosti zamestnancov sa nenachádza v systému ÚPSVaR uviedla, že ona s obžalovaným, kým nezačalo konanie na podnet polície neprišla do styku, on jej nikdy neoznámil nejakú zmenu pracovnej činnosti a nevie ani, že by on oznámil úradu takúto skutočnosť. V prípravnom konaní takáto otázka bola riešená a písomne sa k tomu vyjadrili. Vyjadrenie je v spise. Či bol celý projekt prijímateľom žiadosti riadne ukončený uviedla, že nerozumie otázke, že aký projekt. Projekt sa volal Reštart v našom žargóne, realizoval sa v rámci SR a nevie koľkým zamestnávateľom bol takýto príspevok poskytnutý. Či je evidencia odovzdanej stravy administratívnou činnosťou uviedla, že pre ňu je rozhodujúce čo je administratívnou činnosťou v rámci uzavretej dohody. Či je súčasťou dohody aj bod o odovzdaní stravy, uviedla, že pochopila otázku tak, že odkazuje na článok, ktorý pred súdom prečítala a tam je popis administratívnej činnosti.

Na otázku člena senátu : Či bolo nejaké správne rozhodnutie ohľadom náhrady škody odpovedala, že nebolo rozhodnuté žiadnym spôsobom správnym ani iným orgánom o náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa N. O., ktorá uviedla, že pokiaľ ide o jej vzťah k obžalovanému, robila u neho 11 rokov celkovo v šiestich firmách, teraz u neho nepracuje, dlží jej mzdu za mesiace 11-12/2013, a 1-2/2014 a polovicu mzdy za mesiac 3/2014. Pracovala aj v Reštaurácii Krédo a to od 1.2.2013 do 14.3.2014. Pracovala na chránenej dielni ako administratívny pracovník, pracovala aj ako administratívny pracovník, robila účtovníctvo spoločnostiam CEDENT plus, Koliba VT, Koliba VT BAR, ŠK CEDENT Vranov, atď. Mala na starosti sekretariát, herňu, archív, keď bolo treba robila aj upratovačku. Boli viacerí zamestnaní v chránenej dielni. Pamätá si že B. W., Jozef I., M. Y., viac ju nenapadá. Na otázky prokurátora : Či pozná osoby C. a A. uviedla, že pán C. bol na chránenej dielni, ale v skutočnosti robil stavebného robotníka, pani A. osobne nepozná, nikdy ju nevidela, mala s Reštauráciou Krédo uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale vo firme ju nevidela. Či vedela, že sú mzdy dotované úradom práce uviedla, že to vedela, ale výplatu na čas a v plnej výške nemala skoro nikdy. Výkazy sa vypisovali, robila to T.. P., ktorá falšovala jej podpis, aby peniaze prišli, keď prišli, výplatu nedostali a obžalovaný rozhodoval, kde peniaze pôjdu, teda čo bolo treba rýchlo zaplatiť. Na akej listine falšovala P. jej podpis uviedla, že napr. na listine, ktorá sa predkladala úradu práce, na výplatnej listine, výdavkovom pokladničnom doklade, tie listiny nevidela, lebo výkazy nespracúvala, robila to ona. Akým spôsobom dostávali výplatu uviedla, že v hotovosti, formou záloh. Každý zamestnanec mal osobitnú mzdu, skladala sa z dvoch častí, prvá bola oficiálna, minimálna mzda, na ktorú bola aj uzatvorená pracovná zmluva. Druhá časť bola neoficiálna, ktorú navyše zamestnanec dostal. Za jeden mesiac to bolo v jej prípade 680,- Eur, to je tak, že v tom bola oficiálna aj neoficiálna mzda. To reálne dostávala, ale musela si to zálohovite vypočítať, na to bol osobitný zoznam. Potom sa to sumarizovalo. Ona mala na starosti pokladňu, viedla pokladničné knihy vo firme, boli dve. Tieto knihy boli dvakrát denne kontrolované obžalovaným, tiež ich aj podpisoval. Ako riešila nevyplatenie mzdy uviedla, že to riešila s obžalovaným, ten jej odpovedal, že na výplatu každý počká a tak to aj bolo. Dňa 14.3.2014 videla, že pani P. chystá podklady pre úrad za mesiac 2/2014 tak jej povedala, aby už nefalšovala jej podpis, lebo ona výplatu nedostala a peniaze z úradu za ňu chodia. Povedala to obžalovanému, zavolal ju, či to nepodpíše, ona povedala, že nie a na to jej povedal, že keď sa jej nepáči, tak môže odísť. P. povedal, aby spravila dohodu o skončení pracovného pomeru, podpísala ju, obžalovaný jej skontroloval tašku a USB kľúč a odišla z firmy.

Či sa podpisovala na oficiálnu výplatnú listinu od 12/2013 do 1/2014 uviedla, že nepodpisovala. Na otázky obhajcu : Akým spôsobom zapisovala vyplácanie vlastnej mzdy uviedla, že výplata sa vyplácala na základe podpísanej výplatnej listiny obžalovaným. Peniaze sa vyplácali zálohovite. Pokiaľ ide o evidenciu, tak sa to spolu zapisovalo, aj oficiálna aj neoficiálna mzda. Do textu napísala: O. mzda

- mesiac - plne alebo čiastočne - a do výdavkov sa napísala čiastka. Či podpisovala aj príjmové doklady, že prijala peniaze uviedla, že príjmové doklady nepodpisovala. Či jej bola osobne v rokoch 2013, 2014 vyplatená mzda presne podľa pracovnej zmluvy, teda tej podľa jej vyjadrenia oficiálnej uviedla, že v roku 2014 mzda nebola vyplatená vôbec, ani za mesiace 11-12/2013 oficiálna mzda nebola vyplatená, v ostatných mesiacoch áno. Či vie uviesť koľko peňazí si vyplatila za obdobie od 2/13 do 2/14 uviedla, že nedrží čísla v hlave, presne nevie. Či vyplácala peniaze aj zamestnancom firmy Krédo, resp. zamestnancom iných firiem obžalovaného, konkrétne pánovi W., uviedla, že áno, vyplácala. Pán W. pracoval ako stavebný robotník a bol na zozname stavebných robotníkov. Tiež vyplácala aj iných zamestnancov. Ako sa vyplácali mzdy zamestnancom, tak sa vyplácali prevažne v hotovosti a zálohovite. Ako to evidovala, uviedla, že to zapisovala do neoficiálnej pokladničnej knihy. Ako sa potvrdilo prijatie mzdy zamestnancom uviedla, že zamestnanci podpisovali výplatnú listinu. A keď potreboval súrne zálohu zamestnanec, tak to podpísal do neoficiálnej pokladničnej knihy, v kolónke poznámky. Prečo ona pri vyplácaní mzdy sebe nepodpísala výplatnú listinu uviedla, že si to všetko značila na neoficiálnu výplatnú listinu. Prečo ostatní podpisovali výplatné listiny a ona nie, uviedla, že ona bola zamestnaná na Reštaurácii Krédo a za túto spoločnosť neviedla ani nerobila mzdy a daná pracovníčka to jej nikdy nedala podpísať, lebo sfalšovala za ňu jej podpis, aby prišli peniaze z úradu. Či vie uviesť, kto ešte vyplácal vo firme Reštaurácia Krédo mzdy zamestnancom, prípadne v iných firmách uviedla, že nevie, že by ešte niekto iný vyplácal, lebo ona mala na starosti dve neoficiálne pokladničné knihy, ktoré vypisovala ona. V iných firmách tiež nevie, či by niekto iný vyplácal. Či je jej známe, že by zamestnancom vyplácal mzdy priamo obžalovaný vypovedala, že niekedy áno, peniaze vyplatil a nadiktoval jej do pokladničnej knihy. Či v súčasnosti má s obžalovaným nejaké spory, uviedla, že na neho podala trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy, teraz je to v štádiu, že súd rozhodol, že to nie je trestný čin, prokurátor sa ale odvolal, o odvolaní podľa jej vedomostí rozhodnuté nebolo. Či vypovedala na OS vo Vranove v tej veci nevyplatenia mzdy a odstupného pod prísahou uviedla, že áno.

Na otázky obžalovaného : Či mala prístup k účtom spoločnosti Reštaurácia Krédo uviedla, že k účtom tejto spoločnosti prístup nemala. Či peniaze, ktoré svedkyňa vybrala z účtu Reštaurácia Krédo boli vložené do pokladne spoločnosti Reštaurácia Krédo uviedla, že ona prístup k účtu Reštaurácia Krédo nemala, peniaze nemohla vyberať a peniaze vyberala stále P., ktorá jej ich doniesla, zapísali sa do neoficiálnej pokladničnej knihy a obžalovaný rozhodol na čo sa použijú.

Na otázky obhajcu : Aby sa svedkyňa vyjadrila, keď v tejto prečítanej svojej výpovedi uvádzala, že si vyplatila za uvedené obdobie sumu 7.490,- Eur, čo je viac, ako si mala vyplatiť podľa pracovnej zmluvy, uviedla, že vtedy sa bavili o sume 3.990,- Eur, takú sumu 7.490 počuje prvýkrát, s obžalovaným mala dohodnutých 680,- Eur, čo bolo vyplatené po zálohách. Či vie uviesť, akú mzdu mala podľa pracovnej zmluvy uviedla, že tak to bola minimálna mzda, myslí okolo 340,- Eur, či jej bola vyplatená táto mzda uviedla, že za dané mesiace jej nebola vyplatená.

Na otázky predsedu senátu : Či okrem nej vo firme Reštaurácia Krédo pracovali reálne dvaja pomocní administratívni pracovníci uviedla, že nie. Či mali v zmluve dohodnutý výplatný termín uviedla, že si myslí, že bol uvedený v zmluve ako 12. deň v mesiaci. Či poverovala nejakých iných pracovníkov administratívnymi prácami uviedla, že nie.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka B. W. z prípravného konania č.l. 165-167 zo dňa 24.07.2017, ktorý vypovedal, že pracoval ako robotník vo firme ASIMA na stavbách, ktoré zhotovoval Q.F.. Nevie presne kedy, ale prišli za ním domov B. A. a M. M. a ponúkli mu vykonávanie

administratívnych prác v priestoroch na ulici Dobrianskeho vo Vranove nad Topľou. Z. mu povedal, že bude akože pracovať v chránenej dielni, ale v skutočnosti bude naďalej pracovať na stavbe. Po podpise zmluvy s Reštauráciou Krédo, s.r.o. ďalej pracoval na stavbe, administratívne práce nevykonával ani jeden deň. Výplatné listiny nepodpisoval, iba podpisoval koľko prevzal peňazí. Vyšetrovateľ v priebehu výsluchu dňa 24.07.2017 predložil svedkovi výplatné listiny spoločnosti Reštaurácia Krédo, s.r.o., po nahliadnutí svedok uviedol, že podpisy na výplatných listinách nie sú jeho. Priznal, že na listine za mesiac jún 2013 môže byť jeho. Mzda mu nebola vyplácaná načas a v plnej výške. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že všetky mzdy boli vyplácané prostredníctvom ekonomického oddelenia spoločnosti, on žiadnu mzdu zamestnancom nevyplácal, podľa jeho informácií z ekonomického oddelenia mzdy boli vyplácané formou záloh, nevie či v plnej výške a o tom, že menovaný nemal doplatenú poslednú mzdu sa dozvedel až z podaného trestného oznámenia. Na základe kontroly vo firme zistil, že v účtovnom oddelení spoločnosti sú všetky mzdy zaúčtované ako vyplatené. Napriek tejto skutočnosti vzneseného nároku svedka mu duplicitne mzdy vyplatil poštovou poukážkou, aj keď bol presvedčený o tom, že tieto mzdy už raz vyplatené boli.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka B. C. z prípravného konania č.l. 169-171 zo dňa 24.07.2017, ktorý vypovedal, že podpísal pracovnú zmluvu s firmou Reštaurácia Krédo. Pracovné pokyny mu dávala pani M.. Jeho práca spočívala v rozvážaní obedov po podnikoch, roznášal papiere a prinášal poštu. V kancelárii s ním nesedela žiadna iná osoba. Pokiaľ ide o výplatu dostával najviac 350 € mesačne, a to v hotovosti od pani M.. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že aj táto výpoveď svedka jednoznačne deklaruje, že jeho výpoveď na konci vyšetrovania potvrdzuje, akým spôsobom v našej spoločnosti prebiehal obeh finančných prostriedkov. Finančné prostriedky boli vyplácané prostredníctvom centrálnej pokladne vedúcim strediska. Svedok ho nikdy neupozornil, že by bola nejaká nezrovnalosť v rámci vyplácania výplat.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka M.F. z prípravného konania č.l. 172-175 zo dňa 24.07.2017, ktorý vypovedal, že v Reštaurácii Krédo, s.r.o. pracoval ako údržbár na Kolibe a robil tiež rozvoz obedov. Do Vranova nad Topľou išiel vtedy, keď bolo potrebné niečo opraviť. Administratívne práce v Reštaurácii Krédo, s.r.o. nevykonával žiadne. Výplatné listiny, ktoré mu predložil pri výsluchu vyšetrovateľ' nepodpisoval, nie je na nich jeho podpis. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že aj táto svedecká výpoveď dokazuje, že výplatné listiny boli spracované a finančné prostriedky boli vyplácané prostredníctvom mzdového oddelenia a priamych nadriadených zamestnancov. On sa so zamestnancami stretával len na prevádzke, keď išiel na kontrolu prevádzky, nikdy sa nikto nesťažoval, že by nemal vyplatenú mzdu a svedkovia potvrdili, že mzdu vyplatenú mali.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne M. A. z prípravného konania č.l. 176-178 zo dňa 26.07.2017, ktorá vypovedala, že podpísala pracovnú zmluvu s Reštauráciou Krédo, s.r.o., avšak pracovala nie v chránenej dielni, ale ako upratovačka na Kolibe. V zmluve mala uvedené administratívne, pomocné práce. Pracovala tam asi dva mesiace, keď zostala PN, preto dostala výpoveď. Mzdu dostala iba 1x a priniesla jej ju domov pani A.. Doklad o prevzatí mzdy nepodpisovala. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že tieto mzdy, tak ako aj predošlé, všetky boli vyplácané prostredníctvom mzdového oddelenia pani O., ktorá mu deklarovala, že mzdy sú vyplatené, uhradené a odovzdané na jednotlivé strediská a aj výpovede svedkov svedčia o tom, že vyplácanie peňazí išlo mimo jeho osobu. On parafoval len spracovanú žiadosť o platbu na úrad práce.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne M.. I. O. z prípravného konania č.l. 179-181 zo dňa 26.07.2017, ktorá vypovedala, že na základe dohody o vykonaní práce s M. kaštieľom s.r.o. pracovala ako účtovníčka. Čo sa týka mzdovej agendy v spol. Reštaurácia krédo s.r.o. doklady vystavovala ona a tiež výkazy do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, úhrady nezadávala. Nevie, či zamestnanci skutočne prevzali mzdu, ona im nedávala doklady k podpisu, mzdu im nikdy nevyplácala.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne T.. B. V. z prípravného konania č.l. 182-184 zo dňa 26.07.2017, ktorá vypovedala, že pracovala ako účtovníčka vo viacerých spoločnostiach pána Z., pričom mala na starosti spracovanie mzdového a podvojného účtovníctva spoločnosti Reštaurácia Krédo, s.r.o. a spracúvala tiež žiadosti o platbu pre úrad práce. Podklady pre žiadosti o úhradu platby ako aj žiadosť odsúhlasoval a podpisoval pán Z.. Výplatné pásky a výplatné listiny

odovzdávala pánovi Z. alebo pani O., M. alebo A.. Mala vedomosť o tom, že chránená dielna mala byť na Dobrianskeho ulici vo Vranove nad Topľou. V priestoroch sa mali vykonávať administratívne práce, ale zamestnanci, ktorí v nej mali pracovať tam nepracovali. Pamätá si na pána W., ktorý však pracoval ako stavebný robotník. Pamätá si tiež na meno pána Y., ktorý pracoval na Kolibe. Vie, že finančné prostriedky na chránenú dielnu pochádzali zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu. Dodala, že finančné prostriedky jednej firmy sa používali na úhradu záväzkov inej firmy, v ktorých konateľom bol pán Z.. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že výpoveď svedkyne potvrdzuje, že finančné prostriedky boli vyplácané prostredníctvom centrálnej pokladne. Rozpor vidí len v tom, že povedala, že niekedy vyplácal finančné prostriedky on, čo nie je pravda, on zamestnancom nikdy finančné prostriedky nevyplácal. Výplatnú listinu nikdy neposkytoval p. V., kolobeh účtovných dokladov bol opačný, prichádzali k nemu práve od spracovateľky p. V.. Výplatné listiny spracovala p. O., potom boli predložené p. V.. Pani V. po spracovaní všetkých dokumentov mu tieto predložila na podpis.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne M. A. z prípravného konania č.l. 185-187 zo dňa 26.07.2017, ktorá potvrdila, že v chránenej dielni pána Z. robil pán Y., ktorý rozvážal obedy z Koliby a vykonával údržbu, ako aj pani A., ktorá upratovala. Žiadnemu z nich výplatné listiny nepredkladala. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že práve táto osoba mala na starosti svojich podriadených, z ktorými mala zúčtovávať celé účtovníctvo a spracovávať obeh účtovných dokladov s pani O.. So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne Q. B. z prípravného konania č.l. 188-190 zo dňa 26.07.2017, ktorá uviedla, že bola nezamestnaná keď jej ponúkli administratívnu prácu do Reštaurácie Krédo, ale pracovala na Kolibe, kde sedela v kancelárii s pani A.. Do práce chodila nepravidelne, keďže mala zdravotné problémy a nezvládala pracovať ako administratívny pracovník, ale tiež ako upratovačka. Pani M. sa s ňou preto dohodla, že nebude chodiť do práce, oni jej budú vyplácať 100 € mesačne a budú ju evidovať ako zamestnanú. Na Dobiranskeho ulici vo Vranove nad Topľou nikdy nepracovala. Peniaze jej chodili poštou, výplatné listiny nepodpisovala. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa potvrdzuje, že bola kontaktovaná svojimi nadriadenými, ktorí mu deklarovali jej pracovnú činnosť, pracovný výkon a vyplácanie výplat. O tom, že sa jej vyplácalo 100,- € nič neviem.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne T.. N. M. z prípravného konania č.l. 191-193 zo dňa 27.07.2019, ktorá uviedla, že pracovala v Reštaurácii Krédo, s.r.o. na Dobrianskeho 1639 vo Vranove nad Topľou od roku 2014 ako účtovníčka. Mala na starosti účtovníctvo a mzdy vo všetkých spoločnostiach, kde konateľom alebo spoločníkom bol Q.F. alebo jeho manželka. S peniazmi neprichádzala do styku, ona len účtovala doklady. Pripravovala doklady k žiadostiam o refundáciu na úrad práce. Výdavkové pokladničné doklady, výkazy do poisťovní a pokladničnú knihu odovzdávala kolegyni M.. Výplatné listiny tlačila zo mzdového programu a vypočítala mzdy. Všetky tieto doklady pani M. predkladala Q.F., pričom jej sa vždy vrátili kópie už s podpismi zamestnancov. Originál výplatných listín sa odovzdával úradu práce. O existencii chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska Reštaurácia Krédo, s.r.o. nemala vedomosť. Myslí si, že v Reštaurácii Krédo pracovali pán Y. a C., asi aj pani B.. Či boli mzdy zamestnancom vyplácané vždy podľa výplatnej listiny, uviesť nevie. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že aj táto svedecká výpoveď svedčí o tom, ako prebiehal obeh účtovných dokladov a že ja som neprichádzal do styku so spracovaním účtovných dokladov.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne M. M. z prípravného konania č.l. 194-197 zo dňa 27.07.2017, ktorá uviedla, že pracovala ako dobrovoľník v neziskovej organizácii ŠKB Cedent n.o. Neziskovka je naviazaná na niektoré aktivity, ktoré úzko súvisia s cestovným ruchom a verejnoprospešnou činnosťou, preto spolupracovali aj s niektorými spoločnosťami pána Z.. Využívali časť administratívnych priestorov na Dobrianskeho ulici č. 1639 vo Vranove nad Topľou, keď táto budova bola vo vlastníctve niektorej zo spoločností pána Z.. Využívali tiež priestor na Domaši, časť Holčikovce, reštaurácia Koliba. Keďže využívali priestory bezodplatne ako nezisková organizácia, vykonávali pre niektoré spoločnosti pre pána Z. konzultačnú alebo administratívnu činnost'. Preto má vedomost' o zriadení chránenej dielne v Reštaurácií Krédo, s.r.o. V projekte sa riešilo vytvorenie troch pracovných miest, jedno pre administratívneho pracovníka a dvoch pomocných administratívnych pracovníkov. Vie, že v dielni pracovali zamestnanci so zdravotným postihnutím a boli to pani O., ktorá už aj predtým pracovala u pána Z., asi pán W. a pán Y.. Agendu týkajúci sa úhrad platieb, ktoré boli predkladané ÚPSVaR Vranov nad Topľou mala na starosti T.. P.. Keď vznikol nejaký problém prišla sa za ňou poradiť.

Práce T.. P. spočívala v tom, že spracovala prijatú mzdovú agendu od mzdovej účtovníčky vyplnila žiadosť, dala ju podpísať konateľovi a odniesla ju na úrad práce. Podľa nej problém nastal v tom, že keď nebol dostatok administratívnej práce pre zamestnancov, spoločnosť sa snažila udržať pracovné miesta a tak so súhlasom zamestnancov skumulovala ich pracovnú činnosť. Spoločnosť však pochybila v tom, že neoznámila úradu práce túto čiastočnú zmenu v náplni práce, kde by žiadali refundáciu za toľko hodín, koľko odpracovali. Podľa názoru svedkyne, Q.F. vedel kde osoby zamestnané v chránenej dielni fyzicky pracovali a akú činnosť vykonávali. Z pracovníkov chránenej dielne registrovala pani A., ale táto pracovala na Domaši. Pána W. videla na stavbách, ale tiež na Dobrianskeho ulici, čo tam robil nevedela uviesť. O.F. a pán C. riešili rozvoz stravy z Domaše. Pani B. mala na starosti administratívu a sedela na Domaši. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa bola spracovateľkou projektu a zároveň pôsobila ako konzultant, pracovník neziskovej organizácie, pomáhala riadiť prevádzky, bola v kontakte s osobami, čo jasne vyplýva z výpovede svedkov. O tom, že písomne oznámil úradu práce zmenu pracovných činností zamestnancov ju nebol povinný informovať.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne Q. O. z prípravného konania č.l. 198-200 zo dňa 27.07.2017, ktorá uviedla, že do spoločnosti Majerovský kaštieľ, s.r.o. nastúpila pracovat' v polovici apríla 2014 ako administratívny pracovník. Pracovala na adrese Dobrianskeho 1639 vo Vranove nad Topľou. Po slečne P. prevzala okrem iného i agendu chránenej dielne. Jej náplňou bola evidencia pošty, e-mailov, telefonáty. V súvislosti s chránenou dielnou dostala všetky podklady od ekonómky pani M., ktoré boli potrebné k žiadosti o úhradu platby. Na úrad práce sa predkladal originál žiadosti s prílohami a zo všetkého sa vyhotovili aj dve kópie, ktoré sa taktiež predkladali. Bola to žiadosť a vyhlásenie. Prílohu tvorila pokladničná kniha, úhrady odvodov do poisťovní, účtovné doklady k týmto úhradám, výplatné pásky, výplatné listiny, dochádzka a mesačné výkazy z poisťovní. Takto všetko pripravené listiny odovzdala pánovi Z. na podpis a keď to tento podpísal, odniesla doklady na úrad práce. Na osoby, ktoré mali v chránenej dielni pracovať, si nepamätá. Na Dobrianskeho ulici stretávala iba pána Y., ale nezdalo sa jej, že by tam pracoval.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne A. C. z prípravného konania č.l. 844-850 zo dňa 19.06.2018, ktorá uviedla, že v roku 2013 pracovala na podateľni ÚPSVaR Vranov nad Topľou. Preberala písomnosti z pošty, teda všetko čo prišlo na úrad, tieto evidovala a preberala aj osobné podania. Taktiež chodila na poštu. Keď niekto priniesol nejaký doklad osobne a mal kópiu, na kópiu mu potvrdila prezenčnou pečiatkou prevzatie písomnosti s dátumom. Následne takúto písomnosť zaevidovala v systéme DMS. Písomnosti odovzdávala na sekretariát, kde si pracovníci jednotlivých oddelení chodili pre poštu, lebo túto kontroloval riaditeľ. Prevzatie písomnosti, ktorá bola doručená na úrad osobne potvrdila vždy na prezenčnej pečiatke i svojim podpisom. Vyšetrovateľ predložil svedkyni oznámenie obvineného zo dňa 15.03.2013 o zmene pracovnej náplne zamestnancov chránenej dielne. Svedkyňa uviedla, že pečiatka na tomto podaní nie je jej. Na podateľni používala pečiatku väčšiu a táto obsahovala v sebe aj dátum. Na predloženej listine je vidieť, že v pečiatke je zvlášť opečiatkovaný dátum. Každý pracovník úradu, ktorého oslovil nejaký občan s podaním, bol povinný písomnosť, resp. podanie prevziať, opatriť toto pečiatkou s dátumom a zaevidovať do DMS informačného systému. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že si nepamätá, komu odovzdal oznámenie na ÚPSVaR vo Vranove n/Topľou, ale plne sa stotožňuje s výpoveďou svedkyne C., že zamestnanci boli povinní prevziať poštu, ktorá im bola doručená a on Úradu práce kumulovanie funkcií zamestnancov oznámil písomne.

So súhlasom strán súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne O.. B. T. z prípravného konania č.l. 852-857 zo dňa 12.07.2018, ktorá uviedla, že v roku 2013 pracovala na ÚPSVaR Vranov nad Topľou na oddelení aktívnych opatrení na trhu práce, na referáte pre zdravotne postihnutých. Prvú kontrolu tejto agendy a žiadostí vykonávala ona osobne. Ak prijímala došlú poštu, každú písomnosť potvrdila prezentačnou pečiatkou. Táto pečiatka je protokolačná, kde je uvedený ÚPSVaR s dátumom, ktorý je súčasťou pečiatky, Ďalej sú tam údaje ako číslo spisu a číslo záznamu. Jedná sa o červenú pečiatku. Na pečiatke je skratka zamestnanca, ktorý túto vec eviduje. Pokiaľ niekto doniesol kópiu dokladu, ktorý predkladal úradu, tak túto kópiu označila protokolačnou pečiatkou bez skratky a bez podpisu. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že celé administratívne pochybenie muselo nastať na strane Úradu práce a na strane pani Ivanovej a je úplne samozrejmé, že je najjednoduchšie hodiť svoje pochybenie na hlavu podnikateľa.

So súhlasom strán súd na hlavnom pojednávaní prečítal záver znaleckého posudku M.. M. K. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 35/2017 zo dňa 17.12.2017, č.l. 222, kde znalec uviedol, že u obvineného nezistil duševnú poruchu, zistil duševnú poruchu - Adaptačnú s depresívnym rysom a Emočne instabilnú poruchu osobnosti, avšak táto nijako neovplyvnila jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania trestného činu. Obvinený chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Z forenzne - psychiatrického hľadiska pobyt na slobode nie je pre spoločnosť spoločensky nebezpečný a nie je potrebné u obvineného nariadiť ochrannú psychiatrickú liečbu. U obvineného znalec nezistil žiadnu závislosť ani od alkoholu a ani od iných psychoaktívnych látok.

Podľa čítali sa a oboznamovali listinné dôkazy a to z č.l. 228-229 vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranou nad Topľou, č. l. 231 vyjadrenie ÚPSVaR Vranov nad Topľou, č.l. 232 Prehľad o obsadzovaní pracovných miest, č.l. 233 Zrušenie postavenia chránenej dielne, č. l. 234 oznámenie o ukončení pracovného pomeru - Y., č.l. 235 priznanie postavenia chráneného pracoviska, chránenej dielne, č.l. 237-238 Rozhodnutie RÚVZ Vranov nad Topľou HŽPaPPL/00011/13/000059 s uvedením priestorov do prevádzky, č.l. 239-256 Listinné podklady k pracovnému pomeru Y., A., C., W., B., O., č.l. 259-264 Dohoda č. XXX/§XX/XXXX, č.l. 257-258 Dodatok č. 1 k Dohode č. XXX/§XX/XXXX, návrh, č.l. 265 Kalkulácia predpokladaných nákladov, č.l. 266 Výzva na uzavretie dohody, č.l. 267-279 Žiadosť o poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska + prílohy, č.l. 280-292 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 1 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, mesačné výkazy poistného, č.l. 293-307 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu č. 2 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, výplatná listina, VPD, mesačné výkazy poistného, č. l. 308-322 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 3 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1 , čestné prehlásenie, výplatné pásky, výplatná listina, VPD, mesačné výkazy poistného, č.l. 323 - 336 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 4 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 337-352 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 5 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 253-367 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 6 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 368-382 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 7 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 383-399 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platy č. 8 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 400-414 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 9 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná istina, mesačné výkazy poistného, č.l. 415-429 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 10 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 430-444 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 11 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 445-458 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 12 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 459-479 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 13 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 480-500 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 14 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 501-522 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 15 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 523-545 Listinné podklady k

Žiadosti o úhradu platby č. 16 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 546-568 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č.17 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 569-591 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 18 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 592-613 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 19 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 614-637 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 20 - platobný poukaz, vyhlásenie o ovrení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 638-655 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 21 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, VPD, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 656-677 Listinné podklady k Žiadosti o úhradu platby č. 22 - platobný poukaz, vyhlásenie o overení oprávnenosti výdavkov, výpis zo štátnej pokladnice, žiadosť o úhradu platby č. 1, čestné prehlásenie, výplatné pásky, výplatná listina, mesačné výkazy poistného, č.l. 678-695 Predloženie výplatných pások zamestnancov za 01/2015, prehľad dochádzky VPD+PPD, mesačný výkaz poistného, pokladničná kniha, č.l. 696-714 Predloženie výplatných pások zamestnancov za 02/2015, prehľad dochádzky, VPD+PPD, mesačný výkaz poistného, pokladničná kniha, č.l. 715-733 Predloženie výplatných pások zamestnancov za 03/2015, prehľad dochádzky, VPD+PPD, mesačný výkaz poistného, pokladničná kniha, č.l. 734-748 Predloženie výplatných pások zamestnancov za 04/2015, prehľad dochádzky, VPD+PPD, mesačný výkaz poistného, pokladničná kniha, č.l. 773-781 Odpoveď OTP banky, a.s., č.l. 785-786 Odpoveď ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 18.12.2017, č.l. 796 Správa o povesti z obce Holčíkovce, č.l. 797 Správa o povesti z Vranova nad Topľou, č.l. 798-799 Výpis z ústrednej evidencie priestupkov, č.l. 800 Výpis z registra trestov, č.l. 858 Výzva na vydanie veci A. Z. zo dňa 19.04.2018, č.l. 859 Zápisnica o vydaní veci A. Z. zo dňa 09.05.2018, č.l. 865 Žiadosť na ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 19.04.2018, č.l. 866-867 Odpoveď ÚPSVaR Vranov nad Topľou, č.l. 868 - 925 Obsah spisu - Reštaurácia Krédo, s.r.o. - Žiadosť o príspevok § 56, č.l. 926-930 Overená fotokópia ručne vedených doručených poštových zásielok, č.l. 934-935 Výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, Príloha č. 1: vydaný list A. Z. dňa 09.05.2018 v zmysle /1 (1 ks originálu 1 listu formátu A4 Reštaurácia Krédo, s.r.o., Dobrianskeho 1639, 093 01 Vranov nad Topľou zo dňa 15.03.2013 označeného ako Oznámenie, adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou).

Podľa § 269 Trestného poriadku čítali sa ďalej a oboznamovali listinné dôkazy a to č.l. 1048-1066 rozsudok sp. zn. -816 zo dňa 17.04.2019 a č. l. 1072 písomné podanie - vyjadrenie Z.F..

Obžalovaný má tri záznamy v registri trestov, ale vo všetkých troch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, v Ústrednej evidencii priestupkov MV SR má evidovaných 16 priestupkov, všetky z porušenia pravidiel cestnej premávky. Zo správy o povesti Mesta Vranov nad Topľou vyplýva, že voči obžalovanému Q.F. sa vedú viaceré trestné stíhania, aj Mesto podalo na neho oznámenie z dôvodu, že zo stojísk vyťahoval kontajnery a následne stojiská uzamykal, čo riešila aj polícia. V meste nezastáva žiadne verejné funkcie, je ženatý a otec dvoch synov.

Po vykonanom dokazovaní senát vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich zaobstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel pritom k nasledovným záverom.

Vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti Reštaurácia Krédo, s.r.o. dňa 30.01.2013 uzatvoril s ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou Dohodu o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne, v ktorej sa ÚPSVaR zaviazal mu poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne, kde budú vytvorené 3 pracovné miesta pre občanov so zdravotným postihnutím, do výšky 30.448,50 €. Obžalovaný uzatvoril pracovné zmluvy s N. O., B. W., M. A., M.F., Q. B. a B. C.. Okrem N. O. žiadna z vyššie uvedených osôb nepracovala na adrese zriadenej chránenej dielne, navyše B. W., M. A., M.F. a B. C. ani nevykonávali pomocné administratívne práce podľa uzatvorených pracovných

zmlúv a v zmysle podpísanej Dohody. Napriek tomu obžalovaný predložil na ÚPSVaR v období od 20.03.2013 do 08.12.2014 celkovo 22 žiadostí o úhradu platby, a ku každej predložil aj výplatné listiny s podpismi vyššie uvedených zamestnancov, ktoré oni nepodpísali, na základe čoho ÚPSVaR v období od 19.04.2013 do 05.02.2015 poukázal na účet spol. Reštaurácia Krédo, s.r.o. v 22 platbách v celkovej výške 26.278,05 Eur, čím obžalovaný spôsobil škodu ÚPSVaR SR vo výške 26.278,05 €.

Tieto skutočnosti boli preukázané na hlavnom pojednávaní najmä výpoveďami svedkýň, výpoveďami svedkov v prípravnom konaní, ako aj listinnými dôkazmi.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa B.. U. potvrdila, že zamestnávateľ od samého začiatku porušoval dohodu tým, že zamestnanci nepracovali v priestoroch chránenej dielne, nevykonávali pracovné činnosti súvisiace s vytvorenými pracovnými miestami, príspevok nebol použitý na stanovený účel, výplaty neboli vyplácané zamestnancom v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Úradu boli tiež predkladané falšované doklady o prevzatí miezd zamestnancami, čím došlo k vážnemu porušeniu dohody. Tieto tvrdenia boli preukázané aj výpoveďami svedkov B. W., B. C., M.F. a M. A., ktorí uviedli, že mali vykonávať administratívne práce v chránenej dielni, ale ich nevykonávali, nepodpisovali tiež výplatné listiny.

Súd mal tiež za preukázané, že obžalovaný porušil povinnosť vytvoriť štruktúru pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím podľa dohody. Táto skutočnosť vyplýva z výpovedí svedkov, svedkyňa N. O. uviedla, že B. C. v skutočnosti robil stavebného robotníka, svedok B. W. sám vypovedal, že pracoval na stavbe a administratívne práce nevykonával ani jeden deň. Svedok M.F. vypovedal, že v Reštaurácii Krédo s. r.o. pracoval ako údržbár a robil rozvoz obedov, administratívne práce nevykonával žiadne. Svedkyňa M. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že nepracovala v chránenej dielni, ale ako upratovačka. Svedkyňa T.. B. V., ktorá pracovala ako účtovníčka vo viacerých spoločnostiach obžalovaného uviedla, že v priestoroch chránenej dielne sa mali vykonávať administratívne práce, ale zamestnanci, ktorí tam mali pracovať tam nepracovali. Ďalšia svedkyňa M. A. potvrdila tú skutočnosť, že M.F. rozvážal obedy a vykonával údržbu a M. A. upratovala. Svedkyňa Q. B. uviedla, že pre zdravotné problémy nechodila neskôr vôbec do práce a evidovali ju ako zamestnanú. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že všetci okrem N. O. vykonávali iné práce, než sa obžalovaný zaviazal v dohode.

Súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti vypočutých svedkov, ako aj výpovedí svedkov, pretože títo vypovedali o skutočnostiach rozhodných zhodne.

Obžalovaný poprel, že by spáchal skutok tak ako bol definovaný v obžalobe. Uviedol, že projekt riadne implementoval refundáciou miezd zamestnancov, všetky finančné prostriedky boli deklarované vedúcimi stredísk ako vyplatené a až po predložení výplatných listín a spracovaných žiadostí ako konateľ podpísal Žiadosť o refundáciu. Nikto ho neupozornil, že by implementácia projektu prebiehala nesprávne. Až po čase sa dozvedel, že vraj projekt nerealizoval v zmysle ich žiadosti predloženej ÚPSVaR. Ďalej uviedol, že žiadnemu zamestnancovi mzdu nevyplácal, boli vyplácané prostredníctvom pokladne a nadriadených, ktorí riadili osoby so ZPS. On nekontroloval, čo zamestnanci robia, pretože boli pridelení svojim nadriadeným na strediská. Podľa jeho vyjadrenia jednotliví zamestnanci z časti vykonávali aj inú činnosť, okrem pomocných a administratívnych prác a to oznámil listom ÚPSVaR dňa 15.03.2013.

Súd tvrdeniam obžalovaného neuveril, pretože z výpovedí svedkov vyplýva, že okrem N. O. všetci ostatní zamestnanci vykonávali iné práce ako boli uvedené v pracovnej zmluvy. Čo sa týka argumentu obžalovaného, že mzdy boli vyplatené, je potrebné uviesť, že z výpovede svedkyne N. O. vyplýva, že výplatu na čas a v plnej výške nemala skoro nikdy, jej podpis falšovali, svedok M.F. uviedol, že výplatné listiny predložené vyšetrovateľom nepodpisoval, svedkyňa Q. B. uviedla, že aj keď nechodila do práve vyplácali jej 100 € mesačne, chodili jej poštou, výplatné listiny nepodpisovala. Teda obžalovaný použil a predložil falšované výkazy, aby vylákal príspevok z Fondov Európskeho spoločenstva a zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že zmenu náplne práce zamestnancov nahlásil ÚPSVaR, toto vyvrátili zamestnankyne úradu O.. B. T. a A. C. a tiež skutočnosť, že žiadosť obžalovaný nepredložil vyšetrovateľovi, ale až súdu. Čo sa týka skutočnosti, že finančné prostriedky boli použité na iný účel ako boli pôvodne určené vyplýva z výpovede svedkyne N. O., ktorá uviedla, že obžalovaný rozhodoval, kde peniaze pôjdu, čo treba rýchlo zaplatiť, čo bolo v jednoznačnom rozpore s dohodou. Obžalovaný niekoľkokrát zdôraznil, že mzdy nevyplácal, ale ich vyplácalo ekonomické oddelenie spoločnosti, aj toto

tvrdenie vyvrátili svedkyne N. O. a T.. B. V., ktoré uviedli, že niekedy zamestnancom vyplácal mzdy priamo obžalovaný.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že obžalovaný porušil podmienky dohody, zamestnancom boli prideľované iné práce, než boli s úradom dohodnuté, činnosti, na ktoré boli účelovo určené finančné prostriedky vykonávané neboli a tiež že finančné prostriedky boli vynakladané aj na iný účel ako bolo dohodnuté.

Pri úvahách, o druhu a výmere trestu súd hodnotil konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, pomery a možnosti jeho nápravy, a ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Týmto svojim konaním obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa , ods. 2 písm. a) , pretože použil a predložil falšované výkazy a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov z uvedeného rozpočtu a činom spôsobil väčšiu škodu a tiež naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu podľa , ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil tým väčšiu škodu.

deklaroval činnosti v rozsahu akom neboli realizované, uvádzal nepravdivé údaje a konal tak z dôvodu, aby získal finančné prostriedky z EÚ a štátneho rozpočtu SR.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa Trestného zákona a to, spáchal viac trestných činov, a teda neprevažoval ani pomer poľahčujúcich, ani pomer priťažujúcich okolností, a z tohto dôvodu tu nevznikol priestor na úpravu hornej ani dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd dospel k záveru, že z hľadiska generálnej aj individuálnej prevencie bude účel trestu naplnený uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky za súčasného uloženia povinnosti nahradiť spôsobenú škodu vo výške 26.278,05 € do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia.

Zároveň samostatným výrokom súd uložil obžalovanému povinnosť na náhradu škody vo výške vyplateného príspevku v celkovej sume 26.278,05 EUR, teda v cele výške uplatneného nároku, nakoľko z čl. II. bod 16.2 Dohody o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný vrátiť na účet úradu celú sumu vyplateného príspevku v prípade nedodržania dohodnutých záväzkov uvedených v čl. II. bod 1 alebo 2 písm. b-c alebo 3-4 dohody.

- použil a predložil falšované výkazy a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov z uvedeného rozpočtu a činom spôsobil väčšiu škodu

- a vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil tým väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku podľa .