Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-1718-2018.pdf
PDF · 76.03 KB
Case nature
Subarea
37Ek/1718/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/ A, 920 01, Hlohovec, IČO: 45 322 571, práv. zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti povinnému: L.y, 900 61 Gajary, na vymoženie pohľadávky vo výške 70,70 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Kostka, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 30847303, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1718/2018 zo dňa 31. januára 2019, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/1718/2018 zo dňa 31. januára 2019 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 37Ek/1718/2018 zo dňa 31. januára 2019 rozhodol, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje. Odôvodnil to tým, že oprávneným predložený exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie, preto toto rozhodnutie nemohlo podľa ustanovení Civilného sporového poriadku nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rovnako návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, a to v časti C) formulára (Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - povinní), keďže aj tu absentuje označenie zákonného zástupcu povinného. Z uvedeného vyplýva, že je tu rozpor návrhu a exekučného titulu s Exekučným poriadkom, čo znamená, že súd mal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietnuť.
2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Uviedol, cit.: „Postup exekučného súdu, ktorý skúma procesné podmienky konania, ktoré predchádzalo exekučnému titulu, nemá oporu v právnom poriadku ani rozhodovacej činnosti súdov. Exekučný súd síce môže do určitej miery skúmať zákonnosť exekučného titulu, najmä pokiaľ ide o spotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia, avšak jeho prieskumná činnosť nesmie siahať až tak ďaleko, že by skúmal splnenie procesných podmienok v pôvodnom konaní. Ústavný súd SR vo veci II. ÚS 663/2016 už uviedol, že exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Toto systematické zaradenie určuje a vymedzuje jeho úlohy, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný sud ako súd „vykonávací“, preto nie je oprávnený (až na výnimky predpokladané zákonom napr. pri rozhodcovskom konaní) vecne preskúmať exekučný titul. Súd prvého stupňa nie je ani súdom odvolacím ani súdom dovolacím a nedisponuje ich funkčnou kompetenciou. V rozpore s uvedeným nálezom si súd prvej inštancie „prisvojil“ právomoc nadriadeného súdu (voči súdu, ktorý vydal exekučný titul) a skúmal jeho správnosť a splnenie procesných podmienok. Nesprávny postup súdu mal preto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odhliadnuc od uvedeného, oprávnený tvrdí, že všetky procesné
podmienky v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, splnené boli. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (ustanovenie § 61 CSP). Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením (ustanovenie § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (ustanovenie § 67 CSP). Z vyššie uvedeného vyplýva, že procesnú spôsobilosť má každý účastník konania, ktorý má spôsobilosť na práva a povinnosti. Je nesporné, že povinný spôsobilosť na práva a povinnosti má (nebol preukázaný opak), teda má aj procesnú spôsobilosť, pričom pred súdom môže samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Povinný mal v čase využitia dopravných služieb právneho predchodcu oprávneného vek viac ako 16 rokov, pričom exekučné konanie sa začalo, keď mal povinný už viac ako 17,5 rokov veku. Povinný tak procesnú spôsobilosť mal jednak v civilnom konaní, predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 70,70 EUR s prísl., rovnako ju má aj v exekučnom konaní. Dokonca aj Civilný sporový poriadok umožňuje maloletej osobe pred súdom samostatne konať, a to v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Zhrnúc vyššie uvedené, sme toho názoru, že hoci je povinný neplnoletý (17,5 rokov veku), objektívne má spôsobilosť na právny úkon týkajúci sa uzatvorenia zmluvy o preprave, a teda v tomto rozsahu má aj procesnú spôsobilosť. Ide o právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti žalovaného. Rovnaký názor zastáva aj právna teória (Števček, M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016), ktorá uvádza, že ak má maloletý spôsobilosť uzavrieť kúpnu zmluvu na vec v hodnote 300 eur, je v tomto rozsahu, napríklad pri uplatnení nárokov z predmetnej zmluvy, aj procesne spôsobilý. Poukazujeme tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.11.2005, sp. zn. 20 Cdo 2775/2004, v ktorom súd uviedol v súvislosti s posudzovaním procesnej spôsobilosti, že „se její procesní způsobilost od způsobilosti k uzavírání výše zmíněné smlouvy odvíjí“. Judikatúra teda za podstatné kritériu posudzovania schopnosti samostatne konať aj v konaní pred súdom nepochybne považuje vek neplnoletého. Povinný v tejto veci má toho času 17 rokov a 9 mesiacov (v čase vydania exekučného titulu mal 17 rokov), čo je vek primeraný tomu, aby takáto osoba vedela sama konať pred súdom v rozsahu (t. j. uplatňovať práva a ukladať mu povinnosti), v akom má spôsobilosť na práva a povinnosti. Iné nazeranie na danú vec by bolo možné považovať za príliš formalistické, priečiace sa samotnému cieľu sledovaného zákonodarcom v tejto otázke. Pokiaľ súd zastavil exekúciu aj s poukazom na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, nejedná sa o zákonný dôvod, pre ktorý môže byť exekúcia zastavená. V prípade neúplného návrhu má povinnosť exekučný súd postupovať podľa ustanovenia § 52 Exekučného poriadku, teda súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Takúto výzvu exekučný súd oprávnenému adresoval dňa 04.12.2018, pričom po doplnení návrhu súd dňa 14.01.2019 vydal upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd teda po doplnení návrh postupoval podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko preskúmaním návrhu a jeho príloh nezistil dôvody na zamietnutie návrhu. Ak by návrh nebol doplnení alebo opravený po výzve súdu, mal súd návrh na vykonanie exekúcie odmietnuť, a nie upovedomiť oprávneného o vydaní poverenia. V tejto súvislosti zároveň dodávame, že návrh na začatie exekúcie, v ktorom nebol označený zákonný zástupca povinného, nemôže byť v rozpore s Exekučným poriadkom, pretože ustanovenie § 48 ods. 3 Exekučného poriadku upravujúce náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie nezaraďuje medzi obligatórne náležitosti, bez ktorých by exekúcia nemohla byť vykonaná, označenie zákonného zástupcu. Zákonný zástupca nemusel byť dokonca označený ani v samotnom exekučnom titule, pretože povinný (resp. žalovaný v pôvodnom konaní), mal a má spôsobilosť samostatne konať v potrebnom rozsahu pred súdom, a pokiaľ mal civilný súd pochybnosti o tejto spôsobilosti, zvolil by postup podľa ustanovenia § 68 a § 69 CSP a strane by ustanovil procesného opatrovníka. Uvedeným spôsobom pritom mohol konať aj exekučný súd, nakoľko sám vykonal lustráciu obyvateľov SR (bod 13 odôvodnenia) a zistil, že povinný je maloletý, pričom z evidencie obyvateľov musel mať informáciu, kto je jeho zákonný zástupca. Exekučný súd s poukazom na ním tvrdené dôvody zastavil exekúciu, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdna prax za skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu pritom považuje napríklad smrť povinného pred podaním návrhu na začatie exekúcie (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.06.2018, sp. zn. 44Ek/512/2018), premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania (uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 13Er/529/2014). Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a v tomto štádiu bránia jeho vymáhateľnosti, pretože ak by existovali v čase pred vydaním exekučného titulu, tento by nemohol byť vydaný. Ani
jedna zo súdom vytýkaných okolností (ktoré však podľa oprávneného nie sú správne) však nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz zo dňa 12.06.2018 sp. zn. 30C/45/2018 vydaný Okresným súdom Malacky. S poukazom na uvedené má oprávnený za to, že rozhodnutie súdu je vecne nesprávne, a preto žiada súd, aby uznesenie zrušil.“
3. Sudca k veci udáva nasledovné:
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
7. Po preskúmaní veci sa sudca plnene stotožnil s argumentmi právneho zástupcu oprávneného v podanej sťažnosti, že v danom prípade nie je potrebné, aby bol v tom čase mal. povinný v konaní zastúpený zákonným zástupcom. Preto vychádzajúc z ustanovenia § 250 ods. 2 CSP uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zrušil.
8. V tejto súvislosti sudca zdôrazňuje, že rozsah procesnej spôsobilosti je priamo úmerný rozsahu spôsobilosti na právne úkony. Plnú procesnú spôsobilosť nemajú maloletí a osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Maloletí však môžu mať spôsobilosť na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej veku (k tomu porovnaj § 9 OZ). Pri posudzovaní rozumovej a vôľovej vyspelosti u dieťaťa ide o objektívnu vyspelosť, t.j. porovnateľnú vyspelosť maloletých rovnakého veku. Keďže maloletý povinný mal v čase využitia dopravných služieb viac ako 16 rokov, pričom exekučné konanie sa začalo, keď mal povinný už viac ako 17,5 rokov veku, sudca vzhľadom na charakter právne úkonu, z ktorého vymáhaná pohľadávka vznikla (porušenie prepravného poriadku integrovaného dopravného systému pri využití dopravných služieb) a vek maloletého povinného, má za to, že tento bol v rozhodnom období samostatne procesne spôsobilý na právny úkon. Odo dňa 05. 06. 2019 je povinný už plnoletý.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.