Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava, IČO: 35831154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T., o zaplatenie 5.358,96 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 4.500 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.500 EUR od 31.5.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 67,94 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 26.3.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.358,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 31.5.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaný, dňa 16.09.2015 uzavreli Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 5.000 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 154,15 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.249 EUR. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 500 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle v znení neskorších predpisov, dňa 26.3.2016 listom označeným ako Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.5.2016 úver zosplatnil, o čo bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.5.2016 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2. zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 5.358,96 EUR, zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v sume 680,75 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 5.854,34 EUR, ktorú tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu : 7, výška splátky: 154,15 EUR, suma splátok: 1.079,05 EUR, suma po zosplatnení : 4.775,29 EUR = spolu istina: 5.854,34 EUR. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške

4,62 EUR. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina 5.854,34 EUR + náklady na vymáhanie 4,62 EUR - prijaté úhrady 500 EUR = žalovaná suma 5.358,96 EUR. Žalobca priložil k žalobe listinné dôkazy : Plná moc zo dňa 10.3.2017, Notárska zápisnica napísaná dňa 11.12.2017 v ktorej je spísaný Projekt rozdelenia zlúčením uzavretý dňa 11.12.2017 medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou a Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami, Príloha 1 Projektu - Opis rozdelenia majetku a záväzkov, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.5.2016, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, . Predžalobná upomienka zo dňa 26.3.2016, Doručenka. Dňa 28.6.2019 bolo súdu doručené podanie označené ako Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia Návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, ktorého prílohou je Podací hárok č. Q., Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2019, Odvolanie splnomocnenia, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 7.6.2019, na základe ktorého súd uznesením sp. zn. -60 zo dňa 8.8.2019 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320155 vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením boli žalovanému dňa 23.5.2019 doručené. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ani ju nijakým spôsobom nerozporoval. Súd v súlade s (ďalej „“) nariadil pojednávanie na deň 15.5.2019, predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 13.8.2019, žalovanému dňa 3.9.2019. Na pojednávaní dňa 13.9.2019 neboli prítomné strany sporu, preto súd v súlade s ust. pojednával v ich neprítomnosti.

S k u t k o v ý stav :

Dňa 16.9.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.. (ďalej len „Zmluva), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 EUR, druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver, splátka s poistením: 154,15 EUR, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, počet splátok: 60, splatnosť splátok: 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti: 09/2020, RPMN: 26,98 %, fixná ročná úroková sadzba: 26,98 %, odplata: 26,98 %. Dňa 30.11.2017 právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe čoho sa vlastníkom pohľadávky voči žalovanému stal žalobca. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.6.2019 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ oznámil žalovanému postúpenie sumy vo výške 6.426,82 EUR.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia : V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Podľa Prílohy k je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa ustanoveniami a , a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, do 29.09.2015 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Právny z á v e r :

Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 5.358,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 31.5.2016 do zaplatenia titulom nesplateného úveru poskytnutého žalovanému na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.09.2015.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EZS z 5.4.1993. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu pod-ústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. , uznesenie KS v Žiline sp.zn. zo dňa 30.8.2012, uznesenie KS

Prešov sp.zn. zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn. zo dňa 10.2.2009). Podľa o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle spravuje úpravou podľa ( a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy ide v tomto prípade jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v , posledná veta Obč. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto spore mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli platnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 EUR. Dňa 30.11.2017 právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe čoho sa vlastníkom pohľadávky voči žalovanému stal žalobca. Z prehľadu splátok mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil okrem sumy 500 EUR právnemu predchodcovi žalobcu žiadne ďalšie platby až do celkovej sumy na vrátenie vo výške 9.249 EUR.

Vzhľadom na expressis verbis požiadavku Zákona, ktorý taxatívne vymenúva náležitosti Zmluvy, a na požiadavku Smernice, aby tieto náležitosti boli vyjadrené zrozumiteľne a stručne, musia byť tieto náležitosti v Zmluve jednoznačne uvedené a bremeno neuvedenia týchto náležitostí zo strany veriteľa nemá byť prenášané na spotrebiteľa s tým, aby si tieto náležitosti odvodil výkladom z iných náležitostí Zmluvy. V danom prípade bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa 16.9.2015, t.j. pred novelizáciou účinným od 1.5.2018, preto zmluva o spotrebiteľskom úvere musela do 30.4.2018 pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti (do 30.4.2018) obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy a uvedenie doby konečnej splatnosti úveru.

V posudzovanej zmluve uzavretej dňa 16.9.2015, je termín konečnej splatnosti úveru uvedený označením „9/2020“, čo je neurčité vyjadrenie. Niet pochýb o tom, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Nestačí len dedukcia z iných údajov uvedených v zmluve, napr. z toho, že bolo dohodnutých celkovo 120 splátok, ale spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, či je možné, alebo nie je tento dátum vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť takéhoto odkazu na iné zmluvné dojednanie, tak by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f), pretože toto by potom úplne stratilo zmysel. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín, presné časové vymedzenie s uvedením dňa, mesiaca a roka konečnej splatnosti. Takýto údaj ale v posudzovanej zmluve absentuje. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v opačnom prípade by sa minulo účinku ust. , o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Z tohto dôvodu súd považuje tento spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej v zmluve nie je presne špecifikovaná ďalšia obsahová náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože je tu uvedený údaj „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“.

Túto obsahovú náležitosť takisto vyžaduje zákon popri súčasnom uvedení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené dve náležitosti nemožno voľne zamieňať a vykladať ako formalistický prístup, pretože inak by to takto kumulatívne zákonodarca v uvedenom ustanovení výslovne neformuloval. Pre absenciu obsahových náležitostí v Zmluve o úvere zo dňa 16.9.2015 v zmysle o spotrebiteľských úveroch (termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy) súd považuje tento spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe toho zaviazal súd žalovaného na zaplatenie zostávajúcej istiny vo výške 4.500 EUR, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.500 EUR a to od 31.5.2016 (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu predstavovala 0% + 5 percentuálnych bodov), ktoré sú žalobcom uplatnené v zákonnej výške ( a nar. vlády č.), preto rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Stanoviská zo súdnej praxe: Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl.). Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn. ). Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (viď rozhodnutie KS Žilina sp. zn. zo dňa 29. januára 2016). V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. , za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Trovy konania :

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa zásad o náhrade trov konania súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. vo výške 67,94 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 5.358,96 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 4.500 EUR, čo je 83,97 % a neúspech vo výške 16,03 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa ust. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).