Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-559-2008.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3Er/559/2008
Uznesenie
Okresný súd Svidník, v exekučnej veci oprávneného R. ( predtým KI. ) proti povinnému J. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y. K. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR, o vymoženie 199,16 eur s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom J.. T. R., v danom prípade o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník poveril dňa 10.9.2008 súdneho exekútora J.. T. R. vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 199,16 eura s príslušenstvom v prospech oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie OR PZ Svidník, ODI T. zo dňa XX.X.XXXX č.k. N.-P-XXX/DI-SP-XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2007 a vykonateľnosť dňa 17.9.2007.
2.Súdny exekútor svojim písomným podaním zo dňa 7.12.2010 podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) pretože u povinného šetrením nezistil žiadnu finančnú hotovosť, ani hnuteľný či nehnuteľný majetok.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 28.8.2015 uviedol, že v danej exekučnej veci súdny exekútor J.. T. R., podal na konajúci súd podnet na zastavenie exekúcie, aby súd túto vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať v danom prípade a dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g, h) Exekučného poriadku s tým, že oprávnený musí niesť zodpovednosť za stav, v ktorom je exekúcia zastavená, keďže on navrhol vykonanie exekúcie na povinného a taktiež, že oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu týchto trov. Predmetom exekúcie je pohľadávka vyplývajúca z 3Er/559/2008
- 2 -
rozhodnutia o priestupku č.p.: ORP-P- XXX/DI-SP-XXXX vydané dňa 31.08.2007 Okresným riaditeľstvom PZ vo Svidníku, okresný dopravný inšpektorát v T., ktoré nadobudlo právoplatnosť
31.08.2007 a stalo sa vykonateľným dňa 17.09.2007. Aj ked' znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nemohol predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho ods. 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradit' trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto konformný. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, ked' mu bude možné vytýkat', že nedbal na náležitú opatrnost' a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Oprávnený pri podávaní predmetného návrhu na vykonanie exekúcie nemal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná existencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnost'. Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1) Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V danom prípade by k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas 12.08.2008 a udelením poverenia súdnemu exekútorovi bolo jeho návrhu vyhovené). Totiž platí skutočnosť, že súdny exekútor v niektorých prípadoch nesie podnikateľské riziko, že nebudú uspokojené všetky jeho nároky. Podľa nášho oprávneného za danej situácie, súdny exekútor by nemal mat' uhradené vynaložené náklady a teda vykonal úkony bez nároku na odmenu od účastníka konania. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Ústavný súd ešte poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastat' stav, ked' nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie. je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd SR poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (IL ÚS 27/08). V prípade, že by exekúcia mala byt' zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu nemajetnosti povinného podľa názoru oprávneného niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ). 3Er/559/2008
- 3 -
6. Vzhľadom na uvedené súd, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, exekúciu zastavil.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
14. V Exekučnom poriadku ( § 196 a § 197 ods. 1 ) je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Z tejto zásady a teda, že trovy uhrádza povinný pozná Exekučný poriadok dve výnimky, obidve v prípadoch zastavenia exekúcie: prvou je situácia, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného ( predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je uváženie súdu o miere procesného zavinenia na zastavení exekúcie ) a druhou situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( odsek 2 ). V týchto prípadoch možno uložiť povinnosť trov exekúcie oprávnenému. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku ide o taxatívny výpočet situácií, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený.
15. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov 3Er/559/2008
- 4 -
exekúcie, znáša ich oprávnený. V tejto veci bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Svidník, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.