Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Csp-18-2016.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Subarea
9Csp/18/2016
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, právne zastúpeného Haščák & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prokopova 345/42, Bratislava, IČO: 50 575 821, proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J., o zaplatenie 519,36 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Okresný súd Humenné n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.12.2016 domáhal zaplatenia sumy 519,36 eur s prísl. a náhrady trov konania.
2. V priebehu konania bolo zistené, že žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky - v Č. S., a teda ide o spor s medzinárodným prvkom. Vo veci je preto nevyhnutné aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach poistenia.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I. právomoc na prejednanie uvedeného sporu.
4. Podľa článku 4 bod 1 nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú právomoc na konanie.
6. Podľa článku 5 bod 1 nariadenia Brusel I osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
7. Podľa článku 10 nariadenia Brusel I vo veciach poistenia sa právomoc určuje podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6 a článok 7 bod 5.
8. Podľa článku 14 bod 1 nariadenia Brusel I bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 13 ods. 3, môže poistiteľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia.
9. Podľa článku 15 nariadenia Brusel I od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje poistníkovi, poistencovi alebo oprávnenému z poistenia začať konanie na iných súdoch ako sú uvedené v tomto oddiele; 3. dojednanou medzi poistníkom a poistiteľom, ak obaja mali v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, ak táto dohoda dáva právomoc súdom uvedeného členského štátu aj pre prípad, že k poistnej udalosti dôjde v cudzine, za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom uvedeného členského štátu; 4. dojednanou s poistníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, okrem prípadov, keď je poistenie povinné alebo sa vzťahuje na nehnuteľný majetok na území členského štátu; alebo 5. ktorá sa týka poistnej zmluvy, ktorá poisťuje jedno riziko alebo viaceré riziká uvedené v článku 16.
10. Podľa článku 26 bod 1 nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
11. Podľa článku 26 bod 2 nariadenia Brusel I vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
12. Podľa článku 28 bod 1 nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
13. Podľa článku 62 bod 1 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
14. Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že nariadenie upravuje vo veciach poistenia osobitnú právomoc na konanie. V prejednávanej veci je poistený na strane žalovanej, a teda druhý účastník ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má poistený svoje bydlisko.
15. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
16. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovanej so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mala bydlisko na území Slovenskej republiky.
17. Žalovaná žije v Č. S. v meste Z.. Z neúspešného doručovania platobného rozkazu bolo zistené, že žalovaná na adrese trvalého pobytu nebýva. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že jej trvalý pobyt je obec J., a to od XX.XX.XXXX. Podľa správy Obvodného oddelenia PZ J. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná nie je obyvateľkou bytového domu na adrese H. XXXX v J. už mnoho rokov a nevlastní tam
žiaden byt. Od sestry žalovanej polícia zistila, že táto odišla žiť k svojmu synovi do Z. v Č. S.. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanej na adresu syna v Č. S.. Následne žalovaná v písomných podaniach uviedla adresu pobytu v Z.. Žalovaná doručila súdu posudok o invalidite Z. Z. zo dňa XX.XX.XXXX spolu s ambulantnými nálezmi a lekárskymi správami vystavenými v Č. S., ktoré svedčia o tom, že žalovaná je liečená v Č. S.. Žalovaná je síce štátnym občanom Slovenskej republiky, má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v obci J., ale žije a zdržiava sa na území Č. S., a to aj v čase podania tejto žaloby na súd. Konajúci súd mal na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že žalovaná nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky.
18. Z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa žalovaný aktívne zúčastnil na konaní.
19. Z vyššie uvedeného je preukázané, že žalovaná v čase podania žaloby a ani v súčasnosti nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel súd v súlade s ustanovením čl. 28 bod 1 nariadenia Brusel I vyhlásiť, že nemá právomoc na prejednanie tohto sporu. Súd si nemohol založiť právomoc ani podľa článku 26 bod 1 nariadenia Brusel I., pretože na deň 24.09.2018 a deň 15.11.2018 boli nariadené pojednávanie, ktoré boli odročené, žalovaná sa ich nezúčastnila, teda nezúčastnila sa konania.
20. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
21. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
22. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Č. S., a žalobca sa voči žalovanej domáha splnenia povinností vyplývajúcich z poistenia, súd skonštatoval, že nemá právomoc vo veci konať, pretože si nemohol založiť právomoc ani podľa článku 26 bod 1 nariadenia Brusel I, keďže žalovaná sa nezúčastnila konania.
23. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť na zastavení konania. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až počas konania, súd je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná. Zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu, preto rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).