Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-63-2017.pdf
PDF · 118.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12P/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého M., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky F. a otca I., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry T., o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Maloletý M. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matke sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 120,- Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III. Stretávanie matky s maloletým M. sa ponecháva na vzájomnej dohode medzi rodičmi a maloletým M..
IV. Ruší sa Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2017 o nariadení neodkladného opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Nad výchovou maloletého M. sa nariaďuje dohľad.
VI. Mení sa Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 02.02.2016 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému M..
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12P/63/2017-28 zo dňa 01.12.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol nad výchovou maloletého M. dočasne nariadený dohľad, z dôvodu zabezpečenia dočasnej ochrany práv maloletého dieťaťa, keďže počas konania boli zistené závažné nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany oboch rodičov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2018 a vykonateľnosť dňa 01.12.2017.
2. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku č. k. 12P/63/2017-67 zo dňa 21.05.2018 zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 200,- Eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Výrokom III. stretávanie otca s maloletým M. ponechal na vzájomnej dohode medzi
rodičmi a maloletým M.. Výrokom IV. zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12P/63/2017-28 zo dňa 01.12.2017 o nariadení neodkladného opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. nad výchovou maloletého M. nariadil dohľad. Výrokom VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/154/2013-171 zo dňa 02.02.2016 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému M.. Výrokom VII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Na základe odvolania podaného otcom maloletého rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5CoP/22/2019-151 zo dňa 05.06.2019 o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil na opätovné konanie. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na zmenu pomerov v rodine bolo v ďalšom konaní opätovne vykonať dokazovanie smerujúce k zisteniu či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak nie, tak vykonať dokazovanie, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti, pričom pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením vykonaného dokazovania.
4. Súd postupoval podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) v spojení 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vykonal šetrenie pomerov za účelom zistenia pomerov na strane rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj zisťoval názor maloletého dieťaťa a prešetril domácnosti rodičov v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom a následne nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, maloletého M., oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadreniami matky a otca maloletého dieťaťa, potvrdení o príjme a výdavkoch rodičov, dokladov o nákupe, fotografií o zranení matky, správ kolízneho opatrovníka, úradných záznamov z vykonaných sociálnych šetrení, oznámenia otca o menách lekárov zo dňa 27.03.2018, úradného záznamu zo dňa 09.05.2018, uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Tp/31/2018-12, potvrdenia ošetrujúceho psychiatra, potvrdení o výdavkoch matky, obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8P/154/2013 a spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/99/2013 a ustálil daný skutkový stav.
6. Maloletý M. pochádza zo zaniknutého manželstva I., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/154/2013-171 zo dňa 02.02.2016 právoplatne rozvedené. Súd súčasne schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a bol upravený spôsob stretávania sa rodičov s maloletým M. a upravená vyživovacia povinnosť otca vo výške 80,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2016, vykonateľnosť dňa 23.03.2016. V priebehu rozvodového konania bol vypracovaný znalecký posudok zo záverov, ktorého vyplynulo, že obaja rodičia sú osobnosti sociálne aj emočne menej zrelé a pomerne komplikované. Obaja majú tendenciu objektívne nevnímať svoje nedostatky a nadhodnocovať svoje prednosti. Ich osobnostné predpoklady na výchovu boli hodnotené ako na približne rovnakej úrovni. Na vzťah maloletého M. mali prežité udalosti v priebehu rozvodového konania významne negatívny vplyv. V situácii, keď boli konflikty medzi rodičmi najostrejšie, obaja rodičia zabúdali na potreby, nielen maloletého M., ale aj svojich dvoch starších detí. Aj keď sa otec snažil zabezpečiť rodinu po materiálnej stránke tým, že začal viac piť alkohol mohol u maloletého M. vzbudzovať obavy z toho, čo prinesie budúcnosť a či sa náhodou nebudú opakovať jeho agresívne útoky voči matke. V tomto období sa ani matka nedokázala sústrediť na potreby maloletého, ale bola zameraná hlavne na seba, odchádzala z domu a maloletý zostával vo svojom detskom prežívaní sám. Udalosti po rozvode rodičov mali na maloletého M. taký dopad, že sa zablokoval a viac sa utiahol do seba. Ohrozil sa jeho pocit vnútornej istoty a bezpečia a voči okoliu sa stal ostražitejší. Maloletý M. veľmi dobre vnímal, že rodičia sa voči sebe negatívne správajú a nechcel vyhrocovať ich vzájomné konflikty a prejavil sa u neho pocit viny. Maloletý M. nemal vytvorený emočne trvalejší vzťah ani k jednému z rodičov, a preto bola odporučená striedavá starostlivosť oboch rodičov, pričom obaja rodičia boli upozornení na to, že svojím správaním dávajú maloletému vzor, ako sa má v živote ako aj v konfliktných situáciách správať on sám. Vzájomná komunikácia rodičov bola veľmi konfliktná. Obaja sa sústreďovali na krivdy a minulosť, ako na potreby a skutočný záujem o maloletého M.. Obom rodičom bolo odporučené psychologické
poradenstvo, ktorého cieľom bolo pomôcť im komunikovať bez konflikt, vecne so sústredením sa potreby a záujmy maloletého. Maloletý M. potreboval pre svoj ďalší zdravý psychický a fyzický vývin pravidelný kontakt s oboma rodičmi, kedy by spolu s rodičmi riešil svoje každodenné radosti aj starosti a už je len na rodičoch, ktorí deklarujú, že im ide o dobro ich syna, ako budú schopní a ochotní túto starostlivosť svojmu synovi zabezpečiť.
7. V súčasnosti /od 22.04.2019/ sa maloletý M. nachádza v osobnej starostlivosti otca. Otec maloletého žije s partnerkou F., jej maloletou dcérou F. a maloletým M. v pridelenom 2-izbovom byte v Q.. Výška nájomného je 230,-Eur plus energie. Maloletý M. má v domácnosti otca všetky svoje osobné i školské veci. Otec v súčasnosti pracuje ako montážnik pre firmu C., jeho pracovná doba je od 06.00 hod. do 15.30 hod., príjem X,XX eur na hodinu, cca XXX,-Eur mesačne. Voľný čas trávi rodina spoločne, chodievajú na nákupy do U., na turistiku, dňa 01.05.2019 boli spoločne navštíviť sestru maloletého - F.. F. uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletý M.il v spoločnej domácnosti jej a I., má záujem sa podieľať na zabezpečovaní starostlivosti o maloletého. Kolízny opatrovník v zázname konštatoval, že v domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky pre jeho všestranný zdravý vývoj a otec neuvádza výchovné problémy s maloletým M.. Podľa záznamu z pohovoru s matkou maloletého vyplynulo, že matka nesúhlasí so zverením maloletého M. do starostlivosti otca. K incidentu, ktorý sa stal dňa 22.04.2019 uviedla, že jej partner jej hodil kameň do okna, lebo nechcela ísť s ním do krčmy. Jej partner sa M. písomne ospravedlnil, mrzí ho, čo sa stalo. S maloletým M. sa od Veľkej noci stretla osobne 2x na chvíľku, keď išiel na krúžok. Každý deň píše maloletému cez sociálnu sieť, zaujíma sa o to, čo robí, ako bolo v škole, volá ho, aby sa vrátil domov do Q., ale na tieto správy jej neodpovedá. Ak by mala nastať zmena zverenia, súhlasila by so striedavou starostlivosťou v týždenných intervaloch, a ak by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, navrhla styk s maloletým neupraviť, ale ponechať na dohodu rodičov.
8. Matka zostala žiť v rodinnom dome v Q.. V telefonickom rozhovore dňa 06.09.2019 uviedla, že sa s maloletým M. stretávala, cez prázdniny bola s ním u zubára, keď niečo potreboval, tak mu to kúpila. Má pocit, že otec maloletému zakazuje sa s ňou stretávať. Chcela by, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Veľmi jej chýba, keď nie je s ňou. Uvažovala aj nad striedavou starostlivosťou, no nevie, ako by na to reagoval maloletý M.. Ak maloletý povedal svoj názor, že chce bývať u otca, rešpektuje to, keďže má už XX rokov, už si vie povedať, čo chce.
9. Bol vykonaný aj neformálny pohovor s maloletým M., ktorý sa vyjadril a uviedol, že už chce mať pokoj a chce, aby už ďalej sa v jeho rodine nič neriešilo. Na začiatku prázdnin bol s tatom, potom dva týždne bol u sestry F., ktorá tam pracuje ako architektka. U mamy bol cez prázdniny pár krát, aj u nej prespal, píše si s ňou každý deň cez facebook. Keď bol v Q. išiel za kamarátmi. Na výlete s mamou nikde neboli, bol u mamy asi 5-krát, z toho mama mal 3-krát vypité. Vie to podľa toho, že z nej bol cítiť alkohol a stále rýpala do otca. Mama mu dala 50-Eur počas prázdnin. On si objednal napr. mikinu a mama to zaplatila. Teraz je S., otec mu kúpil zošity do školy. Bývajú s otcom v Q., má tam svoju izbu, posteľ, skriňu, nočný stolík, komodu, všetko, čo potrebuje. V škole chodí na obedy, otec chodí z roboty o štvrtej. Chcel by bývať s otcom, dobre si rozumejú, s mamou by sa chcel stretávať podľa ich dohody. Nechce, aby to súd presne určil. Vie sa s mamou dohodnúť. Otec mu nijako nebráni v stretávaní sa s mamou.
10. Kolízny opatrovník na základe vykonaného zistenia navrhol, aby bol maloletý M. zverený do výlučnej osobnej starostlivosti otca, stretávanie s matkou neupraviť a ponechať na vzájomnej dohode rodičov a maloletého. Výšku výživného ponechal kolízny opatrovník na úvahe súdu.
11. Prokurátor uviedol, že s poukazom na výsledok šetrenia kolízneho opatrovníka, prejavenú vôľu maloletého, ako aj skutočnosť, že sa už dlhšiu dobu nachádza v domácnosti otca, navrhuje, aby maloletý bol zverený do starostlivosti otca. Prostredníctvom neupravenia spôsobu stretávania bude najlepšie zabezpečené, aby maloletý mohol byť s oboma rodičmi. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, tú necháva na zvážení súdu.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. S poukazom na vykonané dokazovanie a priebeh konania súd prvej inštancie zrekapituluje vývoj rodinnej situácie od podania návrhu. Obaja rodičia na začiatku konania deklarovali, že majú záujem
postarať sa o maloletého M.. Rodičia medzi sebou nedokázali komunikovať a ani spoločne bez konfliktov fungovať v spoločnej domácnosti. Zo strany súdu boli rodičom navrhované rôzne možnosti riešenia situácie, no rodičia situáciu neriešili a ani sa neriadili odporúčaniami odborníkov, ktoré boli dané rodičom v priebehu rozvodového konania. Rodičia naďalej obviňovali jeden druhého z požívania alkoholických nápojov a za účelom objektivizovania situácie v rodine bol vykonaný aj pohovor so starším synom, Z jeho výpovede bolo zistené, že obaja rodičia požívali alkoholické nápoje, otec tým hlavne riešil problémy z rozchodu a pocity nenaplnenia a zo samoty po rozpade rodiny. Uviedol, že zo strany matky vo vzťahu k sebe necítil oporu a citovú blízkosť vzhľadom na matkine nevyspytateľné rysy povahy, menila sa jej nálada. Otca vnímal ako osobu, ktorá predstavovala stabilitu a považoval ho za toho rodiča, ktorý rodinu zabezpečuje (otec zabezpečoval starostlivosť o rodiny v momente, keď matka starostlivosť nezvládala), no keďže otec začal požívať čím ďalej viac alkoholické nápoje, toto postavenie v jeho očiach strácal. Popísal konfliktné situácie, ku ktorým dochádzalo medzi rodičmi, spôsob akým riešili vzájomné nezhody. Veľakrát matka túto konfliktnú situáciu vyprovokovala a otec na ňu reagoval. Rovnako podpísal aj spôsob správania sa matky k maloletému M. a pri vzájomnej konfrontácii medzi starším synom a rodičmi došlo k popieraniu popísaných situácií. Rodičia boli neustále nabádaní, aby prestali žiť v spoločnej domácnosti a každý si našiel samostatné bývanie z dôvodu, aby sa predchádzalo ich konfliktnému spôsobu správania. No nestalo sa tak. K ukončeniu spoločného bývania došlo až vzatím otca do výkonu väzby.
26. Z dôvodu, že maloletý M. sa veľmi bál toho, že by bol umiestnený do ústavnej starostlivosti bolo počas konania zisťované, akým spôsobom je možné zabezpečiť starostlivosť o maloletého M. v jeho domácom prostredí, kde je zvyknutý, mal tam svoje útočisko, svojho psíka, ktorý často nahrádzal citovú prázdnotu, keď sa mu rodičia nevenovali, keď sa hádali a zabúdali, že majú maloletého syna a kde sa cítil v bezpečí, napriek správaniu sa rodičov a bolo pre neho nepredstaviteľné, aby odišiel. Rodičom bola odporučená odborná pomoc a súčasne bola zisťovaná možnosť pomoci zo strany starých rodičov. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12P/63/2017-28 zo dňa 01.12.2017 bol na základe neodkladného opatrenia nariadený dohľad nad výchovou maloletého. Zo strany matky bolo súdu predložené potvrdenie ošetrujúceho psychiatra zo záverov, ktorého vyplýva že matka od 02.08.2016 je bez liekov, jej aktuálny stav je hodnotený ako dostatočne stabilizovaný, je pokojná, nálady má bez známok depresie a zvýšenej intrapsychickej tenzie. Nie sú u nej prítomné žiadne známky abúzu alkoholu a ošetrujúci psychiater nemá ani takéto informácie. Zo strany otca sa nepodarilo zabezpečiť správu ošetrujúceho psychológa ani psychiatra, pretože otec počas konania v tomto smere nespolupracoval. Súdu oznámil len dve mená lekárov bez akýchkoľvek bližších informácií. Počas konania bolo na otca ako aj matku apelované, aby si upravili svoje pracovné ako aj rodinné a partnerské zázemie. Otcovi bolo opakovane zdôrazňované, že maloletý M. je na neho viazaný, chýbajú mu ich spoločné výlety, spoločne strávený čas, ktorý sa zmenil len na to, že otec synovi prichystá raňajky aj to niekedy nie a potom čas, ktorý má stráviť so synom trávi s kamarátmi v pohostinstve a je pod vplyvom alkoholu. U otca sa postupom, ako vyplynulo z vykonaných šetrení, začala prehlbovať závislosť na alkohole a viac a viac zabúdal na zabezpečovanie potrieb svojho syna. U matky naopak po opakovaných napomenutia došlo k zmene pracovného prostredia, začala pracovať na jednu zmenu, tak aby mohla zabezpečiť starostlivosť o maloletého M.. Do domácnosti sa vrátil starší syn, ktorý pomohol stabilizovať rodinnú situáciu a bol oporou pre maloletého M.. Bol odhodlaný vykonávať i osobnú starostlivosť o maloletého M.. Toto vzhľadom na vek staršieho súrodenca súd považoval za jednu z posledných možností, ako predísť umiestneniu maloletého M. do ústavnej starostlivosti a nechcel preniesť na neho ťarchu rodičovskej zodpovednosti. Medzi rodičmi neustále dochádzalo k vzájomným konfliktom. Rodičom sa nepodarilo nájsť spôsob, ako medzi sebou komunikovať a spoločne zabezpečovať starostlivosť o ich maloletého syna. Konflikty vyvrcholili vzatím otca maloletého do väzby na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Tp/31/2018-12 zo dňa 26.04.2018. Vzhľadom na požívanie alkoholických nápojov a následne vzatím otca do väzby došlo k presunu osobnej starostlivosti o maloletého na matku. U matky došlo k ukončeniu psychiatrickej liečby. U otca sa však jeho problém s alkoholom zhoršil, bolo mu vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania a otec bol vzatý do výkonu väzby. Matka bola v dobe vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého, došlo k uvoľneniu situácie v domácnosti, a preto súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť.
27. Avšak po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, došlo k zásadnej zmene pomerov, a to v tom, že maloletý M. je od 22.04.2019 v domácnosti otca a odmieta sa vrátiť k matke. Otec v odvolacej lehote podal proti predmetnému rozsudku odvolanie, ako aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal maloletého M. zveriť do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, z dôvodu že dňa 21.04.2019 počas Veľkonočnej nedele sa odohral incident medzi matkou a jej priateľom C., kde bola privolaná aj policajná hliadka. Priateľ matky po hádke rozbil okno, čoho svedkom bol ich maloletý syn. Po tomto incidente mu maloletý syn oznámil, že už nechce bývať s matkou, že nemá pokoj a chce byť s ním, pobalil si svoje osobné veci, paplón, školské potreby a odsťahoval sa k otcovi do T., kde má s priateľkou prenajatý trojizbový byt a kde od 22.04.2019 aj maloletý M. nachádzal. Matka žije v konfliktom vzťahu so svojim súčasným partnerom. Otec bol prepustený z väzby a žije v partnerskom vzťahu so F. a jej dcérou. Na základe priania maloletého sa otec presťahoval do Q., po ukončení deviateho ročníka sa plánuje presťahovať do T.. V blízkosti býva krstná mama maloletého, ktorej jeden zo synov je vo veku maloletého M.. Maloletý M. sa zlepšil v škole a v domácnosti majú nastavené pravidlá, ktoré zatiaľ maloletý rešpektuje. Rodičia spolu nekomunikujú a z dôvodu, že sa nedohodli na vyporiadaní BSM, majú podaný návrh na súde.
28. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvej inštancie rovnaký právny záver, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia spolu nežijú a dlhodobo spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého M.. Súd pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloletého M. do osobnej starostlivosti vychádzal najmä zo zmeny rodinnej situácie, zmeny postoja maloletého M. po konflikte v domácnosti matky a z jeho vyjadrenej vôle nezostávať v domácnosti matky a presťahovať sa do domácnosti otca, ako aj zo zmeny pomerov na strane matky, kedy sa prostredie u matky stalo neistým a nevhodným pre maloletého. Maloletý M.ije v domácnosti otca od 22.04.2019 a v domácnosti chce zostať. V priebehu konania bolo preukázané, že otec sa dokáže riadne postarať o maloletého M., poskytuje mu podporu a neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletého M.. Otec bol od začiatku konania tou osobou, ktorá predstavovala stabilitu pre maloletého M., avšak otec od začiatku konania viac a viac prepadal závislosti od alkoholu a viac a viac zabúdal na svojho syna. K abstinovaniu ho primälo až vzatie do výkonu väzby a zdravotné problémy partnerky. S poľutovaním musí súd konštatovať, keby otec na začiatku konania spolupracoval s odborníkmi, mohol synovi ušetriť trápenie, ktoré prežil počas uplynulých mesiacov. Rovnako mohol ušetriť seba od problémov, ktoré musel riešiť. Otec deklaroval, že si uvedomuje svoje pochybenia, pričom aj svojim správaním preukazuje zmenu, keď od 22.04.2019 sa riadne stará o maloletého M., vytvára mu stabilné prostredie, šetrením neboli v starostlivosti otca zistené nedostatky a maloletý vyjadril súhlas so zverením do osobnej starostlivosti otca. Súd na základe posúdenia osobnosti oboch rodičov a ich schopností má za to, že aktuálne otec vie vytvoriť stabilnejšie prostredie pre výchovu a vývoj maloletého, a preto zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti otca. Matka vyjadrila, že bude rešpektovať vôľu maloletého, no na pojednávaní vyjadrila nesúhlas a predložila súdu sms komunikáciu s maloletým. K obsahu súd môže uviesť to, že ju vníma, ako vyjadrenie a žiadosť maloletého, aby ho už rodičia nevťahovali do svojich konfliktov, nechce, aby sa ho stále niekto pýtal, u ktorého rodiča chce zostať. Rodičia si musia uvedomiť, že maloletý si volil aj podľa toho, ktorý rodič v danom okamihu nepožíval alkoholické nápoje. Je najvyšší čas, aby rodičia si vyriešili svoje problémy a boli šťastní za to, že maloletý M. zvládol rodinnú situáciu, napriek tomu, že mu v tom rodičia nepomohli. Rodičom súd zdôrazňuje, že maloletý M. potrebuje stabilitu a pokojné rodinné prostredie a musia mu pomôcť spracovať prežité udalosti, na čo boli upozornení už v priebehu rozvodového konania a počas celého tohto konania.
29. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom, vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Vyživovacia povinnosť bola určená s ohľadom na možnosti a schopnosti matky, ako aj jej prístup k plneniu si pracovných povinností. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná a jej mesačný príjem je vo výške cca XXX,-Eur v hrubom, v čistom cca XXX,-Eur mesačne, pričom sa snaží aj maloletému prispieť vreckovým, alebo nákupom vecí. Nebolo preukázané, že matka by mala ešte iný príjem.
31. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
32. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
33. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením
34. Dôvodom, prečo bolo v priebehu konania nariadené výchovné opatrenie vo forme dočasného dohľadu boli závažné skutočnosti spočívajúce v nedostatkoch v starostlivosti rodičov o maloletého a problémy s alkoholom u oboch rodičov, ako aj ich vzájomne nevyriešeného vzťahu po ukončení manželství, ktoré vyúsťovali do konfliktov, pri riešení ktorých zasahovala aj polícia. Súd predmetné neodkladné opatrenie zrušil v súlade s § 363 C.m.p., v zmysle ktorého súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, pričom nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému M. odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie.
35. Z vykonaného dokazovania však vyplynula potreba nariadiť výchovné opatrenie i na obdobie po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, a preto súd nariadil výchovné opatrenie a nad výchovou maloletého M. nariadil dohľad, pretože rodinná situácia je dlhodobo problematická a u matky zlepšenie prístupu k starostlivosti bolo len počas krátkeho obdobia, rovnako ako je to u otca. Súd bude naďalej sledovať, či rodičia nezanedbávajú svoje rodičovské povinnosti, či sa maloletý má zabezpečenú riadnu výchovu a rodičia zabezpečujú jeho potreby. V prípade, že súd na základe pravidelných správ kolízneho opatrovníka, resp. i bez takéhoto podnetu zistí, že dohľad neplní svoj prevýchovný účel, začne i bez návrhu konanie o uloženie iných výchovných opatrení, či nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. A ak si výchovné opatrenie splní účel dôjde k zrušenie výchovného opatrenia, pretože účelom nie je nad mieru vhodnú zasahovať do fungovania rodiny, ale matka musí chápať svoju nezastupiteľnú úlohu a plne sa venovať maloletému M..
36. Vzhľadom k tomu, že maloletý M.iadal neupravovať stretávanie s matkou, otec nebráni v stretnutiach, ako aj s poukazom na vek maloletého M., stretávanie matky s maloletým ponechal súd na vzájomnej dohode medzi rodičmi a maloletým M..
37. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Účastníci, ktorá sa svojho práva podať odvolanie vzdali, nemajú právo podať odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku/ a pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).