Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/80/2017

Potvrdené rozhodnutím 6Co/95/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: Mestské divadlo Žilina, so sídlom Horný val 3, 010 01 Žilina, IČO: 30 229 839, proti žalovanému: Umelecká agentúra PINGUINO, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 54, 010 01 Žilina, IČO: 47 026 111, zastúpeného JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, so sídlom F. M. R. R. XX, XXX XX W., o zaplatenie 610,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/80/2017-85 zo dňa 13.09.2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C/80/2017-85 zo dňa 13.09.2019 v druhej a tretej vete výroku p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo zvyšnej časti, t.j. v prvej vete výroku, v ktorej súd zastavil konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 610,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,00 Eur od 06.11.2017 do zaplatenia, zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C/80/2017-85 zo dňa 13.09.2019 zo dňa 13.09.2019 n e d o t k n u t ý ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Mestské divadlo Žilina, IČO: 30229839, so sídlom: Horný val 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Umelecká agentúra PINGUINO, s.r.o., IČO: 47026111, so sídlom: Národná 13, 010 01 Žilina, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Kristína Jošthová, advokátska kancelária, so sídlom: Nám. M. R. Štefánika 10, 010 01 Žilina, o zaplatenie 610,00 € s prísl., takto

rozhodol:

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 610,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 06.11.2017 do zaplatenia, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a úrok omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 610,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 03.07.2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 04.07.2017 do zaplatenia, v spojitosti s vyjadrením žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018, spočívajúcom v oprave chyby v písaní petitu žaloby tak, že sa domáha voči žalovanému úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a úroku omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017 (v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania za obdobie od 06.11.2017 do zaplatenie vzal žalobca žalobu späť podaním doručeným súdu 10.07.2018). 2. Súd dospel k záveru, že v prípade uvedených dátumov 03.07.2017 a 04.07.2017 v petite žaloby sa jednalo skutočne o chybu v písaní, a to s poukazom na

- samotný text odôvodnenia žaloby,

- k žalobe predloženú faktúru č. 12017099 vystavenú dňa 25.08.2017 (č.l. 9) spisu, ktorou bolo vyfakturované žalovanému penále z omeškania za obdobie od 01.04.2017 do 02.07.2017 - zo sumy 960 € vo výške 446,10 € a za obdobie od 03.07.2017 do 25.08.2017 - zo sumy 610 € vo výške 164,70 €, spolu vo výške 611,10 €, a preto posúdil vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 za opravu chyby v písaní a nie za späťvzatie žaloby v časti.

3. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že na základe Nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestoroch a poskytnutí služieb spojených s prenájmom, zo dňa 23.01.2017, žalobca prenajal dňa

16.03.2017 žalovanému priestory Mestského divadla Žilina za účelom realizácie kultúrneho podujatia „W.W. a autokolektív". 4. Faktúrou č. 12017041 vystavenou dňa 17.03.2017, splatnou dňa 31.03.2017 (č.l. 8 spisu) žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za predmet zmluvy v celkovej výške 960,- € (800 € dojednané nájomné + 160 € DPH). 5. Žalobca vyzýval žalovaného k úhrade dlžnej sumy e-mailom 01.06.2017, výzvami zo dňa 07.06.2017 a 15.06.2017, doručovanými na adresu sídla a fakturačnú adresu, ďalej výzvou zo dňa 06.09.2017 doručovanou na adresu pre doručovanie písomností. Napriek viacerým písomným výzvam žalovaný neuhradil svoj záväzok v celej výške, dňa 03.07.2017 vykonal úhradu vo výške 350,- €, od ktorého dátumu nevykonal žiadnu úhradu. Vo zvyšnej časti, t.j. vo výške 610,- € ostala faktúra neuhradená. 6. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom, žalobcovi preto patrí úrok z omeškania dohodnutý v nájomnej zmluve (čl. III.3.) vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. 7. Žalobca faktúrou č. 12017099 vystavenou dňa 25.08.2017 (č.l. 9 spisu) vyfakturoval žalovanému penále z omeškania

- za obdobie od 01.04.2017 do 02.07.2017 - zo sumy 960 € vo výške 446,10 €,

- a za obdobie od 03.07.2017 do 25.08.2017 - zo sumy 610 € vo výške 164,70 €, spolu vo výške 611,10 €. 8. Žalobca má za to, že sú splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu, nejedná sa o spotrebiteľský spor, ale ide o obchodno-právny vzťah, týkajúci sa podnikateľskej činnosti.

9. Žalobca k žalobe pripojil už zmienené faktúry č. 12017041 a č. 12017099 (č.l. 8 a 9 spisu), Nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestoroch a poskytnutí služieb spojených s prenájmom, uzatvorenú dňa 23.01.2017 (č.l. 5 spisu, v texte aj len ako „nájomná zmluva") medzi stranami sporu - žalobcom

- Mestským divadlom Žilina ako prenajímateľom a žalovaným - obchodnou spoločnosťou Umelecká agentúra PINGUINO, s.r.o. ako nájomcom. 10. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2017 podľa súd ďalej zistil, že cenové podmienky boli dohodnuté v čl. III. zmluvy nasledovne: 11. Podľa bodu 1. čl. III. zmluvy sa objednávateľ zaviazal prenajímateľovi za prenajaté priestory Mestského divadla podľa čl. I.2. uhradiť sumu 800,- € bez DPH, ktorú úhradu vykoná objednávateľ v prospech prenajímateľa formou prevodného príkazu na bankový účet prenajímateľa na základe prenajímateľom vystavenej faktúry so splatnosťou 7 dní, pričom v bode 2. čl. III. bola špecifikovaná dojednaná úhrada za prenajaté priestory, pozostávajúca zo sumy 600,- € bez DPH za prenájom nebytových priestorov a zo sumy 200,- € bez DPH za technické zabezpečenie. 12. Podľa bodu 3. čl. III. zmluvy bolo dohodnuté penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň omeškania platby pre prípad, že faktúra nebude uhradená v termíne splatnosti.

13. Z e-mailu W. J. (č.l. 13 spisu) zo dňa 01.06.2017, adresovaného H. R., súd zistil, že bola urgovaná úhrada faktúry za koncert v Mestskom divadle Žilina dňa 16.03.2017 s tým, že pokiaľ faktúra nebude uhradená do 05.06., bude odosielateľ nútený vystaviť penalizačnú faktúru.

14. Z e-mailu odosielateľa H. R. v reakcii na predchádzajúci mail (č.l. 13 spisu) súd zistil, že Umelecká agentúra Pinguino, s.r.o. oznámila, že eviduje neuhradenú faktúru, je teraz v štádiu doriešenia úveru, nakoľko majú asi tri záväzky, vrátane žalobcom vystavenej faktúry, uvedený dlh vyrovnajú do konca mesiaca, kedy majú aj iné zdroje, prechodne sa ocitli v insolventnosti - bolo by možné sa dohodnúť takto bez ďalších penalizácií?

15. Žalobca listom zo dňa 07.06.2017 (č.l. 15) - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 960,- € do 14 kalendárnych dní odo dňa prevzatia tejto výzvy. 16. Podľa doručenky (č.l. 16 spisu) bola žalovanému doručená poštová zásielka od odosielateľa Mestské divadlo Žilina dňa 15.06.2017.

17. Z e-mailu od odosielateľa H. R., zástupcu konateľa spoločnosti: Umelecká agentúra PINGUINO, s.r.o. W. J. (č.l. 11 spisu) súd zistil, že na základe výzvy na zaplatenie faktúry č. 12017041 žiadal odosielateľ mailu o možnosť odkladu splatnosti časti uvedenej faktúry s tým, že dňa 03.07.2017 vykoná úhradu časti vo výške 350,- €, nakoľko sa dostali do sporovej záležitosti s obchodným partnerom, kde evidujú vysokú pohľadávku, nepodarilo sa im k termínu 30.06.2017 zrealizovať úhrady svojich asi troch záväzkov, vrátane záväzku voči žalobcovi vo výške 360,- €. Zvyšok platby zrealizuje najneskôr do konca júla.

18. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 14 spisu) súd zistil, že dňa 03.07.2017 bol realizovaný vklad v hotovosti vo výške 350,- € s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

19. Predžalobnou výzvou - posledným pokusom o zmier zo dňa 05.09.2017 (č.l. 17 spisu) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zostatku dlžnej sumy 1.221,10 €, pričom žalobca v liste konštatoval, že dňa 03.07.2017 uhradil žalovaný časť faktúry vo výške 350,- €. Nakoľko žalovaný neuhradil faktúrou vyúčtovanú dlžnú sumu v lehote splatnosti v celom rozsahu, dňa 25.08.2017 bola vystavená faktúra č. 12107099 na sumu 611,10 €, predmetom ktorej boli penále z omeškania v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 23.01.2017 a v spojení s faktúrou č. 12017041 splatnou ku dňu 08.09.2017. Dlžná suma tak predstavuje celkom 1.221,10 €.

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 23.03.2018, doručeným súdu dňa 26.03.2018 (č.l. 33 spisu), v ktorom poukázal, že zostatok z neuhradenej faktúry vo výške 610,- € zaplatil prevodným príkazom dňa 03.11.2017, pričom žalobca žalobu v tejto časti nezobral späť. 21. Ďalej poukázal na ust. , podľa ktorého záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, v zmysle ktorého ustanovenia teda záväzok dlžníka zanikol, aj keď oneskoreným plnením, dňa 03.11.2017. 22. Žalovaný nesúhlasí s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne za každý deň omeškania so zaplatením pohľadávky, čo predstavuje 182,5 % ročne. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 29.01.2015 považuje, aj keď zmluvne dohodnutý úrok, za zjavne neprimeraný a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď úrok 182,50 % ročne, vzhľadom k výške fakturovanej sumy, predstavuje nezanedbateľnú sumu, kedy úroky z omeškania predstavujú celkovo sumu 824,60 €, čo je skoro hodnota istiny. Uvedené tak môže viesť k obohateniu žalobcu a k neprimerane vysokému hospodárskemu poškodeniu žalovaného. Výška takto dohodnutých úrokov z omeškania ako sankcia pre žalovaného je neprimeraná a nevyvážená voči sankciám dohodnutým v zmluve pre žalobcu (v zmluve nie sú dohodnuté žiadne sankcie pre žalobcu). Výšku úroku z omeškania 0,5 % denne je možné posúdiť ako neprimeranú a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Samotná skutočnosť, že žalobca chcel zrejme dohodnutými úrokmi z omeškania zabezpečiť úhradu faktúry zo strany žalovaného, neodôvodňuje takto dohodnutú výšku úrokov z omeškania. Ďalej poukázala na ust. , ktorým je stanovené pravidlo, v dôsledku ktorého zákon nechráni výkon práva, ktoré sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, ktoré sú kritériom pre právnu ochranu výkonu práva. Aj úroky z omeškania dohodnuté na zmluvnom základe podliehajú tomuto kritériu, rovnako tak nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi, ktorý rozpor nastáva z dôvodu hrubého nepomeru medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré spočívajú v dojednanej neprimeranej výške úrokov z omeškania.

23. Z pripojeného výpisu z účtu žalovaného vedeného v UniCredit Bank (č.l. 35 spisu) súd zistil, že dňa 03.11.2017 je evidovaná vyšlá platba vo výške 610,- € poukázaná na účet žalobcu (totožný účet, ako uvedený v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 23.01.2017).

24. Žalobca podaním doručeným súdu 10.07.2018 (č.l. 39 spisu) vzal žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 610,- € s príslušenstvom späť s poukazom na to, že dňa 06.11.2017 obdŕžal od žalovaného platbu vo výške 610,- € pripísaním na účet žalobcu a ďalej sa domáhal voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017.

25. Z výpisu z účtu žalobcu v Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 43 spisu) súd zistil, že dňa 06.11.2017 je evidovaná prijatá úhrada vo výške 610,- € od Umeleckej agentúry.

26. Žalobca sa ďalším podaním zo dňa 10.07.2017 (replika) vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe (č.l. 41 spisu). Pokiaľ žalovaný napádal primeranosť výšky úroku z omeškania s poukazom na rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, žalobca opäť poukázal, že sa nejedná o spotrebiteľský spor. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený nájomnou zmluvou a spravuje sa jej ustanoveniami. Zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný mal už pri koncipovaní nájomnej zmluvy možnosť vyjadriť nesúhlas s výškou penále ako sankcie za porušenie primárneho záväzku žalovaného ako nájomcu, t.j. záväzku uhradiť

za prenajaté priestory dohodnutú cenu, no neurobil tak. Účelom dohodnutej sankcie bolo jednak preventívne pôsobiť na nájomcu, aby si riadne a včas splnil svoje povinnosti a jednak aj zabezpečiť sa pre prípad neplnenia základnej povinnosti nájomcu. Tento význam, resp. zmysel sankcie bol aj naplnený, nakoľko, ako sa ukázalo, nájomca nezaplatil nájom riadne a včas. Medzi základné zásady poctivého obchodného styku patrí riadne a včasné plnenie záväzkov, preto práve správanie, ktoré túto zásadu porušuje, treba hodnotiť v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaný síce vyčíslil výšku úrokov z omeškania a snažil sa poukázať na nerovnováhu, resp. nepomer medzi istinou a výškou úrokov z omeškania, ale je to práve žalovaný, ktorý jediný túto výšku mal možnosť ovplyvniť. Keby si plnil svoju povinnosť riadne a včas, k vzniku úrokov z omeškania by nikdy nebolo došlo. Žalovaný nepreukázal, ani nenavrhol dôkazy, neoznačil skutočnosti, ktoré by naznačovali, alebo preukazovali na strane žalobcu výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva, že úrok z omeškania 0,5 % denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (napr. rozsudky KS Žilina sp. zn. , , ). Vždy je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu a nie je možné generálne posudzovať úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne ako úrok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

27. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v rámci dupliky zo dňa 27.09.2018 (č.l. 51 spisu), v ktorej uviedol, že súdne rozhodnutia, na ktoré vo svojom podaní poukázal žalobca, sa týkali inej právnej veci, ktorú nemožno porovnať s prejednávanou vecou, pričom v týchto konaniach nebola výška dohodnutého úroku namietaná, preto súd konštatoval, že dohodnutý úrok nie je v rozpore s . V tomto prípade však žalovaný výšku úrokov z omeškania namieta s tým, že takto dohodnutý úrok je možné považovať za úžeru, keďže mesačný úrok predstavuje 15 %. Týmto dojednaním sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti. Návrh žalobcu považuje za vysoko šikanózny, keďže za obdobie omeškania 8 mesiacov požaduje skoro rovnakú výšku úroku z omeškania, ako bola istina, čo nemôže byť v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi.

28. Súd vo veci vykonal dňa 13.09.2019 pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zotrval na žalobou uplatnenom nároku v celom rozsahu s tým, že pokiaľ je v petite žaloby uvedené, že sa domáha úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 03.07.2017, v dátume 03.07.2017 sa evidentne jedná o chybu v písaní, keďže sa domáha úroku z omeškania len do 02.07.2017, vzhľadom na to, že 03.07.2017 už žalovaný v omeškaní so zaplatením časti istiny 350,- € nebol.

29. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na dovtedajšej obrannej argumentácii s tým, že uplatnený úrok vo výške 0,5 % denne nezodpovedá zásadám podľa .

30. Právni zástupcovia strán na pojednávaní zhodne uviedli, že pokiaľ je v čl. III.3 uvedené dojednanie penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň omeškania platby, jedná sa o penále zodpovedajúce úroku z omeškania a nejedná sa teda o dojednanie o zmluvnej pokute.

31. Ďalej právni zástupcovia zhodne uviedli za účelom identifikácie osôb uvedených v e-mailoch, že W. J. je zamestnankyňa Mestského divadla a H. R. je manželom konateľky žalovaného.

32. Súd konštatoval podľa , že v konaní bolo sporné, vzhľadom na obranu žalovaného, či dohodnutý úrok z omeškania 0,5 % denne, čo znamená 182,5 % ročne (15 % mesačne), je primeraný a či nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

33. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. a , (v texte aj len ako „Obch. z."): Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Podľa ust. , , , , , , :

Ods. 1: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Ods. 2: Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Ods. 3: Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

Ods. 4: Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Ods. 8: Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Ods. 9: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa ust. , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. a , : Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa ust. , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. , , , : Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník

je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. a , : Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ust. , , , , , , :

1)Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá zmluvná podmienka"), je neplatné.

2) Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá obchodná prax"), je zakázaná.

4) Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

5) Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca.

7) Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona.

8) Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti, prípadu najmä a) súlad so zásadou poctivého obchodného styku,

b) povaha predmetu plnenia záväzku,

c) existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od 1. sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a, 2. splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a 5, 3. výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej vety.

Podľa ust. , (v texte aj len ako „OZ") nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa ust. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „") zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva"). Podľa ust. prvej vety zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ust. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ust. , o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje: písm. a) - rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len "verejná správa"), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, písm. d) - zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

Podľa ust. na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

Podľa ust. subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 3) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to a) v ústrednej správe, b) v územnej samospráve, c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

Podľa ust. druhej vety v územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v územnej samospráve.

Podľa ust. na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami.25) Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

Podľa ust. , , , : Ods. 1:Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, príspevková organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov na príslušný rozpočtový rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu možno použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak je štátna príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 35a)

Ods.2:Príspevková organizácia je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom.

Ods. 7: Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok

na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

Ods. 8: Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

Podľa ust. prvej vety ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom.

Podľa ust. , (ďalej len ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. a , : Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 610,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 06.11.2017 do zaplatenia zastavil podľa ust. a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Súd aplikoval na daný prejednávaný prípad ustanovenia , v zmysle v spojitosti s Obch.z., a to vzhľadom

- na postavenie žalovaného ako podnikateľa (§ 1 ods. 1 Obch.z.),

- postavenie žalobcu ako subjektu verejného práva (§ 261 ods. 3 písm. d/ a § 261 ods. 4 písm. a/, b/ Obch. z.).

37. Žalobca je subjektom verejného práva, keďže sa jedná o príspevkovú organizáciu zriadenú Mestom Žilina podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda napojenú na rozpočet zriaďovateľa ( ), t.j. financovanú z väčšej časti a kontrolovanú Mestom Žilina ako subjektom verejného práva ( Obch. z.).

38. Súd mal preukázané, že medzi stranami vznikol uzatvorením zmluvy o nájme dňa 23.01.2017 záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený užívať dňa 16.03.2017 nebytové priestory špecifikované v zmluve, a to priestory Mestského divadla Žilina, za účelom realizácie kultúrneho podujatia „W. P. a autokolektív" a bol povinný uhradiť nájomné dojednané v zmluve vo výške 960 € s DPH, v lehote 7 dní od splatnosti žalobcom vystavenej faktúry. 39. Súd preto ďalej v súlade s ust. druhej vety Obch. z. v spojitosti s ust. aplikoval na prejednávaný prípad ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý je špeciálnou úpravou vo vzťahu k . 40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť voči prenajímateľovi uhradiť riadne a včas dohodnuté nájomné nesplnil. Pred začatím konania uhradil žalobcovi sumu 350

€ dňa 03.07.2017 (v omeškaní bol od 01.04.2017) a po začatí konania uhradil žalobcovi sumu 610 € dňa 06.11.2017. 41. Vzhľadom na zaplatenie sumy 610 € dňa 06.11.2017 (t.j. po začatí konania) vzal žalobca žalobu v tejto časti späť a predmetom konania tak ostal uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a úrok omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017, ktorých zmluvne dojednanú výšku žalovaný namietal s poukazom na výkon práva žalobcom v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 42. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania bol v celom rozsahu dôvodný a dojednaný úrok z omeškania 0,05 % denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku z ďalej uvedených dôvodov: 43. Splnením (solúciou) je poskytnutie oprávnenej osobe (veriteľovi) toho, čo je predmetom plnenia. Splnenie, ako najprirodzenejší a základný spôsob zániku záväzku, spôsobuje zánik záväzku uspokojením veriteľa. Splnením dôjde nielen k zániku záväzku, ale zároveň aj k naplneniu hospodárskeho a právneho cieľa, ktorý záväzok sleduje. 44. Časom plnenia (čas splatnosti, zročnosti záväzku) je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok. Je významný z hľadiska zániku záväzku, keďže záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne (§ 324 ods. 1 Obch.z.). 45. V prípade, že dlžník riadne a včas neplní svoj záväzok, dostáva sa do omeškania. 46. Vznik omeškania teda súvisí s časom plnenia, ktorý je spravidla určený v zmluve, viaže sa tak na splatnosť dlhu. Omeškanie nastáva automaticky v tom zmysle, že na jeho vznik nie je potrebný žiadny právny úkon veriteľa (napr. výzva, upomienka a pod.). 47. Omeškanie predstavuje samostatnú formu nesplnenia obligačnej povinnosti. Podstata omeškania spočíva v tom, že došlo síce k nesplneniu záväzkovej povinnosti, ale zároveň sa predpokladá jej dodatočné splnenie.

48. Omeškanie dlžníka zaniká dvojakým spôsobom, a to poskytnutím riadneho plnenia, alebo zánikom záväzku iným spôsobom ako splnením (napr. odstúpením od zmluvy alebo nemožnosťou plnenia).

49. Následkom omeškania dlžníka je aj vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. Pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania. Na vznik nároku na úroky z omeškania sa nevyžaduje, aby boli splnené podmienky nároku na náhradu škody (§ 373 a nasl. Obch.z.). Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Dlžník sa nemôže zbaviť povinnosti platiť úroky z omeškania poukázaním na to, že svoju povinnosť nesplnil pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 Obch.z.). To znamená, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Príčina, pre ktorú dlžník nesplnil svoj záväzok včas a riadne, je teda irelevantná, pre vznik omeškania nemá žiadny význam. Zodpovednosť za omeškanie, a to tak dlžníka, ako aj veriteľa, je objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie; má absolútny charakter. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť majú význam len vo vzťahu k nároku na náhradu škody.

50. Omeškanie dlžníka však nenastane, pokiaľ dlžník nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa ( Obch.z.). Preto dlžník nie je povinný platiť úroky z omeškania za dobu, po ktorú je v omeškaní veriteľ. 51. Úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia príslušenstvom pohľadávky.

52. V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa tak pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.

53. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. 54. Úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj prospech.

55. Výšku úrokov z omeškania upravuje odsek 1 zák. ust. § 369 Obch.z. Táto zákonná úprava úrokov z omeškania má za cieľ byť ako sankcia za omeškanie so splnením peňažného záväzku dostatočne účinnou zábranou, odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností. Základným pravidlom, ktoré sa vzťahuje na výšku úrokov z omeškania, je priorita dohody o výške úrokov z omeškania pred zákonnou úpravou. Výška úrokov z omeškania dohodnutá stranami v zmluve má teda prednosť pred zákonnou výškou úrokov z omeškania a zákon ju výslovne nelimituje. Strany si ju môžu dohodnúť podľa konkrétnych okolností daného prípadu. teda necháva priestor pre zohľadnenie podmienok a potrieb v konkrétnych prípadoch. 56. Limitácia výšky úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch prichádza do úvahy len v prípade, ak výška úrokov z omeškania nebola stranami dohodnutá, prípadne takáto dohoda je neplatná, alebo v prípade, že záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy je podľa Obch.z. dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

57. Zákon subjektívne práva priznáva a zároveň poskytuje aj ochranu ich výkonu, nechráni ale taký výkon práva, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti poskytované zákonom v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého obchodného styku predstavujú ucelený súbor zásad správania v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Ide o poctivé, slušné a profesionálne správanie sa podnikateľov vo vzájomných vzťahoch. Ich dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.

58. Každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Dôsledkom porušenia dobrých mravov bude absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. , pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, súd výkon práva odmietne.

59. Limitujúcim kritériom výšky úrokov z omeškania je rozpor s dobrými mravmi ( ) alebo rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ( Obch.z.). Právu zo zmluvy, ktorou boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške, ktorá odporuje zásadám poctivého obchodného styku, nemôže súd poskytnúť ochranu.

60. Pri posudzovaní, či výška úrokov je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, treba mať primárne na zreteli, že riadne a včasné plnenie prevzatých záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. 61. Preto existenciu porušenia týchto zásad treba vyvodzovať v každom jednotlivom prípade z celého komplexu skutočností (dôvody, ktoré viedli k dohodnutej výške úrokov, dôvody nesplnenia záväzku, pomer dohodnutého úroku k hodnote nesplneného záväzku a pod.).

62. Ustanovenie je niekedy zneužívané, a to v prípadoch, keď niektorá zo strán, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, tiež dopad rôznych sankcií za porušenie povinností a pod. a snaží sa tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na ust. . 63. V takýchto prípadoch by toto ustanovenie nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku.

64. Je nesporné, že nemožno vyvodzovať porušenie zásad poctivého obchodného styku napríklad len z pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty zabezpečovaného záväzku, ale je potrebné komplexne posúdiť všetky predpoklady pre porušenie zásad poctivého obchodného styku v každom jednotlivom prípade osobitne.

65. Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, a č. 2011/7/EÚ z 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) vychádzali z toho, že omeškanie so

splnením peňažného záväzku predstavuje čoraz väčšiu prekážku spoločného trhu. Tieto problémy sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje samotnú existenciu najmä malých a stredných podnikateľov a má za následok rozsiahle straty pracovných miest. 66. Pri implementácii smerníc sa jednalo okrem iného aj o zavedenie inštitútov „nekalej zmluvnej podmienky" a „nekalej obchodnej praxe" v obchodno-záväzkovom vzťahu (§ 369d Obch.z.).

67. Ustanovenie § 369d Obch.z. v odsekoch 1, 2 a 8 vymedzuje pojmy nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax. 68. Nekalá zmluvná podmienka je každé zmluvné dojednanie, ktoré spĺňa nasledujúce podmienky:

- týka sa splatnosti peňažného záväzku, výšky úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

- je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod.

69. Právnym dôsledkom zmluvného dojednania, ktoré možno kvalifikovať ako nekalú zmluvnú podmienku, je jeho neplatnosť. 70. Právnym dôsledkom nekalej obchodnej praxe je to, že je zakázaná.

71. Odsek 8 ust. § 369d Obch.z. ustanovuje podmienky, na základe ktorých sa posudzuje, či v konkrétnom prípade zmluvná podmienka alebo obchodná prax má charakter nekalej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky, teda je značne nevýhodná pre veriteľa. 72. Jedná sa o výkladové pravidlo pre zhodnotenie a určenie nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe. Základným východiskom je, že pri posudzovaní treba vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu, uvedené príkladmo v § 369d ods. 8 Obch.z. 73. Pri posudzovaní každej zmluvnej podmienky, prípadne obchodnej praxe je potrebné starostlivo zvažovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a zvážiť, či skutočne ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax. 74. Ak súd zváži všetky okolnosti prípadu a dôjde k záveru, že zmluvné dojednanie nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, vyhlási takéto zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku s právnymi následkami jej neplatnosti s tým, že zmluvné dojednanie musí byť posudzované v tomto prípade v širšom kontexte, a to, či ide o hrubý nepomer k právam a povinnostiam vyplývajúcim pre veriteľa zo záväzkového vzťahu, navyše bez toho, aby na tento hrubý nepomer existoval spravodlivý dôvod. Rozpor so zásadami poctivého styku tu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu na rozdiel od § 265 Obch.z., kde má za následok odopretie právnej ochrany výkonu práva.

75. V ust. § 369d ods. 4 Obch.z. upravuje zákon právo dovolať sa nekalosti obchodnej podmienky, a tým jej neplatnosti, alebo zákazu nekalej obchodnej praxe. Toto právo má nielen veriteľ, ale zákon ho priznáva aj právnickej osobe založenej alebo zriadenej na ochranu záujmov malých a stredných podnikateľov. 76. V zmysle § 369d ods. 5 Obch.z. ak súd vyhlási zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku, zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania, sa musí v budúcnosti zdržať ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky. 77. V zmysle Obch.z. dôsledkom vyhlásenia zmluvného dojednania za neplatné alebo obchodnej praxe za zakázanú je, že namiesto zmluvného dojednania, ktoré je nekalé, a teda neplatné, použijú sa ustanovenia týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

78. Ako už súd uviedol vyššie, nemal preukázané, že dojednaný úrok z omeškania 0,05 % denne by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

79. Čas plnenia bol určený v zmluve lehotou 7 dní od splatnosti žalobcom vystavenej faktúry. Žalobca plnil v zmysle nájomnej zmluvy svoj záväzok riadne a včas. Opak v konaní preukázaný nebol. Preto bol povinný aj žalovaný poskytnúť riadne a včas plnenie, na ktoré sa zaviazal v nájomnej zmluve. 80. Súd mal preukázané z e-mailov (špecifikovaných v ods. 14. a 17. rozsudku), že žalovaný sa vo veci svojho nesplneného záväzku titulom nájomnej zmluvy obmedzil len na stručnú e-mailovú komunikáciu so žalobcom, v ktorej len krátko uviedol dôvody, pre ktoré si svoju povinnosť uhradiť žalobcovi dlžné nájomné nesplnil.

81. Žalovaný dal v e-maile (ods. 17, dôkaz na č.l. 11) prísľub, že dlžnú sumu nájomného, ktorú v zmysle dojednania v zmluve (čl. III bod 1 zmluvy) mal uhradiť v celej dohodnutej výške 960 € do 7 dní od splatnosti žalobcom vystavenej faktúry, t.j. do 31.03.2017, uhradí vo výške 350 € do 03.07.2017 a vo zvyšnej časti do konca júla 2017. 82. Žalovaný skutočne sumu 350 € žalobcovi poukázal, suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 03.07.2017, avšak zostatok dlžného nájomného - suma 610 € bola na účet žalobcu pripísaná až dňa 06.11.2017, teda po začatí konania.

83. Nebolo preukázané, že by sa žalovaný snažil o akékoľvek ďalšie podrobnejšie vysvetlenie svojej platobnej neschopnosti, či už v písomnej forme, alebo iniciovaním jednania so žalobcom, prípadne ponukou nejakej satisfakcie za nesplnený záväzok. Žalovaný sa teda nesnažil o vyriešenie tejto situácie voči žalobcovi napriek tomu, že žalobca si svoju povinnosť voči žalovanému riadne splnil a nebytové priestory Mestského divadla žalovanému pre účely ním organizovaného podujatia - predstavenia „W.W. a autokolektív" dňa 16.03.2017 riadne poskytol, preto žalobca dôvodne očakával, že svoju povinnosť zo záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 23.01.2017 si riadne splní aj žalovaný.

84. Súd má za to, že práve zo zisku z predstavenia organizovaného žalovaným, konaného dňa 16.03.2017, mal žalovaný uhradiť žalobcovi nájomnou zmluvou dohodnuté nájomné. Z akého dôvodu takto žalovaný neučinil a zo zisku z predstavenia neuhradil žalobcovi svoj dlh, žalovaný v priebehu konania neuviedol a ani v emailovej komunikácii niet o tom ani zmienky. 85. Pokiaľ sa strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne, súd má za to, že pri dojednávaní tejto povinnosti žalovaného pre prípad nesplnenia si včas a riadne záväzku žalovaného uhradiť nájomné, vychádzali účastníci nájomnej zmluvy práve z predpokladu, že nájomné bude uhradené zo zisku z predstavenia konaného dňa 16.03.2017.

86. Napriek viacnásobnému upomínaniu žalobcu si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a nesplnenie povinnosti ani dostatočne neodôvodnil. Žalovaný mal dostatok času na splnenie si svojho záväzku voči žalobcovi, ktorý konkludentne (iný spôsob v konaní preukázaný nebol) poskytol žalovanému časový priestor na úhradu dlžnej sumy, bez toho, aby si voči nemu uplatnil nárok na dohodnutý úrok z omeškania.

87. Súd je toho názoru, že žalobca by si tento nárok vzniknutý ex lege a vo výške dohodnutej stranami zrejme voči žalovanému ani neuplatnil, keby si žalovaný splnil svoju povinnosť riadne aspoň v náhradnej lehote, do 31.07.2017, ktorú lehotu si sám určil v e-maile (ods. 17, dôkaz na č.l. 11), pričom žalobca si úrok z omeškania vyúčtoval až faktúrou zo dňa 18.08.2017.

88. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dôvodne vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania faktúrou vyhotovenou dňa 25.08.2017, teda po uplynutí doby takmer 5 mesiacov od splatnosti neuhradenej faktúry, splatnej dňa 31.03.2017, ktorou bolo vyúčtované dohodnuté nájomné.

89. Na tomto mieste súd poukazuje na postavenie žalobcu ako príspevkovej organizácie, ktoré je upravené v o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

90. Mestské divadlo Žilina je príspevková organizácia kontrolovaná a financovaná z prevažnej časti subjektom verejného práva - Mestom Žilina. Hlavným predmetom činnosti Mestského divadla je, ako to vyplýva napr. z „Výročnej správy konsolidovaného celku Mesta Žilina za rok 2015" rozvíjanie kultúrneho života občanov Žiliny. Konkrétne sa vo výročnej správe uvádza: Mestské divadlo (MD) je príspevkovou organizáciou Mesta Žilina, ktorá zabezpečuje divadelné a iné kultúrne podujatia. MD je kultúrnou a umeleckou organizáciou, divadlom so stálym umeleckým súborom, ktorého hlavným predmetom činnosti je tvorba a produkcia divadelných inscenácií. Hlavným poslaním Mestského divadla Žilina je prinášať divadelné, kultúrne a umelecké produkcie v najvyššej umeleckej kvalite, rozvíjať a obohacovať prostredníctvom divadelného umenia život Žilinčanov, s presahom v rámci slovenského a medzinárodného kontextu. MD manažuje a zastrešuje činnosť folklórneho súboru (FS) Rozsutec a dychovej hudby (DH) Fatranka. (zdroj: http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20161207093349.pdf)

91. Žalovaný, ktorý organizoval predstavenie dňa 16.03.2017 v Mestskom divadle titulom jedného z predmetov svojej podnikateľskej činnosti, zapísaného v Obchodnom registri ako „organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí", vykonáva podnikateľskú činnosť v mnohých ďalších predmetoch činnosti (napr. sprostredkovateľská činnosť v rôznych oblastiach, počítačové služby, prenájom hnuteľných vecí, administratívne služby, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), prevádzkovanie čistiarne a práčovne, čistiace a upratovacie služby, reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky, inžinierska činnosť, stavebné cenárstvo, projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prevádzkovanie výdajne stravy a ďalšie), ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra na internete.

92. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rámci svojej mnohorakej podnikateľskej činnosti má možnosť nadobúdať zisk a tým získavať finančné prostriedky aj iným spôsobom, ako len organizovaním kultúrnych a iných spoločenských podujatí, a to na rozdiel od žalobcu, ktorý:

- je subjektom verejného práva zabezpečujúcim verejné potreby - kultúrny rozvoj života ľudí prevádzkovaním kultúrnej inštitúcie - Mestského divadla Žilina (§ 261 ods. 2 Obch.z.),

- je právnickou osobou zriadenou pre účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter (§ 261 ods. 4 Obch.z.). 93. Nemá tak žalobca možnosť dosahovať zisk v rozsahu, ako má túto možnosť žalovaný, pričom pokiaľ aj žalobca pri svojej činnosti nejaký zisk dosiahne, z charakteru tejto činnosti vyplýva, že zo zisku musí pokryť predovšetkým prevádzkové náklady, prípadne investovať do prípravy ďalšieho podujatia. Je zrejmé, že žalobca je odkázaný na hradenie si svojich výdavkov na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne ( - prvej vety ). Medzi vlastné zdroje patria aj príjmy pozostávajúce z nájmu priestorov Mestského divadla od organizátorov rôznych akcií, prípadne zo vstupného na podujatia, ktoré usporiadava sám žalobca.

94. Postavenie žalobcu ako príspevkovej organizácie je vymedzené v ust. . Z ust. cit. zákona vyplýva, že žalobca je právnickou osobou obce, ktorá je na rozpočet obce zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Zároveň v zmysle ust. , prvej vety a cit. zákona žalobca hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov a jeho rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa. Žalobca ako príspevková organizácia je povinný dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom. 95. Žalobca je subjektom verejnej správy v územnej samospráve, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami (§ a ods. 1 písm. b/ cit zákona).

96. Žalobca v replike na odôvodnenie dojednanej výšky úrokov z omeškania uviedol: „Účelom dohodnutej sankcie bolo jednak preventívne pôsobiť na , aby si riadne a včas splnil svoje povinnosti a jednak aj zabezpečiť sa pre prípad neplnenia základnej povinnosti . Tento význam, resp. zmysel sankcie bol aj naplnený, nakoľko, ako sa ukázalo, nezaplatil nájom riadne a včas". Úrok z omeškania tak plnil predovšetkým funkciu preventívnu - zabezpečovaciu, ako i funkciu kompenzačnú plus nato funkciu sankčnú za to, že veriteľ nemohol disponovať so svojimi peňažnými prostriedkami, ktoré dlžník neoprávnene využíva vo svoj prospech. 97. Žalovaný mal možnosť, ako žalobca správne tvrdil, konečnú výšku úroku z omeškania ovplyvniť včasným plnením a ak by si plnil svoju povinnosť riadne a včas, k vzniku úrokov z omeškania by nikdy nebolo došlo. 98. Vzhľadom na existenciu zisku žalovaným po uskutočnenom predstavení dňa 16.03.2017 (žalovaný dosiahnutie zisku nepoprel) nemohli vzniknúť žiadne prekážky na splnenie dojednanej povinnosti žalovaným. Žiadne prekážky, pre ktoré žalovaný zo zisku z predstavenia neuhradil žalobcovi svoj dlh, v konaní preukázané neboli.

99. Preto má súd za to, vzhľadom na tieto okolnosti, že dojednaný úrok z omeškania nemôže byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim pre veriteľa zo záväzkového vzťahu, ani v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keďže dojednaná sankcia - úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne mala plniť práve funkciu preventívnu, za účelom včasnej úhrady nájomného a aj z dôvodu hrozby tejto sankcie si mal žalovaný splniť svoj záväzok z nájomnej zmluvy včas, pričom v konaní nebol preukázaný žiadny vážny dôvod, pre ktorý tak žalovaný neučinil. Z uvedeného je zrejmé, že sankcia v

podobe úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy sa vzhľadom na postup žalovaného po prijatí plnenia od žalobcu (poskytnutím nebytových priestorov dňa 16.03.2017 žalovanému) ukázala ako opodstatnená. 100. Súd je toho názoru, že žalovaný poukazovaním na zásady poctivého obchodného styku sa snaží tejto sankčnej povinnosti zbaviť, čo by však v tomto prípade znamenalo narušenie právnej istoty účastníkov predmetného obchodného záväzkového vzťahu.

101. Keďže súd nezistil, že by sa v prípade dojednania úroku z omeškania medzi stranami jednalo o hrubý nepomer k právam a povinnostiam, vyplývajúcim pre veriteľa zo záväzkového vzťahu, tým ani o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, a to najmä s poukazom na povahu predmetu plnenia záväzku, keďže sa jednalo o omeškanie obchodnej spoločnosti s plnením voči subjektu verejného práva, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami a je povinný dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom, dôvod pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 369d Obch.z. tak nebol naplnený, keďže nevznikli predpoklady pre určenie neplatnosti sporného zmluvného dojednania (bodu 3. čl. III. nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa 23.01.2017, ktorým bolo dohodnuté penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň omeškania platby pre prípad, že faktúra nebude uhradená v termíne splatnosti) z dôvodu, že by sa malo jednať o nekalú zmluvnú podmienku. Zmyslom dojednania takejto výšky úrokovej sadzby je predovšetkým hrozba touto sankciou, ktorá má pôsobiť preventívne, vzhľadom na povinnosť príspevkovej organizácie dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom a povinnosť uhrádzať svoje výdavky na prevádzku predovšetkým z vlastných zdrojov, ktoré musí používať prednostne pred príspevkom od zriaďovateľa. Príspevková organizácia je výslovne odkázaná na využívanie vlastných zdrojov, preto je povinná o svoje práva dbať, svoj majetok, teda aj svoje pohľadávky, chrániť, a preto aj účinne zabezpečiť, a to aj hrozbou sankcie v podobe predmetného úroku z omeškania.

102. Súd je toho názoru, že práve konanie žalovaného, ktorý bol počas neprimeranej doby v omeškaní s plnením svojho záväzku, nezodpovedá zásadám poctivého obchodného styku, keďže riadne a včasné plnenie záväzkov je fundamentom poctivého obchodného styku.

103. Medzi najzávažnejšie a najčastejšie prípady poruchy vo fungovaní záväzkového vzťahu patrí omeškanie dlžníka. V dôsledku nesplnenia dlhu sa totiž nemôže realizovať ani záväzok, ktorého hlavnou hospodárskou funkciou je výmena vecí, tovaru a peňazí. Názorne vyjadruje túto skutočnosť jedna parémia rímskeho práva, že ten, kto plní neskoro, plní menej (Ulpianus: minus solvit qui tardius solvit; D. 50, 16, 12 ). Podľa čl. III.-1:102 (3) DCFR sa omeškanie s plnením považuje dokonca za rovnocenné so situáciou, keď sa plnenie vôbec neuskutočnilo. [Fekete, I.: 3. zväzok (Dedenie, záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký komentár, druhé aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 415.].

104. Pravidlá dobrých mravov sa zaraďujú pod zásadu ekvity. Právo je potrebné chápať ako „umenie dobrého a spravodlivého" (ius est ars boni et aequi), k čomu má smerovať každá realizácia práva. Jedná sa o všeobecné právne princípy - nepísané právne zásady alebo princípy prameniace z prirodzeného práva - princípy spravodlivosti, slušnosti, ohľaduplnosti, slobody, vzájomného rešpektovania a pod.

105. Zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, je zakotvená v ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich rozsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon týchto práv.

106. Súčasťou dobrých mravov je dobrá viera (bona fides) v zmysle poctivosti, vernosti danému slovu a mravnej povinnosti splniť záväzok. Je to morálne kritérium posudzovania správania sa, ktoré má dve stránky - poctivosť vlastnú a zároveň dôveru v poctivosť druhých i vieru v dôveryhodnosť ako takú. Stálosť a pravdivosť v sľuboch a dohodách bola už v rímskom práve chápaná ako základ spravodlivosti. (uznesenie NS SR z 30.januára 2013, sp.zn. ) 107. Bona fides zohrala v rozvoji rímskeho záväzkového práva veľkú úlohu. Vychádzalo sa z presvedčenia, že slušnosť, dobrá viera, dobromyseľnosť zaväzujú práve tak ako zákon (lex). Preto sa bona fides chápala ako akási miera, podľa ktorej mal sudca posudzovať obsah i rozsah právneho vzťahu. Rozumelo sa ním nielen to, čo si strany neformálne dohovorili, ale aj to, čo sa patrilo plniť so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu i na miestny zvyk a všeobecný mrav. (Rebro, K.: Rímske právo, str. 170. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor)

108. Žalobca plnenie, na ktoré sa zaviazal v nájomnej zmluve, poskytol riadne a včas (opak v konaní tvrdený ani preukázaný nebol), v dobrej viere, že aj žalovaný si svoj záväzok splní riadne a včas.

109. Pokiaľ žalovaný v duplike zo dňa 27.09.2018 poukazoval na neprimeranosť dojednaného úroku z omeškania s tvrdením, že návrh žalobcu považuje za vysoko šikanózny, keďže za obdobie omeškania 8 mesiacov požaduje skoro rovnakú výšku úroku z omeškania, ako bola istina, čo nemôže byť v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi, súd poukazuje, že žalovaný sa dopustil bez bližšie uvedeného dôvodu tohto 8-mesačného omeškania so zaplatením dlhu voči subjektu verejnej správy, hospodáriaceho s verejnými prostriedkami.

110. Napriek tomu, že žalovaný si bol plne vedomý svojej povinnosti a dojednaného úroku z omeškania, na ktorý vznikol žalobcovi nárok ex lege prvým dňom, t.j. od 01.04.2017, od ktorého bol následne žalovaný v omeškaní s plnením, bol žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 960 € v celom rozsahu až do 02.07.2017 a po úhrade sumy 350 € dňa 03.07.2017 bol v omeškaní so zaplatením zvyšku dlžnej sumy 610 € až do 05.11.2017.

111. Súd zdôrazňuje, že žalovaný si bol dojednanej výšky úrokov z omeškania v zmluve plne vedomý a nebolo preukázané, že by zmluva bola uzatvorená v rozpore s ust. a , teda že by bola v spojitosti s ust. právnym úkonom absolútne neplatným, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 10.07.2017 (replike), ktoré tvrdenie žalovaný nepoprel, v ktorom podaní žalobca poukázal, že „žalovaný mal už pri koncipovaní nájomnej zmluvy možnosť vyjadriť nesúhlas s výškou penále ako sankcie za porušenie primárneho záväzku žalovaného ako , t.j. záväzku uhradiť za prenajaté priestory dohodnutú cenu, no neurobil tak".

112. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností, alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. 113. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť. 114. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v a nasl. . Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. v výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad.

115. Žalobca tvrdil, že nájomná zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, nie za nápadne nevýhodných podmienok. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v procese uzatvárania nájomnej zmluvy dňa 23.01.2017 prejavil slobodne, vážne a určitým spôsobom svoju vôľu uzatvoriť nájomnú zmluvu v celom jej rozsahu, teda aj v časti bodu 3. čl. III. nájomnej zmluvy, ktorým bolo dohodnuté penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň omeškania platby dohodnutého nájomného.

116. Na základe takto vykonaného dokazovania súd preto žalobe vyhovel.

117. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súčasne súd aplikoval , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 118. Žalobca bol v konaní plne úspešný, pričom jeho úspech spočíva jednak v úspechu v zastavenej časti konania, nakoľko k zastaveniu konania v časti došlo v dôsledku preukázateľne vykonanej úhrady dlžnej sumy nájomného po začatí konania, a tak procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný. Preto je žalovaný povinný nahradiť aj trovy zastavenej časti konania. Vždy totiž platí, že kto procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda v tomto prípade žalobcovi. Vo zvyšku, ktorá časť zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, bol žalobca tiež úspešný, pretože tento zvyšok mu súd celý priznal. Zhrnúc uvedené, mal žalobca plný úspech, a preto mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).