Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/140/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : A.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, L., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Adriana Ručkayovoá, advokátka, Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanej: H.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/E, L., štátny občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.júna 2019 č.k. -26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 5.6.2019, ktorým žiadala aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - byt č. XXX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXXX, vchod V. XX/E, postaveného na parcelách registra „C“ č. XXXXX/XXX o výmere XXX H.X - zastavané plochy a nádvorie, okres: L. A., obec: L. - H..Č.. X. H., katastrálne územie: X. H., evidovaného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej „ byt č. XXX“), v prospech žalobcu, a to na zabezpečenie vymoženia jeho pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 10.841,20 €, a to až do rozhodnutia vo veci samej. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že z jeho strany bola podaná žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko dňa 31.08.2018 zanikol jeho súhlas s užívaním bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na prízemí „L.P. G. M. na F.“ v L., súpisné číslo XXXXX, vchod M. na F.Í. X/B, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XXXX H.X - zastavané plochy a nádvorie, okres: Bratislava III, obec: L. - H. Č. X. H., katastrálne územie: Y., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX evidovaného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, (ďalej len „byt č. XXX“), daný žalovanej a žalovaná odo dňa 01.09.2018 užíva byt bez právneho titulu, pričom mu neuhrádza žiadne plnenie ako odmenu za užívanie bytu, a tak vrátane predpokladaného nájomného celková výška bezdôvodného obohatenia žalovanej k dnešnému dňu predstavuje sumu 10.841,20 €. Ďalej tým, že sa dozvedel, že žalovaná má v úmysle byt č. XXX, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, predať, existuje odôvodnená obava, že v prípade, ak by bol v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný, jeho pohľadávka bude nevykonateľná práve z dôvodu, že sa žalovaná medzičasom zbaví tohto bytu, ktorý je jej jediným majetkom; žalovaná práve nastúpila na materskú dovolenku, pričom už aktuálne má jednu vyživovaciu povinnosť; teda v prípade, ak by bol v súdnom spore úspešný, rozhodnutie by mohlo byť aj s ohľadom na vyššie uvedenú situáciu zmarené, prípadne sťažené, okrem iného žalovaná nemá žiadne úspory a ani iné finančné prostriedky, ktorými by bolo možné zabezpečiť výkon prípadnej exekúcie. Vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení žalobca navrhol z dôvodu, že žalovaná, ktorá je vedená ako výlučný vlastník bytu č. XXX, je oprávnená nakladať bez ďalšieho s touto nehnuteľnosťou, čím môže previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo jej časti na tretiu osobu, zriadiť na nehnuteľnosť záložné právo, vložiť nehnuteľnosť do základného imania obchodnej spoločnosti, zriadiť vecné bremeno dočasného alebo doživotného

užívania a podobne, a tak znemožniť resp. úplne zmariť výkon exekúcie žalobcu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil nasledovné listinné dôkazy inzeráty o predaji bytu z verejne dostupných portálov, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 19.02.2019, oznámenie a výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 11.04.2019.

1.2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami ,, , , ,, veta prvá, , keď poukázal na základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, na predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že podanému návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX mal súd osvedčené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. XXX, na ktorý sa žalobca domáha návrhom zriadiť záložné právo v jeho prospech za účelom zabezpečenia vymoženia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 10.841,20 €. Jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento konkrétny peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Predmetom záložného práva v danom prípade je nehnuteľnosť - byt č. XXX, ktorá je spôsobilým predmetom zálohu, keďže je prevoditeľná. Súd mal výlučné vlastníctvo žalovanej k tejto nehnuteľnosti preukázané výpisom z listu vlastníctva č. XXXX. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že má voči žalovanej ako dlžníčke pohľadávku vo výške 10.841,20 € a to z dôvodu, že žalovaná odo dňa 01.09.2018 užíva byt v jeho vlastníctve bez právneho titulu, pričom žalobcovi neuhrádza žiadne plnenie ako odmenu za užívanie bytu, a tak celková výška bezdôvodného obohatenia žalovanej k dnešnému dňu vrátane predpokladaného nájomného predstavuje sumu 10.841,20 €. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že je splnený aj ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia peňažnej pohľadávky, ktorá síce ešte nebola judikovaná, dôvodnosť peňažného nároku však žalobca preukázal.

1.3. Súd prvej inštancie ale mal zato, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti - vyššie špecifikovaného bytu má právo disponovať svojim vlastníctvom, t.j. uvedenú nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu. Len na základe tvrdení žalobcu a predloženého inzerátu na predaj sporného bytu (navyše z predloženého inzerátu nie je vôbec zrejmé, či sa jedná konkrétne o byt vo vlastníctve žalovanej, keďže je tam len uvedené „predaj 2 -izbový byt s parkovaním, 10r. stavba, KOLOSEO, V.“ spolu s fotkami) súd nemal preukázané, že by sa žalovaná chcela, resp. snažila prípadným prevodom nehnuteľnosti zbavovať svojho majetku s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Cena nehnuteľnosti v inzeráte síce nebola uvedená, ale s ohľadom na iné obdobné nehnuteľnosti predávané v danej lokalite a v danom čase je zrejmé, že prípadná predajná cena tohto bytu by bola niekoľkonásobne vyššia ako peňažná pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje voči žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobou vo veci samej. To znamená, že tu nie je splnená zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, t.j. vznikol tu značný nepomer medzi majetkom, na ktorý žalobca žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie a výškou svojej tvrdenej pohľadávky voči žalovanej ako dlžníkovi, pričom súd musí rešpektovať zásadu proporcionality.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalovaná, ak by aj predávala byt vo svojom vlastníctve tretej osobe, neznamenalo by to bez ďalšieho, že by vykonávala úkony, ktoré by smerovali k zmenšeniu

jej majetku, nakoľko by získala namiesto hmotného majetku (nehnuteľnosti) majetok finančný, teda z predaja bytu by získala finančné prostriedky nie v malej sume, ktoré by následne mohla použiť na vyplatenie pohľadávky žalobcu. Súd na základe uvedeného rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva zamietol.

1.5. O nároku na náhradu trov konania vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a to v zmysle . 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie. Poukázal nato, že súd pri skúmaní splnenia podmienky - obava, že exekúcia bude ohrozená opomenul skutočnosť, že žalovaná síce je výlučná vlastníčka bytu č. XXX a teda je oprávnená disponovať svojím vlastníctvom, avšak na tejto nehnuteľnosti je ťarcha, a to Záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. (IČO 00151653) na predmetný byt a teda je zaťažený hypotékou (podľa kúpnej zmluvy cca vo výške 110 000,- €), čo vyplýva aj z listu vlastníctva, ktorý je verejne dostupný. Ak by žalovaná nehnuteľnosť predala, získala by namiesto hmotného majetku, majetok finančný, ale z toho by musela najprv uspokojiť pohľadávku záložného veriteľa. Následne by disponovala už len podstatne menším, ak nie malým finančným majetkom, ktorý by možno ani nepostačoval na úhradu pohľadávky žalobcu. Žalobca poukázal na súčasnú životnú situáciu žalovanej a to, že aktuálne má dve nezaopatrené deti a je na materskej dovolenke. Z toho vyplýva, že má nízke príjmy a pravdepodobne vysoké výdavky. Ak by predala byt, ktorý je jej jediným vlastníctvom (zdôrazňujeme, že ide o dvojizbový byt), vyplatila záložné veriteľa, s veľkou pravdepodobnosťou by jej nepostačovali finančné prostriedky na zabezpečenie adekvátneho bývania pre ňu a jej 2 deti, a na vyplatenie jeho pohľadávky žalobcu. S vyššie uvedeného vyplýva, že je tu dôvodná obava, že prípadná exekúcia by bola nevykonateľná s ohľadom na to, že žalovaná nebude vlastniť žiadnu nehnuteľnosť, disponovať žiadnymi finančnými prostriedkami, bude mať len 2 nezaopatrené deti a navyše bude na materskej/rodičovskej dovolenke, teda bude bez stáleho príjmu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by aj bol žalobca v konaní úspešný a následne by žiadal o výkon rozhodnutia je veľmi pravdepodobné, že by v rámci exekučného konania nič nevymohol, a to z dôvodu nemajetnosti žalovanej, a teda vznikla by mu nenapraviteľná ujma. Uviedol, že žalovaná síce ma aktuálne platné neodkladné opatrenie na užívanie nehnuteľnosti žalobcu, avšak ide len o dočasné rozhodnutie, a znie výlučné len na užívanie bytu, nie jeho bezplatnosť prípadne bezodplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobcu dochádza k vzniku škody a na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bude trvať až do momentu rozhodnutia vo veci samej bez ohľadu na výsledok sporu z dôvodu, že výlučným vlastníkom je stále žalobca. Vzhľadom na uvedené mal zato, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňa okrem vyššie uvedených aj zásadu primeranosti, a to s ohľadom na vyššie uvedené. 2.1. K bodu 21 odôvodnenia Uznesenia žalobca uviedol, že prílohou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli aj inzeráty, ktoré preukazovali, že žalovaná sa snaží byt predať. Okrem iného žalovaná sa nikdy netajila svojim zámerom a mnohokrát deklarovala, že byt na Tomášikovej ulici chce predať, čoho ďalším dôkazom je aj to, že pôvodne inzerát na prenájom bol stiahnutý a následne nejakú dobu bola zverejnená len ponuka na jeho predaj. Na preukázanie našich tvrdení, že ide o byt žalovanej, pripájame aj fotografie, ktoré boli poriadené žalobcom a ktoré preukazujú, že ide o totožný byt, ako je v inzeráte. Okrem iného predmetný byt pôvodne vlastnil a zariaďoval žalobca, dokonca v ňom istý čas v roku 2018 býval, teda nemá pochybnosti, že sa jedná o totožný byt. Žalobca tiež uviedol, že návrh na zabezpečovacie opatrenie sme podal zatiaľ len na obmedzené obdobie, keď uplatňuje len pohľadávku, ktorá vznikla do podania návrhu. Je však pravdepodobné, že ak bude situácia aj naďalej pretrvávať, buď bude požiadané zo strany žalobcu o zmenu petitu, ktorá sa bude týkať obdobia ako aj výšky pohľadávky alebo bude podaný ďalší návrh/žaloba. Poukázal nato, že cena nájmu porovnateľných nehnuteľností sa môže samozrejme časom meniť, a to tak klesať ako aj stúpať, t.j. s tým bude spojená aj pohľadávka, ktorú si uplatňuje žalobca. Žalobca zopakoval, že žalovaná je jeho bývalou partnerkou, pričom majú spoločné dieťa - dcéru F. H.S., nar. XX.XX.XXXX. Po tom čo on byt č. XXX nadobudol do vlastníctva súhlasil, aby žalovaná spolu s ich dcérou odo dňa 07.06.2018 užívala byt, za podmienky, že bude uhrádzať len náklady spojené s užívaním bytu. Žalovaná však žiadne náklady spojené s užívaním bytu neuhrádzala a tieto za ňu hradil žalobca. Žalovaná užíva v predmetnom byte žalobcu aj kompletné zariadenie bytu, ktoré obstaral žalobca ako vlastník bytu. Aktuálne nevieme v akom stave toto zariadenie je a či nedošlo k jeho poškodeniu, teda je možné, že aj toto môže byť predmetom bezdôvodného obohatenia a tiež prípadného nároku na náhradu škody. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal zato, že návrh bol podaný dôvodne.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 7. Podľa C.s.p ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 8. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie . 10. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie v tomto smere nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej / vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.841,20€ / odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, keď nepreukázal, že by sa žalovaná chcela, resp. snažila prípadným prevodom nehnuteľnosti zbavovať svojho majetku s cieľom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj zo záverom súdu prvej inštancie, že ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenia, je podľa názoru odvolacieho súdu, že v prípade jeho nariadenia by nebol rešpektovaná zásada a požiadavku proporcionality, keďže nie je primerané zasiahnuť do majetkových pomerov dlžníka / hodnota bytu podľa žalobcu uvedená v odvolaní 110.000,-€ /, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie/ pohľadávka žalobcu vo výške 10.841,20€ /, keď táto pohľadávka žalobcu predstavuje len 9,52% pohľadávky, ktoré mala byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, čo predstavuje zjavný nepomer. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / a ods. 2, / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje, keď námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Žalobca aj v odvolaní zotrval na tom, že je tu dôvodná obava, že prípadná exekúcia by bola nevykonateľná, keď predmetný byt č. XXX a je zaťažený hypotékou (podľa kúpnej zmluvy cca vo výške 110 000,- €), čo vyplýva aj z listu vlastníctva, ktorý je verejne dostupný a ak by žalovaná nehnuteľnosť predala, získala by namiesto hmotného majetku, majetok finančný, ale z toho by musela najprv uspokojiť pohľadávku záložného veriteľa. Následne by disponovala už len podstatne menším, ak nie malým finančným majetkom, ktorý by možno ani nepostačoval na úhradu jeho pohľadávky, keď žalovaná nebude vlastniť žiadnu inú nehnuteľnosť, disponovať žiadnymi finančnými prostriedkami, bude mať len 2 nezaopatrené deti a navyše bude na materskej/rodičovskej dovolenke, teda bude bez stáleho príjmu. 12.1. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené námietky nie súd dôvodné. Samotná skutočnosť, že na predmetný byt č. XXX je zriadené záložné právo neznamená, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Nie je totiž zrejmé, aký úver si žalovaná zobrala, ako bol splácaný a akou sumou by bolo po

prípadnom predaji bytu povinná uspokojiť záložného veriteľa. Žalobca v odvolaní uviedol,, že byt je zaťažený hypotékou podľa kúpnej zmluvy cca vo výške 100.000,-€, kde ako dôkaz označil Kúpnu zmluvu na byt - V., ktorú ale spolu s odvolaním do spisu nezaložil a tak všetky skutočnosti, ktoré uvádzal zostali len v rovine nepodložených tvrdení. Samotné tvrdenie žalobcu ničím nepodložené, že s veľkou pravdepodobnosťou by jej po vyplatení záložného veriteľa nepostačovali finančné prostriedky na vyplatenie jeho pohľadávky na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. 13. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňa aj zásadu primeranosti, keď žalobca poukázal nato, že žalovaná síce ma aktuálne platné neodkladné opatrenie na užívanie bytu č. XXX, avšak ide len o dočasné rozhodnutie, a znie výlučné len na užívanie bytu, nie jeho bezplatnosť prípadne bezodplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že na jeho strane dochádza k vzniku škody a na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bude trvať až do momentu rozhodnutia vo veci samej a teda výška bezdôvodného obohatenia, resp. škody môže narastať. 13.1. Odvolací súd poukazuje nato, že s poukazom na ustanovenia pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Aj vzhľadom na uvedené ak je podaný návrh na zabezpečovacie opatrenie počas konania ako je to aj v tomto prípade musí súd prvej inštancie prihliadať nato, aká je výška peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nie je možné prihliadať nato, že v budúcnosti ešte môže byť táto peňažná pohľadávka vyššie. Vzhľadom na uvedené sú závery súdu prvej inštancie vzhľadom na uplatnenú pohľadávku vo výške 10.841,20€ o neprimeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka vzhľadom na hodnota bytu správne. 14. Odvolací súd záverom len dodáva, že sa tiež stotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, že žalobca ani nepreukázal, že byt, ktorý je podľa predloženého inzerátu ponúknutý na predaj je bytom č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Žalobca v odvolaní uviedol, že na preukázanie tvrdení, že ide o byt žalovanej, pripája aj fotografie, ktoré boli poriadené ním a ktoré preukazujú, že ide o totožný byt, ako je v inzeráte, ale rovnako ani tento dôkaz ako aj dôkaz Kúpnu zmluvu (pozri odsek 9.1.) k odvolaniu nepripojil. 15. Ak teda súd prvej inštancie návrh žalobcu na zriadenie záložného práva na pohľadávku žalovaného zamietol rozhodol správne a odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).